João 12
SOE A TOꞌTOꞌ (TPZ) vs AAI
1 O tönim me o pöh poen to meꞌ avoeꞌ e ne pa tavus ka taëën apuh va po Pasovaꞌ tavus en. Ke Ieesuꞌ nö en pa vöön ne Lasarus to teꞌ non. A ëhnan a vöön pamëh nee to popokaꞌ ne a Bëtaniꞌ. Ke Lasarus, eꞌ a teꞌ ne Ieesuꞌ to kunkuin taneꞌ hah voh poan pa nap mët.
1 Veya six nasasawar ufunamaim i Tar Nowaten ana veya, Jesu na Bethany tit, Lazarus morobone biyawas i ana bar merar.
2 Manih pa vöön pamëh nee to nöhnöh ke Ieesuꞌ a taëën, a taëën pamëh to makah vahik en, ke Martaꞌ kunkun non a taëën e Lasarus heh ihoꞌ vaꞌpeh me non a napan varih to ënëën me ne e Ieesuꞌ.
2 Nati’imaim rabirab ana bay hibogaigiwas Jesu bairi aa isan, Martha ibaisih bairi bay hisemor. Lazarus orot afa auman Jesu bairi himarir gem sisibinamaim hima’am.
3 Ke Mariaꞌ kea pe Martaꞌ teꞌ en maꞌ po siꞌ puto vanom o pöh voen vaꞌpuh rakah. O vanom pamëh nee to nok voh po tah nee to popokaꞌ ne o naat. Pareꞌ koꞌ manih pa mon e Ieesuꞌ, ko varak o vanom pamëh pa uvineah. Ko avuh vih va po vanom pamëh puh rakah en pa koman iuun nee to ënëën ne.
3 Raiy yamurin mamarin wabin nard i ai rourin hibun iroro’on hibai. Nati raiy iroro’on ana baiyan i gagamin na’in, Mary bai na isuwei ra’iy Jesu an rororon ihurufen, naatu aribunamaim safam. Naatu yamurin ana mamarin bar wanawanan etei itakwar.
4 Ivëhkëk, a paeh a vamomhë koman pe Ieesuꞌ ivëh e Jiutas va Iskariot, eꞌ a teꞌ pamëh se vikuh amot e Ieesuꞌ manih po teꞌ varih to hat o ve ne poë to soe pan,
4 Baise ana bai’ufununayan orot ta, Judas Iscariot boro ufibo baban nao, i eo,
5 “Vahvanih ke köövo vëh to hikta vavoen o vanom manih po upöm teꞌ, ka kon a 300 voaꞌ moniꞌ koman pea, para vaꞌaus o teꞌ arus?”
5 “Ana gewasin iti raiy yamurin mamarin ana baiyan 300 silver coins tatayai sabuw hitatubun naatu kabay tatab bai’akirayah tatibaisih.”
6 Ivëhkëk, e Jiutas to hikta koman tiroëꞌ non a nap arus. Ahik, eꞌ to soe a soe vaꞌih, suk eꞌ a teꞌ kakaveo. Keꞌ eꞌ me a teꞌ pamëh to matop non sih a moniꞌ pee, pareꞌ kakaveo tamoaan non sih a moniꞌ to pet non po kove moniꞌ pamëh.
6 Iti tur eo’o, asir sabuw hinanot i akir sabuw baibaisih isah not eo hinarouw, baise i bainowan orot ta, anayabin hai kabay koukufet kakaif, abistan ekokok i ebai ana kokomaim esisinaf.
7 Ke Ieesuꞌ pënton a soe ne Jiutas to sosoe non, pareꞌ soe ke poan pan, “Koe e köövo vëh, keꞌ öt non o vanom vëh keꞌ onöt po poen nöꞌ se mët, köm pe a neoꞌ po vapeepe.
