João 18
Copala Triqui NT (TRC_TBL) vs NTLH
1 Ga̱a quisíj caꞌmii Jesucristó nu̱ꞌ nana̱ vaa da̱nj, ga̱a ne̱ cavii soꞌ ga̱ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ, ne̱ caꞌanj nij soꞌ rej xco̱ chráá cuꞌna̱j Cedrón, ne̱ cuchiꞌ nij soꞌ ꞌo̱ naa̱ chruun, ne̱ catúj taranꞌ nij soꞌ a.
1 Depois de fazer essa oração, Jesus saiu com os discípulos e foi para o outro lado do riacho de Cedrom. Havia ali um jardim, onde Jesus entrou com eles.
2 Ne̱ síí cuꞌna̱j Judas síí ta̱cuachén man Jesucristó rihaan nij síí ta̱j riꞌyunj man Jesucristó me se a̱j queneꞌen soꞌ rej yoꞌ a. ꞌO̱ se a̱j guun queꞌe̱e̱ ndoꞌo cunuu chre̱ꞌ Jesucristó rej yoꞌ ga̱ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a.
2 Judas, o traidor, conhecia aquele lugar porque Jesus tinha se reunido muitas vezes ali com os discípulos.
3 Dan me se nica̱j Judas man nij tanuu do̱ꞌ, man nij se‑mo̱zó nij xrej ata̱ suun noco̱o doj do̱ꞌ, man nij se‑mo̱zó nij síí fariseo do̱ꞌ, caꞌanj soꞌ rej yoꞌ a. Ne̱ nica̱j nij soꞌ agaꞌ yaꞌan do̱ꞌ, caꞌ acaa do̱ꞌ, neê espadá do̱ꞌ, nica̱j nij soꞌ va̱j nij soꞌ rej ya̱nj Jesucristó ga̱ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a.
3 Então Judas foi ao jardim com um grupo de soldados e alguns guardas do Templo mandados pelos chefes dos sacerdotes e pelos fariseus . Eles estavam armados e levavam lanternas e tochas.
4 Dan me se queneꞌen Jesucristó nu̱ꞌ se vaa quira̱nꞌ soꞌ, tza̱j ne̱ curiha̱nj soꞌ, ne̱ cataj soꞌ rihaan nij soꞌ a: ―Me síí nanoꞌ soj ga̱ ―taj soꞌ, xnáꞌanj soꞌ man nij soꞌ a.
4 Jesus sabia de tudo o que lhe ia acontecer. Por isso caminhou na direção deles e perguntou:
5 Ga̱a ne̱ cataj nij soꞌ rihaan soꞌ a: ―Nanoꞌ núj man Jesús síí cavii chumanꞌ Nazaret a ―taj nij soꞌ rihaan Jesucristó a. ―ꞌU̱nj me soꞌ ei ―taj Jesucristó rihaan nij soꞌ a. Dan me se canicunꞌ síí cuꞌna̱j Judas ga̱ nij soꞌ ꞌnaꞌ soꞌ ga̱ nij soꞌ a.
5 — Jesus de Nazaré! — responderam. Judas, o traidor, estava com eles.
6 Dan me se ga̱a cataj Jesucristó se vaa maꞌa̱n soꞌ me síí nanoꞌ nij soꞌ, ga̱a ne̱ nu̱ꞌ naxuun nij soꞌ man nij soꞌ, ne̱ naxruꞌ nij soꞌ rihaan yoꞌóó a.
6 Quando Jesus disse: “Sou eu”, eles recuaram e caíram no chão.
7 Ga̱a ne̱ xnáꞌanj uún Jesucristó man nij soꞌ, cataj soꞌ: ―Me síí nanoꞌ soj ga̱ ―taj uún Jesucristó a. Ga̱a ne̱ cataj uún nij soꞌ: ―Jesús síí cavii chumanꞌ Nazaret a ―taj uún nij soꞌ a.
7 Jesus perguntou outra vez: — Jesus de Nazaré! — tornaram a responder.
8 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó: ―A̱j cataj xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj se vaa ꞌu̱nj me soꞌ ei. Sese ꞌu̱nj me síí nanoꞌ soj, ne̱ caꞌne̱ꞌ rá soj caꞌa̱nj nij síí nihánj á ―taj Jesucristó rihaan nij soꞌ a.
