Mateus 10
SOE A TOꞌTOꞌ (TPZ) vs AAI
1 E Ieesuꞌ to vaoe ununun en pa havun me ra poa vamomhë peꞌ, kee nö ee maꞌ. Keꞌ heꞌ rapoë a tasun peꞌ, marën a veo këh a napan po oraꞌ hat, me a vavahik a ma vu kamis, me ma vu mët.
1 Jesu ana bai’ufununayah etei 12 eaf ayuwih hina, sawow yumatah ta ta, feher yumatah ta ta, sabuw biyahimaim baiyawasih isan fair itih naatu igegewasinih.
2 Ivaꞌih a ëhnëëra ma aposol pe Ieesuꞌ. A teꞌ a vamomoaan ivëh, e Saëmon a meh ëhnaneah e Pitaꞌ, ke kea peꞌ Ëndruꞌ. Ke Jëmis pen kea peꞌ Jon, ee a poa sunaiꞌ Sëbëdiꞌ.
2 Naatu iti i bai’ufununayah nah 12 wabih, wantoro’ot i Simon wabin ta Peter tufuturan Andrew hairi, James tufuturan John hairi, orot Zebedee natunatun.
3 Ke Filip pen Batromioꞌ. Ke Tömas, ke Matiu vëh, a teꞌ kokon takis. Ke Jëmis e sunaiꞌ Apias, ke Tëdius.
3 Philip, Bartholomew hairi, kabay onayan wabin Matthew i Thomas hairi, naatu Alpheus natun James i Thaddeus hairi,
4 Ke Saëmon, a teꞌ vëh to taneꞌ voh maꞌ po kum nee to popokaꞌ ne Sërat. Ke Jiutas Iskariot, to taneꞌ maꞌ Kariot, eꞌ a teꞌ pamëh se vikuh e Ieesuꞌ manuh pa koreera napan varih to hat ov e ne poë.
4 tafaram kafafarayan orot wabin Simon. Jesu ana yanuwayan orot Judas Iscariot hairi.
5 E Ieesuꞌ to haraꞌ vanö a havun me ra poa vamomhë peꞌ, pareꞌ soe ke rapoë pan, “Nat nem nö manuh pa napan to hikta teꞌ ne pan ee ro Jiuꞌ. Me pa ma vöön no napan va Samëriaꞌ to teꞌ ne.
5 Orot nah 12 Jesu iyunih hititit iuwih eo, “Ufun Sabuw hai tafaramamaim men kwanan naatu Samaria sabuw hai bar hai meraramaim men kwanarun.
6 Eöm se nö manuh pa napan va Israël, suk ee to teꞌ va ne manih po sipsip to ro këh a teꞌ to matop non rapoë.
6 Baise kwanan Israel sabuw bobaituw na’atube hikasiy tema’am biyahimaim kwanarun kwaniyawasih.
7 Eöm se nö, ko vavaasis a tah vaꞌih, “A Matop Vih va pa Vöön va Kin to vatët en maꞌ.”
7 Kwanan iti tur i kwanabinan, Mar ana aiwob i na iyubinaka.
8 Eöm se nö paröm vavatoꞌ hah o teꞌ varih to haraꞌ ne a ma kamis, ko kunkuin hah o teꞌ mët, kee toꞌtoꞌ hah ee. Paröm vatoꞌ hah o teꞌ varih to teꞌ me ne a mët töpaꞌ manih pa sioniire, ko veo këh o teꞌ po oraꞌ hat. Eöꞌ to heꞌ akuk eoꞌ peöm po kikis vaꞌih, köm se nö ko vaꞌaus akuk o upöm teꞌ. Paröm nat nem hin raoe o voen.
8 Sawusawuwih kwaniyawasih, murumurubih kwanao hinamisir, sabuw iyab biyah kokom ani’anih kwaniyawasih naatu demon kakafih kwananunih hinatit. Sawar ana baiyan en kwabaib, imih kwanabow ana baiyan en.
9 “Eöm se nat nem teꞌ ta moniꞌ vamanih pa gol, me a silvaꞌ, me a kopaꞌ manih pa ma kove peöm.
