Marcos 9

Tinputz Vasui NT (TPZ_WBT) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Ke Ieesuꞌ soe ke ra ma vamomhë peꞌ pan, “Eöꞌ to soe vaman rakah keoꞌ peöm, a ma pah teꞌ to sun ne manih kuru, se meꞌ avoeꞌ e ne pa mët, ee heh ep ee pa Matop Vih pe Sosoenën se tavus me maꞌ o kikis.”
1 E Jesus terminou, dizendo:
2 O tönim me o pöh poen to oah ee, ke Ieesuꞌ me e Pitaꞌ, me ra poa tom kea e Jëmis pen Jon. Ee varoe to peah pa tope a pah va kin. Ee varoe kuru to teꞌ vaꞌpeh me ne e Ieesuꞌ, ka sionin e Ieesuꞌ tarih, ko matan ke en.
2 Seis dias depois, Jesus foi para um monte alto, levando consigo somente Pedro, Tiago e João. Ali, eles viram a aparência de Jesus mudar.
3 Ko ohop peꞌ kakaare oah rakah en pa ö no a teꞌ va po oeh to pupui o rara peꞌ, keꞌ teꞌ va non.
3 A sua roupa ficou muito branca e brilhante, mais do que qualquer lavadeira seria capaz de deixar.
4 Ke Elaëjaꞌ, pen e Mosës tavus ee maꞌ, pare vavaato me e ne pe Ieesuꞌ.
4 E os três discípulos viram Elias e Moisés conversando com Jesus.
5 Ke Pitaꞌ soe ke Ieesuꞌ pan, “Eeh, Apuh, eꞌ to vih rakah e non pea to teꞌ no manih kuru, vaonöt ka möm ah, kemöm u a kukön tanu manih. A teꞌ pën, ka teꞌ pe Mosës, me a teꞌ pe Elaëjaꞌ.”
5 Então Pedro disse a Jesus: — Mestre, como é bom estarmos aqui! Vamos armar três barracas: uma para o senhor, outra para Moisés e outra para Elias.
6 E Pitaꞌ me a meh poa vamomhë peꞌ to pah naöp vörep ee, ivëh, ke Pitaꞌ toksean en, pareꞌ hikta maaka vavih vi non pa soe neꞌ to soe.
6 Pedro não sabia o que deveria dizer, pois ele e os outros dois discípulos estavam apavorados.
7 Ka unöh pöm en pee, ka to taneꞌ maꞌ manih pa koman a unöh to soe va non manih pan, “Eꞌ ivaꞌih e Koaꞌ peöꞌ, ne eöꞌ to iu oah vi noꞌ eah sih, ivëh, köm sih pënton vavih a soe peꞌ.”
7 Logo depois, uma nuvem os cobriu, e dela veio uma voz, que disse: — Este é o meu Filho querido. Escutem o que ele diz!
8 Ka varuꞌ rakah vakomanih nee to vaveves vah ko ne, pare hikta ep hah ne ta meh teꞌ. E Ieesuꞌ varoe a paeh to teꞌ vaꞌpeh me non raoe.
8 Aí os discípulos olharam em volta e viram somente Jesus com eles.
9 Ee to këh kunah hah ee maꞌ pa tope pamëh, ke Ieesuꞌ vuhvuh raoe, ko soe ke rapoë pan, “A tah vaꞌih nöm to ep vu maꞌ manuh pa tope, ne eöm se nat nem soe tavus ke ta meh teꞌ, eꞌ se teꞌ non, ko onöt rakah po poen ne eöꞌ e Koaꞌ Teꞌ Pa Napan Kurus se toꞌ hah maꞌ.”
9 Quando estavam descendo do monte, Jesus mandou que não contassem a ninguém o que tinham visto, até que o Filho do Homem ressuscitasse.
10 Ee to koaan vakis rakah e ne pa ma soe ne Ieesuꞌ to soe ke raoe pa ma kokoman pee. Ivëhkëk, manih koman pee, nee to vaiihi koman hah a ne pan, “A toꞌ hah maꞌ, soe non ataeah?”
10 Eles obedeceram à ordem, mas discutiram entre si sobre o que queria dizer essa ressurreição.
11 Ke Pitaꞌ, ke Jëmis pen kea peꞌ Jon hi ee pe Ieesuꞌ pan, “Suk ataeah ko teꞌ vavaasis to nat i ne o Vavaasis pe Mosës sosoe ne pan e Elaëjaꞌ se vovoh maꞌ?”
