João 4
Copala Triqui NT (TRC_TBL) vs VC
1 Dan me se xcaj Jesucristó cuentá se vaa cuchiꞌ nana̱ rihaan nij síí fariseo se vaa doj a̱ vaa nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Juan, ne̱ noco̱o doj nij yuvii̱ cataꞌ ne quiꞌyaj Jesucristó rihaan nij yuvii̱ cataꞌ ne quiꞌyaj Juan a.
1 O Senhor soube que os fariseus tinham ouvido dizer que ele recrutava e batizava mais discípulos que João
2 Tza̱j ne̱ nuveé maꞌa̱n Jesucristó me síí cutaꞌ ne man nij yuvii̱ maꞌ. Ma̱a̱n nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ cutaꞌ ne man nij yuvii̱ a.
2 {se bem que não era Jesus quem batizava, mas os seus discípulos}.
3 Dan me se xcaj Jesucristó cuentá se vaa cuchiꞌ nana̱ yoꞌ rihaan nij síí fariseo, ga̱a ne̱ cavii soꞌ estadó Judea caꞌanj soꞌ estadó Galilea a.
3 Deixou a Judéia e voltou para a Galiléia.
4 ꞌO̱ se ya̱ cache̱n soꞌ estadó Samaria yoꞌ,
4 Ora, devia passar por Samaria.
5 ne̱ cuchiꞌ soꞌ tuꞌva yoꞌo̱ chumanꞌ na̱j estadó Samaria, ne̱ Sicar cuꞌna̱j chumanꞌ yoꞌ a. Dan me se nichru̱nꞌ naj chumanꞌ yoꞌ tuꞌva yoꞌóó rqué síí cuꞌna̱j Jacob rihaan taꞌníí soꞌ síí cuꞌna̱j José ga̱a naá,
5 Chegou, pois, a uma localidade da Samaria, chamada Sicar, junto das terras que Jacó dera a seu filho José.
6 ne̱ tuꞌva chumanꞌ yoꞌ nuû yoꞌo̱ na yuꞌuj quiꞌyaj síí cuꞌna̱j Jacob ga̱a naá a. Dan me se xeꞌ man Jesucristó cheꞌé yan cachéé uxrá soꞌ caꞌnaꞌ soꞌ chumanꞌ yoꞌ, ne̱ cheꞌé dan caꞌanj cane̱ soꞌ tuꞌva na yuꞌuj yoꞌ, ne̱ caxu̱j me yoꞌ a.
6 Ali havia o poço de Jacó. E Jesus, fatigado da viagem, sentou-se à beira do poço. Era por volta do meio-dia.
7 Dan me se caꞌnaꞌ ꞌo̱ chana̱ samaritana na yuꞌuj quiri̱i̱ noꞌ na, ne̱ cataj Jesucristó rihaan chana̱ yoꞌ a: ―Qui̱ꞌyáá so̱ꞌ se ndoꞌo, ne̱ rque̱ so̱ꞌ do̱j na coꞌo̱j rugua̱nj ―taj Jesucristó no chana̱ yoꞌ a.
7 Veio uma mulher da Samaria tirar água. Pediu-lhe Jesus: Dá-me de beber.
8 Ne̱ taj va̱j nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó nicunꞌ ga̱ soꞌ ga̱a̱ maꞌ. ꞌO̱ se caꞌanj nij soꞌ chumanꞌ quira̱a̱n nij soꞌ se chá a.
8 {Pois os discípulos tinham ido à cidade comprar mantimentos.}
9 Veé dan, ne̱ cataj chana̱ samaritana yoꞌ rihaan Jesucristó a: ―Me cheꞌé cachíín so̱ꞌ na rihanj, coꞌo̱ so̱ꞌ, ne̱ ni̱ꞌyaj so̱ꞌ, ne̱ si̱j israelitá mé so̱ꞌ, ne̱ cha̱na̱ samaritana mej ga̱ ―taj chana̱ yoꞌ, xnáꞌanj noꞌ man Jesucristó a. ꞌO̱ se ne aꞌmii sa̱ꞌ nij síí israelitá ga̱ nij síí samaritano maꞌ.