9 Men kabay ta kwanab a koukut kwaniwan, naiw a kikiramaim kwanarobere auman kwananamih.
10 Ko poen nöm to nö, eöm se nat nem teꞌ to kove, me to pöök ohop, me ta suꞌ, me to toknon. Suk ataeah, a teꞌ to kiu vakis non pa vaꞌaus a napan, a, a napan se heꞌ ee peꞌ pa taëën.
10 Remor isan men hafoy ta kwanab, men biya baibiyon ta, a baibiyon ta, tu ta, kwanabow auman kwananamih. anayabin bowayah abis kikimin tibitin boro nakaram.
11 Pareꞌ soe pet ke rapoë pan, “Eöm se keh vos pa taꞌ vöön apuh, me ta siꞌ vöön soneꞌ. Eöm se inan vavih peteh va pa vöön pamëh no a taateꞌ peꞌ to vih, pareꞌ totoopin. Paröm teꞌ vaꞌpeh me nem eah pa iuun peꞌ, keꞌ antoen po poen nöm se këh a vöön pamëh.
11 “Kwanan bar merar kikimin o bar merar gagamin kwanarur, sabuw iyab merarayow wairafih kwananuwihih, naatu i hai baremaim kwanama, a bowabow kwanisawar imaibo kwihamiyih kwanan.
12 Eöm se keh ho pa ta pah iuun, eöm se soe ke ra napan va pa iuun pamëh pan, ‘E Sosoenën se heꞌ a neöm a taateꞌ moomo.’
12 Naatu bar runamih sabuw a merarayow kwanitih.
13 Kee se keh kamöꞌ ee peöm, këh maꞌ o kokoman tö me a soe vih peöm, kee teꞌ me ne. Ivëhkëk, ee se keh rës ee peöm manih pa iuun pee, kon hah këh raoe o kokoman tö me a soe vih peöm.
13 Naatu sabuw bar wanawanan tufuw ana merarayow hinabaib, basit a merarayow kwanihamiy nati baremaim nama, baise men hinabaib a tufuw ana merarayow kwanabosair kwanab maiye.
14 Ka manih pa ma meh vöön no a napan se keh hikta vaoe a neöm pa ma iuun pee, pare hikta pënton a ma soe peöm. A, këh maꞌ a iuun me a vöön pamëh paröm susunuh o kusan vëh to teꞌ non pa ma moeeneöm.
14 Orot babin yait a merar men nay naatu a tur men nanonowar, kwanamisir ura kwanarutatab efan nati kwanihamiy kwanan efan ta.
15 Eöꞌ to soe vaman rakah keoꞌ peöm. Manih po poen ne Sosoenën se kiiki a taateꞌ hat pa napan varih po oeh, a napan va pa poa vöön varih Södom me Gomoraꞌ neꞌ se vakmis vasoneꞌ en pee. Ivëhkëk a napan va pa vöön pamëh to koe ee pa pënton a soe peöm. Ivëh, ke Sosoenën se vakmis oah en pee.”
15 Anababatun a tur ao’owen, baibatebat ana veya God Sodom, Gomorah sabuw boro nakabibirih, baise nati bar merar sabuw hai baimakiy i boro God tafan nayara’ah gagamin na’in hinab.
16 “Pënton öm, eöꞌ to vanö va ka neöm manih po sipsip to teꞌ ne topnin o këh poa. Ivëh, köm se nö, paröm teꞌ vaꞌpeh me nem raoe, paröm vataare raoe a taateꞌ totoopin me a taateꞌ natsean po kuruꞌ. Paröm vatet a taateꞌ po növan varih o panuh, suk ee to hikta nat ne pa miröꞌ a meh teꞌ, ka taateꞌ pee tö.
16 “Kwananowar, kwa i bobaituw sheep na’atube haru fairih wanawanahimaim abiyuni kwanatit kwananamih, imih kok na’atube kwanakakaf naatu mamu imak na’atube kwananutanub.
17 Ko matop vavih nem po teꞌ se öt a neöm, pare vahoꞌ ee peöm po vahutët, ko ip ee peöm pa ma koman iuun hinhin soneꞌ pee.
17 “Mata toniwa’an sabuw isah, anayabin boro hinabuw hinafatumi kwanan kanisel nahimaim hibabatiy, naatu Kou’ay Baremaim boro hinaborabirabi.
