Atos 21
Copala Triqui NT (TRC_TBL) vs NVT
1 Dan me se ga̱a tanáj xco̱ núj man nij síí ma̱n chumanꞌ Efeso, ne̱ caꞌanj núj vaj núj rque rihoo, ne̱ yoꞌo̱ chrej caꞌanj núj, cuchiꞌ núj rej cuꞌna̱j Cos, ne̱ yoꞌó güii me se cuchiꞌ núj nda̱a rej cuꞌna̱j Rodas, ne̱ caꞌanj uún núj, cuchiꞌ núj nda̱a chumanꞌ cuꞌna̱j Pátara a.
1 Depois de nos despedirmos, navegamos em direção à ilha de Cós. No dia seguinte, chegamos a Rodes e, então, a Pátara.
2 Ga̱a ne̱ nariꞌ núj yoꞌó rihoo caꞌa̱nj nda̱a rej cuꞌna̱j Fenicia a. Ga̱a ne̱ cavii núj rque rihoo, ne̱ caꞌanj núj a.
2 Ali, embarcamos num navio que partia para a Fenícia.
3 Ga̱a ne̱ queneꞌen núj yoꞌóó ta̱j rihaan na yaꞌa̱nj cuꞌna̱j Chipre, ne̱ tanáj xco̱ núj Chipre rej nichru̱un núj, ne̱ cachén núj caꞌanj núj nda̱a estadó Siria a. Dan me se cuchiꞌ núj chumanꞌ Tiro, ne̱ ꞌo̱ se yoꞌ me rej guun rá nij síí tumé rihoo tucuayu̱u nij soꞌ cargá ma̱n rque rihoo rihaan yoꞌóó yoꞌ a.
3 Avistamos a ilha de Chipre, passamos por ela à nossa esquerda e aportamos em Tiro, na Síria, onde o navio deixaria sua carga.
4 Dan me se nanoꞌ núj man nij síí tucuꞌyón se na̱na̱ Jesucristó ya̱nj chumanꞌ Tiro yoꞌ, ne̱ nariꞌ núj man nij soꞌ, ne̱ chi̱j güii caranꞌ núj chumanꞌ yoꞌ a. Dan me se ga̱a nariꞌ tuviꞌ núj, ne̱ dan me se nataꞌ nij soꞌ nana̱ rqué Nimán Diose̱ rihaan nij soꞌ rihaan Pabló se vaa se̱ guun caꞌa̱nj Pabló chumanꞌ Jerusalén a.
4 No desembarque, encontramos os discípulos que ali viviam e ficamos com eles por uma semana. Pelo Espírito, eles advertiam Paulo de que não fosse a Jerusalém.
5 Dan me se ga̱a quisíj chi̱j güii yoꞌ, ne̱ curiha̱nj núj caꞌanj núj rej ta̱j rihoo rihaan na, ne̱ cachéé cunuda̱nj nij tucua̱ nij síí tucuꞌyón se na̱na̱ Jesucristó ga̱ núj nda̱a se cuchiꞌ núj tuꞌva chumanꞌ a. Ga̱a ne̱ canicunꞌ ru̱j núj rihaan yoꞌóó chru̱u̱ na̱j tuꞌva na yaꞌa̱nj rej yoꞌ, ne̱ cachíín niꞌya̱j núj rihaan Diose̱,
5 Ao fim de nosso tempo ali, voltamos ao navio, e toda a congregação, incluindo mulheres e crianças, saiu da cidade e nos acompanhou até a praia. Ali nos ajoelhamos, oramos
6 ne̱ cataj núj rihaan tuviꞌ núj se vaa caꞌa̱nj núj, ne̱ dan me se cavii núj rque rihoo, ne̱ canica̱j nij soꞌ quinanꞌ nij soꞌ tucuá nij soꞌ a.
6 e nos despedimos. Então subimos a bordo, e eles voltaram para casa.
7 Dan me se tanáj núj chumanꞌ Tiro yoꞌ, ne̱ caꞌanj uún núj rque rihoo, ne̱ cuchiꞌ núj nda̱a chumanꞌ cuꞌna̱j Tolemaida, ne̱ nanó núj cuentó ga̱ nij tinúú níꞌ síí ya̱nj chumanꞌ yoꞌ, ne̱ quináj núj o̱rúnꞌ güii ga̱ nij soꞌ a.
