Gálatas 3
Copala Triqui NT (TRC_TBL) vs VC
1 Síí nij snúú rmaꞌa̱n ya̱ me soj si̱j ma̱n estadó Galacia na̱nj chugua̱nj. Me cheꞌé guun rá soj ta̱náj soj tucuáán sa̱ꞌ ga̱. Vaa síí quiꞌyaj chre̱e man soj naꞌ. Nuveé se̱ sa̱ꞌ uxrá nataꞌ nii rihaan soj se vaa caviꞌ Jesucristó rihaan rcutze̱ cheꞌé soj á.
1 Ó insensatos gálatas! Quem vos fascinou a vós, ante cujos olhos foi apresentada a imagem de Jesus Cristo crucificado?
2 ꞌO̱ se me rá ꞌu̱nj xna̱ꞌanj ꞌu̱nj ꞌo̱ nana̱ man soj chugua̱nj. Cheꞌé se canocoꞌ nij soj se‑tucua̱nj Moisés me yáán Nimán Diose̱ ga̱ soj naꞌ. Ase cheꞌé se amán rá soj cuno soj se‑na̱na̱ Jesucristó me yáán Nimán Diose̱ ga̱ soj xa̱ꞌ.
2 Apenas isto quero saber de vós: recebestes o Espírito pelas práticas da lei ou pela aceitação da fé?
3 ꞌO̱ se síí nij snúú rmaꞌa̱n ya̱ me soj na̱nj chugua̱nj. Ga̱a guun cheꞌe̱ soj canocoꞌ soj man Jesucristó, ne̱ guun nucua̱j rá soj man Nimán Diose̱ se vaa ra̱cuíj Nimán Diose̱ man soj, tza̱j ne̱ ya̱j me se nucua̱j rá soj man maꞌa̱n soj se vaa cunu̱u sa̱ꞌ soj quiꞌya̱j maꞌa̱n soj na̱nj aso̱n.
3 Sois assim tão levianos? Depois de terdes começado pelo Espírito, quereis agora acabar pela carne?
4 Nu̱ꞌ se sa̱ꞌ quiꞌyaj Diose̱ cheꞌé soj ga̱a canocoꞌ naca̱ soj man Jesucristó roꞌ, taj yuꞌvee nó yoꞌ, quiꞌyaj soj a̱ a̱ꞌ man aso̱n. Ya̱ ya̱ a̱j naꞌ. Ne cuchuma̱n ya̱ raj se vaa quiꞌyaj soj a̱ mei.
4 Ter feito tais experiências em vão! Se é que foi em vão!
5 Ga̱a rqué Diose̱ Nimán soꞌ rihaan soj quiꞌya̱j ndoꞌo soj rasu̱u̱n sa̱ꞌ, ga̱a ne̱ me cheꞌé quiꞌyaj Diose̱ da̱nj, rá soj ga̱. Cheꞌe̱ se canocoꞌ soj se‑tucua̱nj Moisés me quiꞌyaj Diose̱ da̱nj naꞌ. Taj mei. Dan me se cheꞌé se amán rá soj niꞌya̱j soj man Jesucristó me quiꞌyaj Diose̱ da̱nj chugua̱nj.
5 Aquele que vos dá o Espírito e realiza milagres entre vós, acaso o faz pela prática da lei, ou pela aceitação da fé?
6 Dan me se ase vaa quiꞌyaj síí cuꞌna̱j Abraham síí cayáán ga̱a naá roꞌ, ina̱nj da̱nj quiꞌya̱j soj ei. Dan me se síí cuꞌna̱j Abraham roꞌ, me se cuchumán rá soꞌ niꞌya̱j soꞌ Diose̱, ne̱ cheꞌé dan cataj Diose̱ se vaa si̱j sa̱ꞌ me Abraham, ne̱ cunuu sa̱ꞌ soꞌ rihaan Diose̱ á. Ina̱nj da̱nj aꞌmii danj Diose̱ ado̱nj.
6 Foi este o caso de Abraão: ele creu em Deus e isto lhe foi levado em conta de justiça {Gn 15,6}.
7 Cheꞌé dan xca̱j soj cuentá se vaa níꞌ si̱j amán rá niꞌya̱j man Diose̱ me se ase vaa síí cuꞌna̱j Abraham roꞌ, taꞌngaꞌ da̱nj vaa maꞌa̱n níꞌ chugua̱nj.
