Mateus 23
Haruai NT (TMD_WBT) vs NTLH
1 Mai wop i, Jisas nöbö nuŋ bla aipam, nöbö mö bli aipam, ñɨgö mönö yadön yadöŋa,
1 Então Jesus falou à multidão e aos seus discípulos.
2 “Lo mönö yad nölɨb nöbö bla aipam, Perisi nöbö bla aipam, Mosɨs yöra pön, God lo mönö Mosɨs maduar ör kai kɨtöŋa aliar yad nölöia.
2 Ele disse:
3 Makwam, nöbö piaku ñɨŋ God lo mönö agamö cöñ aku nugw pön mai diöña; jɨ ñɨŋ cöñ mag aku nugwön, mai duön rɨmɨjeñ. God lo mönö yad nölöi aku, jɨ ñɨŋ ñɨŋ keir mönö aku mai duön rölöi.
3 Por isso vocês devem obedecer e seguir tudo o que eles dizem. Porém não imitem as suas ações, pois eles não fazem o que ensinam.
4 Ap piaku cöña, ap piaku rɨmɨjeñɨŋö, röi aku, mönö mɨga akwör yadöia. Ñɨŋ yadöi aku, yogw ömörö dib ödöriö algör, nöbö mö akuyöbö ñɨgö rag nölöi aku, jɨ ñɨgö uliöxön bli pɨ nuöm nɨgölöi.
4 Amarram fardos pesados e os põem nas costas dos outros, mas eles mesmos não os ajudam, nem ao menos com um dedo, a carregar esses fardos.
5 Nöbö mö piaku anɨŋör nugwɨŋ, me rön, God Mönö kai kɨtim mönö bli pɨ möigw yöd sö nɨgön, imag bla nɨgön yönöia. An God nöbö nuŋ blaku, me rɨŋ, me rön, wölɨj mɨxɨl dib nag rɨba alɨg wä bla röbön röia.
5 Tudo o que eles fazem é para serem vistos pelos outros. Vejam como são grandes os trechos das das suas
6 Ñɨŋ ap dib nɨmɨb mibɨl aku diönɨŋönö Juda mögum rɨb ram piaku duön, nöbö dib bäpö römɨdöi rol akwör römɨdöia.
6 Eles preferem os melhores lugares nos banquetes e os lugares de honra nas
7 Rɨb ñɨŋa yöx nugwöi aku, nöbö mö mɨga mɨdöi mibɨl piaku duŋ, ‘Mönö yad nölɨb nöbö dib hömɨdlaŋe!’ rɨŋ, anɨŋ wä cönɨŋö, rön, nugwöia.
7 Gostam de ser cumprimentados com respeito nas praças e de ser chamados de “mestre”.
8 “Jɨ ñɨŋ haul hödpɨg il paŋyöbö i mɨdöi makwam, ñɨgö, ‘Yad nölɨb nöbö dib nɨ,’ me rön yajmɨjeñ. Yad Nölɨb Nöbö Dib ñɨŋa paŋyöbö iör mɨda.
8 Porém vocês não devem ser chamados de “mestre”, pois todos vocês são membros de uma mesma família e têm somente um Mestre.
9 Mögörɨb il kɨ nöbö i, ‘Acö nöbö dib nɨ,’ me rön yadmɨjeñ. Nuö ñɨŋa paŋyöbö iör mɨd mögörɨb adöx yöd röul adö kau sö yöraku.
9 E aqui na terra não chamem ninguém de pai porque vocês têm somente um Pai, que está no céu.
10 Ñɨŋ kwo paiŋö ñɨgö, ‘Yad nölɨb nöbö dib nɨ,’ me rön yajmɨjeñ. Yad nölɨb nöbö dib ñɨŋa paŋyöbö iör, Mesaia akwör mɨda.
10 Vocês não devem também ser chamados de “líderes” porque vocês têm um líder, o
11 Ñɨŋ mibɨl yöraku, nöbö mö kai nuŋ nöbö mö diba röxg mɨjön aku, nuŋ mabö rɨ nölɨb nöbö i röxg mɨjöna.