7 Jesu iya’afut eo, “Babin kwaihamiy! Abistan biyanamaim ema’am i ayu anamorob hinayaya’u isan eyayabuna.
8 A nap arus to teꞌ tamoaan me e ne sih peöm, peöꞌ to hikta se teꞌ tamoaan me a noꞌ neöm.”
8 Kwa boro mar etei akir sabuw wanawanahimaim kwanama, baise ayu boro men mar etei kwa bairit tanama’amih.”
9 A nap peo va Israël to tënan a soe to soe non pan, e Ieesuꞌ to teꞌ non manih pa vöön va Bëtaniꞌ. Ivëh, nee to nö suk ee nën, ee to hikta nö varoe pa ep e Ieesuꞌ. Ahik, ee to nö me ee pa ep pa teꞌ vëh ne Ieesuꞌ to kunkuin taneꞌ hah voh poan pa nap mët, ivëh e Lasarus.
9 Sabuw moumurin maiyow tur hinowar Jesu i na Bethany ma’am, imih sabuw Jesu itinamih hin, men i akisin itinamih hin baise Lazarus morobone Jesu biyawas auman itinamih hin.
10 Ko teꞌ susunön ësës heꞌ nok ee po kokoman vakoaan va pa ip vamët me e Lasarus.
10 Imih firis gagamih ef hinuwet hiyakitifuw Lazarus auman hitarab tamorob isan.
11 Suk ataeah, a nap peo va Israël to kokoman hah a tah ne Ieesuꞌ to nok voh pö neꞌ to kunkuin taneꞌ hah e Lasarus pa nap mët. Ee to heꞌ tonun ee po teꞌ ësës heꞌ, pare vaman vaviꞌ e ne pe Ieesuꞌ.
11 Anayabin Lazarus biyanamaim abistan matar hi’itin Jew sabuw moumurin maiyow himisir firis gagamih hikwahirih naatu Jesu isan higeger hitumitum.
12 Ko meoh poen, no a nap peo varih to vaman ne e Ieesuꞌ, to nö ee Jerusalëm, ko poen pamëh eꞌ o poen apuh va po Pasovaꞌ. Ee to pënton a soe va pa ö ne Ieesuꞌ to nönö nö non maꞌ.
12 Marto sabuw rou’ay gagamin maiyow hiru’ay Tar Nowaten ana Hiyuw isan, tur hinowar Jesu i enan au Jerusalem.
13 Ivëh, kee kon a ma pea vito, pare öhön poë manih hanan. Ee to akeh poë, pare haraꞌ vaeö rakah, pare tataoa ne, pare sosoe ne pan,
13 Sabuw ai rourih hikakir naatu hitit hin Jesu nan bairi baitaramih, hitarkoukuw hi’o, “God tanifai! Regah wabinamaim enan, God nigegewasin! Israel hai aiwob inigegewasin!” Hitit hin bairi hitar.
14 E Ieesuꞌ to kon a tönkiꞌ, pareꞌ tok pa tonuneah, ka tah vaꞌih ne Ieesuꞌ to nok pö neꞌ to tok pa tonun a tönkiꞌ sekaꞌ to vapuh rakah en pa soe to kiun non po Puk pe Sosoenën no a teꞌ vanënën soe vëh e Sëkaraëaꞌ to kiun voh, ka soe pamëh to soe va non manih pan,
14 Bobaituw boubun wabin donkey hitita’ur naatu afe’enamaim mara’at ma remor yen in. Buk Atamaninamaim hikirum hi’o na’atube.
15 “Koe a naöp,
15 “O Zion Natun Babitai, Men inabir;
16 Po vamomoaan no ma vamomhë peꞌ to hikta nat vamaaka ne pa pusun in a soe vaꞌih. Ivëhkëk, murin in o poen ne Ieesuꞌ to sun taneꞌ hah pa mët, pareꞌ kon o ëhnan apuh. O vamomhë peꞌ to maaka man poꞌ ee pa pusun in a soe pamëh to takiun non manih po Puk pe Sosoenën.
16 Abistan nati ana veya himamatar ana bai’ufununayah men hiso’ob. Baise Jesu ana fair nabaib ufunamaim, imaibo hina’itin hinaso’ob. Buk Atamaninamaim i isan hi’o hikirum, naatu hisinafen himatar.