9 Aquela samaritana lhe disse: Sendo tu judeu, como pedes de beber a mim, que sou samaritana!... {Pois os judeus não se comunicavam com os samaritanos.}
10 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan noꞌ a: ―Sese xcaj so̱ꞌ cuentá cheꞌé se lu̱j quiꞌya̱j Diose̱ cheꞌé so̱ꞌ ne̱ sese queneꞌén so̱ꞌ me síí achíín na mán so̱ꞌ cuano̱, ne̱ cachíín so̱ꞌ na ꞌyaj vaa iꞌna̱ꞌ yuvii̱ man soꞌ coꞌo̱ so̱ꞌ, ne̱ rqué soꞌ na yoꞌ coꞌo so̱ꞌ sa̱j ado̱nj ―taj Jesucristó no chana̱ yoꞌ a.
10 Respondeu-lhe Jesus: Se conhecesses o dom de Deus, e quem é que te diz: Dá-me de beber, certamente lhe pedirias tu mesma e ele te daria uma água viva.
11 Ga̱a ne̱ cataj chana̱ rihaan Jesucristó a: ―Tza̱j ne̱ taj va̱j sihuu̱ rihaan so̱ꞌ quiri̱i̱ so̱ꞌ na nihánj maꞌ. Ne̱ cunu̱u̱ ndoꞌo nuû na rá yuꞌuj nihánj, señor. Me rej quiri̱i̱ so̱ꞌ na ꞌyaj vaa iꞌna̱ꞌ yuvii̱ rque̱ so̱ꞌ coꞌo̱j ga̱.
11 A mulher lhe replicou: Senhor, não tens com que tirá-la, e o poço é fundo... donde tens, pois, essa água viva?
12 Dan me se xi̱i níꞌ síí cuꞌna̱j Jacob roꞌ, soꞌ me síí coꞌo na nu̱u̱ na yuꞌuj nihánj, ne̱ veé dan me coꞌo taꞌníí soꞌ do̱ꞌ, daán soꞌ xcuu do̱ꞌ, ne̱ rqué soꞌ na nihánj coꞌo̱ núj a. Ne̱ si̱j sa̱ꞌ doj rihaan soꞌ mé so̱ꞌ, rá so̱ꞌ naꞌ ―taj chana̱ yoꞌ rihaan Jesucristó a.
12 És, porventura, maior do que o nosso pai Jacó, que nos deu este poço, do qual ele mesmo bebeu e também os seus filhos e os seus rebanhos?
13 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan noꞌ: ―Cunuda̱nj nij síí coꞌo̱ na nu̱u̱ rá yuꞌuj nihánj roꞌ, canaco̱o̱ uún nij soꞌ na vaa güii, ne̱ caꞌna̱ꞌ uún nij soꞌ quiri̱i̱ nij soꞌ doj na a̱ ado̱nj.
13 Respondeu-lhe Jesus: Todo aquele que beber desta água tornará a ter sede,
14 Tza̱j ne̱ síí coꞌo̱ na rque̱ ꞌu̱nj nihánj me se daj chiha̱a̱ míj se̱ canacoo̱ uún soꞌ na yoꞌ a̱ maꞌ. Ase vaa rej veꞌé uxrá avii na roꞌ, da̱nj ga̱a̱ nimán soꞌ, ne̱ cu̱nuû uxrá se lu̱j nimán soꞌ, ne̱ ga̱a̱ iꞌna̱ꞌ soꞌ ga̱ Diose̱ nu̱ꞌ cavii nu̱ꞌ caꞌanj, quiꞌya̱j na rque̱j ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan chana̱ yoꞌ a.
14 mas o que beber da água que eu lhe der jamais terá sede. Mas a água que eu lhe der virá a ser nele fonte de água, que jorrará até a vida eterna.
15 Ne̱ cataj chana̱ rihaan soꞌ: ―Rque̱ so̱ꞌ do̱j na yoꞌ coꞌo̱j, señor. Ne̱ se̱ canacoó ꞌu̱nj na, ne̱ se̱ caꞌnaꞌ uún ꞌu̱nj quiri̱j na nihánj a̱ maꞌ ―taj chana̱ rihaan Jesucristó a.