11 Entre vocês, o mais importante é aquele que serve os outros.
12 Nöbö mö ib ñɨŋa keir yadɨŋ bɨl sö diön bla, ib ñɨŋa pɨn diöna; jɨ nöbö mö ib ñɨŋa keir yadɨŋ bɨl sö duen bla, mai ib diba mɨjöna.
12 Quem se engrandece será humilhado, mas quem se humilha será engrandecido.
13 “Ñɨŋ God lo mönö yad nölɨb nöbö bla aipam, Perisi nöbö bla aipam, ñɨŋ inakmönö hörön rɨ gwogwam rɨb nöbö. God ñɨgö rɨ gwogwam cöna. Ñɨŋ keir God nöbö mö pön adöx yöd röul adö kau sö nugwidɨx mɨdɨb möl aku dumɨjeñ. Jɨ nöbö mö duba rɨmɨdöi bla ödöi ñɨŋa woböia.
13 — Ai de vocês,
14 “Ñɨŋ God lo mönö yad nölɨb nöbö bla aipam, Perisi nöbö bla aipam, ñɨŋ inakmönö hörön rɨ gwogwam rɨb nöbö. God ñɨgö rɨ gwogwam cöna. Ñɨŋ mö wösrö ram alɨg kib pöia. Mag aku, nöbö mö anɨŋ nugwɨŋ, me rön, God nugwo mönö mɨxɨl kapa inakmönö hörön yadöia. Alöi aku mɨ, ölɨŋ höb dib ödöriö pöña.
14 [— Ai de vocês, mestres da Lei e fariseus, hipócritas! Pois vocês exploram as viúvas e roubam os seus bens e, para disfarçarem, fazem longas orações! Por isso o castigo de vocês será pior!]
15 “Ñɨŋ God lo mönö yad nölɨb nöbö bla aipam, Perisi nöbö bla aipam, ñɨŋ inakmönö hörön rɨ gwogwam rɨb nöbö. God ñɨgö rɨ gwogwam cöna. Nöbö mö akuyöbö mönö ana yöxön mai duŋ, me rön, mögörɨb pad piaku hölu nugw yönön, bli nugwön yad nölɨŋ, ñɨŋ keir kɨjaki nöbö nuŋwa mɨdöi akuyöbö yöi, ñɨŋ kɨjaki nöbö mö nuŋ mɨrɨx ödöriö mɨjöña.
15 — Ai de vocês, mestres da Lei e fariseus, hipócritas! Pois vocês atravessam os mares e viajam por todas as terras a fim de procurar converter uma pessoa para a sua religião. E, quando conseguem, tornam essa pessoa duas vezes mais merecedora do inferno do que vocês mesmos.
16 “Nöbö mö akuyöbö ñɨgö God ödöi nɨgöŋ aku yabu ri abölɨŋe, röi aku, jɨ ñɨŋ nöbö mämäg we bɨlɨm, ñɨŋ keir nugwölöi! Akuyöbö alöi aku, mönö dib ödöriö mɨda. Nöbö mö piaku ñɨgö inakmönö hörön yadöia, ‘An, “God höjöpalɨb rama mɨd aku, mi yadmɨdölɨŋö,” cɨnɨŋ aku, mai röböxnɨŋö, cɨnɨŋ aku, röböxnɨŋa. Makwam rɨg gol pön, ap God höjöpalɨb rama ram möl yuadö bö rim piaku, iba aku yad gɨr, “Mi yadmɨdölɨŋö,” cɨnɨŋ aku, rɨg yajnɨŋ mag akwör cɨnɨŋa; röböxöinɨŋö,’ röia.
16 — Ai de vocês, guias cegos! Pois vocês ensinam assim: “Se alguém jurar pelo Templo, não é obrigado a cumprir o juramento. Mas, se alguém jurar pelo ouro do Templo, então é obrigado a cumprir o que jurou.”