18 Ee se öt ee peöm, köm sun em pa matëëro teꞌ apaꞌpuh va pa kaman, me ro teꞌ susunön, suk eöm to vaman, paröm vavatet a nem neoꞌ. Köm soe tavus kem pee, me o teꞌ varih to hikta teꞌ ne pan ee ro Jiuꞌ a Soe Vih pe Sosoenën.
18 Ayu wabu’umaim kwabowabow isan boro aiwob sabuw naatu gawan orot gagamih na’atube Ufun Sabuw nahimaim Tur Gewasin kurereb nowar isan boro hinarab hinataini.
19 Ee se öt ee peöm, pare vateꞌ ee peöm po vahutët, köm nat nem nanaöp nem raoe pan eöm se soe ke raoe a soe taeah, me eöm se piun raoe pa soe taeah. Manih po poen pamëh, no a Tuvuh Vasioꞌ pe Sosoenën se vataare en peöm pa soe taeah nöm se soe tavus ke raoe.
19 Baise hinafatum hinabuw baibabatiyimih kwanan men kwaniyababan tur isan, o tur o isan, hinabibatiy ana veya’amaim tur boro imaim natit kwanao.
20 Eꞌ to hikta teꞌ non pan eöm koman ivarih se soe tavus a soe pamëh, ahik, a Tuvuh Vasioꞌ pe Tamëneöm ivëh, se vatvus maꞌ a soe manih pa ma kokoman peöm, köm vatvus pet ke raoe.”
20 Anayabin nati tur i men o a notamaim tit kuo’omih, baise Tamat Anunin o iwani awa rukirir kuo.
21 “O teꞌ se heꞌ mët ee pa ma kea pee manih pa nap hat, kee ip vamët ee pee. Ka kën taman se nok va ee nën manih pa ma koaꞌ pee. Ka ma koaꞌ pee se hat ke ne pa ma tamëëre me ra ma sinëëre, pare ip vamët ee pee.
21 “Orot ain boro tain baban nao namorob, regah boro natun nifa’ifa’i baban nao namorob, na’atube kek boro hinah tamah hinifa’ifa’ih babah hinao hinamorob.
22 A napan kurus se rës ee peöm, suk eöm to vaman, paröm vavatet a nem neoꞌ. Ivëhkëk, a napan varih to teꞌ vakis ne pa teꞌ a ma punis, pare öök na po poen no oeh se hik, e Sosoenën se hehe en pee.
22 Ayu wabu’umaim kwabowabow isan sabuw boro hinifa’ifa’i, baise orot yait nabat kikin nabowabow yomaninamaim boro yawas natita’ur.
23 Eöm se keh tahinën manih pa koman vöön pamëh, këh a vöön pamëh, paröm nö em pa ta meh vöön. Eöꞌ to soe vaman rakah keoꞌ peöm, eöm se meꞌ avoeꞌ e nem pa vahik a kiu peöm manih pa ma vöön va Israël, eöꞌ e Koaꞌ Teꞌ Pa Napan Kurus he nö eoꞌ maꞌ.”
23 Bar merar ta’amaim hinarukoukuw kwanabia’akir, kwanabihir kwanan bar merar ta, anababatun a tur ao’owen, Israel wanawanan bar merar etei boro men kwanabow kwanisawaribo Orot Natun namatabir maiye nanamih.
24 “E koaꞌ va pa siku to hikta antoen non a teꞌ oah e tövavaasis peꞌ. Ka teꞌ kikiu me to hikta antoen non a teꞌ oah e susun peꞌ.
24 “Kirum kek boro men ana bai’obaiyen orot na natabirimih, na’atube akir wairafin boro men ana orot ukwarin na natabirimih.
25 E koaꞌ va pa siku se keh iu non a ö no a taateꞌ peꞌ se vatoe me non e tövavaasis peꞌ, eꞌ to vih e non. Ka teꞌ kikiu se keh iu non a ö no a taateꞌ peꞌ se vatoe me non e susun peꞌ, eꞌ to vih e non. Ivëh, ke eöꞌ a teꞌ to vovoh noꞌ po vuteꞌ se keh kon o ëhnan vëh Belsebu, a, o vuteꞌ avoes peöꞌ se kon ee pa ma ëhnan to teꞌ hat oah e ne po ëhnan pamëh.”