11 Então perguntaram a Jesus: — Por que os
12 E Ieesuꞌ to piun raoe, pareꞌ sosoe suk non e Jon Tövapupui, ko soe ke rapoë pan, “A soe pee a man, e Elaëjaꞌ to vovoh voh en maꞌ, pareꞌ vatotoopin vahik voh en pa ma moeh tah kurus. Eꞌ teꞌ vah va poꞌ non nih ko Puk Vapenpen soe va non manih pan, eöꞌ e Koaꞌ Teꞌ Pa Napan Kurus to se teꞌ o kamis, kee heꞌ tonun a neoꞌ, pare miröꞌ a neoꞌ, ko ip vamët ee peöꞌ?
12 Ele respondeu:
13 Ivëh, köꞌ se soe keoꞌ peöm pan, a teꞌ vëh no a napan to koman voh ne pan e Elaëjaꞌ, eꞌ to nö voh en maꞌ. Ivëhkëk, a ma napan to vatet voh ee pa ma iu pee, pare nok a ma taateꞌ hat manih peꞌ, keꞌ tavus va en manih pa ö no Puk Vapenpen to soe va non.”
13 Eu afirmo a vocês que Elias já veio, e o maltrataram como quiseram, conforme as Escrituras dizem a respeito dele.
14 Ke Ieesuꞌ me a kukön vamomhë tavus vatönun hah me ee maꞌ po upöm pee, pare ep i ra napan peo rakah to tönun maꞌ. O teꞌ vavaasis to nat i ne o Vavaasis pe Mosës to vavaato vasukaꞌ me ne a ma vamomhë pe Ieesuꞌ.
14 Quando eles chegaram perto dos outros discípulos, viram uma grande multidão em volta deles e alguns mestres da Lei discutindo com eles.
15 A napan to ep in e Ieesuꞌ to nö maꞌ, pare pah töhkak vahat ee, pare nö vëhöꞌ ee manuh pe Ieesuꞌ pare vaöt koren me ee peꞌ.
15 Quando o povo viu Jesus, todos ficaram admirados e correram logo para o cumprimentarem.
16 Ke Ieesuꞌ hi en pa ma vamomhë peꞌ pan, “Ataeah ne eöm to vavaato vasukaꞌ suk me nem o teꞌ vavaasis poë varih?”
16 Jesus perguntou aos discípulos:
17 Ka pah teꞌ to teꞌ non topnin a napan poë varih piun maꞌ a soe pe Ieesuꞌ, pareꞌ soe maꞌ pan, “Apuh, eöꞌ to me vu maꞌ e koaꞌ oeteꞌ peöꞌ manih pa ma vamomhë pën, pan ee se veo këh poë pa oraꞌ hat to teꞌ non manih peꞌ, keꞌ hikta toto non.
17 Um homem que estava na multidão respondeu: — Mestre, eu trouxe o meu filho para o senhor, porque ele está dominado por um espírito mau e não pode falar.
18 A ma poen kurus rakah no a oraꞌ hat sih öt sih poan ko vi en peꞌ manih po oeh. Ko poe kakaare tatavus ke non maꞌ manih pa rivoneah, keꞌ vakuskus rivon e non. Ke eöꞌ hin vu a ma vamomhë pën, pan ee se veo tavus a oraꞌ hat pamëh, ivëhkëk, ee hikta onöt ne a veo poë.”
18 Sempre que o espírito ataca o meu filho, joga-o no chão, e ele começa a espumar e a ranger os dentes; e ele está ficando cada vez mais fraco. Já pedi aos discípulos do senhor que expulsassem o espírito, mas eles não conseguiram.
19 Ke Ieesuꞌ soe ke ra vamomhë peꞌ pan, “Eöm varih to hikta vaman avoeꞌ rakah nem e Sosoenën se vatoꞌ en po teꞌ, O tovih poen ne eöꞌ se teꞌ vaꞌpeh tamoaan me a noꞌ neöm? A tovih poen ne eöꞌ se teꞌ a ma punis peöm? Me maꞌ öm e koaꞌ manih peöꞌ.”