17 Ñɨŋ nöbö mämäg we, nöbö u! Ñɨŋ rɨb kai yöxöi: gol aku ap ödöriö mönö God höjöpalɨb ram leia aku ap yöböm? Ap ödöriö aku, God höjöpalɨb ram lei nuŋ aku. Ram leia mɨjön aku, ap ram möla mɨda aipam leia mɨjöna mɨ.
17 Tolos e cegos! Qual é mais importante: o ouro ou o Templo que
18 Mönö i algör ör, nöbö mö bla ñɨgö inakmönö hörön yadöia, ‘An, “God rɨgpɨd nuŋwa mɨd aku mi yadmɨdölɨŋö,” cɨnɨŋ aku, mönö mi yajnɨŋ aku hör ap; mai rɨb i yöx nugwön, röböxnɨŋö, cɨnɨŋ aku, röböxnɨŋa. Makwam, ap God rɨgpɨd rol yöra pal God höjöpal ur nölöi piaku, ib aku yad gɨr, “Mi yadmɨdölɨŋö,” cɨnɨŋ aku, mai rɨb hör i yöx nugwön, keir rɨb maga nɨgen; rɨg yajnɨŋ mag akwör cɨnɨŋö,’ röia.
18 Vocês também ensinam isto: “Se alguém jurar pelo altar, não é obrigado a cumprir o juramento. Mas, se jurar pela oferta que está no altar, então é obrigado a cumprir o que jurou.”
19 Ñɨŋ nöbö rɨb mɨdöl piaku, ap kaim ap dibɨm? Ap pal God höjöpal ur nölöi ap aku mönö rɨgpɨd rol yöra höjöpal ur nölöi ap akum? Ap ödöriö maku, rɨgpɨd aku. Rɨgpɨd rol yöra mɨjön makwam, ap aku God nugwo nölɨb maga cöna.
19 Cegos! Qual é mais importante: a oferta ou o altar que santifica a oferta?
20 Makwam ‘Rɨgpɨda mɨd aku, mi yadmɨdölɨŋö,’ cöñ aku, rɨgpɨd rol aku ap rag hö urmɨdöia alɨg yajöña.
20 Por isso, quando alguém jura pelo altar, está jurando pelo altar e por todas as ofertas que estão em cima dele.
21 Makwam ‘God höjöpalɨb rama mɨd aku, mi yadmɨdölɨŋö,’ cöñ aku, aku God ram nuŋwa nugwön God ib nuŋwa alɨg yajöña.
21 Quando alguém jura pelo Templo, está jurando pelo Templo e por Deus, que mora ali.
22 ‘Adöx yöd röul adö kau sö mɨd aku, mi yadmɨdölɨŋö,’ cöñ aku, God hogw rol kiŋ römɨd mɨd yöra nugwön hogw rol kiŋ aku aipam, God hogw rol kiŋ aku römɨd mɨd kau aku aipam mɨd aku, mi yadmɨdölɨŋö, cöña.
22 E, quando alguém jura pelo céu, está jurando pelo trono de Deus e pelo próprio Deus, que está sentado nele.
23 “Ñɨŋ God lo mönö yad nölɨb nöbö bla aipam, Perisi nöbö bla aipam, ñɨŋ inakmönö hörön rɨ gwogwam rɨb nöbö. God ñɨgö rɨ gwogwam cöna. Nöbö mö bli ñɨgö yadöi mönö adaku ñɨŋ keir rölöi. Pöm acɨxa, ap amnör möriwö wöl aku nugumɨn, ap yöbö röxgmɨn, iŋ wödɨm, ragpɨd sö dumɨn, God nugwo paŋyöbö i nöinɨŋö, rön, öim ap ñɨŋa God nugwo nölöia. Ap ulul akuyöbö öim alöia, jɨ pödpöd rɨmɨn mönö il ödöriö aku mag akuyöbö alölöi? Ñɨgö nöbö mö gwogwo cön adaku rɨmɨjeñ; ödöriö wä cön mag akwör cöña. Ñɨŋ uliöxön pɨ ri aböña. Cɨnɨŋö, cöñ aku, cöña.