15 A mulher suplicou: Senhor, dá-me desta água, para eu já não ter sede nem vir aqui tirá-la!
16 Ne̱ cataj Jesucristó rihaan noꞌ a: ―Caꞌa̱nj nacu̱nj so̱ꞌ man nica̱ so̱ꞌ, ne̱ caꞌna̱ꞌ so̱ꞌ nihánj á ―taj soꞌ rihaan noꞌ a.
16 Disse-lhe Jesus: Vai, chama teu marido e volta cá.
17 Ne̱ cataj chana̱ rihaan soꞌ: ―Taj va̱j nica̱j maꞌ ―taj chana̱ yoꞌ a. Ne̱ cataj Jesucristó rihaan noꞌ a: ―Cuna̱j uxrá caꞌmii so̱ꞌ, cataj so̱ꞌ se vaa taj va̱j nica̱ so̱ꞌ ei.
17 A mulher respondeu: Não tenho marido. Disse Jesus: Tens razão em dizer que não tens marido.
18 ꞌO̱ se asi̱j rque̱ me se quisíj ya̱ ꞌu̱nꞌ snóꞌo xcaj so̱ꞌ, tza̱j ne̱ tanáj so̱ꞌ man nij soꞌ, ne̱ ya̱j nihánj me se nica̱j so̱ꞌ man ꞌó soꞌ, tza̱j ne̱ nuveé ni̱ca̱ so̱ꞌ me soꞌ maꞌ. Cheꞌé dan ya̱ uxrá caꞌmii so̱ꞌ ei ―taj Jesucristó no chana̱ yoꞌ a.
18 Tiveste cinco maridos, e o que agora tens não é teu. Nisto disseste a verdade.
19 Ne̱ cataj chana̱ rihaan soꞌ: ―Cuano̱ nihánj xcaj ꞌu̱nj cuentá se vaa si̱j nataꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ mé so̱ꞌ, señor.
19 Senhor, disse-lhe a mulher, vejo que és profeta!...
20 Dan me se xi̱i núj roꞌ, quinaꞌvíj nij soꞌ xráá quij nihánj, tza̱j ne̱ soj si̱j israelitá taj se vaa o̱rúnꞌ chumanꞌ Jerusalén me rej no̱ xcúún níꞌ naꞌvi̱j níꞌ rihaan Diose̱, taj soj ado̱nj ―taj chana̱ yoꞌ rihaan Jesucristó a.
20 Nossos pais adoraram neste monte, mas vós dizeis que é em Jerusalém que se deve adorar.
21 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan chana̱ a: ―Cuchuma̱n rá so̱ꞌ nana̱ nihánj nana̱ cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan so̱ꞌ, nocoj. Dan me se vaa güii, ne̱ se̱ cavii nij soj raa̱ quij nihánj do̱ꞌ, se̱ caꞌanj nij soj chumanꞌ Jerusalén do̱ꞌ, naꞌvi̱j soj rihaan Rej níꞌ Diose̱ maꞌ.
21 Jesus respondeu: Mulher, acredita-me, vem a hora em que não adorareis o Pai, nem neste monte nem em Jerusalém.
22 Dan me se ne neꞌen nij soj man síí naꞌvíj soj rihaan maꞌ. Tza̱j ne̱ xa̱ꞌ núj si̱j israelitá, tza̱j ne̱ neꞌen núj man síí naꞌvíj núj rihaan a. ꞌO̱ se núj si̱j israelitá me nij síí quiꞌya̱j quinani̱i̱ yuvii̱ rihaan sayuun a.
22 Vós adorais o que não conheceis, nós adoramos o que conhecemos, porque a salvação vem dos judeus.
23 Tza̱j ne̱ vaa güii, ne̱ nij síí naꞌvíj sa̱ꞌ rihaan Rej níꞌ Diose̱ roꞌ, gu̱un ina̱nj rá nij soꞌ naꞌvi̱j nij soꞌ rihaan Diose̱, ne̱ me rej maꞌa̱n va̱j nij soꞌ naꞌvi̱j ya̱ nij soꞌ rihaan Diose̱ na̱nj ado̱nj. Ne̱ cuano̱ nihánj me a̱j guun cheꞌe̱ yuvii̱ quiꞌyaj yuvii̱ da̱nj ado̱nj. ꞌO̱ se me ndoꞌo rá Rej níꞌ Diose̱ naꞌvi̱j ya̱ yuvii̱ rihaan soꞌ ei.
