Atos 24
Copala Triqui NT (TRC_TBL) vs NVT
1 Dan me se cachén ꞌu̱nꞌ güii, ga̱a ne̱ nanij xrej ata̱ suun noco̱o doj cuꞌna̱j Ananías nda̱a chumanꞌ Cesarea, ne̱ caꞌanj taꞌa̱j nij síí uun chij rihaan nij yuvii̱ israelitá do̱ꞌ, ꞌo̱ síí aꞌmii natáj cuꞌna̱j Tértulo do̱ꞌ, ga̱ soꞌ, ne̱ cutaꞌ nij soꞌ cacunꞌ xráá Pabló rihaan síí nica̱j suun gobernador a.
1 Cinco dias depois, o sumo sacerdote Ananias chegou com alguns dos líderes do povo e um advogado chamado Tértulo para exporem ao governador sua causa contra Paulo.
2 Dan me se ga̱a canacúún nii caꞌna̱ꞌ síí cuꞌna̱j Pabló, ne̱ caꞌnaꞌ Pabló, ne̱ guun cheꞌe̱ síí cuꞌna̱j Tértulo cutaꞌ soꞌ cacunꞌ xráá Pabló rihaan síí cuꞌna̱j Félix, cataj soꞌ: ―Cheꞌé se so̱ꞌ me síí acaj ndoꞌo cuentá roꞌ, cheꞌé dan dínj mán núj si̱j israelitá, ne̱ naxca̱j ndoꞌo chiháán núj,
2 Quando Paulo foi chamado, Tértulo apresentou as acusações: “Excelentíssimo Félix, o senhor tem proporcionado a nós, judeus, um longo período de paz e, com perspicácia, tem realizado reformas que muito nos beneficiam.
3 ne̱ cunuda̱nj núj me síí taj se vaa ina̱nj sa̱ꞌ uxrá quiꞌyáá so̱ꞌ, Félix si̱j sa̱ꞌ ndoꞌo a. Ne̱: “ꞌO̱ guun niꞌya̱j ndoꞌo níꞌ”, taj taranꞌ núj rihaan so̱ꞌ me rej maꞌa̱n va̱j núj a.
3 Por todas essas coisas nós lhe somos extremamente gratos.
4 Tza̱j ne̱ taj cheꞌé gu̱un rmi̱i̱ so̱ꞌ doj qui̱ꞌyáj maꞌ. Ne̱ cheꞌé dan rqueé ꞌu̱nj rihaan so̱ꞌ se vaa veé da̱nj ga̱a̱ ina̱j nimán so̱ꞌ, ne̱ cu̱nó so̱ꞌ do̱j tzinꞌ se na̱na̱ núj na̱nj ado̱nj.
4 Contudo, não desejo tomar seu tempo, por isso peço sua atenção apenas por um momento.
5 ”Dan me se xcaj núj cuentá se vaa xa̱ꞌ síí nihánj, tza̱j ne̱ ase vaa yuvee xíj man naa̱ vaa soꞌ, ne̱ soꞌ me síí ꞌyaj se vaa ino̱ vaa rá cunuda̱nj nij síí israelitá ya̱nj rihaan chumii̱ nihánj ne̱ xraꞌ taꞌa̱j nij soꞌ, ne̱ soꞌ me síí uun chij rihaan nij síí noco̱ꞌ ꞌo̱ tucuáán ne̱ se tucua̱nj síí cavii chumanꞌ Nazaret a.
5 Constatamos que este homem é um perturbador, que vive causando tumultos entre os judeus de todo o mundo. É o principal líder da seita conhecida como os Nazarenos.
6 Ne̱ nda̱a guun rá soꞌ quiꞌya̱j chiꞌi̱i̱ soꞌ man nuvií noco̱o, ne̱ cheꞌé dan quitaꞌaa núj man soꞌ, ne̱ guun rá núj caꞌne̱ꞌ núj cacunꞌ cheꞌé soꞌ nda̱a vaa aꞌmii tucuáán noco̱ꞌ maꞌa̱n núj a.