7 Sabei, pois: só os que têm fé é que são filhos de Abraão.
8 Dan me se ga̱a naá neꞌen Diose̱ se vaa cuchuma̱n rá nij yuvii̱ yaníj ni̱ꞌyaj nij soꞌ man Diose̱, ne̱ neꞌen Diose̱ se vaa cunu̱u sa̱ꞌ nij soꞌ rihaan Diose̱, quiꞌya̱j maꞌa̱n Diose̱, ne̱ cheꞌé dan me nataꞌ Diose̱ se‑na̱na̱ Diose̱ nana̱ sa̱ꞌ rihaan Abraham, cataj Diose̱: ―Cheꞌé se vaa quiꞌyáá so̱ꞌ roꞌ, cheꞌé dan me qui̱ꞌyáá ꞌu̱nj se lu̱j cheꞌé taranꞌ nij yuvii̱ yaníj ado̱nj ―taj Diose̱ rihaan síí cuꞌna̱j Abraham asi̱j taj va̱j a̱ ꞌó yuvii̱ neꞌen se‑na̱na̱ Diose̱ nana̱ sa̱ꞌ, ne̱ nu̱ꞌ nana̱ yoꞌ nana̱ caꞌmii Diose̱ rihaan síí cuꞌna̱j Abraham roꞌ, canó nana̱ yoꞌ rihaan danj Diose̱ a.
8 Prevendo a Escritura que Deus justificaria os povos pagãos pela fé, anunciou esta boa nova a Abraão: Em ti todos os povos serão abençoados {Gn 18,18}.
9 Dan me se cuchumán rá Abraham niꞌya̱j soꞌ Diose̱, ne̱ quiꞌyaj Diose̱ se lu̱j cheꞌé soꞌ, ne̱ ase vaa quiꞌyaj Diose̱ cheꞌé síí cuꞌna̱j Abraham roꞌ, da̱nj quiꞌya̱j uún Diose̱ cheꞌé taranꞌ nij síí cuchuma̱n rá ni̱ꞌyaj man soꞌ, ne̱ quiꞌya̱j uún Diose̱ se lu̱j cheꞌé nij soꞌ ado̱nj.
9 De modo que os homens de fé são abençoados com a bênção de Abraão, homem de fé.
10 Tza̱j ne̱ aꞌmii uún danj Diose̱ cheꞌé yuvii̱ nucua̱j rá man se‑tucua̱nj Moisés, taj yoꞌ: “Sese se̱ quiꞌyaj yoꞌo̱ soꞌ cunuda̱nj nij nana̱ no̱ rihaan danj Diose̱ nana̱ cataj xnaꞌanj Moisés roꞌ, ne̱ soꞌ me síí cachranꞌ xnaꞌanj niꞌya̱j rihaan Diose̱ á”, taj danj Diose̱, ne̱ a̱ ꞌó yuvii̱ se̱ guun nucua̱j quiꞌya̱j nu̱ꞌ se‑tucua̱nj Moisés a̱ maꞌ. Cheꞌé dan me taranꞌ nij yuvii̱ nucua̱j rá man se‑tucua̱nj Moisés roꞌ, quira̱nꞌ nij soꞌ sayuun, quiꞌya̱j Diose̱ ado̱nj.
10 Todos os que se apóiam nas práticas legais estão sob um regime de maldição. Pois está escrito: Maldito aquele que não cumpre todas as prescrições do livro da lei {Dt 27,26}.
11 Tza̱j ne̱: “Síí amán rá niꞌya̱j man Diose̱ roꞌ, me se cunu̱u sa̱ꞌ soꞌ rihaan Diose̱, ne̱ ca̱yáán soꞌ ga̱ Diose̱ nu̱ꞌ cavii nu̱ꞌ caꞌanj a”, taj uún danj Diose̱, ne̱ cheꞌé dan me neꞌen níꞌ se vaa ina̱nj nij yuvii̱ amán rá niꞌya̱j man Diose̱ me yuvii̱ cunu̱u sa̱ꞌ rihaan Diose̱ á. Se̱ cunuu sa̱ꞌ nij yuvii̱ nucua̱j rá man se‑tucua̱nj Moisés maꞌ.