19 Jesus disse:
20 Kee me ee maꞌ pe koaꞌ pamëh manih pe Ieesuꞌ, ka oraꞌ hat pamëh ep in e Ieesuꞌ, pareꞌ pah kö suntan en pe koaꞌ, ke koaꞌ vuꞌ en po oeh ko vakuku vah e non, ko poe tavus ke maꞌ manih pa rivoneah.
20 Quando o levaram, o espírito viu Jesus e sacudiu com força o menino. Ele caiu e começou a rolar no chão, espumando pela boca.
21 Ke Ieesuꞌ hi en pe tamaneah pan, “E koaꞌ haraꞌ varë vi voh en pa mët vëh ëh?” Ke tamaneah piun va en manih pan, “Eꞌ to taneo rakah voh en pa ö neꞌ to teꞌ non a koaꞌ.
21 Aí Jesus perguntou ao pai: O pai respondeu: — Ele está assim desde pequeno.
22 A ma tamoaan rakah no a oraꞌ hat pamëh to kehkeh ip vamët e non sih peꞌ. Eꞌ to viivi non sih poan po suraꞌ me manih koman ruen. Ivëhkëk, eën se nom onöt nom a vatoꞌ hah e koaꞌ peöꞌ, kën ururuan a möm, parën vaꞌaus eom pemöm.”
22 Muitas vezes o espírito o joga no fogo e na água para matá-lo. Mas, se o senhor pode, então nos ajude. Tenha pena de nós!
23 Ke Ieesuꞌ soe ke poan pan, “Eën se koe a soe vamanih pan, ‘Eën se nom onöt nom.’ Suk ataeah, eöꞌ to onöt rakah e noꞌ pa nok va nën po teꞌ varih to vaman a non neoꞌ sih.”
23 Jesus respondeu:
24 Ivëhkëk, e taman e koaꞌ pamëh to hin vakis en maꞌ pan, “Eöꞌ to vaman e noꞌ pën. Ivëhkëk, o vaman peöꞌ hikta teꞌ apuh non, sën vaꞌaus a neoꞌ ko vaman peöꞌ sih apuh.”
24 Então o pai gritou: — Eu tenho fé! Ajude-me a ter mais fé ainda!
25 E Ieesuꞌ to ep a napan to vavahuk nö e ne maꞌ manih pee, ivëh, keꞌ siröꞌ a oraꞌ hat pamëh to teꞌ non sih pe koaꞌ, pareꞌ soe pan, “Papön, eöꞌ to taꞌ a nös oah, këh tavus maꞌ e koaꞌ manem, parën nat nom hah hop manih peꞌ.”
25 Quando Jesus viu que muita gente estava se juntando ao redor dele, ordenou ao espírito mau:
26 Ka oraꞌ hat pamëh kokoeꞌ, pareꞌ vi en na pe koaꞌ manuh po oeh, ko këh tavus en pe koaꞌ, ke koaꞌ koroh ke non pan eꞌ to mët en. Ka nap peo soe e pan, “Eꞌ to mët en.”
26 O espírito gritou, sacudiu o menino e saiu dele, deixando-o como morto. Por isso todos diziam que ele havia morrido.
27 Ivëh, ke Ieesuꞌ öt pa koreneah ko kë vasun poan, keꞌ sun en pareꞌ toꞌ hah en.
27 Mas Jesus pegou o menino pela mão e o ajudou a ficar de pé.
28 Vasuksuk poꞌ ne Ieesuꞌ to nö en manuh iuun, pareꞌ teꞌ aven e non, ka ma vamomhë varoe peꞌ hi ee peꞌ pan, “Emöm hikta onöt suk nem a veo tavus a oraꞌ hat pamëh ataeah?”
28 Quando Jesus entrou em casa, os seus discípulos lhe perguntaram em particular: — Por que foi que nós não pudemos expulsar aquele espírito?
29 Ke Ieesuꞌ piun raoe, pareꞌ soe pan, “A hin varoe kuru to onöt non a veo tavus o vu oraꞌ hat to teꞌ va ne manih. Ahikta meh tah to onöt non.”
29 Jesus respondeu:
30 Ke Ieesuꞌ me ra ma vamomhë peꞌ këh ee pa vöön vëh neꞌ to vatoꞌ hah e koaꞌ pamëh, pare teꞌ ne topnin a muhin va Galiliꞌ. Ke Ieesuꞌ rës rakah e non pa ta pah teꞌ se nat a ö neꞌ to teꞌ non.