6 Quando o prendemos, estava tentando profanar o templo. Nós queríamos julgá-lo de acordo com nossa lei,
7 Tza̱j ne̱ síí cuꞌna̱j Lisias tanuu uun chij rihaan taranꞌ nij tanuu ma̱n chumanꞌ Jerusalén roꞌ, caꞌnéj yuva̱a̱ soꞌ man síí nihánj raꞌa núj,
7 mas Lísias, o comandante do regimento, usou de força e o tirou de nossas mãos,
8 ne̱ cataj xnaꞌanj soꞌ rihaan nij síí me rá cuta̱ꞌ cacunꞌ xráá Pabló se vaa caꞌna̱ꞌ nij soꞌ rihaan so̱ꞌ nihánj a. Ne̱ dan me se ma̱ꞌán so̱ꞌ me síí gu̱un nucua̱j naquiꞌya̱j cu̱u cheꞌé nu̱ꞌ rasu̱u̱n nihánj, ne̱ xca̱j ma̱ꞌán so̱ꞌ cuentá cheꞌé cacunꞌ cutaꞌ núj xráá Pabló na̱nj ado̱nj ―taj síí cuꞌna̱j Tértulo cuno síí cuꞌna̱j Félix a.
8 e ordenou a nós, os acusadores, que nos apresentássemos perante o senhor. Nossas acusações poderão ser confirmadas quando o senhor interrogar Paulo pessoalmente”.
9 Ga̱a ne̱ yoꞌó nij yuvii̱ israelitá roꞌ, caraa ndoꞌo nij soꞌ cacunꞌ xráá Pabló, ne̱ cataj nij soꞌ se vaa ya̱ vaa se na̱na̱ síí cuꞌna̱j Tértulo yoꞌ a.
9 Os outros judeus concordaram e declararam ser verdadeiro o que Tértulo tinha dito.
10 Ga̱a ne̱ guun raꞌa síí nica̱j suun gobernador cataj soꞌ se vaa caꞌve̱e caꞌmi̱i̱ Pabló, ne̱ cheꞌé dan cataj Pabló a: ―Neꞌén ꞌu̱nj se vaa quisíj queꞌe̱e̱ yoꞌ guún so̱ꞌ síí aꞌneꞌ cacunꞌ cheꞌé nij síí ma̱n chiháán núj, ne̱ cheꞌé dan uun niha̱ꞌ raj caꞌmi̱i̱ nacaj ꞌu̱nj cheꞌé ma̱ꞌanj rihaan so̱ꞌ á.
10 Quando Paulo recebeu um sinal do governador para falar, disse: “Sei que o senhor tem julgado questões dos judeus há muitos anos e, portanto, apresento-lhe minha defesa de bom grado.
11 Ne̱ gu̱un nucua̱j ma̱ꞌán so̱ꞌ xca̱j so̱ꞌ cuentá se vaa ataa quisi̱j chuvi̱j güii asi̱j cavii ꞌu̱nj chumanꞌ Jerusalén cara̱a̱ gue̱e̱ ꞌu̱nj rihaan Diose̱ a.
11 O senhor poderá verificar com facilidade que cheguei a Jerusalém não mais que doze dias atrás para adorar no templo.
12 Ne̱ rá nuvií noco̱o do̱ꞌ, rá nij veꞌ tucuꞌyón núj si̱j israelitá se tucua̱nj Moisés do̱ꞌ, rque chumanꞌ do̱ꞌ, ne cano̱ tuvíꞌ ꞌu̱nj ga̱ yuvii̱ maꞌ. Ne̱ a̱ doj ne caꞌma̱an rá nij yuvii̱ qui̱ꞌyáá ꞌu̱nj maꞌ.
12 Meus acusadores não me encontraram discutindo com ninguém no templo, nem causando tumulto em nenhuma sinagoga, nem nas ruas da cidade.
13 Ne̱ se̱ caꞌvee ti̱haa̱n nij síí nihánj se vaa vaa cheꞌé cutaꞌ nij soꞌ cacunꞌ xráj maꞌ.
13 Eles não podem provar as acusações que fazem contra mim.
14 ”Tza̱j ne̱ cata̱j yá ꞌu̱nj rihaan so̱ꞌ se vaa xa̱ꞌ tucuáán tucuꞌnáj nij síí nihánj tucuáán ne̱ roꞌ, da̱nj ꞌyáá ꞌu̱nj aráj gue̱e̱ ꞌu̱nj rihaan Diose̱ si̱j noco̱ꞌ nij xií ꞌu̱nj a. ꞌO̱ se amán raj nu̱ꞌ nana̱ no̱ rihaan yanj no̱ se tucua̱nj Moisés do̱ꞌ, se na̱na̱ nij síí nataꞌ se na̱na̱ Diose̱ ga̱a naá do̱ꞌ a.
14 “Reconheço, porém, que sou seguidor do Caminho, que eles chamam de seita. Adoro o Deus de nossos antepassados e creio firmemente na lei judaica e em tudo que está escrito nos profetas.
15 Ne̱ nucua̱j rá ꞌu̱nj man Diose̱ nda̱a vaa ꞌyaj maꞌa̱n nij síí nihánj se vaa vaa güii cunu̱u iꞌna̱ꞌ uún nij síí sa̱ꞌ caviꞌ do̱ꞌ, nij síí chiꞌi̱i̱ caviꞌ do̱ꞌ a.