11 Que ninguém é justificado pela lei perante Deus é evidente, porque o justo viverá pela fé {Hab 2,4}.
12 Dan me se xa̱ꞌ se‑tucua̱nj Moisés, tza̱j ne̱ ne cheꞌe̱ yan cuchuma̱n ráꞌ me nani̱ꞌ rihaan sayuun maꞌ. Ma̱a̱n cheꞌé yan qui̱ꞌyáꞌ nu̱ꞌ rasu̱u̱n taj tucuáán yoꞌ me nani̱ꞌ rihaan sayuun, taj se‑tucua̱nj Moisés na̱nj ado̱nj.
12 Ora, a lei não provém da fé e sim {do cumprimento}: quem observar estes preceitos viverá por eles {Lv 18,5}.
13 Dan me se ga̱a naá me se ne gu̱un nucua̱j níꞌ quiꞌya̱j níꞌ nu̱ꞌ se‑tucua̱nj Moisés maꞌ. Cheꞌé dan me si̱j cachranꞌ xnaꞌanj niꞌya̱j me ya̱ níꞌ ga̱a rque̱, tza̱j ne̱ caviꞌ Jesucristó rihaan rcutze̱ cheꞌé níꞌ, ne̱ guun soꞌ síí cachranꞌ xnaꞌanj niꞌya̱j cheꞌé níꞌ, ne̱ cheꞌé dan se̱ quiranꞌ maꞌa̱n níꞌ sayuun daj chiha̱a̱ míj a̱ man chugua̱nj. “Síí a̱j nocoꞌ rihaan rcutze̱ me síí cachranꞌ xnaꞌanj niꞌya̱j rihaan Diose̱”, taj danj Diose̱ á. Dan me se guun Jesucristó ꞌo̱ síí cata̱ se‑cacu̱nꞌ cunuda̱nj níꞌ nagoꞌ soꞌ nu̱ꞌ nij cacunꞌ yoꞌ rihaan rcutze̱, ne̱ cuano̱ nihánj me se síí vaa u̱u̱n xráá me níꞌ cuano̱ ei.
13 Cristo remiu-nos da maldição da lei, fazendo-se por nós maldição, pois está escrito: Maldito todo aquele que é suspenso no madeiro {Dt 21,23}.
14 Nda̱a síj, ga̱a ne̱ se lu̱j cataꞌ tuꞌva Diose̱ rihaan síí cuꞌna̱j Abraham roꞌ, caꞌnaꞌ se lu̱j yoꞌ nda̱a rihaan nij yuvii̱ yaníj, cheꞌé se vaa quiꞌyaj Jesucristó a. Dan me se ga̱a naá, ne̱ cataꞌ tuꞌva Diose̱ se vaa catu̱u̱ Nimán Diose̱ nimán níꞌ, ne̱ cuchumán rá níꞌ niꞌya̱j níꞌ man Diose̱, ne̱ cheꞌé dan catúj ya̱ Nimán Diose̱ nimán taranꞌ níꞌ cuano̱ ei.
14 Assim a bênção de Abraão se estende aos gentios, em Cristo Jesus, e pela fé recebemos o Espírito prometido.
15 Ne̱ caꞌmi̱i̱ ꞌu̱nj cheꞌé nda̱a vaa ꞌyaj nij síí ma̱n rihaan yoꞌóó nihánj, tinu̱j, nocoj. Sese vaa vi̱j ro̱j soꞌ numíj nana̱, ne̱ asa̱ꞌ quisíj numíj ro̱j soꞌ nana̱, ga̱a ne̱ naxca̱j ro̱j soꞌ ꞌo̱ yanj aꞌmii cheꞌé nda̱a vaa quiꞌya̱j ro̱j soꞌ, ga̱a ne̱ dan me se nda̱a vaa taj yanj naxca̱j ro̱j soꞌ roꞌ, ꞌyaj ro̱j soꞌ a. Se̱ guun caꞌne̱ꞌ rá ro̱j soꞌ maꞌ.
15 Irmãos, vou apresentar-vos uma comparação de ordem humana. Se um testamento for feito em boa e devida forma, por quem quer que seja, ninguém o pode anular ou acrescentar-lhe alguma coisa.
