João 10
Copala Triqui NT (TRC_TBL) vs ARC
1 Ga̱a ne̱ cataj uún Jesucristó rihaan nij soꞌ a: ―Ya̱ ya̱ cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj cuano̱ se vaa xa̱ꞌ síí ne atúj taꞌyaa rej nu̱u̱ nij matzinj ne̱ avii raa̱ chingá rej nu̱u̱ nij xoꞌ, tza̱j ne̱ síí itu̱u̱ me soꞌ ado̱nj.
1 Na verdade, na verdade vos digo que aquele que não entra pela porta no curral das ovelhas, mas sobe por outra parte, é ladrão e salteador.
2 Tza̱j ne̱ síí atúj taꞌyaa roꞌ, soꞌ me síí da̱a̱n matzinj yoꞌ ado̱nj.
2 Aquele, porém, que entra pela porta é o pastor das ovelhas.
3 Dan me se xꞌnúj taꞌyaa rihaan soꞌ, ꞌyaj síí tumé taꞌyaa, ga̱a ne̱ uno nij matzinj se‑na̱na̱ soꞌ, ga̱a ne̱ nacúún soꞌ man nij matzinj aꞌmii soꞌ se‑chuvi̱i ꞌo̱ ꞌo̱ nij xoꞌ, ga̱a ne̱ ꞌanj nica̱j soꞌ man nij xoꞌ xeꞌ ado̱nj.
3 A este o porteiro abre, e as ovelhas ouvem a sua voz, e chama pelo nome às suas ovelhas e as traz para fora.
4 Ga̱a quisíj quirii soꞌ man nij xoꞌ xeꞌ, ne̱ noco̱ꞌ nij matzinj xcó soꞌ, cheꞌé se uꞌyón nij xoꞌ se‑na̱na̱ soꞌ ei.
4 E, quando tira para fora as suas ovelhas, vai adiante delas, e as ovelhas o seguem, porque conhecem a sua voz.
5 Tza̱j ne̱ yoꞌó yuvii̱ me se se̱ canocoꞌ nij xoꞌ man yoꞌó soꞌ, ma̱a̱n se cuna̱nj nij xoꞌ rihaan yoꞌó soꞌ, cheꞌé se ino̱ caꞌmi̱i̱ yoꞌó soꞌ xréé nij xoꞌ, ne̱ se̱ cuꞌyón uxrá nij xoꞌ se‑na̱na̱ yoꞌó soꞌ a̱ maꞌ ―taj Jesucristó a.
5 Mas, de modo nenhum, seguirão o estranho; antes, fugirão dele, porque não conhecem a voz dos estranhos.
6 Dan me se ase vaa ꞌo̱ cuentó vaa nana̱ nihánj nana̱ caꞌmii Jesucristó rihaan nij soꞌ, tza̱j ne̱ ne xca̱j nij soꞌ cuentá me taj nana̱ nihánj a̱ maꞌ.
6 Jesus disse-lhes esta parábola, mas eles não entenderam o que era que lhes dizia.
7 Cheꞌé dan cataj uún Jesucristó: ―Ya̱ ya̱ cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj cuano̱ se vaa ase vaa taꞌyaa rej atúj nij matzinj roꞌ, da̱nj vaa ꞌu̱nj a.
7 Tornou, pois, Jesus a dizer-lhes: Em verdade vos digo que eu sou a porta das ovelhas.
8 Dan me se xa̱ꞌ taranꞌ nij síí caꞌnaꞌ ga̱a rque̱ doj, tza̱j ne̱ ase vaa síí itu̱u̱ vaa nij soꞌ a. Tza̱j ne̱ ne cuno̱ nij matzinj rihaan nij soꞌ a̱ maꞌ.
8 Todos quantos vieram antes de mim são ladrões e salteadores, mas as ovelhas não os ouviram.
9 Dan me se ase vaa taꞌyaa yoꞌ vaa ꞌu̱nj, ne̱ síí atúj rej nicu̱nꞌ ꞌu̱nj roꞌ, soꞌ me síí amán rá niꞌya̱j manj, ne̱ quinani̱i̱ soꞌ rihaan sayuun, ne̱ veꞌé catu̱u̱ soꞌ, ne̱ veꞌé cu̱riha̱nj soꞌ, ne̱ nari̱ꞌ soꞌ coj chri̱nꞌ cha̱ soꞌ na̱nj ado̱nj.