8 Jesus disse:
9 Da̱nj caꞌmii soꞌ rihaan nij tanuu cheꞌé rej caꞌve̱e quisi̱j ya̱ nu̱ꞌ nana̱ caꞌmii soꞌ rihaan Diose̱ se vaa ne caꞌa̱nj niꞌya̱ a̱ ꞌó nij síí rqué Diose̱ man soꞌ a.
9 Jesus disse isso para que se cumprisse o que ele tinha dito antes: “Pai, de todos aqueles que me deste, nenhum se perdeu.”
10 Dan me se nica̱j síí cuꞌna̱j Simón Pedró neê espadá, ne̱ quirii soꞌ taneê soꞌ, ne̱ goꞌ soꞌ raa̱ se‑mo̱zó xrej ata̱ suun noco̱o doj, ne̱ veé da̱nj güéj nuj xréé soꞌ rej nuva̱ꞌ soꞌ, quiꞌyaj Pedró a. Ne̱ mozó yoꞌ roꞌ, cuꞌna̱j Malco a.
10 Aí Simão Pedro tirou a espada, atacou um empregado do Grande Sacerdote e cortou a orelha direita dele. O nome do empregado era Malco.
11 Dan me se cataj Jesucristó rihaan Pedró a: ―Naꞌne̱j sa̱ꞌ so̱ꞌ taneê so̱ꞌ rque nuj á. Dan me se ase vaa ꞌo̱ tazá nu̱u̱ na vinó rqué Réj Diose̱ manj coꞌo̱j roꞌ, da̱nj vaa sayuun nihánj rihanj, ne̱ me cheꞌé naꞌvej rá so̱ꞌ coꞌo̱j man yoꞌ ga̱ ―taj Jesucristó, xnáꞌanj soꞌ man Pedró a.
11 Mas Jesus disse a Pedro:
12 Dan me se quitaꞌaa nij tanuu do̱ꞌ, síí uun chij rihaan nij tanuu do̱ꞌ, nij se‑mo̱zó nij síí uun chij rihaan nij yuvii̱ israelitá do̱ꞌ, man Jesucristó, ne̱ numíj nij soꞌ raꞌa soꞌ,
12 Em seguida os soldados, o comandante e os guardas do Templo prenderam Jesus e o amarraram.
13 ne̱ asino ya̱a̱n caꞌanj nica̱j nij soꞌ man soꞌ rihaan síí cuꞌna̱j Anás a. Dan me se síí cuꞌna̱j Anás yoꞌ me se rej che̱j síí cuꞌna̱j Caifás me soꞌ, ne̱ Caifás me síí guun xrej ata̱ suun noco̱o doj yoꞌ yoꞌ a.
13 Então o levaram primeiro até a casa de Anás. Anás era o sogro de Caifás, que naquele ano era o Grande Sacerdote .
14 Maꞌa̱n síí cuꞌna̱j Caifás me síí narqué chrej rihaan nij síí uun chij rihaan nij yuvii̱ israelitá se vaa vaa cheꞌé cavi̱ꞌ ꞌo̱ snóꞌo cheꞌé cunuda̱nj nij yuvii̱ israelitá yoꞌ a.
14 Caifás era quem tinha dito aos líderes judeus que era melhor para eles que morresse apenas um homem pelo povo.
15 Dan me se canocoꞌ Simón Pedró do̱ꞌ, yoꞌó síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó do̱ꞌ, rej xco̱ Jesucristó a. Ne̱ yoꞌó soꞌ me se si̱j neꞌen xrej ata̱ suun noco̱o doj man me soꞌ, ne̱ catúj soꞌ ga̱ Jesucristó taꞌyaa tucuá xrej ata̱ suun noco̱o doj a.
15 Simão Pedro foi seguindo Jesus, junto com outro discípulo. Esse discípulo era conhecido do Grande Sacerdote e por isso conseguiu entrar no pátio da casa dele junto com Jesus.
16 Ne̱ Pedró me se quináj soꞌ xeꞌ rej nichru̱nꞌ taꞌyaa a. Cheꞌé dan curiha̱nj yoꞌó síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó yoꞌ, ne̱ caꞌmii soꞌ ga̱ chana̱ tumé taꞌyaa, ne̱ catúj Pedró uún, quiꞌyaj soꞌ a.