16 Ne̱ dan me se taꞌngaꞌ da̱nj quiꞌyaj gue̱e̱ Diose̱ ga̱ síí cuꞌna̱j Abraham, ne̱ dan me se cunumíj ro̱j soꞌ nana̱ nda̱a vaa quiꞌya̱j Diose̱ ga̱ síí cuꞌna̱j Abraham a. Dan me se cataj Diose̱ se vaa cavi̱i̱ sa̱ꞌ soꞌ do̱ꞌ, cavi̱i̱ sa̱ꞌ taꞌníí taꞌnij siꞌno̱ soꞌ do̱ꞌ a. (Dan me se da̱nj aꞌmii danj Diose̱, tza̱j ne̱ ne cata̱j Diose̱ se vaa cavi̱i̱ sa̱ꞌ queꞌe̱e̱ taꞌníí taꞌnij siꞌno̱ síí cuꞌna̱j Abraham maꞌ. ꞌO̱ se cheꞌé o̱rúnꞌ taꞌníí taꞌnij siꞌno̱ síí cuꞌna̱j Abraham caꞌmii danj Diose̱ ado̱nj. Ne̱ síí cuꞌna̱j Jesucristó me síí cavii sa̱ꞌ na̱nj ado̱nj.)
16 Ora, as promessas foram feitas a Abraão e à sua descendência. Não diz: aos seus descendentes, como se fossem muitos, mas fala de um só: e a tua descendência {Gn 12,7}, isto é, a Cristo.
17 Ne̱ ina̱nj nihánj me nana̱ me rá ꞌu̱nj cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj ei. Dan me se Diose̱ cataj rihaan síí cuꞌna̱j Abraham da̱j quiꞌya̱j Diose̱ cheꞌé Abraham do̱ꞌ, cheꞌé taꞌníí taꞌnij siꞌno̱ Abraham do̱ꞌ, ne̱ cachén yoꞌó caꞌa̱nj cientó táá yoꞌó ico̱ chi̱ꞌ yoꞌ, ga̱a ne̱ rqué Diose̱ se‑tucua̱nj Moisés, tza̱j ne̱ ne quiri̱ꞌ nana̱ cataꞌ tuꞌva Diose̱ quiꞌya̱j Diose̱ cheꞌé síí cuꞌna̱j Abraham quiꞌyaj se‑tucua̱nj Moisés maꞌ. ꞌO̱ se ya̱ quiꞌya̱j soꞌ nda̱a vaa cataj soꞌ ado̱nj.
17 Afirmo, portanto: a lei, que veio quatrocentos e trinta anos mais tarde, não pode anular o testamento feito por Deus em boa e devida forma e não pode tornar sem efeito a promessa.
18 Dan me se sese cheꞌe̱ se‑tucua̱nj Moisés me rque̱ Diose̱ rasu̱u̱n sa̱ꞌ, ga̱a ne̱ nuveé cheꞌe̱ yan cataꞌ tuꞌva soꞌ rque̱ soꞌ rasu̱u̱n sa̱ꞌ asi̱j naá me yoꞌ ga̱a̱ a̱ maꞌ. Ma̱a̱n se caꞌmii u̱u̱n soꞌ vaa ga̱a̱ na̱nj ado̱nj. Tza̱j ne̱ sese ina̱nj nij síí noco̱ꞌ se‑tucua̱nj Moisés me síí ni̱caj nij rasu̱u̱n sa̱ꞌ yoꞌ, ga̱a ne̱ taj yuꞌvee nó nana̱ cataꞌ tuꞌva Diose̱ rihaan Abraham ga̱a naá vaa ga̱a̱ a̱ maꞌ. Tza̱j ne̱ ne vaa da̱nj a̱ maꞌ. ꞌO̱ se cheꞌé nana̱ caꞌmii Diose̱ rihaan Abraham me ni̱caj níꞌ nij rasu̱u̱n sa̱ꞌ ei. Dan me se quiriꞌ u̱u̱n níꞌ nu̱ꞌ nij rasu̱u̱n sa̱ꞌ yoꞌ, quiꞌyaj Abraham chugua̱nj. Ne̱ a̱ doj saꞌanj ne cu̱ruꞌvee níꞌ cheꞌé nu̱ꞌ rasu̱u̱n sa̱ꞌ yoꞌ a̱ maꞌ.
18 Porque, se a herança se obtivesse pela lei, já não proviria da promessa. Ora, pela promessa é que Deus deu o seu favor a Abraão.