9 Eu sou a porta; se alguém entrar por mim, salvar-se-á, e entrará, e sairá, e achará pastagens.
10 “Xa̱ꞌ síí itu̱u̱, tza̱j ne̱ me ina̱nj rá soꞌ quiꞌya̱j itu̱u̱ soꞌ matzinj do̱ꞌ, ticavi̱ꞌ soꞌ matzinj do̱ꞌ, tinavi̱j soꞌ matzinj do̱ꞌ ei. Cheꞌé dan atúj soꞌ rej nu̱u̱ nij matzinj a. Tza̱j ne̱ ꞌu̱nj me se caꞌnáꞌ ꞌu̱nj cheꞌé se me rá ꞌu̱nj yoꞌo̱ ga̱a̱ iꞌna̱ꞌ nij xoꞌ, ne̱ veꞌé uxrá ca̱yáán nij xoꞌ, qui̱ꞌyáj chugua̱nj.
10 O ladrão não vem senão a roubar, a matar e a destruir; eu vim para que tenham vida e a tenham com abundância.
11 “Ne̱ ꞌu̱nj roꞌ, me síí da̱a̱n ya̱ ya̱ nij matzinj, ne̱ tumé sa̱ꞌ yá ꞌu̱nj man nij matzinj, ne̱ caꞌne̱j nimanj cavi̱j cheꞌé nij xoꞌ ado̱nj.
11 Eu sou o bom Pastor; o bom Pastor dá a sua vida pelas ovelhas.
12 Xa̱ꞌ mozó, tza̱j ne̱ nuveé si̱j da̱a̱n matzinj me soꞌ maꞌ. Si̱j ꞌyaj canaán saꞌanj u̱u̱n me soꞌ, ne̱ cheꞌé dan sese neꞌen soꞌ xcuu caꞌyánj caꞌnu̱ꞌ, ne̱ chuꞌviꞌ soꞌ, ne̱ tanáj soꞌ matzinj yoꞌ, ne̱ unánj soꞌ a. Ga̱a ne̱ tanáj maꞌa̱n soꞌ man nij matzinj, ga̱a ne̱ qui̱taꞌaa caꞌyánj yoꞌ man nij matzinj, ne̱ ti̱chaꞌnuu̱ caꞌyánj yoꞌ man nij xoꞌ na̱nj ado̱nj.
12 Mas o mercenário, que não é pastor, de quem não são as ovelhas, vê vir o lobo, e deixa as ovelhas, e foge; e o lobo as arrebata e dispersa.
13 Da̱nj ꞌyaj mozó yoꞌ, cheꞌé se mozó u̱u̱n me soꞌ, ne̱ ne rihuun rá soꞌ sese quira̱nꞌ nij matzinj sayuun maꞌ.
13 Ora, o mercenário foge, porque é mercenário e não tem cuidado das ovelhas.
14 “Ne̱ xa̱ꞌ ꞌu̱nj, tza̱j ne̱ si̱j tumé sa̱ꞌ man nij matzinj mej, ne̱ neꞌenj man nij matzinj noco̱ꞌ manj, ne̱ neꞌen nij xoꞌ manj ei.
14 Eu sou o bom Pastor, e conheço as minhas ovelhas, e das minhas sou conhecido.
15 Dan me se neꞌen Réj Diose̱ manj, ne̱ neꞌenj man Réj, ne̱ ase vaa ꞌu̱nj ga̱ Réj roꞌ, da̱nj vaa daán ꞌu̱nj matzinj ga̱j chugua̱nj. Ne̱ aꞌnéé nimanj cavi̱j cheꞌé nij xoꞌ ado̱nj.
15 Assim como o Pai me conhece a mim, também eu conheço o Pai e dou a minha vida pelas ovelhas.
16 Ne̱ vaa doj daán ꞌu̱nj matzinj uún, tza̱j ne̱ nuviꞌ nij xoꞌ rej nu̱u̱ matzinj nihánj maꞌ. Ne̱ vaa cheꞌé caꞌna̱ꞌ yoꞌó matzinj yoꞌ uún, qui̱ꞌyáj, ne̱ cuno̱ nij xoꞌ se‑na̱na̱j, ga̱a ne̱ cunu̱u chre̱ꞌ nij xoꞌ ga̱ matzinj nihánj, ga̱a ne̱ cu̱tumé ꞌu̱nj man cunuda̱nj nij xoꞌ ado̱nj.