7 Depois que partimos de Tiro, chegamos a Ptolemaida, onde saudamos os irmãos e passamos um dia.
8 Ne̱ yoꞌó güii me se cavii uún núj rque rihoo ga̱ Pabló, caꞌanj núj, ne̱ cuchiꞌ núj chumanꞌ Cesarea, ga̱a ne̱ catúj núj nda̱a chumanꞌ Cesarea, ne̱ caꞌanj núj veꞌ tucuá síí cuꞌna̱j Felipé síí nataꞌ se na̱na̱ Diose̱ nana̱ sa̱ꞌ rihaan yuvii̱ a. Ne̱ soꞌ roꞌ, me ꞌo̱ tuviꞌ chi̱j nij síí rqué se chá rihaan nij chana̱ caviꞌ nica̱ ya̱nj chumanꞌ Jerusalén ga̱a rque̱ doj a. Ne̱ caranꞌ núj tucuá soꞌ a.
8 No dia seguinte, prosseguimos para Cesareia e nos hospedamos na casa de Filipe, o evangelista, um dos sete que tinham servido na igreja em Jerusalém.
9 Ne̱ vaa caꞌa̱nj taꞌníí soꞌ chana̱ ya̱a̱n, ne̱ caꞌa̱nj nij noꞌ me níí nataꞌ nana̱ rqué Diose̱ rihaan a.
9 Ele tinha quatro filhas solteiras que profetizavam.
10 Dan me se ga̱a guun ra̱a̱n núj queꞌe̱e̱ güii tucuá síí cuꞌna̱j Felipé, ne̱ nanij ꞌo̱ síí cavii estadó Judea, ne̱ síí nataꞌ nana̱ rqué Diose̱ rihaan me soꞌ, ne̱ Agabo cuꞌna̱j soꞌ a.
10 Muitos dias depois, chegou da Judeia um profeta chamado Ágabo.
11 Dan me se caꞌnaꞌ soꞌ rihaan núj, ne̱ nica̱j soꞌ marque̱ ꞌni̱j catuu̱n Pabló, numíj soꞌ tacóó Pabló do̱ꞌ, raꞌa Pabló do̱ꞌ a. Ga̱a ne̱ cataj soꞌ: ―Síí siꞌya̱j yatzíj nihánj me se ase vaa quiꞌyáá ꞌu̱nj cuano̱ nihánj roꞌ, da̱nj ga̱a̱ quiꞌya̱j nij síí israelitá ma̱n chumanꞌ Jerusalén, nu̱míj nij soꞌ man soꞌ, ne̱ ta̱cuachén nij soꞌ man soꞌ raꞌa nij síí yaníj ado̱nj ―taj síí cuꞌna̱j Agabo yoꞌ a.
11 Ele veio ao nosso encontro, tomou o cinto de Paulo e com ele amarrou os próprios pés e as mãos. Em seguida, disse: “O Espírito Santo declara: ‘Assim o dono deste cinto será amarrado pelos judeus, em Jerusalém, e entregue aos gentios’”.
12 Dan me se ga̱a cuno núj nana̱ yoꞌ, ne̱ rquee̱ uxrá núj ga̱ nij síí ya̱nj chumanꞌ Cesarea yoꞌ rihaan Pabló se vaa se̱ cavii soꞌ caꞌa̱nj soꞌ nda̱a chumanꞌ Jerusalén maꞌ.
12 Ao ouvir isso, nós e os irmãos dali suplicamos a Paulo que não fosse a Jerusalém.
13 Ga̱a ne̱ cataj Pabló: ―Taj cheꞌé taꞌve̱e soj ne̱ quinano̱ rá ꞌu̱nj quiꞌya̱j soj maꞌ. ꞌO̱ se ꞌu̱nj nihánj me se aꞌvej raj nu̱míj nii manj ne̱ nda̱a ticavi̱ꞌ nii manj rej Jerusalén cheꞌé se síí nataꞌ cheꞌé Jesucristó si̱j ꞌni̱j raꞌa man níꞌ mej chugua̱nj ―taj Pabló rihaan nij soꞌ a.