19 Dan me se sese da̱nj vaa, ga̱a ne̱ me cheꞌé rqué Diose̱ se‑tucua̱nj Moisés, rá soj ga̱. Rqué Diose̱ tucuáán yoꞌ rihaan Moisés cheꞌé cacunꞌ tumé yuvii̱, ne̱ me rá Diose̱ canoco̱ꞌ yuvii̱ tucuáán yoꞌ nda̱a se caꞌna̱ꞌ taꞌníí taꞌnij siꞌno̱ Abraham síí cuꞌna̱j Jesucristó rihaan chumii̱ nihánj, ga̱a ne̱ soꞌ roꞌ, me síí rque̱ nu̱ꞌ nij rasu̱u̱n sa̱ꞌ rihaan yuvii̱, nda̱a vaa cataj Diose̱ rihaan síí cuꞌna̱j Abraham ga̱a naá ei. Dan me se guun rá Diose̱ se vaa ga̱a caꞌnaꞌ Jesucristó, ne̱ caꞌne̱ꞌ rá yuvii̱ ga̱ se‑tucua̱nj Moisés yoꞌ ado̱nj. Tza̱j ne̱ se‑mo̱zó Diose̱ me nij síí cataj xnaꞌanj tucuáán yoꞌ rihaan síí cuꞌna̱j Moisés, ga̱a ne̱ cataj xnaꞌanj soꞌ tucuáán yoꞌ rihaan nij yuvii̱ a. Dan me se cataj xnaꞌanj Moisés rihaan nij yuvii̱,
19 Então que é a lei? É um complemento ajuntado em vista das transgressões, até que viesse a descendência a quem fora feita a promessa; foi promulgada por anjos, passando por um intermediário.
20 tza̱j ne̱ ga̱a caꞌmii Diose̱ rihaan síí cuꞌna̱j Abraham, ne̱ maꞌa̱n ya̱ soꞌ caꞌmii ado̱nj. Taj va̱j síí caꞌmii cheꞌé Diose̱ maꞌ. Taj va̱j síí cataj xnaꞌanj rihaan Diose̱ da̱j me rá síí cuꞌna̱j Abraham maꞌ. Ma̱a̱n se maꞌa̱n ya̱ soꞌ me síí caꞌmii ga̱ síí cuꞌna̱j Abraham, ése̱ o̱rúnꞌ ya̱ soꞌ me Diose̱ na̱nj ado̱nj.
20 Mas não há intermediário, tratando-se de uma só pessoa, e Deus é um só.
21 Tza̱j ne̱ ta̱j riꞌyunj se‑tucua̱nj Moisés man nana̱ cataꞌ tuꞌva Diose̱ rihaan Abraham ga̱a naá, rá soj naꞌ. Daj chiha̱a̱ míj ne vaa da̱nj maꞌ. Tza̱j ne̱ sese gu̱un nucua̱j yuvii̱ quiꞌya̱j yuvii̱ ꞌo̱ tucuáán rqué Diose̱, ne̱ ya̱ cunu̱u sa̱ꞌ yuvii̱ rihaan Diose̱, quiꞌya̱j tucuáán yoꞌ ei. Tza̱j ne̱ se̱ guun nucua̱j yuvii̱ quiꞌya̱j yuvii̱ tucuáán vaa da̱nj maꞌ.
21 Portanto, é a lei contrária às promessas de Deus? De nenhum modo. Se fosse dada uma lei que pudesse vivificar, em verdade a justiça viria pela lei;
22 Cheꞌé dan me taj danj Diose̱ se vaa cunuda̱nj yuvii̱ tumé ndoꞌo cacunꞌ na̱nj ado̱nj. Ina̱nj da̱nj vaa tumé taranꞌ yuvii̱ cacunꞌ, taj danj Diose̱, ne̱ cheꞌé dan me nana̱ cataꞌ tuꞌva Diose̱ rihaan síí cuꞌna̱j Abraham roꞌ, quisi̱j ya̱ nu̱ꞌ nana̱ yoꞌ cheꞌé taranꞌ níꞌ si̱j amán rá niꞌya̱j man Jesucristó ado̱nj.
22 mas a Escritura encerrou tudo sob o império do pecado, para que a promessa mediante a fé em Jesus Cristo fosse dada aos que crêem.