16 Mas Pedro ficou do lado de fora, perto da porta. O outro discípulo, que era conhecido do Grande Sacerdote, saiu e falou com a empregada que tomava conta da porta. Então ela deixou Pedro entrar
17 Dan me se xnáꞌanj chana̱ tumé taꞌyaa man Pedró, cataj noꞌ: ―Ne̱ nuvé so̱ꞌ me síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ síí nihánj naꞌ ―taj noꞌ, xnáꞌanj noꞌ man Pedró a. Ne̱ cataj soꞌ: ―Taj maꞌ ―taj Pedró yoꞌ a.
17 e lhe perguntou: — Você não é um dos seguidores daquele homem? — Eu, não! — respondeu ele.
18 Ne̱ nicu̱nꞌ nij mozó do̱ꞌ, nij tanuu do̱ꞌ, rej nachráj nii yaꞌan a. ꞌO̱ se acoj tihaꞌ rej ma̱n nij soꞌ, ne̱ cunuu gu̱u̱n nij soꞌ yaꞌan a. Ne̱ caꞌanj Pedró uún cunu̱u gu̱u̱n maꞌa̱n soꞌ yaꞌan a.
18 Por causa do frio, os empregados e os guardas tinham feito uma fogueira e estavam se aquecendo de pé, em volta dela. Pedro estava de pé, no meio deles, aquecendo-se também.
19 Dan me se síí cuꞌna̱j Anás síí cayáán xrej ata̱ suun noco̱o doj asi̱j rque̱ doj roꞌ, xnáꞌanj soꞌ man Jesucristó cheꞌé nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó do̱ꞌ, cheꞌé maꞌa̱n nana̱ tucuꞌyón Jesucristó man nij soꞌ do̱ꞌ a.
19 O Grande Sacerdote fez algumas perguntas a Jesus a respeito dos seus seguidores e dos seus ensinamentos.
20 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ a: ―ꞌU̱nj roꞌ, caꞌmii ranga̱ꞌ rihaan cunuda̱nj nij yuvii̱ a. Nu̱ꞌ güii tucuꞌyón ꞌu̱nj se‑na̱na̱j rá veꞌ tucuꞌyón níꞌ se‑tucua̱nj Moisés do̱ꞌ, rá nuvií noco̱o do̱ꞌ, ne̱ yoꞌ me rej nuu chre̱ꞌ taranꞌ soj si̱j uun chij rihaan nij yuvii̱ israelitá a. Ne̱ taj va̱j nana̱ ne caꞌmi̱i̱ yuve̱ ꞌu̱nj maꞌ.
20 E Jesus respondeu:
21 Me cheꞌé xnáꞌanj soj manj ga̱. Xna̱ꞌanj soj man nij yuvii̱ cuno nana̱ caꞌmij á. Veé nij soꞌ neꞌen ya̱ da̱j caꞌmii ꞌu̱nj na̱nj ei ―taj Jesucristó rihaan síí cuꞌna̱j Anás yoꞌ a.
21 Então, por que o senhor está me fazendo essas perguntas? Pergunte aos que me ouviram, pois eles sabem muito bem o que eu disse a eles.
22 Quisíj caꞌmii Jesucristó da̱nj, ga̱a ne̱ coxro yoꞌo̱ mozó nicu̱nꞌ rej yoꞌ xruu̱ Jesucristó, ne̱ cataj soꞌ: ―Me cheꞌé caꞌmii so̱ꞌ da̱nj rihaan xrej ata̱ suun noco̱o doj ―taj soꞌ, guun yuva̱a̱ soꞌ man Jesucristó a.
22 Quando Jesus disse isso, um dos guardas do Templo que estavam ali deu-lhe uma bofetada e disse: — Isso é maneira de falar com o Grande Sacerdote?
23 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan soꞌ a: ―Sese caꞌmii chiꞌi̱i̱ ꞌu̱nj, ne̱ cata̱j so̱ꞌ me nana̱ chiꞌi̱i̱ caꞌmij á. Tza̱j ne̱ sese caꞌmii sa̱ꞌ ꞌu̱nj, ne̱ me cheꞌé coxro so̱ꞌ manj ga̱ ―taj Jesucristó rihaan mozó coxro man soꞌ a.