13 Ele, porém, disse: “Por que todo esse choro? Assim vocês me partem o coração! Estou pronto não apenas para ser preso em Jerusalém, mas para morrer pelo Senhor Jesus”.
14 Ne̱ taj se quiꞌyáꞌ cuno̱ soꞌ se na̱na̱ núj a̱ maꞌ. Cheꞌé dan caꞌneꞌ rá núj, ne̱ cataj núj: ―Quiꞌya̱j Diose̱ si̱j ꞌni̱j raꞌa man níꞌ nda̱a vaa me rá maꞌa̱n soꞌ quiꞌya̱j soꞌ á ―taj núj a.
14 Quando ficou evidente que não conseguiríamos fazê-lo mudar de ideia, desistimos e dissemos: “Que seja feita a vontade do Senhor”.
15 Dan me se quisíj caranꞌ núj chumanꞌ Cesarea yoꞌ, ga̱a ne̱ quiꞌyaj chuvi̱i núj, ne̱ cavii núj caꞌanj núj nda̱a chumanꞌ Jerusalén a.
15 Depois disso, arrumamos nossas coisas e partimos para Jerusalém.
16 Ne̱ chéé taꞌa̱j nij síí tucuꞌyón se na̱na̱ Jesucristó ya̱nj chumanꞌ Cesarea ga̱ núj, ne̱ táá ya̱a̱n nij soꞌ rihaan núj caꞌanj núj veꞌ tucuá ꞌo̱ síí cuꞌna̱j Mnasón, cara̱nꞌ núj a. Ne̱ síí cuꞌna̱j Mnasón me se si̱j cavii yoꞌóó ta̱j rihaan na yaꞌa̱nj cuꞌna̱j Chipre me soꞌ, ne̱ a̱j quisíj queꞌe̱e̱ yoꞌ tucuꞌyón soꞌ se na̱na̱ Jesucristó a.
16 Alguns discípulos de Cesareia nos acompanharam e nos levaram à casa de Mnasom, nascido em Chipre e um dos primeiros discípulos.
17 Dan me se ga̱a cuchiꞌ núj chumanꞌ Jerusalén, ne̱ guun niha̱ꞌ ndoꞌo rá nij tinúú níꞌ síí ma̱n Jerusalén nano̱ nij soꞌ cuentó ga̱ núj a.
17 Quando chegamos a Jerusalém, os irmãos nos deram calorosas boas-vindas.
18 Ne̱ yoꞌó güii me se caꞌanj ni̱ꞌyaj núj ga̱ Pabló man síí cuꞌna̱j Santiagó ne̱ catúj núj rque ꞌo̱ veꞌ ne̱ soꞌ, ne̱ nariꞌ chre̱ꞌ núj man nu̱ꞌ nij síí chij nica̱j yuꞌunj man nij yuvii̱ cuchumán rá niꞌya̱j man Jesucristó ga̱ Santiagó a.
18 No dia seguinte, Paulo foi conosco a um encontro com Tiago, e todos os presbíteros da igreja de Jerusalém estavam presentes.
19 Dan me se veꞌé caꞌmii sa̱ꞌ taranꞌ núj, ga̱a ne̱ cataj xnaꞌanj Pabló rihaan nij síí chij nuu chre̱ꞌ ga̱ Santiagó nda̱a ꞌo̱ ꞌo̱ se vaa quiꞌyaj Diose̱ ga̱ nij síí yaníj ga̱a nataꞌ Pabló se na̱na̱ Diose̱ rihaan nij síí yaníj yoꞌ a.
19 Depois que Paulo os cumprimentou, relatou em detalhes o que Deus havia realizado entre os gentios por meio de seu ministério.