17 A nap peo rakah to teꞌ vaꞌpeh me voh ne e Ieesuꞌ po poen neꞌ to vatoꞌ hah e Lasarus, ko vavoe tavus këh na eah pa ö vëh nee to pe voh poë. Ivëh, ka napan varih to ep voh ne pa tah ne Ieesuꞌ to nok manih pe Lasarus, to vavatët pet ee po upöm pee pataeah to tanok.
17 Sabuw iyab Jesu bairi hin rahemaim hitit Lazarus morobone yawas misir hi’i’itin hi’o tur ra’at tasasar.
18 A nap peo to pënton a soe va pa ö ne Ieesuꞌ to kunkuin taneꞌ hah e Lasarus pa nap mët, to nö ee pa ep peꞌ manih hanan.
18 Sabuw moumurin maiyow hitit hin Jesu biyan hitit, anayabin tur hinowar i ina’inan iti na’atube men tisinaf emamatar i sinaf matar.
19 Ko Parësiꞌ vavaasoe koman e ne pan, “Ep këk öm! A napan kurus to vataruin suk ee pa teꞌ vëh, ka tah na to kehkeh nok no pa sunpip a napan pa vatet e Ieesuꞌ to hikta onöt non a man.”
19 Imih Pharisee taiyuwih himare hi’o, “It abistan tayayakitifuw men kafa’imo emamatar. Sabuw etei i’etaw tebi’ufunun kwa’i’itin!”
20 Eꞌ to teꞌ me voh non a ma pah to Grik to nö maꞌ manih Jerusalëm pa vasunön e Sosoenën po poen va pa Taëën Apuh va po Pasovaꞌ.
20 Greek sabuw afa wanawanahimaim bairi hiyen hin Jerusalem hiyuw ana veya imaim kwafirin isan.
21 A ma to Grik poë varih to nö ee pa ep e Filip, e Filip eꞌ a teꞌ va Bëtsaëtaꞌ, ka muhin peꞌ ivëh Galiliꞌ. Ka ma to Grik poë varih to soe ke poë pan, “Topoan, emöm to kehkeh ep nem pe Ieesuꞌ.”
21 Hina Philip biyan hitit, i Betsaida orot Galilee wanawanan, isan hifefeyan hi’o, “Aro, aki akokok Jesu ana’itin.”
22 Ke Filip soe ke Ëndruꞌ, kee nö ee pon pa soe ke Ieesuꞌ a ö no a ma to Grik to kehkeh ep ne poë. Ee to nö pare tavus manih pe Ieesuꞌ, pare soe ke poë pan, “A ma to Grik to kehkeh ep ne pën.”
22 Philip in Andrew ana tur eowen, naatu Andrew Philip hairi hin Jesu ana tur hi’owen.
23 Ke Ieesuꞌ piun va in a soe pee manih pan, “O poen ne Sosoenën se kon o ëhnan apuh manih peöꞌ e Koaꞌ Teꞌ pa Napan Kurus to öök en. Manih pa ö nöꞌ se mët ko sun taneꞌ hah pa mët, paröꞌ hah eoꞌ pa vöön va kin.
23 Jesu iyafutih eo, “Orot Natun baifa’in naatu bora’ara’ahin isan ana veya na kabom.
24 Eöꞌ to soe vamaman rakah keoꞌ peöm, o voaꞌ kon vëh ne ea to poꞌpoꞌ eah manih po oeh, se pisiꞌ maꞌ, pareꞌ voaꞌ vapeo en. Ivëhkëk, eꞌ se keh hikta pisiꞌ momoaan, eꞌ se teꞌ avoeꞌ e non o pöh voaꞌ kon ro.
24 Ayu turobe a tur ao’owen, sanabey tutufin ta’imon hinama’ub me yan hinataun na’inu’in, naatu nabikubobun boro moumurih na’in hinayen naatu ani’anin boro moumurih na’in naya.
25 Eꞌ to teꞌ akuk va kov e non manih pan ta pah teꞌ se keh iu suntan non o toꞌtoꞌ peꞌ manih po oeh vëh, o toꞌtoꞌ peꞌ se ro amot en. Ivëhkëk, a teꞌ vëh to heꞌ tonun o toꞌtoꞌ peꞌ manih po oeh. Eꞌ se kon en po toꞌtoꞌ tamoaan.