23 Mas vem a hora, e já chegou, em que os verdadeiros adoradores hão de adorar o Pai em espírito e verdade, e são esses adoradores que o Pai deseja.
24 Dan me se me maꞌa̱n rej va̱j níꞌ nicunꞌ Diose̱, ne̱ cheꞌé dan níꞌ si̱j naꞌvíj rihaan Diose̱ roꞌ, me maꞌa̱n rej mán níꞌ, ne̱ no̱ xcúún níꞌ gu̱un niha̱ꞌ rá níꞌ naꞌvi̱j ya̱ níꞌ rihaan soꞌ ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan chana̱ yoꞌ a.
24 Deus é espírito, e os seus adoradores devem adorá-lo em espírito e verdade.
25 Ga̱a ne̱ cataj chana̱ rihaan Jesucristó a: ―Neꞌén ꞌu̱nj se vaa vaa güii, ne̱ caꞌna̱ꞌ síí caꞌne̱j Diose̱ ti̱nanii man níꞌ rihaan sayuun, ne̱ asa̱ꞌ caꞌnaꞌ soꞌ, ne̱ cata̱j xnaꞌanj maꞌa̱n soꞌ cheꞌé cunuda̱nj rasu̱u̱n rihaan níꞌ na̱nj á ―taj chana̱ rihaan Jesucristó a.
25 Respondeu a mulher: Sei que deve vir o Messias {que se chama Cristo}; quando, pois, vier, ele nos fará conhecer todas as coisas.
26 Ga̱a ne̱ canica̱j Jesucristó cataj Jesucristó rihaan noꞌ, ne̱: ―ꞌU̱nj si̱j aꞌmii rihaan so̱ꞌ cuano̱ nihánj roꞌ, me síí caꞌnéé Diose̱ ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan chana̱ yoꞌ a.
26 Disse-lhe Jesus: Sou eu, quem fala contigo.
27 Veé dan, ne̱ nu̱ꞌ ꞌnaꞌ nique nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó, ne̱ caráyaꞌa̱nj nij soꞌ se vaa caꞌmii Jesucristó ga̱ chana̱ yoꞌ a. Tza̱j ne̱ a̱ ꞌó nij soꞌ ne xna̱ꞌanj man soꞌ da̱j quiꞌyaj soꞌ do̱ꞌ, me cheꞌé caꞌmii soꞌ ga̱ chana̱ yoꞌ do̱ꞌ a̱ maꞌ.
27 Nisso seus discípulos chegaram e maravilharam-se de que estivesse falando com uma mulher. Ninguém, todavia, perguntou: Que perguntas? Ou: Que falas com ela?
28 Ga̱a ne̱ tanáj chana̱ se‑sihu̱u̱ chana̱, ne̱ cavii chana̱ quinanꞌ chana̱ chumanꞌ, ga̱a ne̱ cataj chana̱ rihaan nij yuvii̱ ma̱n chumanꞌ a:
28 A mulher deixou o seu cântaro, foi à cidade e disse àqueles homens:
29 ―Caꞌa̱nj níꞌ, ne̱ queneꞌe̱n soj ꞌo̱ snóꞌo síí cataj xnaꞌanj rihanj cheꞌé nu̱ꞌ se vaa quiꞌyáj ga̱a rque̱ á. Nuveé si̱j caꞌnéé Diose̱ ti̱nanii man níꞌ rihaan sayuun me soꞌ, rá soj naꞌ ―taj chana̱ rihaan nij snóꞌo ma̱n chumanꞌ yoꞌ a.
29 Vinde e vede um homem que me contou tudo o que tenho feito. Não seria ele, porventura, o Cristo?
30 Ga̱a ne̱ curiha̱nj nij soꞌ chumanꞌ, ne̱ caꞌnaꞌ nij soꞌ rihaan Jesucristó a.
30 Eles saíram da cidade e vieram ter com Jesus.
31 Dan me se ga̱a caꞌmii chana̱ ga̱ nij síí ma̱n chumanꞌ yoꞌ, ne̱ guun cheꞌe̱ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó rquee̱ nij soꞌ chraa man Jesucristó, cataj nij soꞌ: ―Cha̱ so̱ꞌ do̱j chraa, maestro ―taj nij soꞌ a.