23 — Se eu disse alguma mentira, prove que menti! — respondeu Jesus. — Mas, se eu falei a verdade, por que é que você está me batendo?
24 Veé yoꞌ, ga̱a ne̱ caꞌnéé síí cuꞌna̱j Anás man Jesucristó rihaan síí cuꞌna̱j Caifás síí cayáán xrej ata̱ suun noco̱o doj, ne̱ veé ꞌo̱ da̱nj numi̱i soꞌ caꞌanj soꞌ a.
24 Depois Anás mandou Jesus, ainda amarrado, para Caifás, o Grande Sacerdote.
25 Dan me se nicu̱nꞌ Simón Pedró cunuu gu̱u̱n soꞌ yaꞌan a. Ga̱a ne̱ cataj ꞌo̱ yuvii̱ rihaan soꞌ: ―Nuveé yoꞌo̱ síí noco̱ꞌ man soꞌ mé so̱ꞌ naꞌ ―taj yuvii̱, xnáꞌanj yuvii̱ man soꞌ a. Ne̱ cataj Pedró: ―Taj maꞌ ―taj soꞌ a.
25 Pedro ainda estava lá, de pé, aquecendo-se perto do fogo. Então lhe perguntaram: — Você não é um dos seguidores daquele homem? — Não, eu não sou! — respondeu ele.
26 Ga̱a ne̱ xnáꞌanj yoꞌo̱ se‑mo̱zó xrej ata̱ suun noco̱o doj man soꞌ, ne̱ tuviꞌ síí güéj xréé quiꞌyaj Pedró me soꞌ, ne̱ cataj soꞌ: ―Nuveé so̱ꞌ me síí va̱j ga̱ Jesucristó rque naa̱ chruun queneꞌenj naꞌ ―taj soꞌ, xnáꞌanj soꞌ man Pedró a.
26 Um dos empregados do Grande Sacerdote , parente do homem de quem Pedro tinha cortado a orelha, perguntou: — Será que eu não vi você com ele no jardim?
27 Ga̱a ne̱ cataj uún Pedró se vaa nuveé tuvi̱ꞌ Jesucristó me soꞌ a. Ne̱ nu̱ꞌ caꞌmii soꞌ da̱nj, ga̱a ne̱ nu̱ꞌ caguáj toꞌloo a.
27 E outra vez Pedro disse que não. E no mesmo instante o galo cantou.
28 Dan me se nica̱j nij mozó do̱ꞌ, nij tanuu do̱ꞌ, man Jesucristó curiha̱nj nij soꞌ rej ne̱ síí cuꞌna̱j Caifás, ne̱ caꞌanj nij soꞌ tucuá suun a. Naꞌya̱a̱n uxrá me yoꞌ a. Ne̱ ne catu̱u̱ nij síí israelitá rá tucuá suun a̱ maꞌ. ꞌO̱ se me rá nij soꞌ cha̱ nij soꞌ chaꞌanj pascuá, ne̱ cheꞌé dan ne caꞌve̱j rá nij soꞌ gu̱un chiꞌi̱i̱ nij soꞌ rihaan Diose̱ quiꞌya̱j tucuá suun yoꞌ a.
28 Depois levaram Jesus da casa de Caifás para o palácio do Governador romano. Já era de manhã cedo. Os líderes judeus não entraram no palácio porque queriam continuar puros , conforme a religião deles; pois só assim poderiam comer o jantar da Páscoa .
29 Cheꞌé dan curiha̱nj maꞌa̱n síí cuꞌna̱j Pilato rej nicu̱nꞌ nij soꞌ a. Ne̱ xnáꞌanj síí cuꞌna̱j Pilato man nij soꞌ, cataj soꞌ: ―Me cacunꞌ cuta̱ꞌ soj xráá snóꞌo nihánj, rá soj ga̱ ―taj soꞌ rihaan nij yuvii̱ caꞌnaꞌ ga̱ Jesucristó a.