25 Orot yait taiyuwin ana yawas ebiyabuw i boro yawas narusa’ir, naatu yait iti tafaramamaim taiyuwin ana yawas ekwakwahir boro nabotan yawas wanatowan isan.”
26 A teꞌ vëh to nonok non sih a ma kiu peöꞌ, eꞌ se vavatet rakah non a soe me a taateꞌ peöꞌ. Ka vöön nöꞌ to teꞌ noꞌ, no o teꞌ kikiu peöꞌ se teꞌ vaꞌpeh me e ne peöꞌ. Ka teꞌ vëh to nonok non a ma a kiu peöꞌ, e Tamön vöh pa vöön va kin se kë en peꞌ, pareꞌ heꞌ en peꞌ po ëhnan apuh.
26 Yait ayu isou nabowabow, i ayu ni’ufnunu, naatu ayu menamaim ama’am au akir orot boro airi imaim anama. Yait ayu isou ebowabow Tamai boro nifai nabora’ara’ah.
27 E Ieesuꞌ to vavaato avoeꞌ me e non pa nap susunön po Jiuꞌ, pareꞌ soe pan, “Kuru nöꞌ to haraꞌ vahat rakah eoꞌ, ko kokoman peöꞌ punis rakah en, köꞌ koman pinpiun eoꞌ. Keöꞌ koman se poꞌ soe vahvanih? Eöꞌ se pöꞌ soe eoꞌ pan, ‘Tamön, kuru eöꞌ to iu noꞌ a ö nën se kon këh a neoꞌ pa punis vaꞌih to kehkeh tavus non peöꞌ. Ivëhkëk ahik, suk ataeah, eꞌ akuk kuru a pusun in a ö nöꞌ to nö suk voh maꞌ manih po oeh vëh.
27 “Ayu dogorou i yababan awan karatan, Tamai ayu boro mi’itube anao? Iti bai’akir ana veya iniyawasu? ‘Aiyabin, Tamai iti bai’akir ana veya nan anabaib isan ana atit.
28 Tamön, eën koman se vataare o kikis apuh pën!’”
28 Tamai o wab anabora’ah.” Naatu marane fanan tit eo, “Ayu wab abora’ahika naatu boro anabora’ah maiye.’”
29 A napan to sun vatët ne nën to tënan a to pamëh to kunah taneꞌ maꞌ pa vöön va kin, pare koman ne pan, a kara to kukuruh non, ko upöm to koman ne pan a ankeroꞌ to vavaato me non maꞌ poan.
29 Sabuw rou’ay nati’imaim hibatabat hinowar, afa hi’o, gunum rab naatu afa hi’o, “Tounamatar isan eo.”
30 Ke Ieesuꞌ piun a soe pee, pareꞌ soe pan, “A to vaꞌih nöm to pënton nem, eꞌ a to marën a vaꞌaus a neöm, eꞌ to hikta teꞌ non pan, eꞌ se vaꞌaus a neoꞌ. Ahik. Eꞌ marën a vaꞌaus a neöm.
30 Jesu eo, “Iti fanan i kwa isa eo, men ayu isou.
31 Kuru eꞌ o poen ne Sosoenën se kiiki a taateꞌ pa napan va po oeh vëh. Ka kuru me, ne Sosoenën se veo kunah en pa teꞌ susun vëh to matop non a ma taateꞌ hat manih po oeh vëh.
31 Veya boun iti tafaram baibabatiyin isan naatu iti tafaram ana aiwob boun boro hinabosair.
32 Kuru ne eöꞌ to teꞌ noꞌ manih po oeh vëh. Ivëhkëk amot, no a napan va po oeh vëh se vahan ee peöꞌ köꞌ han noꞌ pa kuruse. Manih pa poen pamëh nöꞌ se peret ke ra napan kurus a hanan, kee nö ee maꞌ peöꞌ.