16 Ainda tenho outras ovelhas que não são deste aprisco; também me convém agregar estas, e elas ouvirão a minha voz, e haverá um rebanho
17 “Dan me se caꞌnéé nimanj cavi̱j, ne̱ cunu̱u iꞌna̱ꞌ uún ꞌu̱nj, ne̱ cheꞌé dan ꞌe̱e̱ rá Réj Diose̱ manj ado̱nj.
17 Por isso, o Pai me ama, porque dou a minha vida para tornar a tomá-la.
18 Taj va̱j síí ꞌyaj fuerzá manj cavi̱j maꞌ. ꞌO̱ se ma̱ꞌanj aꞌnéé nimanj cavi̱j na̱nj á. Dan me se no̱ xcúnj caꞌne̱j nimanj cavi̱j, ne̱ no̱ xcúnj cunu̱u iꞌna̱ꞌ uún ꞌu̱nj ado̱nj. Nihánj me suun caꞌneꞌ Réj Diose̱ rihanj na̱nj ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij soꞌ a.
18 Ninguém ma tira de mim, mas eu de mim mesmo a dou; tenho poder para a dar e poder para tornar a tomá-la. Esse mandamento recebi de meu Pai.
19 Ga̱a ne̱ cuxraꞌ taꞌa̱j uún nij síí uun chij rihaan nij yuvii̱ israelitá man nij soꞌ, ga̱a cuno nij soꞌ nana̱ yoꞌ a.
19 Tornou, pois, a haver divisão entre os judeus por causa dessas palavras.
20 Dan me se taꞌa̱j nij soꞌ cataj: ―Nu̱u̱ nana̱ chre̱e nimán soꞌ, ne̱ snúú soꞌ na̱nj á. Taj cheꞌé cuno̱ soj se‑na̱na̱ soꞌ maꞌ ―taj taꞌa̱j nij soꞌ rihaan tuviꞌ nij soꞌ, niꞌya̱j nij soꞌ man Jesucristó a.
20 E muitos deles diziam: Tem demônio e está fora de si; por que o ouvis?
21 Ga̱a ne̱ yoꞌó taꞌa̱j nij soꞌ cataj: ―Nuveé na̱na̱ chre̱e nuû nimán síí nihánj a̱ maꞌ. ꞌO̱ se se̱ guun nucua̱j síí nu̱u̱ nana̱ chre̱e nimán nacuchra̱ꞌ soꞌ rihaan síí tuchri̱i a̱ maꞌ ―taj yoꞌó taꞌa̱j nij soꞌ a.
21 Diziam outros: Estas palavras não são de endemoninhado; pode, porventura, um demônio abrir os olhos aos cegos?
22 Güii dan me se canuû chaꞌanj cheꞌé nuvií noco̱o chumanꞌ Jerusalén, ne̱ yavii ayuu yuꞌveꞌ me yoꞌ a.
22 E em Jerusalém havia a Festa da Dedicação, e era inverno.
23 Ga̱a ne̱ chéé Jesucristó rá chingá cuꞌna̱j Corredor Salomón rá nuvií noco̱o yoꞌ,
23 E Jesus passeava no templo, no alpendre de Salomão.
24 ne̱ cheꞌé dan cunuu chre̱ꞌ nij síí uun chij rihaan nij yuvii̱ israelitá, ne̱ yoꞌo̱ tucuachriin nij soꞌ nu̱ꞌ anica̱j man Jesucristó a. Ga̱a ne̱ cataj nij soꞌ: ―Nda̱a aman me quisi̱j güii gu̱un ya̱ ya̱ rá núj ni̱ꞌyaj núj mán so̱ꞌ ga̱. ꞌO̱ se cata̱j xnaꞌanj yá yá so̱ꞌ rihaan núj sese ya̱ si̱j caꞌnéé Diose̱ ti̱nanii man yuvii̱ rihaan sayuun me yá so̱ꞌ ei ―taj nij soꞌ rihaan Jesucristó a.
24 Rodearam-no, pois, os judeus e disseram-lhe: Até quando terás a nossa alma suspensa? Se tu és o Cristo, dize-no-lo abertamente.
25 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ a: ―A̱j cataj xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj, tza̱j ne̱ naꞌvej rá soj cuchuma̱n rá soj a̱ maꞌ. Ne̱ xa̱ꞌ suun sa̱ꞌ noco̱o ꞌyáá ꞌu̱nj cheꞌé Réj Diose̱, tza̱j ne̱ maꞌa̱n nij suun sa̱ꞌ noco̱o yoꞌ taj xnaꞌanj da̱j si̱j mej ado̱nj.