30 Jesus e os discípulos saíram daquele lugar e continuaram atravessando a Galileia. Jesus não queria que ninguém soubesse onde ele estava
31 Suk ataeah, eꞌ to vavaasis non a ma vamomhë peꞌ, pareꞌ soe ke raoe pan, “Eöꞌ e Koaꞌ Teꞌ Pa Napan Kurus no a teꞌ se vikuh en peöꞌ manih pa koreera nap hat, kee sih ip vamët e peöꞌ, ka kukön poen sih oah, köꞌ toꞌ hah, ko sun hah eoꞌ.”
31 porque estava ensinando os discípulos. Ele lhes dizia:
32 Ivëhkëk, a ma vamomhë peꞌ to hikta maaka i ne a pusun in a soe pamëh, ivëh, kee nanaöp e ne pa hi poë.
32 Eles não entendiam o que Jesus dizia, mas tinham medo de perguntar.
33 Kee vos hah ee manuh Kapaneam, pare ho e manuh iuun, ke Ieesuꞌ hi en pa ma vamomhë peꞌ pan, “Ataeah nöm to vavaasoe vasukaꞌ suk nö vu nem maꞌ manuh hanan?”
33 Jesus e os discípulos chegaram à cidade de Cafarnaum. Quando já estavam em casa, Jesus perguntou aos doze discípulos:
34 Ivëhkëk, ee to hikta piun a hi pe Ieesuꞌ, suk ataeah, ee to poet suk a ö nee to vavaato vasukaꞌ nö vu ne maꞌ manuh hanan suk eteh se teꞌ non a tasun apuh oah manih pee.
34 Mas eles ficaram calados porque no caminho tinham discutido sobre qual deles era o mais importante.
35 Ivëh, ke Ieesuꞌ ihoꞌ en, pareꞌ vaoe en na pa ma vamomhë peꞌ, pareꞌ soe ke raoe pan, “Ta pah teꞌ se keh iu non a tasun apuh oah manih pa matan e Sosoenën, eꞌ a teꞌ pamëh se vöknah hah ea, pareꞌ kikiu va non manih pa teꞌ to kiu akuk non pa napan.”
35 Jesus sentou-se, chamou os doze e lhes disse:
36 Ke Ieesuꞌ vaoe na a siꞌ koaꞌ soneꞌ, pareꞌ vasun poan manih pa topnin in a ma vamomhë peꞌ, pareꞌ vaket non peꞌ, ko soe ke raoe pan, “A teꞌ vëh to koman non a ëhnaneoꞌ, pareꞌ kamöꞌ non e koaꞌ soneꞌ to teꞌ va non manih pe siꞌ koaꞌ vaꞌih, eꞌ kuru to kamöꞌ me e non peöꞌ. Ka teꞌ to kamöꞌ a non neoꞌ, eꞌ to hikta kamöꞌ varoe a non neoꞌ, eꞌ to kamöꞌ me e non pe Tamön vëh to vanö voh a maꞌ neoꞌ.”
36 Aí segurou uma criança e a pôs no meio deles. E, abraçando-a, disse aos discípulos:
37 — ausente —
37 — Aquele que, por ser meu seguidor, receber uma criança como esta estará também me recebendo. E quem me receber não recebe somente a mim, mas também aquele que me enviou.
38 Ke Jon soe ken pe Ieesuꞌ pan, “Apuh, emöm to ep in a pah teꞌ to veveo tavus non sih o oraꞌ hat këh o teꞌ manih pa ëhnöömah. Ivëh, kemöm soepip em peꞌ, suk eꞌ to hikta teꞌ non po kum pea.”
38 João disse: — Mestre, vimos um homem que expulsa demônios pelo poder do nome do senhor, mas nós o proibimos de fazer isso porque ele não é do nosso grupo.
39 Ivëhkëk, e Ieesuꞌ to soe ke raoe pan, “Eöm se nat nem soepip in eah, eꞌ se nonok e non pa tah vatoksean manih pa ëhnaneoꞌ, me o kikis peöꞌ. Suk ataeah, eꞌ to hikta sosoe vahat non a ëhnaneoꞌ.