20 Ne̱ ga̱a cuno nij síí chij se na̱na̱ Pabló, ne̱ cataj nij soꞌ se vaa sa̱ꞌ uxrá quiꞌyaj Diose̱ ga̱ nij síí yaníj a. Ga̱a ne̱ cataj nij tuvi̱ꞌ Santiagó rihaan Pabló a: ―A̱j neꞌén so̱ꞌ se vaa queꞌe̱e̱ míj tuviꞌ níꞌ si̱j israelitá amán rá niꞌya̱j man Jesucristó, tinu̱j. Ne̱ nij soꞌ roꞌ, me síí ya̱nj uxrá quiꞌya̱j nu̱ꞌ nda̱a vaa taj se tucua̱nj Moisés a.
20 Quando ouviram isso, louvaram a Deus e disseram: “Você sabe, irmão, quantos milhares de judeus também creram, e todos eles seguem à risca a lei de Moisés.
21 Ne̱ cuchiꞌ nana̱ ne̱ rihaan nij soꞌ se vaa tucuꞌyón so̱ꞌ man cunuda̱nj nij yuvii̱ israelitá ya̱nj chiháán nij síí yaníj se vaa ta̱náj xco̱ nij soꞌ se na̱na̱ Moisés, ne̱ cataj so̱ꞌ se vaa caꞌne̱ꞌ rá nij soꞌ ga̱ suun utaꞌ taꞌngaꞌ man taꞌníí do̱ꞌ, ga̱ suun nocoꞌ se tucua̱nj Moisés do̱ꞌ a.
21 Mas eles foram informados de que você ensina todos os judeus que vivem entre os gentios a abandonarem a lei de Moisés. Ouviram que você os instrui a não circuncidarem os filhos nem seguirem os costumes judaicos.
22 Me se no̱ xcúún níꞌ quiꞌya̱j níꞌ, rá so̱ꞌ ga̱. ꞌO̱ se ya̱ cunu̱u chre̱ꞌ yuvii̱ ga̱a xca̱j cunuda̱nj nij soꞌ cuentá se vaa caꞌnáꞌ so̱ꞌ nihánj ado̱nj.
22 Que faremos? Certamente eles saberão que você chegou.
23 ”Cheꞌé dan me rá núj qui̱ꞌyáá so̱ꞌ nda̱a vaa cata̱j núj rihaan so̱ꞌ á. Dan me se vaa caꞌa̱nj tinúú níꞌ, ne̱ a̱j cataꞌ tuꞌva maꞌa̱n nij soꞌ rihaan Diose̱ cheꞌé ꞌo̱ rasu̱u̱n quiꞌya̱j nij soꞌ rihaan Diose̱ a.
23 “Queremos que você faça o seguinte. Temos aqui quatro homens que cumpriram um voto.
24 Ne̱ me rá núj ni̱caj tuvíꞌ so̱ꞌ ga̱ nij soꞌ, ne̱ cunu̱u gue̱e̱ so̱ꞌ rihaan Diose̱ ga̱ nij soꞌ, ga̱a ne̱ na̱ruꞌvee so̱ꞌ cheꞌé xcuu nago̱ꞌ nij soꞌ rihaan Diose̱, ga̱a ne̱ caꞌve̱e caca̱ ca̱an nii raa̱ nij soꞌ ne̱ quisi̱j nu̱ꞌ se vaa cataꞌ tuꞌva nij soꞌ rihaan Diose̱ á. Ga̱a ne̱ xca̱j nij tinúú níꞌ cuentá se vaa xa̱ꞌ nana̱ cuno nij soꞌ cheꞌé so̱ꞌ, tza̱j ne̱ ne ya̱ vaa nana̱ yoꞌ maꞌ. Ne̱ ma̱ꞌán so̱ꞌ me síí noco̱ꞌ raan man se tucua̱nj Moisés a.
24 Vá com eles ao templo e participe da cerimônia de purificação. Pague as despesas para realizarem o ritual de raspar a cabeça. Então todos saberão que os rumores são falsos e que você mesmo cumpre as leis judaicas.