25 Baise kirum kek na kok ana bai’obaiyen orot na’atube mataramih, basit i ukwarin na rerekab na kirum gewas, na’atube akir wairafin nabow gewas ana orot ukwarin boro nayara’ah ibe namatar, baise bar matuwan orot isan Beelzebul hinarouw hinao na’at, i ana akir wairafin isah boro tur kakafin maiyow hina’uwih wabih hini’a’afiy.
26 E Ieesuꞌ to vavaato avoeꞌ e non pareꞌ soe pan, “Eöm se koe a naöp o teꞌ varih to kehkeh miröꞌ a ne neöm. Suk ataeah, a ma kokoman vakoaan va pa miröꞌ a neöm amot se teraꞌ ee, ka napan nat vahik ee pee.”
26 “Baise sabuw isah men kwanabir, anayabin abisa sum wanawanan wa’iwa’irin inu’in boro hina botait nirereb, naatu sawar baibunuwenamaim ti’inu’in etei boro hinatit hinibebeyan sabuw etei hinaso’ob.
27 Ka soe nöꞌ to sosoe aven ka noꞌ neöm, amot nöm se soe tavus eah pa matëëra napan. Ka soe nöꞌ to vavisvis ka noꞌ neöm, amot nöm se sun, ko vatvus eah pa napan.
27 Abisa wa’iwa’iramaim ao kwanonowar sabuw etei nahimaim kwanao hinanowar, naatu abisa akisimo ao kwanonowar, kwanayen gem tafahimaim kwanabat kwanabinan sabuw etei hinanowar.
28 Eöm se nat nem nanaöp nem o teꞌ varih se ip vamët a ma sionineöm, suk ee to hikta antoen ne a ip vamët a ma apeneöm. Eꞌ to teꞌ ro non a pah teꞌ vëh e Sosoenën nöm se nanaöp nem eah, suk eꞌ se miröꞌ en pa ma apeneöm me a ma sionineöm manih po suraꞌ ësës tamoaan.”
28 Sabuw biya te’a’asabun isan men kwanabirumih, anayabin anun boro men hina’asabunimih, baise God isan i kwanabir, anayabin i boro biya naatu anun hairi’ika na’asbunuwen hinamorob.
29 “Eöm to nat e nem po növan sosoneꞌ to hikta voen vapeah ne. O voen pee to parin kunah, köm se voen em pa poa növan pa paeh a toeaꞌ ro. Ivëhkëk, a hikta paeh va po siꞌ növan poë varih se mët, e Tamëneöm vöh pa vöön va kin to koman e non pee.
29 Mamu kwikwik rou’ab hai baiyan i one toea’maim boro inatubun, baise mamu ta boro men Tamat so’oba’e namorob haw nare’emih.
30 Me eꞌ to ëh vahik voh en pa ma paꞌ uvin kurus neöm.
30 Naatu kwa ukwarimaim arib i etei God iyab sawar.
31 Ivëh, köm se nat nem nanaöp nem pataeah no a ma napan se nok amot manih peöm, suk eöm to teꞌ oah rakah e nem po siꞌ növan sosoneꞌ.”
31 Imih men kwanabir, Tamat ana yabow kwa isa i ra’at men mamu kwikwik na’atube’emih.
32 E Ieesuꞌ to vavaato avoeꞌ e non pareꞌ soe pan, “Ta pah teꞌ se keh vaman a no neoꞌ, ko vatvus a ëhnaneoꞌ manih pa matëëra ma napan, a, eöꞌ me se vatvus eoꞌ pa ëhnan a teꞌ pamëh manih pa matan e Tamön vöh pa vöön va kin.
32 “Orot yait sabuw etei nahimaim ayu isou eo’orereb, ayu auman boro maramaim na’atube ana sinaf Tamai nanamaim.
33 Ivëhkëk, a teꞌ se keh vonih en pan eꞌ to hikta nat a no neoꞌ pa matëëra ma napan, a, eöꞌ me se vonih eoꞌ peꞌ pan eöꞌ to hikta nat noꞌ peꞌ manih pa matan e Tamön vöh pa vöön va kin.”
33 Baise orot babin yait sabuw etei nahimaim ayu ekwakwahiru, ayu auman mar Tamai nanamaim boro ibo anakwahir.
34 E Ieesuꞌ to vavaato avoeꞌ e non pareꞌ soe pan, “Eöm se nat nem koman nem pan eöꞌ to nö voh maꞌ pa vahik a ma vapus va po oeh vëh. Me eöꞌ to hikta nö voh maꞌ pa vahik a ma vaato vasukaꞌ, ahik, eöꞌ to teꞌ varoe maꞌ o rapis rë.