31 Entretanto, os discípulos lhe pediam: Mestre, come.
32 Tza̱j ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ a: ―Vaa se chá rihanj, tza̱j ne̱ ne neꞌen soj maꞌ ―taj Jesucristó rihaan nij soꞌ a.
32 Mas ele lhes disse: Tenho um alimento para comer que vós não conheceis.
33 Ga̱a ne̱ xnáꞌanj nij soꞌ man tuviꞌ nij soꞌ, cataj nij soꞌ: ―Vaa síí caꞌnaꞌ rqué se chá soꞌ, rá soj naꞌ ―taj nij soꞌ rihaan tuviꞌ nij soꞌ a.
33 Os discípulos perguntavam uns aos outros: Alguém lhe teria trazido de comer?
34 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ a: ―Sese ꞌyáá ꞌu̱nj nda̱a vaa me rá síí caꞌnéé manj qui̱ꞌyáj, ne̱ sese navij quisíj suun caꞌneꞌ soꞌ rihanj, ne̱ ase vaa se chá vaa yoꞌ rihanj ado̱nj. Dan me se nuu xe̱j nimanj ga̱a ꞌyaj sunj suun yoꞌ ei.
34 Disse-lhes Jesus: Meu alimento é fazer a vontade daquele que me enviou e cumprir a sua obra.
35 Se̱ guun cata̱j soj se vaa cache̱n yoꞌó caꞌa̱nj yavii, ga̱a ne̱ quiri̱i̱ níꞌ naa̱, cata̱j soj maꞌ. Ma̱a̱n se cuano̱ nihánj cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj se vaa na̱xcaj soj rihaan soj, ni̱ꞌyaj soj nij yuvii̱, se vaa ase vaa naa̱ ꞌnúú trigó vaa nij yuvii̱, ne̱ catzi̱i̱ ndoꞌo vaa naa̱ ꞌnúú trigó yoꞌ, cachij yoꞌ, ne̱ cuano̱ nihánj me se no̱ xcúún níꞌ quiri̱i̱ níꞌ ꞌnúú trigó yoꞌ ado̱nj. Dan me se a̱j guun cheꞌe̱
35 Não dizeis vós que ainda há quatro meses e vem a colheita? Eis que vos digo: levantai os vossos olhos e vede os campos, porque já estão brancos para a ceifa.
36 Diose̱ na̱ruꞌvee Diose̱ rihaan nij síí rii naa̱ yoꞌ, ne̱ naquiꞌyaj chre̱ꞌ ndoꞌo nij soꞌ man nij síí ca̱yáán ga̱ Diose̱ nu̱ꞌ cavii nu̱ꞌ caꞌanj, ne̱ rej riha̱a̱n gu̱un niha̱ꞌ rá síí cunô naa̱ ga̱ síí rii naa̱ ado̱nj.
36 O que ceifa recebe o salário e ajunta fruto para a vida eterna; assim o semeador e o ceifador juntamente se regozijarão.
37 ꞌO̱ se ya̱ uxrá vaa nana̱ nihánj se vaa ino̱ vaa síí cunô naa̱ ga̱ síí rii naa̱,
37 Porque eis que se pode dizer com toda verdade: Um é o que semeia outro é o que ceifa.
38 ne̱ a̱j caꞌnéé ꞌu̱nj man soj quiri̱i̱ soj naa̱ rej ne quiꞌya̱j suun soj maꞌ. Yoꞌó yuvii̱ me nij síí quiꞌyaj suun naa̱ yoꞌ ga̱a rque̱, ne̱ catúj soj quiꞌyaj suun soj ga̱ nij soꞌ ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a.
38 Enviei-vos a ceifar onde não tendes trabalhado; outros trabalharam, e vós entrastes nos seus trabalhos.
39 Dan me se cheꞌé se nataꞌ chana̱ yoꞌ rihaan nij yuvii̱ samaritana ma̱n chumanꞌ yoꞌ se vaa cataj xnaꞌanj Jesucristó rihaan noꞌ nu̱ꞌ se vaa quiꞌyaj noꞌ ga̱a rque̱ roꞌ, cheꞌé dan me cuchumán rá queꞌe̱e̱ nij yuvii̱ ma̱n chumanꞌ yoꞌ niꞌya̱j nij yuvii̱ man Jesucristó a.