15 Tenho em Deus a mesma esperança destes homens, de que ele ressuscitará tanto os justos como os injustos.
16 Cheꞌé dan nu̱ꞌ se vaa ꞌyáj, tza̱j ne̱ veꞌé ina̱nj ꞌyáj cheꞌé rej se̱ guun quita̱j cacunꞌ xráj rihaan Diose̱ do̱ꞌ, rihaan yuvii̱ do̱ꞌ maꞌ.
16 Por isso, procuro sempre manter a consciência limpa diante de Deus e dos homens.
17 ”Dan me se cachén queꞌe̱e̱ yoꞌ, ga̱a ne̱ guun rá ꞌu̱nj rque̱ ꞌu̱nj caridad rihaan tuvíꞌ ꞌu̱nj síí nique̱ ne̱ rque̱ ꞌu̱nj rasu̱u̱n gue̱e̱ rihaan Diose̱, ne̱ cheꞌé dan caꞌanj ꞌu̱nj nda̱a chumanꞌ Jerusalén a.
17 “Depois de estar ausente por vários anos, voltei a Jerusalém com dinheiro para ajudar meu povo e apresentar ofertas.
18 Ne̱ ga̱a quiꞌyáá ꞌu̱nj da̱nj, ne̱ nariꞌ do̱j síí israelitá cavii estadó Asia mán ꞌu̱nj rá nuvií noco̱o, ne̱ a̱j cunuu sa̱ꞌ ꞌu̱nj rihaan Diose̱ da̱j vaa taj se tucua̱nj núj a. Tza̱j ne̱ taj va̱j yuvii̱ va̱j ga̱ ꞌu̱nj, ne̱ taj va̱j sayuun chiꞌi̱i̱ quiꞌyáá ꞌu̱nj ga̱a nariꞌ nij soꞌ manj maꞌ.
18 Meus acusadores me viram no templo depois que completei minha cerimônia de purificação. Não havia multidão nenhuma ao meu redor e nenhum tumulto.
19 Ne̱ xa̱ꞌ nij soꞌ, tza̱j ne̱ sese vaa cacunꞌ tumé ꞌu̱nj rá nij soꞌ, ne̱ no̱ xcúún nij soꞌ caꞌna̱ꞌ maꞌa̱n nij soꞌ canicu̱nꞌ nij soꞌ nihánj rihaan so̱ꞌ á.
19 Só estavam ali alguns judeus da Ásia, e são eles que deveriam estar aqui diante do senhor para me acusar, se têm algo contra mim.
20 Ne̱ sese taj, ne̱ no̱ xcúún maꞌa̱n nij síí nihánj cata̱j xnaꞌanj nij soꞌ rihaan so̱ꞌ me cacunꞌ tumé ꞌu̱nj nariꞌ nij soꞌ ga̱a canicúnꞌ ꞌu̱nj rihaan juntá quiꞌyaj nij síí ata̱ suun rihaan núj á.
20 Pergunte a estes homens que aqui estão de que crimes o conselho dos líderes do povo me considerou culpado,
21 ꞌO̱ se vaa o̱rúnꞌ nana̱ caguáj ꞌu̱nj ga̱a canicúnꞌ ꞌu̱nj rihaan nij síí uun chij rihaan nij yuvii̱ israelitá yoꞌ, ne̱ dan me se cataj ꞌu̱nj da̱nj: “Ma̱a̱n cheꞌé se ꞌu̱nj me síí amán rá se vaa vaa güii cunu̱u iꞌna̱ꞌ uún nij síí caviꞌ quiꞌya̱j Diose̱ roꞌ, cheꞌé dan naquiꞌyaj cu̱u nij soj cheꞌej cuanꞌ a”, cataj ꞌu̱nj rihaan nij soꞌ a ―taj Pabló rihaan síí nica̱j suun gobernador cuꞌna̱j Félix a.
21 exceto pela ocasião em que gritei: ‘Estou sendo julgado diante dos senhores porque creio na ressurreição dos mortos!’”.
22 Ese síí cuꞌna̱j Félix roꞌ, me síí queneꞌen sa̱ꞌ da̱j vaa se tucua̱nj níꞌ si̱j noco̱ꞌ man Jesucristó, ga̱a ne̱ cataj soꞌ se vaa gu̱un ra̱a̱n doj, ga̱a ne̱ caꞌne̱ꞌ soꞌ cacunꞌ cheꞌé Pabló a. Cheꞌé dan cataj soꞌ: ―Asa̱ꞌ caꞌnaꞌ tanuu uun chij cuꞌna̱j Lisias nihánj, ne̱ naquiꞌya̱j cuú ꞌu̱nj cheꞌé nij soj á ―taj síí cuꞌna̱j Félix a.