39 Jesus respondeu:
40 A teꞌ to hikta hat ka rora sih, eꞌ kuru a teꞌ pea.
40 Porque quem não é contra nós é por nós.
41 Pënton vavih nem pa soe vaꞌih, se röꞌ soe ka neöm, eteh se keh ep ka neöm, pareꞌ heꞌ a neöm a ruen kaak, suk eöm to vatös me a non neoꞌ, e Kristo. A teꞌ pamëh ne Sosoenën se heꞌ en peꞌ po voen vëh to hikta onöt non ahik.”
41 Eu afirmo a vocês que isto é verdade: quem der um copo de água a vocês, porque vocês são de Cristo, com toda a certeza receberá a sua recompensa.
42 “Ivëhkëk, ta pah teꞌ se keh koman non pan, eꞌ se rëh ke o vaman pa ta siꞌ pah koaꞌ soneꞌ, keꞌ kuꞌ manih pa taateꞌ hat, eꞌ to vih rakah non pa vahan a vös topoan manih pa koꞌkoneah, ko varokoꞌ eah tahiꞌ.
42 Jesus continuou:
43 Ivëh, ka koreomah se keh vakuꞌ a oah manih pa taateꞌ hat, moes kurus eah! Eꞌ to vih oah non pa ö nën se teꞌ ro me nom ö pöh koren, kën sih kon o toꞌtoꞌ tamoaan. Peꞌ to hat non pa ö nën to teꞌ me nom o pöök koren, ee se rëh ke pën pa hat, kee vi ee na pën manuh po suraꞌ ësës tamoaan. Manuh pa vöön pamëh no ves sosoneꞌ to hikta onöt ne a mët, ka suraꞌ pamëh to hikta mumuteꞌ non sih.
43 Se uma das suas mãos faz com que você peque, corte-a fora! Pois é melhor você entrar na vida eterna com uma só mão do que ter as duas e ir para o inferno, onde o fogo nunca se apaga.
44 — ausente —
44 [Ali os vermes que devoram não morrem, e o fogo nunca se apaga.]
45 Ka momah se keh vakuꞌ a oah manih pa taateꞌ hat, moes kurus eah! Eꞌ to vih oah non pa ö nën se teꞌ me nom o pöh mon ro, kën sih kon o toꞌtoꞌ tamoaan. Peꞌ to hat non pa ö nën to teꞌ me nom o pöök mon, ee se rëh ke pën pa hat, kee vi ee na pën manuh po suraꞌ ësës tamoaan.
45 Se um dos seus pés faz com que você peque, corte-o fora! Pois é melhor você entrar na vida eterna aleijado do que ter os dois pés e ser jogado no inferno.
46 — ausente —
46 [Ali os vermes que devoram não morrem, e o fogo nunca se apaga.]
47 Ka matömah se keh vakuꞌ a oah manih pa taateꞌ hat, të kon eah, ko vi na! Eꞌ to vih non pa ö nën se teꞌ me nom o pöh matan varoe, kën sih teꞌ hop nom manih pa Matop pe Sosoenën. Eꞌ to hat non pa ö nën se teꞌ me nom o pöök tök matan, kee rëh ke pën pa hat, kee vi ee na pën manuh po suraꞌ ësës tamoaan.
47 Se um dos seus olhos faz com que você peque, arranque-o! Pois é melhor você entrar no
48 — ausente —
48 Ali os vermes que devoram não morrem, e o fogo nunca se apaga.
49 Eöm se teꞌ a ma punis, paröm sun vakis ko vaman e Sosoenën, köm sih tavus o teꞌ totoopin manih pa matan e Sosoenën, vamanih pa gol ne to ës po suraꞌ keꞌ kakaare hah, pareꞌ voon en.
49 — Pois todas as pessoas serão
50 Me eöm to teꞌ va e nem manih pa sö tetehean, nee to sö a taëën keꞌ ninin vih. Ivëhkëk, o tetehean va pa sö pamëh se keh hikta teꞌ non, eꞌ se vaninin vih vah va in taëën pamëh nih? Eöm se teꞌ rakah vako nem manih pa sö tetehean, a ma kokoman peöm se teꞌ vatö ne, köm vakamöꞌ me ra ma upöm peöm.”
50 O sal é uma coisa útil; mas, se perder o gosto, como é que vocês poderão lhe dar gosto de novo? Tenham sal em vocês mesmos e vivam em paz uns com os outros.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 9, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.