39 Muitos foram os samaritanos daquela cidade que creram nele por causa da palavra da mulher, que lhes declarara: Ele me disse tudo quanto tenho feito.
40 Dan me se cuchiꞌ nij síí ma̱n chumanꞌ yoꞌ rihaan Jesucristó, ne̱ cachíín niꞌya̱j uxrá nij soꞌ rihaan soꞌ se vaa cara̱nꞌ soꞌ do̱j tucuá nij soꞌ, ne̱ cheꞌé dan vi̱j güii quináj soꞌ chumanꞌ yoꞌ a.
40 Assim, quando os samaritanos foram ter com ele, pediram que ficasse com eles. Ele permaneceu ali dois dias.
41 Ne̱ guun ri̱i̱ doj nij síí cuchumán rá cuno se‑na̱na̱ Jesucristó a.
41 Ainda muitos outros creram nele por causa das suas palavras.
42 Ne̱ nij yuvii̱ amán rá niꞌya̱j man Jesucristó roꞌ, cataj nij soꞌ rihaan chana̱ yoꞌ a: ―Nuveé cheꞌe̱ do̱j nana̱ natáꞌ so̱ꞌ rihaan núj me cuchumán rá núj niꞌya̱j núj man soꞌ maꞌ. Ma̱a̱n se cuno maꞌa̱n núj se‑na̱na̱ soꞌ, ne̱ xcaj núj cuentá se vaa ya̱ síí ti̱nanii man yuvii̱ ma̱n rihaan chumii̱ nihánj rihaan sayuun me síí nihánj na̱nj ado̱nj ―taj nij soꞌ rihaan chana̱ yoꞌ a.
42 E diziam à mulher: Já não é por causa da tua declaração que cremos, mas nós mesmos ouvimos e sabemos ser este verdadeiramente o Salvador do mundo.
43 Dan me se quisíj vi̱j güii caranꞌ Jesucristó chumanꞌ yoꞌ, ga̱a ne̱ cavii soꞌ caꞌanj soꞌ estadó Galilea a.
43 Passados os dois dias, Jesus partiu para a Galiléia.
44 Dan me se maꞌa̱n Jesucristó me síí cataj xnaꞌanj se vaa nij síí ma̱n chiháán ꞌo̱ síí aꞌmii natáj se‑na̱na̱ Diose̱ me se ne aráj cochro̱j nij síí man maꞌa̱n dan rihaan soꞌ maꞌ.
44 {Ele mesmo havia declarado que um profeta não é honrado na sua pátria.}
45 Ga̱a caꞌnaꞌ Jesucristó estadó Galilea, ga̱a ne̱ veꞌé uxrá caꞌmii nij síí ma̱n estadó yoꞌ cheꞌé suun sa̱ꞌ noco̱o quiꞌyaj soꞌ chaꞌanj canuû chumanꞌ Jerusalén a. ꞌO̱ se maꞌa̱n nij soꞌ caꞌanj chaꞌanj yoꞌ a.
45 Chegando à Galiléia, acolheram-no os galileus, porque tinham visto tudo o que fizera durante a festa em Jerusalém; pois também eles tinham ido à festa.
46 Dan me se caꞌanj uún soꞌ chumanꞌ Caná chumanꞌ na̱j estadó Galilea a. Chumanꞌ yoꞌ me chumanꞌ naquiꞌyaj soꞌ na vinó man na u̱u̱n ga̱a rque̱ a. Ne̱ chumanꞌ Capernaum roꞌ, ne yoꞌo̱ síí nica̱j suun rihaan rey a. Ne̱ canó chiꞌii̱ man taꞌníí soꞌ ꞌo̱ snóꞌo cunii a.
46 Ele voltou, pois, a Caná da Galiléia, onde transformara água em vinho. Havia então em Cafarnaum um oficial do rei, cujo filho estava doente.
47 Dan me se cuchiꞌ nana̱ rihaan síí nica̱j suun yoꞌ se vaa cavii Jesucristó estadó Judea caꞌnaꞌ Jesucristó estadó Galilea, ga̱a ne̱ caꞌanj soꞌ cuchiꞌ soꞌ rihaan Jesucristó, ne̱ cachíín niꞌya̱j uxrá soꞌ rihaan Jesucristó se vaa caꞌa̱nj Jesucristó quiꞌya̱j conoꞌó Jesucristó man taꞌníí soꞌ a. Dan me se da̱j doj cavi̱ꞌ taꞌníí soꞌ, taj soꞌ a.