29 Então o governador Pilatos saiu, foi encontrar-se com eles e perguntou: — Que acusação vocês têm contra este homem?
30 Ga̱a ne̱ cataj nij soꞌ rihaan síí cuꞌna̱j Pilato a: ―Sese nuveé si̱j ꞌyaj chiꞌi̱i̱ me síí nihánj, ne̱ ne ta̱cuachén núj man soꞌ nda̱a rihaan so̱ꞌ tza̱j maꞌ ―taj nij yuvii̱ rihaan síí cuꞌna̱j Pilato a.
30 Eles responderam: — O senhor acha que nós lhe entregaríamos este homem se ele não tivesse cometido algum crime?
31 Cheꞌé dan cataj síí cuꞌna̱j Pilato rihaan nij soꞌ a: ―Ni̱caj soj man soꞌ, ne̱ caꞌne̱ꞌ soj cacunꞌ cheꞌé soꞌ, quiꞌya̱j soj nda̱a vaa tucuáán noco̱ꞌ maꞌa̱n soj á ―taj síí cuꞌna̱j Pilato rihaan nij soꞌ a. ―Tza̱j ne̱ no̱ xcúún soꞌ cavi̱ꞌ soꞌ, rá núj, tza̱j ne̱ naꞌvej rá soj si̱j cavii chumanꞌ Romá ticavi̱ꞌ núj man a̱ ꞌó yuvii̱ a̱ maꞌ ―taj nij soꞌ rihaan Pilato a.
31 Pilatos disse: — Levem este homem e o julguem vocês mesmos, de acordo com a Então eles responderam: — Nós não temos o direito de matar ninguém.
32 Cheꞌé se caꞌmii nij soꞌ da̱nj roꞌ, cheꞌé dan quisíj ya̱ nu̱ꞌ se‑na̱na̱ Jesucristó nana̱ aꞌmii cheꞌé da̱j quiꞌya̱j nii man soꞌ ticavi̱ꞌ nii man soꞌ a. ꞌO̱ se o̱rúnꞌ nij yuvii̱ ma̱n chumanꞌ Romá cachrón rihaan rcutze̱ man yuvii̱ tumé cacunꞌ a.
32 Isso aconteceu assim para que se cumprisse o que Jesus tinha dito quando falou a respeito de como ia morrer .
33 Dan me se catúj uún síí cuꞌna̱j Pilato tucuá suun, ne̱ canacúún soꞌ caꞌna̱ꞌ Jesucristó, ne̱ xnáꞌanj soꞌ man Jesucristó, cataj soꞌ: ―Ma̱ꞌán so̱ꞌ me síí nica̱j suun rey uun chij rihaan nij yuvii̱ israelitá naꞌ ―taj síí cuꞌna̱j Pilato rihaan Jesucristó a.
33 Pilatos tornou a entrar no palácio, chamou Jesus e perguntou: — Você é o rei dos judeus?
34 Ga̱a ne̱ xnáꞌanj Jesucristó man soꞌ, cataj Jesucristó: ―Ma̱ꞌán so̱ꞌ cavii raa̱ nana̱ vaa da̱nj caꞌmii so̱ꞌ naꞌ. Ase yoꞌó yuvii̱ cataj xnaꞌanj rihaan so̱ꞌ cheꞌej xa̱ꞌ ―taj Jesucristó, xnáꞌanj soꞌ man síí cuꞌna̱j Pilato a.
34 Jesus respondeu:
35 Ga̱a ne̱ xnáꞌanj síí cuꞌna̱j Pilato man soꞌ, cataj soꞌ: ―Si̱j israelitá mé ꞌu̱nj, rá so̱ꞌ naꞌ. Neꞌén ꞌu̱nj se‑tucua̱nj soj, rá so̱ꞌ naꞌ. ꞌO̱ se nij tuvíꞌ so̱ꞌ do̱ꞌ, maꞌa̱n nij xrej ata̱ suun noco̱o doj do̱ꞌ, tacuachén mán so̱ꞌ rihanj á. Me cacunꞌ tumé so̱ꞌ ga̱ ―taj síí cuꞌna̱j Pilato, xnáꞌanj soꞌ man Jesucristó a.
35 — Por acaso eu sou judeu? — disse Pilatos. — A sua própria gente e os chefes dos sacerdotes é que o entregaram a mim. O que foi que você fez?