25 ”Ne̱ xa̱ꞌ nij síí yaníj amán rá niꞌya̱j man Jesucristó, tza̱j ne̱ a̱j caꞌnéé núj yanj cartá rihaan nij soꞌ, ne̱ cataj xnaꞌanj núj rihaan nij soꞌ se vaa taj cheꞌé canoco̱ꞌ maꞌa̱n nij soꞌ se tucua̱nj Moisés maꞌ. Ma̱a̱n se xca̱j nij soꞌ cuentá, ne̱ se̱ chá nij soꞌ rasu̱u̱n rqué yuvii̱ rihaan yaꞌanj cacój yuvii̱ maꞌ. Ne̱ se̱ chá nij soꞌ ton maꞌ. Ne̱ se̱ chá nij soꞌ nee̱ xcuu tuguáj nii gaán chihá maꞌ. Ne̱ snóꞌo do̱ꞌ, chana̱ do̱ꞌ, se̱ cotoj nij soꞌ ga̱ yoꞌó yuvii̱ sese ne nica̱ nij soꞌ me yoꞌ maꞌ. Da̱nj taj yanj caꞌnéé núj rihaan nij soꞌ ado̱nj ―taj nij síí chij yoꞌ rihaan Pabló a.
25 “Quanto aos convertidos gentios, devem fazer aquilo que pedimos por carta: abster-se de comer alimentos oferecidos a ídolos, de consumir o sangue ou a carne de animais estrangulados e de praticar a imoralidade sexual”.
26 Ga̱a ne̱ nica̱j tuviꞌ Pabló ga̱ caꞌa̱nj nij snóꞌo yoꞌ, ne̱ yoꞌó güii me se cunuu gue̱e̱ soꞌ ga̱ nij soꞌ rihaan Diose̱, ne̱ catúj soꞌ rá nuvií noco̱o, ne̱ nataꞌ soꞌ rihaan xrej me güii quisi̱j cunu̱u gue̱e̱ nij soꞌ rihaan Diose̱ ne̱ caꞌna̱ꞌ ni̱caj nij soꞌ nij rasu̱u̱n gue̱e̱ nago̱ꞌ ꞌo̱ ꞌo̱ nij soꞌ rihaan Diose̱ a.
26 No dia seguinte, Paulo se purificou junto com aqueles homens e entrou no templo. Declarou quando terminariam os dias da purificação e quando seria oferecido o sacrifício em favor deles.
27 Dan me se ga̱a nichru̱nꞌ quisi̱j chi̱j nij güii nuu gue̱e̱ ꞌu̱nꞌ nij soꞌ rihaan Diose̱, ne̱ nij síí israelitá cavii estadó Asia roꞌ, queneꞌen nij soꞌ man Pabló rá nuvií noco̱o, ne̱ naxuma̱a̱n cunuda̱nj nij yuvii̱ ma̱n rej yoꞌ, quiꞌyaj nij soꞌ, ne̱ quitaꞌaa nij soꞌ man Pabló a.
27 Estando os sete dias quase no fim, alguns judeus da província da Ásia viram Paulo no templo e incitaram a multidão contra ele. Agarraram-no,
28 Ne̱ caguáj nij síí cavii estadó Asia, cataj nij soꞌ: ―Cuno̱ soj si̱j israelitá caꞌmi̱i̱ núj, ne̱ ra̱cuíj soj man núj á. ꞌO̱ se síí nihánj roꞌ, me síí tucuꞌyón man nij yuvii̱ ya̱nj cunuda̱nj chumanꞌ se vaa nij vaa níꞌ si̱j israelitá do̱ꞌ, se vaa nij vaa tucuáán noco̱ꞌ níꞌ do̱ꞌ, se vaa nij vaa nuvií noco̱o nihánj do̱ꞌ, taj soꞌ a. Ne̱ nda̱a yuvii̱ yaníj catúj nuvií noco̱o nihánj, ne̱ quiriꞌ rej gue̱e̱ nihánj, quiꞌyaj soꞌ na̱nj á ―taj nij soꞌ, niꞌya̱j nij soꞌ man Pabló a.
28 gritando: “Homens de Israel, ajudem-nos! Este é o homem que fala contra nosso povo em toda parte e ensina todos a desobedecerem às leis judaicas. Fala contra o templo e até profana este santo lugar, trazendo gentios para dentro dele”.
29 ꞌO̱ se a̱j queneꞌen nij soꞌ man síí cuꞌna̱j Trófimo síí yaníj cavii chumanꞌ Efeso se vaa va̱j soꞌ ga̱ Pabló rque chumanꞌ Jerusalén, ne̱ guun rá nij soꞌ se vaa catúj síí cuꞌna̱j Trófimo yoꞌ rá nuvií noco̱o, quiꞌyaj Pabló a.