23 Tza̱j ne̱ ga̱a ataa doj quisi̱j güii cuchuma̱n rá níꞌ ni̱ꞌyaj níꞌ man Jesucristó, ne̱ ina̱nj se‑tucua̱nj Moisés canocoꞌ níꞌ, ne̱ ase vaa ꞌo̱ síí tumé man níꞌ roꞌ, da̱nj vaa se‑tucua̱nj Moisés rihaan níꞌ ga̱a rque̱ ei. Ina̱nj se‑tucua̱nj Moisés vaa rihaan níꞌ canoco̱ꞌ níꞌ nda̱a se caꞌnaꞌ güii tihaa̱n Diose̱ rihaan níꞌ se vaa cuchuma̱n rá níꞌ ni̱ꞌyaj níꞌ man Jesucristó a.
23 Antes que viesse a fé, estávamos encerrados sob a vigilância de uma lei, esperando a revelação da fé.
24 Dan me se ase vaa síí tumé man xnii da̱j quiꞌya̱j xnii roꞌ, taꞌngaꞌ da̱nj vaa se‑tucua̱nj Moisés rihaan níꞌ ga̱a rque̱, cutumé yoꞌ man níꞌ nda̱a se caꞌnaꞌ Jesucristó ei. Nda̱a síj, ga̱a ne̱ no̱ xcúún níꞌ cuchuma̱n rá níꞌ ni̱ꞌyaj níꞌ man soꞌ, ne̱ caꞌve̱e cunu̱u sa̱ꞌ níꞌ rihaan Diose̱ ado̱nj.
24 Assim a lei se nos tornou pedagogo encarregado de levar-nos a Cristo, para sermos justificados pela fé.
25 Cuano̱ roꞌ, nihánj me se a̱j cuchumán rá níꞌ niꞌya̱j níꞌ man Jesucristó, ne̱ cheꞌé dan me taj cheꞌé tu̱mé se‑tucua̱nj Moisés man níꞌ a̱ maꞌ.
25 Mas, depois que veio a fé, já não dependemos de pedagogo,
26 Cheꞌé se amán rá nij soj niꞌya̱j soj man Jesucristó roꞌ, cheꞌé dan taꞌníí Diose̱ me taranꞌ soj cuano̱ na̱nj ado̱nj.
26 porque todos sois filhos de Deus pela fé em Jesus Cristo.
27 Dan me se cheꞌé se cataꞌ ne soj cheꞌé Jesucristó roꞌ, cheꞌé dan me ase vaa Jesucristó roꞌ, taꞌngaꞌ da̱nj vaa soj cuano̱ na̱nj ei.
27 Todos vós que fostes batizados em Cristo, vos revestistes de Cristo.
28 Ne̱ se̱ cataj soj se vaa taꞌa̱j soj me yuvii̱ israelitá ne̱ yoꞌó taꞌa̱j soj me yuvii̱ yaníj maꞌ. Ne̱ se̱ cataj soj se vaa taꞌa̱j soj me mozó ne̱ yoꞌó taꞌa̱j soj, nuveé si̱j uun mozó me yoꞌó taꞌa̱j soj, cata̱j soj maꞌ. Ne̱ se̱ cataj soj se vaa taꞌa̱j soj me snóꞌo ne̱ yoꞌó taꞌa̱j soj me chana̱ maꞌ. ꞌO̱ se tana̱nj ase vaa o̱rúnꞌ yuvii̱ vaa taranꞌ soj, ne̱ ꞌo̱ cuya̱a̱n vaa taranꞌ soj cheꞌé se noco̱ꞌ soj man Jesucristó na̱nj ei.
28 Já não há judeu nem grego, nem escravo nem livre, nem homem nem mulher, pois todos vós sois um em Cristo Jesus.
29 Cheꞌé se si̱j noco̱ꞌ man Jesucristó me soj roꞌ, cheꞌé dan maꞌa̱n ya̱ taꞌníí taꞌnij siꞌno̱ síí cuꞌna̱j Abraham me soj rihaan Diose̱, nda̱a vaa cataj Diose̱ rihaan síí cuꞌna̱j Abraham se vaa rque̱ soꞌ rasu̱u̱n sa̱ꞌ rihaan taranꞌ nij taꞌníí taꞌnij siꞌno̱ síí cuꞌna̱j Abraham ado̱nj.
29 Ora, se sois de Cristo, então sois verdadeiramente a descendência de Abraão, herdeiros segundo a promessa.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Gálatas 3, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.