32 Baise Ayu iti tafaramamaim hinabobora’ahu anamaramaim, sabuw etei boro anabonawiyih hinan ayu akisu biyou hinatit.”
33 A soe vaꞌih ne Ieesuꞌ to sosoe non, eꞌ a soe neꞌ to sosoe vanat non a napan a ö neꞌ se mët vah ava.
33 Iti tur eo, i mi’itube ti’obaiyih i ana morob ana itinin boro mi’itube namorob.
34 Ka napan piun a soe peꞌ pare soe ke poë pan, “Emöm to pënton taneꞌ voh a soe vaꞌih manih po Vavaasis pe Mosës. O Vavaasis pe Mosës to soe non pan e Kristo se teꞌ tamoaan non manih po oeh. Vahvapoꞌnih kën soe pan, ‘A napan se vahan e Koaꞌ Teꞌ Pa Napan Kurus to han non manih pa kuruse?’ Eteh poꞌ, E Koaꞌ Teꞌ Pa Napan Kurus?”
34 Sabuw hi’o, “Aki ofafaramaim anonowar Keriso boro nama wanatowan, naatu o mi’itube ku’o’o, Orot Natun boro hinabora’ah. Iti Orot Natunam yait?”
35 Ke Ieesuꞌ soe ke raoe pan, “O maaka pamëh se teꞌ vaꞌpeh me a no neöm pa siꞌ poen kökööt akuk, eꞌ hikta se teꞌ varë me a no neöm. Ivëh, ko maaka pamëh se teꞌ vaꞌpeh me a no neöm, köm nönö vah nem, peꞌ to hat non peöm se pönpön vah nem pa popoen. A teꞌ vëh to pönpön vah non pa popoen eꞌ to hikta nat non eꞌ nönö non nih.
35 Naatu Jesu uwih eo, “Kwa mar kafai boro marakaw kwanab, marakaw kwabaibimaim kwanaremor, imaibo gugumin nan natarsumi. Orot yait guguminamaim ereremor i men so’ob menamaim enan.
36 Kuru no maaka pamëh to teꞌ vaꞌpeh avoeꞌ me non peöm. Ivëh, köm se vaman rakah o maaka pamëh pa ö neꞌ to teꞌ avoeꞌ me a no neöm manih po oeh, köm sih tavus o pus koaꞌ va po maaka pamëh.” Eꞌ to soe vahik vakomanih, pareꞌ aven këh en pee pareꞌ nö en.
36 Marakaw nati kwabai kwama’am a baitumatum i kwanitin. Saise kwa boro kwanan marakaw natunatun kwanamatar.” Iti eo’o ufunamaim, Jesu sabuw ihamiyih naatu i taiyuwin ibunwa’ir.
37 A nap peo rakah to ep voh ne a ma tah vatoksean ne Ieesuꞌ to nonok non, ivëhkëk, ee to hikta vaman ne poë.
37 Mensanet Jesu wanawanahimaim sawar faifirih imamataren, baise i boro’ika men tibitumitum.
38 Keꞌ a tah pamëh to vamaaka rakah en pa soe no a teꞌ vanënën soe vëh e Aisaëaꞌ to sosoe suk voh non, pareꞌ soe pan,
38 Iti i mi’itube dinab orot Isaiah ana tur eo’o i titurobe isan. “Regah, yait aki tur a’o ebitumitum? Yait biyanamaim Regah ana fair ebirerereb?”
39 Keꞌ ivaꞌih a pusun in a ö no a napan va Israël to hikta onöt ne a vaman suk e Ieesuꞌ, e Aisaëaꞌ to kuin voh a soe to soe non pan,
39 Anayabin iti isan, men karam hititumatum, imih Isaiah eo maiye;
40 “E Sosoenën to kekehoꞌ en pee,
40 “God iwa’an matah hifim
41 E Aisaëaꞌ to nok a soe vaꞌih, suk eꞌ to tata o kikis apuh to teꞌ non manih pe Ieesuꞌ, pareꞌ sosoe suk non poan pa soe vaꞌih.