47 Ao ouvir que Jesus vinha da Judéia para a Galiléia, foi a ele e rogou-lhe que descesse e curasse seu filho, que estava prestes a morrer.
48 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan soꞌ a: ―Sese se̱ quiꞌyáj suun sa̱ꞌ noco̱o queneꞌe̱n soj, ne̱ daj chiha̱a̱ míj se̱ cuchumán rá soj ni̱ꞌyaj soj manj maꞌ ―taj Jesucristó rihaan soꞌ a.
48 Disse-lhe Jesus: Se não virdes milagres e prodígios, não credes...
49 Ga̱a ne̱ cataj síí nica̱j suun yoꞌ rihaan Jesucristó a: ―Da̱j doj cavi̱ꞌ taꞌníj, na̱nj señor. Qui̱ꞌyáá so̱ꞌ se ndoꞌo uxrá, ne̱ caꞌa̱nj níꞌ do̱j rugua̱nj ―taj soꞌ, cachíín niꞌya̱j soꞌ rihaan Jesucristó a.
49 Pediu-lhe o oficial: Senhor, desce antes que meu filho morra!
50 Ne̱ cataj Jesucristó rihaan soꞌ a: ―Caꞌve̱e caꞌa̱nj so̱ꞌ á. ꞌO̱ se a̱j nahuun sa̱ꞌ taꞌníí so̱ꞌ na̱nj ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan soꞌ a. Ga̱a ne̱ cuchumán rá snóꞌo yoꞌ nana̱ cataj xnaꞌanj Jesucristó rihaan soꞌ, ne̱ cavii soꞌ caꞌanj soꞌ a.
50 Vai, disse-lhe Jesus, o teu filho está passando bem! O homem acreditou na palavra de Jesus e partiu.
51 Veé dan, ne̱ tiha̱j nanꞌ soꞌ chrej, ne̱ caꞌanj cara̱nꞌ nij se‑mo̱zó soꞌ man soꞌ, ne̱ cataj xnaꞌanj nij yoꞌ rihaan soꞌ se vaa a̱j nahuun sa̱ꞌ taꞌníí soꞌ na̱nj ado̱nj.
51 Enquanto ia descendo, os criados vieram-lhe ao encontro e lhe disseram: Teu filho está passando bem.
52 Veé dan, ne̱ xnáꞌanj soꞌ man nij mozó yoꞌ: ―Me orá me guun cheꞌe̱ taꞌníj nahuun sa̱ꞌ yoꞌ ga̱ ―cataj soꞌ rihaan nij mozó yoꞌ a. Ga̱a ne̱ cataj nij mozo yoꞌ rihaan soꞌ: ―Quii agaꞌ ꞌo̱ me naꞌmaân cachiꞌ man xnii na̱nj á ―taj nij mozó yoꞌ rihaan soꞌ a.
52 Indagou então deles a hora em que se sentira melhor. Responderam-lhe: Ontem à sétima hora a febre o deixou.
53 Cheꞌé dan me xcaj snóꞌo yoꞌ cuentá se vaa ma̱a̱n orá cataj xnaꞌanj Jesucristó rihaan soꞌ se vaa nahuun sa̱ꞌ taꞌníí soꞌ roꞌ, ma̱a̱n orá dan me nahuun sa̱ꞌ ya̱ taꞌníí soꞌ a. Ga̱a ne̱ cuchumán rá nij tucua̱ soꞌ se vaa si̱j caꞌnéé Diose̱ me Jesucristó a.
53 Reconheceu o pai ser a mesma hora em que Jesus dissera: Teu filho está passando bem. E creu tanto ele como toda a sua casa.
54 Dan me se quisíj vi̱j suun sa̱ꞌ noco̱o quiꞌyaj Jesucristó ga̱a quisíj cavii soꞌ estadó Judea caꞌanj soꞌ estadó Galilea a.
54 Esse foi o segundo milagre que Jesus fez, depois de voltar da Judéia para a Galiléia.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 4, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.