36 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó: ―ꞌO̱ se nuveé riha̱a̱n chumii̱ nihánj me rej uun chij ꞌu̱nj maꞌ. Sese rihaan chumii̱ nihánj me rej uun chij ꞌu̱nj, ne̱ gaa tanuu ꞌyaj suun rihanj, ne̱ cavii nij tanuu, cunuꞌ nij tanuu, cheꞌé rej se̱ cataꞌaa nij síí uun chij rihaan nij yuvii̱ israelitá manj tza̱j ado̱nj. Tza̱j ne̱ nuveé riha̱a̱n chumii̱ nihánj me rej gu̱un chij ꞌu̱nj maꞌ ―taj Jesucristó a.
36 Jesus respondeu:
37 Ga̱a ne̱ xnáꞌanj síí cuꞌna̱j Pilato man soꞌ, cataj soꞌ: ―Cheꞌé dan síí nica̱j suun rey mé so̱ꞌ naꞌ. Ya̱ naꞌ ―taj Pilato, xnáꞌanj soꞌ man Jesucristó a. Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan soꞌ a: ―Ya̱ uxrá vaa nana̱ caꞌmii ma̱ꞌán so̱ꞌ se vaa si̱j nica̱j suun rey mej á. Ne̱ nihánj me cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan so̱ꞌ me cheꞌé caꞌngaa ꞌu̱nj ne̱ me cheꞌé caꞌnáꞌ ꞌu̱nj rihaan chumii̱ nihánj ei. Dan me se caꞌnáꞌ ꞌu̱nj cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj nana̱ ya̱ rihaan yuvii̱ a. Ne̱ cunuda̱nj nij síí ya̱ roꞌ, uno nana̱ ya̱ aꞌmij ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan Pilato a.
37 — Então você é rei? — perguntou Pilatos.
38 Ne̱ cataj Pilato rihaan soꞌ: ―A̱ me nana̱ cuꞌna̱j nana̱ ya̱ ga̱ ―taj Pilato, xnáꞌanj Pilato man Jesucristó a. Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj da̱j quiꞌyaj síí cuꞌna̱j Pilato ga̱a caꞌneꞌ soꞌ cacunꞌ cheꞌé Jesucristó a Ne̱ ga̱a quisíj caꞌmii síí cuꞌna̱j Pilato nana̱ vaa da̱nj ga̱ Jesucristó, ne̱ curiha̱nj uún soꞌ rej nicu̱nꞌ nij síí uun chij rihaan nij yuvii̱ israelitá, ne̱ cataj soꞌ rihaan nij soꞌ a: ―Taj va̱j a̱ doj cacunꞌ tumé soꞌ naríꞌ ꞌu̱nj a̱ maꞌ.
38 — O que é a verdade? — perguntou Pilatos. Depois de dizer isso, Pilatos saiu outra vez para falar com a multidão e disse: — Não vejo nenhum motivo para condenar este homem.
39 Tza̱j ne̱ vaa yoꞌo̱ tucuáán noco̱ꞌ níꞌ se vaa rii ꞌu̱nj ꞌo̱ tuviꞌ soj síí ꞌni̱j tagaꞌ ꞌo̱ ꞌo̱ chaꞌanj pascuá a. Ne̱ me rá soj quiri̱i̱ ꞌu̱nj man maꞌa̱n síí nihánj síí nica̱j suun rey uun chij rihaan soj si̱j israelitá naꞌ ―taj síí cuꞌna̱j Pilato, xnáꞌanj soꞌ man nij yuvii̱ a.
39 Mas, de acordo com o costume de vocês, eu sempre solto um prisioneiro na ocasião da Páscoa . Vocês querem que eu solte para vocês o rei dos judeus?
40 Cheꞌé dan caguáj uún nij yuvii̱, cataj nij soꞌ: ―Se̱ quirii so̱ꞌ man síí nihánj a̱ maꞌ. Tana̱nj síí cuꞌna̱j Barrabás quiri̱i̱ so̱ꞌ ei ―taj nij yuvii̱, caguáj nij yuvii̱ a. Ne̱ síí cuꞌna̱j Barrabás me se si̱j guun rá cunu̱ꞌ ga̱ gobiernó me soꞌ a.
40 Todos começaram a gritar: — Não, ele não! Nós queremos que solte Barrabás! Acontece que esse Barrabás era um criminoso.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 18, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.