29 Antes tinham visto Paulo na cidade com Trófimo, um gentio de Éfeso, e concluíram que Paulo o havia levado para dentro do templo.
30 Dan me se naxuma̱a̱n cunuda̱nj nij yuvii̱ ma̱n chumanꞌ Jerusalén yoꞌ, ne̱ cunánj nij soꞌ nda̱a nuvií noco̱o, ga̱a ne̱ quitaꞌaa nij yuvii̱ man Pabló, ne̱ nucua̱j ri̱i̱ nij soꞌ man soꞌ xeꞌ, ne̱ nu̱ꞌ naráán nii nij taꞌyaa rihaan nuvií noco̱o yoꞌ a.
30 Toda a cidade se agitou com essas acusações, e houve grande tumulto. A multidão agarrou Paulo e o arrastou para fora do templo, e imediatamente foram fechadas as portas.
31 Dan me se guun rá nij yuvii̱ ticavi̱ꞌ nij yuvii̱ man Pabló, ne̱ cuchiꞌ nana̱ rihaan síí ꞌni̱j raꞌa man cunuda̱nj nij tanuu romanó ma̱n chumanꞌ Jerusalén se vaa caꞌmaan ndoꞌo rá nij síí ma̱n chumanꞌ Jerusalén ne̱ naxuma̱a̱n ndoꞌo sayuun a.
31 Quando procuravam matar Paulo, chegou ao comandante do regimento romano a notícia de que toda a Jerusalém estava em rebuliço.
32 Ne̱ nica̱j soꞌ tanuu nica̱j soꞌ síí ꞌni̱j raꞌa ꞌo̱ cientó tanuu, ne̱ cunánj soꞌ nda̱a rej ma̱n nij yuvii̱ yoꞌ a. Ne̱ ga̱a queneꞌen nij yuvii̱ se vaa caꞌnaꞌ síí uun chij rihaan cunuda̱nj nij tanuu do̱ꞌ, se vaa caꞌnaꞌ nij tanuu do̱ꞌ, ga̱a ne̱ caꞌneꞌ rá nij soꞌ ga̱ suun oꞌ man Pabló a.
32 No mesmo instante, ele chamou seus soldados e oficiais e correu para o meio da multidão. Quando viram o comandante e os soldados se aproximarem, pararam de espancar Paulo.
33 Ga̱a ne̱ cuchiꞌ síí ꞌni̱j raꞌa man nij tanuu yoꞌ rihaan Pabló, ne̱ quitaꞌaa soꞌ man Pabló, ne̱ caꞌneꞌ soꞌ suun se vaa nu̱míj nij tanuu vi̱j agaꞌ ne̱ꞌ man Pabló, ne̱ xnáꞌanj soꞌ man nij yuvii̱ me síí me Pabló ne̱ da̱j quiꞌyaj soꞌ a.
33 Então o comandante o prendeu e mandou que o amarrassem com duas correntes. Em seguida, perguntou à multidão quem era ele e o que havia feito.
34 Ne̱ ino̱ vaa nana̱ caguáj ꞌo̱ ꞌo̱ nij yuvii̱ a. Dan me se ne caꞌve̱e xca̱j soꞌ cuentá da̱j me cheꞌé me caꞌmaan rá nij yuvii̱ maꞌ. ꞌO̱ se caguáj ndoꞌo nij yuvii̱, ne̱ ne caꞌve̱e cuno̱ soꞌ se na̱na̱ nij yuvii̱ maꞌ. Cheꞌé dan caꞌneꞌ soꞌ suun rihaan nij tanuu se vaa caꞌa̱nj ni̱caj nij tanuu man Pabló rá cuarteé ma̱n nij tanuu a.
34 Uns gritavam uma coisa, outros gritavam outra. Não conseguindo descobrir a verdade no meio de todo o tumulto, ordenou que Paulo fosse levado à fortaleza.