34 “Men kwananot ayu i tufuw abai tafaramamaim anan, En. Ayu i men tufuw abai ananamih, baise kauseb abai anan.
35 Eöꞌ to nö maꞌ to vateeraꞌ a taateꞌ va pa vakihat.
35 Ayu anan anayabin
36 O vuteꞌ pe voe se tarih,
36 Imih orot ana kamabiy anababatun i boro i taiyuwin ana rara.’
37 “O teꞌ varih to iu oah ne a ma tamëëre, me a ma sinëëre, pare hikta iu vi a ne neoꞌ, ee to hikta onöt ne a tavus a ma vamomhë peöꞌ. Ko teꞌ varih to iu oah ne a ma koaꞌ oeteꞌ pee, me ra ma koaꞌ mon pee, pare hikta iu vi a ne neoꞌ, ee to hikta onöt ne a tavus a ma vamomhë peöꞌ.
37 “Orot yait ana yabow ayu isou ikikimin naatu hinah tamah isah ebiyabow kwanekwan i men karam boro ni’ufnunu, na’atube orot yait ana yabow ayu isou ikikimin naatu i natun orot naatu babitai isah ebiyabow kwanekwan, i men karam boro ni’ufnunu.
38 Me a teꞌ vëh to hikta koman non a mët vaꞌpeh me a neoꞌ pa kuruse, eꞌ me to hikta onöt non a tavus a vamomhë peöꞌ.
38 Naatu orot babin yait ana onaf men na’abar ayu nabi’ufnunu i men karam boro ayu airi ani’of.
39 Ko teꞌ varih se keh matop tamoaan ne o toꞌtoꞌ pee, pare hikta vavatet a ne neoꞌ, o toꞌtoꞌ pee se ro amot ee. Ko teꞌ varih se keh koman a ne neoꞌ, pare mët suk a neoꞌ, a, amot ee se kon ee po toꞌtoꞌ tamoaan.”
39 Orot babin yait taiyuwin ana yawas enunuwih boro ana yawas nikasiy, baise orot babin yait ana yawas isou ebi’inuw boro natita’ur.
40 E Ieesuꞌ to toto avoeꞌ e non pareꞌ soe pan, “O teꞌ varih to öt a neöm pare vih ka neöm, ee to öt me ee peöꞌ. Me eteh to öt a neoꞌ, eꞌ to öt me en pe Sosoenën vëh to vanö voh a maꞌ neoꞌ.
40 “Orot yait kwa a merar eyiyi, ayu au merar eyiyi, naatu orot yait ayu au merar eyiyi, i orot yait ayu iyunu anan i ana merar eyiyi.
41 E Sosoenën se heꞌ vaeö en peteh to me a teꞌ vanënën soe ko matop non poan pa iuun peꞌ. Eꞌ se heꞌ en peꞌ po vaeö to vatoe me non po vaeö no a teꞌ vanënën soe to teꞌ me non. Eën se keh me a teꞌ no a taateꞌ peꞌ to totoopin manuh pa iuun pën, ko matop i nom eah, suk eꞌ a teꞌ to teꞌ me non a taateꞌ totoopin, e Sosoenën se heꞌ vaeö en pën pa ö neꞌ to heꞌ vaeö va in a teꞌ pamëh.
41 Orot babin yait dinab orot ana merar eyiyi, anayabin i dinab orot, nati orot boro dinab orot ana baiyan turin nab. Naatu orot yait, orot ana yawas mutufurin ana merar eyiy, anayabin i orot ana yawas mutufurin boro orot ana yawas mutufurin ana baiyan turin nab.
42 Eöꞌ to soe vaman rakah keoꞌ peöm, eteh to koman non a vaꞌaus a ma vamomhë peöꞌ, me o upöm teꞌ to vaman a no neoꞌ, pareꞌ heꞌ raoe a ruiꞌ tuvuh. A teꞌ pamëh ne Sosoenën se heꞌ en peꞌ po voen vëh to hikta antoen non a hik.”
42 Naatu orot babin yait kek kikimin harewawat hun itin etomatom, anayabin i ayu au bai’ufununayan, anababatun a tur ao’owen i ana baiyan boro nab.”
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.