22 Nesse momento, Félix, que tinha bastante conhecimento sobre o Caminho, interrompeu a audiência e disse: “Esperem até Lísias, o comandante do regimento, chegar. Então decidirei o caso de vocês”.
23 Ne̱ caꞌneꞌ síí cuꞌna̱j Félix suun rihaan tanuu uun chij rihaan ꞌo̱ cientó tanuu se vaa cu̱tumé tanuu man Pabló, tza̱j ne̱ caꞌve̱e cache̱e̱ u̱u̱n Pabló do̱j, ne̱ caꞌve̱e caꞌna̱ꞌ nij tuviꞌ Pabló ra̱cuíj nij soꞌ do̱j man Pabló, quiꞌya̱j tanuu, taj síí cuꞌna̱j Félix yoꞌ a.
23 Ordenou que um oficial mantivesse Paulo sob custódia, mas lhe deu certa liberdade e permitiu que seus amigos o visitassem e providenciassem aquilo de que ele precisava.
24 Dan me se cachén do̱j güii, ga̱a ne̱ caꞌnaꞌ síí cuꞌna̱j Félix ga̱ nica̱ soꞌ chana̱ israelitá cuꞌna̱j Drusila, ne̱ canacúún soꞌ se vaa caꞌna̱ꞌ Pabló rihaan soꞌ, ne̱ cuno soꞌ nana̱ caꞌmii Pabló rihaan soꞌ cheꞌé tucuáán noco̱ꞌ níꞌ si̱j amán rá niꞌya̱j man Jesucristó a.
24 Alguns dias depois, Félix voltou com sua esposa, Drusila, que era judia. Mandou chamar Paulo, e os dois ouviram enquanto ele lhes falava a respeito da fé em Cristo Jesus.
25 Dan me se cataj xnaꞌanj Pabló rihaan síí cuꞌna̱j Félix se vaa no̱ xcúún níꞌ cunu̱u sa̱ꞌ níꞌ rihaan Diose̱ ne̱ no̱ xcúún níꞌ cu̱tumé níꞌ man maꞌa̱n níꞌ se vaa veꞌé ina̱nj quiꞌya̱j níꞌ a. Ne̱ caꞌmii soꞌ cheꞌé güii caꞌne̱ꞌ Diose̱ cacunꞌ cheꞌé yuvii̱ a. Ga̱a ne̱ cuchuꞌviꞌ ndoꞌo síí cuꞌna̱j Félix, ne̱ cataj soꞌ: ―Cuano̱ nihánj me se caꞌa̱nj so̱ꞌ ya̱j, tza̱j ne̱ asa̱ꞌ vaa iꞌnúj rihanj, ne̱ canacu̱nj uún ꞌu̱nj mán so̱ꞌ á ―taj soꞌ rihaan Pabló a.
25 Quando Paulo passou a falar da justiça divina, do domínio próprio e do dia do juízo que estava por vir, Félix teve medo e disse: “Pode ir, por enquanto. Quando for mais conveniente, mandarei chamá-lo outra vez”.
26 Da̱nj cataj Félix cheꞌé se me rá soꞌ ca̱ráán Pabló saꞌanj rihaan maꞌa̱n soꞌ cheꞌé rej quiri̱i̱ soꞌ tagaꞌ man Pabló, rá soꞌ a. Cheꞌé dan queꞌe̱e̱ güii canacúún soꞌ man Pabló caꞌna̱ꞌ Pabló rihaan soꞌ, ne̱ caꞌmii soꞌ ga̱ Pabló a.
26 Félix também esperava que Paulo lhe oferecesse dinheiro, de modo que mandava buscá-lo com frequência e conversava com ele.
27 Dan me se quisíj vi̱j ya̱ yoꞌ ꞌni̱j Pabló tagaꞌ, ga̱a ne̱ xꞌnéj suun raꞌa síí cuꞌna̱j Félix, ne̱ catúj síí cuꞌna̱j Porcio Festo a. Ne̱ guun rá síí cuꞌna̱j Félix quiꞌya̱j soꞌ se lu̱j cheꞌé nij yuvii̱ israelitá, ne̱ cheꞌé dan tanáj soꞌ man Pabló tagaꞌ a.
27 Assim se passaram dois anos, e Félix foi sucedido por Pórcio Festo. E, uma vez que Félix desejava obter a simpatia dos judeus, manteve Paulo na prisão.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 24, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.