25 Respondeu-lhes Jesus: Já vo- obras que eu faço em nome de meu Pai, essas testificam de mim.
26 Tza̱j ne̱ ne cuchuma̱n rá soj ni̱ꞌyaj soj manj man asanj. ꞌO̱ se nuveé da̱a̱n ꞌu̱nj matzinj me soj a̱ maꞌ.
26 Mas vós não credes, porque não sois das minhas ovelhas, como
27 Xa̱ꞌ daán ꞌu̱nj matzinj, tza̱j ne̱ uno nij xoꞌ se‑na̱na̱j, ne̱ neꞌenj man nij xoꞌ, ne̱ noco̱ꞌ nij xoꞌ xcoj a.
27 As minhas ovelhas ouvem a minha voz, e eu conheço-as, e elas me seguem;
28 Ga̱a ne̱ cunu̱u iꞌna̱ꞌ nij xoꞌ ca̱yáán nij xoꞌ ga̱ Diose̱ nu̱ꞌ cavii nu̱ꞌ caꞌanj, qui̱ꞌyáá ꞌu̱nj, ne̱ daj chiha̱a̱ míj se̱ caviꞌ nij xoꞌ a̱ maꞌ. Ne̱ taj va̱j síí caꞌne̱e̱ man nij xoꞌ raꞌaj maꞌ.
28 e dou-lhes a vida eterna, e nunca hão de perecer, e ninguém as arrebatará das minhas mãos.
29 ꞌO̱ se Réj Diose̱ me síí rqué man nij xoꞌ rihanj, ne̱ si̱j uun chij ya̱ me soꞌ rihaan cunuda̱nj, ne̱ cheꞌé dan taj va̱j síí gu̱un nucua̱j caꞌne̱e̱ man nij xoꞌ raꞌa Réj Diose̱ a̱ maꞌ.
29 Meu Pai, que
30 ꞌO̱ se ase vaa o̱rúnꞌ yuvii̱ vaa ꞌu̱nj ga̱ Réj ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij soꞌ a.
30 Eu e o Pai somos um.
31 Ga̱a ne̱ quitaꞌaa uún nij síí uun chij rihaan nij yuvii̱ israelitá yahij go̱ꞌ nij soꞌ man Jesucristó a.
31 Os judeus pegaram, então, outra vez, em pedras para o apedrejarem.
32 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ a: ―Quisíj quiꞌyaj uxraj suun sa̱ꞌ noco̱o queneꞌen nij soj, ne̱ guun nu̱cuáj quiꞌyáj da̱nj, quiꞌyaj Réj Diose̱, ne̱ cheꞌé me suun sa̱ꞌ noco̱o me rá soj go̱ꞌ soj yahij manj ga̱ ―taj Jesucristó, xnáꞌanj soꞌ man nij soꞌ a.
32 Respondeu-lhes Jesus: Tenho-vos mostrado muitas obras boas procedentes de meu Pai; por qual dessas obras me apedrejais?
33 Ga̱a ne̱ cataj nij síí uun chij rihaan nij yuvii̱ israelitá: ―Se̱ goꞌ núj yahij mán so̱ꞌ cheꞌé suun sa̱ꞌ noco̱o quiꞌyáá so̱ꞌ a̱ maꞌ. ꞌO̱ se go̱ꞌ núj yahij mán so̱ꞌ cheꞌé se caꞌmii so̱ꞌ nana̱ nij cheꞌé Diose̱ ado̱nj. Dan me se na̱nj yuvii̱ u̱u̱n mé so̱ꞌ, ne̱ me cheꞌé cataj so̱ꞌ se vaa Diose̱ mé so̱ꞌ ga̱ ―taj nij soꞌ rihaan Jesucristó a.
33 Os judeus responderam, dizendo-lhe: Não te apedrejamos por alguma obra boa, mas pela blasfêmia, porque, sendo tu homem, te fazes Deus a ti mesmo.
34 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó: ―Ma̱a̱n se vaa nana̱ no̱ rihaan yanj no̱ tucuáán noco̱ꞌ soj, ne̱ nana̱ caꞌmii maꞌa̱n Diose̱ me nana̱ yoꞌ, ne̱ dan me se cataj Diose̱: “ꞌU̱nj me síí cataj xnaꞌanj se vaa diose̱ me soj á”, taj Diose̱ rihaan nij síí caꞌmii se‑na̱na̱ soꞌ ga̱a naá a.