41 Isaiah iti eo’o, anayabin Jesu ana marakaw itin naatu isan eo i nowar.
42 A nap peo, me ra nap apaꞌpuh po Jiuꞌ to vaman e ne pe Ieesuꞌ. Ivëhkëk, ee to nanaöp e ne po Parësiꞌ. Pare hikta onöt ne a vatvus o vaman pee. Ee to nanaöp ne pan o Parësiꞌ tomeꞌ veo tavus këh ee pee pa ma iuun hinhin soneꞌ pee.
42 Naatu nati veya ta’imon wanawanan Jew ukwa’ukwarih wanawanahimaim Jesu hitumitum. Baise anayabin Pharisee isah hibir, men karam hai baitumatum hitao rereb, i boro kou’ay barene hitabotaitih.
43 Ee to iu ne pan, a napan se kë varoe ne a ma ëhnëëre, pare nat ne kë ne a teꞌ ëhnan e Sosoenën.
43 Anayabin i orot babin isah tibiyabow men boun God isan tebiyabow na’atube.
44 E Ieesuꞌ to tooto suntan rakah e non, pareꞌ soe pan, “Eteh to vaman a non neoꞌ eꞌ to hikta vaman varoe a no neoꞌ eꞌ to vaman me e non pa Teꞌ vëh to vanö voh a maꞌ neoꞌ köꞌ nö maꞌ.
44 Basit Jesu fanan aumetawat eo, “Orot ayu ebitutumu, i men ayu akisu ebitutumu, baise yait ayu iyafaru anan auman ebitumitum.
45 Keteh to ep a non neoꞌ, eꞌ to ep me non pa Teꞌ vëh to vanö voh a maꞌ neoꞌ.
45 Yait ayu i’itu anamaramaim, ayu iyafaru anan auman i’itin.
46 Eöꞌ to nö vavoh maꞌ manih po maaka va po oeh vëh. Ivëh, ketereh to vaman ne a ma soe peöꞌ, ee to hikta onöt ne a teꞌ pa popoen.
46 Ayu i marakaw na’atube ana tafaramamaim atit, saise yait ayu ebitutumu i boro men guguminamaim nama.
47 Etereh to tënan ne a soe peöꞌ, pare hikta vaman ne a soe pamëh, a, eöꞌ to hikta se kiiki noꞌ raoe vamanih pe tökiiki. Suk eöꞌ to nö voh maꞌ pa kon hah a napan va po oeh vëh.
47 Orot yait ayu au tur enonowar baise men ebaib, ayu boro men anibatiy. Ayu men tafaram fufuninamih ana atit, baise baiyawasinamih ana.
48 Eꞌ to teꞌ non a tökiiki teꞌ, pe retereh to heꞌ tonun a neoꞌ pare hikta kon a ma soe peöꞌ. Ka soe nöꞌ to sosoe noꞌ, eꞌ a soe ko pamëh se kiiki o teꞌ poë varih po poen no oeh vëh se hik.
48 Yait ayu ebifutuwu naatu au tur men ebaib i ana baibatiyenayan ema’am. Tur iti ayu a’o i boro mar yomaninamaim nibabatiyi.
49 Ka tah nöꞌ to sosoe noꞌ, eꞌ to hikta teꞌ non pan, eꞌ a soe koman peöꞌ. Ahik, e Tamön vëh to vanö voh a maꞌ neoꞌ to soe ka neoꞌ a tah nöꞌ se soe me a tah nöꞌ se vavaasis.
49 Anayabin ayu men taiyuwu au kokomaim ao’omih, baise Tamai ayu iyafaru anan tarbaiyunu tur abistanawat anao naatu boro mi’itube ana’o.
50 Ivëh, köꞌ nat e noꞌ po toꞌtoꞌ tamoaan to taneꞌ non maꞌ manuh pa soe pe Tamön. Ka tah nöꞌ to sosoe no, eꞌ a tah ne Tamön to soe voh ka neoꞌ, köꞌ sosoe noꞌ.”
50 Naatu ayu aso’ob i ana tarbaiyunen tur boro nabonawiy inan ma’ama wanatowan. Imih ayu abistan ao’o i mutufor, Tamai uwu imih ao’o.”
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.