35 Ne̱ ga̱a cuchiꞌ nij tanuu cuarteé, ga̱a ne̱ cheꞌé se ma̱n ndoꞌo nij yuvii̱ aꞌmaan rá niꞌya̱j man Pabló, ga̱a ne̱ nda̱a ata̱ xta̱ꞌ maꞌa̱n nij tanuu man Pabló, cheꞌé se guun ndoꞌo rá nij yuvii̱ quiri̱i̱ nij soꞌ man Pabló go̱ꞌ nij soꞌ man soꞌ a.
35 Quando Paulo chegou às escadas, o povo se tornou tão violento que os soldados tiveram de levantá-lo nos ombros para protegê-lo.
36 ꞌO̱ se canocoꞌ raan nij yuvii̱ man nij tanuu, ne̱ caguáj nij yuvii̱, cataj nij yuvii̱: ―Ticavi̱ꞌ soj man soꞌ cuaj ei ―taj nij yuvii̱, caguáj nij yuvii̱, niꞌya̱j nij yuvii̱ man Pabló a.
36 E a multidão foi atrás, gritando: “Matem-no! Matem-no!”.
37 Dan me se da̱j doj catu̱u̱ Pabló cuarteé ma̱n nij tanuu, quiꞌyaj nij tanuu, ga̱a ne̱ cataj Pabló rihaan síí ꞌni̱j raꞌa man cunuda̱nj nij tanuu a: ―Ne̱ caꞌve̱e caꞌmi̱j ꞌo̱ nana̱ rihaan so̱ꞌ naꞌ ―taj soꞌ, xnáꞌanj soꞌ man síí ꞌni̱j raꞌa man nij tanuu a. Ne̱ soꞌ cataj: ―Neꞌén so̱ꞌ caꞌmi̱i̱ so̱ꞌ xnaꞌánj griego naꞌ.
37 Quando Paulo estava para ser levado à fortaleza, disse ao comandante: “Posso ter uma palavra com o senhor?”. Surpreso, o comandante perguntou: “Você fala grego?
38 Ne̱ nuveé so̱ꞌ me síí cavii rej cuꞌna̱j Egiptó síí me rá cunu̱ꞌ ga̱ gobiernó ne̱ caꞌanj nica̱j caꞌa̱nj míj nij síí me rá ticavi̱ꞌ man yuvii̱ nda̱a rej tacaan asi̱j rque̱ do̱j naꞌ ―taj síí ꞌni̱j raꞌa man nij tanuu, xnáꞌanj soꞌ man Pabló a.
38 Não é você o egípcio que liderou uma rebelião algum tempo atrás e levou consigo ao deserto quatro mil assassinos?”.
39 Ga̱a ne̱ cataj Pabló rihaan soꞌ a: ―ꞌU̱nj roꞌ, me ꞌo̱ síí israelitá cavii chumanꞌ Tarso chumanꞌ na̱j estadó Cilicia, ne̱ chumanꞌ vaa suun ndoꞌo me chihánj á. Rqueé ꞌu̱nj rihaan so̱ꞌ, ne̱ caꞌve̱j rá so̱ꞌ caꞌmi̱j do̱j ga̱ nij yuvii̱ á ―taj Pabló rihaan síí ꞌni̱j raꞌa man nij tanuu a.
39 “Não”, respondeu Paulo. “Sou judeu e cidadão de Tarso, cidade importante da Cilícia. Por favor, permita-me falar a esta gente.”
40 Dan me se caꞌvej rá soꞌ, ne̱ cheꞌé dan canicunꞌ Pabló rej xta̱ꞌ rej atúj nii cuarteé, ne̱ tucunó raꞌa soꞌ, cheꞌé rej cunu̱u dínj tuꞌva nij yuvii̱ a. Dan me se cunuu dínj tuꞌva nij yuvii̱, ga̱a ne̱ guun cheꞌe̱ Pabló caꞌmii soꞌ xnaꞌánj hebreo rihaan nij yuvii̱, ne̱ cataj soꞌ:
40 O comandante concordou, de modo que Paulo ficou em pé na escadaria e fez sinal para o povo se calar. Logo, um silêncio profundo envolveu a multidão, e ele lhes falou em aramaico, o idioma deles.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 21, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.