34 Respondeu-lhes Jesus: Não está escrito na vossa lei: Eu disse: sois deuses?
35 Dan me se sese maꞌa̱n Diose̱ cataj se vaa nij síí caꞌmii se‑na̱na̱ soꞌ me maꞌa̱n uún diose̱, ga̱a ne̱ daj chiha̱a̱ míj se̱ caꞌvee ta̱náj xco̱ níꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ nana̱ no̱ rihaan yanj ga̱a̱ maꞌ.
35 Pois, se a lei chamou deuses àqueles a quem a palavra de Deus foi dirigida (e a Escritura não pode ser anulada),
36 Ne̱ veé dan me caꞌneꞌ Diose̱ suun gue̱e̱ rihanj, ne̱ caꞌnéé soꞌ manj rihaan chumii̱ nihánj ne̱ ma̱a̱n cheꞌé se cataj ꞌu̱nj se vaa taꞌni̱j Diose̱ mej, cheꞌé dan cataj soj se vaa nana̱ nij caꞌmij cheꞌé Diose̱ á. Taj cheꞌé caꞌmii nij soj da̱nj, raj maꞌ.
36 àquele a quem o Pai santificou e enviou ao mundo, vós dizeis: Blasfemas, porque disse: Sou Filho de Deus?
37 ꞌO̱ se sese ne ꞌyaj suun ꞌu̱nj se‑su̱u̱n Réj Diose̱, ne̱ caꞌve̱e caꞌne̱ꞌ rá soj ga̱ suun amán rá niꞌya̱j manj chugua̱nj.
37 Se não faço as obras de meu Pai, não me acrediteis.
38 Tza̱j ne̱ sese ya̱ ꞌyaj suun ꞌu̱nj se‑su̱u̱n Réj Diose̱, ne̱ caꞌve̱e se ne amán rá soj niꞌya̱j soj man ma̱ꞌanj, tza̱j ne̱ vaa cheꞌé cuchuma̱n rá soj ni̱ꞌyaj soj man nij suun sa̱ꞌ noco̱o quiꞌyáj ei. Nda̱a síj, ga̱a ne̱ xca̱j soj cuentá, ga̱a ne̱ yoꞌo̱ queneꞌe̱n soj se vaa ne̱ Réj Diose̱ ga̱j, ne̱ nej ga̱ Réj Diose̱ uún ado̱nj ―taj Jesucristó a.
38 Mas, se as faço, e não credes em mim, crede nas obras, para que conheçais e acrediteis que o Pai está em mim, e eu, nele.
39 Cheꞌé dan guun rá uún nij soꞌ qui̱taꞌaa nij soꞌ man soꞌ a. Tza̱j ne̱ quinanii soꞌ rihaan nij soꞌ a.
39 Procuravam, pois, prendê-lo outra vez, mas ele escapou de suas mãos,
40 Ga̱a ne̱ cavii uún Jesucristó caꞌanj soꞌ rej rne̱j tuꞌva chráá cuꞌna̱j Jordán nda̱a rej cutaꞌ ne síí cuꞌna̱j Juan man yuvii̱ ga̱a chéé soꞌ a. Ga̱a ne̱ guun ra̱a̱n soꞌ rej yoꞌ a.
40 e retirou-se outra vez para além do Jordão, para o lugar onde João tinha primeiramente batizado, e ali ficou.
41 Ga̱a ne̱ cuchiꞌ uxrá yuvii̱ rihaan soꞌ, ne̱ cataj nij yuvii̱ se vaa síí cuꞌna̱j Juan síí cutaꞌ ne man yuvii̱ me se a̱ doj suun sa̱ꞌ noco̱o ne quiꞌya̱j soꞌ, tza̱j ne̱ quisíj ya̱ nu̱ꞌ nana̱ cataj xnaꞌanj síí cuꞌna̱j Juan cheꞌé Jesucristó a. Da̱nj cataj nij yuvii̱, niꞌya̱j nij yuvii̱ nij suun sa̱ꞌ noco̱o quiꞌyaj Jesucristó a.
41 E muitos iam ter com ele e diziam: Na verdade, João não fez sinal algum, mas tudo quanto João disse deste era verdade.
42 Ga̱a ne̱ cuchumán rá queꞌe̱e̱ nij soꞌ niꞌya̱j nij soꞌ man Jesucristó ga̱a va̱j soꞌ rej yoꞌ a.
42 E muitos ali creram nele.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.