23 — Ai de vocês, mestres da Lei e fariseus, hipócritas! Pois vocês dão a Deus a décima parte até mesmo da hortelã, da erva-doce e do
24 Nöbö mö akuyöbö ñɨgö ödöi yabunɨŋö, röia, jɨ ñɨŋ keir nöbö mämäg we. Ap ulul piaku nugumɨn, ap yöbö röxga, jɨ ap dib ap iba wöxnö mɨd piaku nugwölöi.
24 Guias cegos! Coam um mosquito, mas engolem um camelo!
25 “Ñɨŋ God lo mönö yad nölɨb nöbö bla aipam, Perisi nöbö bla aipam, ñɨŋ inakmönö hörön rɨ gwogwam rɨb nöbö. God ñɨgö rɨ gwogwam cöna. Kwosö namag ñɨŋ bla röxgɨb, rɨŋadö adö bla röbö äbäd ri abön röi aku, jɨ yuö bö ap kib mag gwogwo piaku aja wöl gɨ mɨda. An ap mɨga pɨnɨŋö, rön, mɨxɨñ ana keir ösös rɨ ri abönɨŋö, röia.
25 — Ai de vocês, mestres da Lei e fariseus, hipócritas! Pois vocês lavam o copo e o prato por fora, mas por dentro estes estão cheios de coisas que vocês conseguiram pela violência e pela ganância.
26 Ñɨŋ Perisi nöbö piaku rɨb mɨdöl. Kwosö namag ñɨŋ bla yuö bö röbö äbäd ri aböyɨx aku, rɨŋadö adö bla alɨg mɨd ri aböyɨxa.
26 Fariseu cego! Lave primeiro o copo por dentro, e então a parte de fora também ficará limpa!
27 “Ñɨŋ God lo mönö yad nölɨb nöbö bla aipam, Perisi nöbö bla aipam, ñɨŋ inakmönö hörön rɨ gwogwam rɨb nöbö. God ñɨgö rɨ gwogwam cöna. Nöbäpö rɨg möl bla hogw pɨlön, mölaja idɨxön, göñö leia nɨgmɨn, nöbö mö bla nugumɨn, ri aba, jɨ ulöm möl bö nöbäpö yöd bla mämlö hölɨŋ gwogwo hömɨda; ñɨŋ kwo algör alɨg mɨdöia.
27 — Ai de vocês, mestres da Lei e fariseus, hipócritas! Pois vocês são como túmulos pintados de branco, que por fora parecem bonitos, mas por dentro estão cheios de ossos de mortos e de podridão.
28 Ñɨŋ kwo algör, mɨxɨñ rɨŋadö nugwöl aku, ñɨŋ nöbö waiö röxg mɨdöia, jɨ yuö ñɨŋ bö, inakmönö bla aipam, ap kib mag gwogwo bla aipam, ap piaku aja wöl gɨ mɨda.
28 Por fora vocês parecem boas pessoas, mas por dentro estão cheios de mentiras e pecados.
29 “Ñɨŋ God lo mönö yad nölɨb nöbö bla aipam, Perisi nöbö bla aipam, ñɨŋ inakmönö hörön rɨ gwogwam rɨb nöbö. God ñɨgö rɨ gwogwam cöna. God mönö yadɨb nöbö maduar ör pɨlɨm hogw pɨlim hogwaj rola ud wabɨl nöl ri ab gɨrön yadöia,
29 — Ai de vocês,
30 ‘Nöso auso nöbö mag akuyöbö, an God mönö yadɨb nöbö akuyöbö ñɨgö pɨl pal nɨgölölɨx,’ me röia.
30 E dizem: “Se tivéssemos vivido no tempo dos nossos antepassados, não teríamos feito o que eles fizeram, não teríamos matado os profetas.”
31 Makwam aliö röi aku, God mönö yadɨb nöbö bla ñɨgö pɨl pal nɨgmɨdöi il aku mɨ an mɨdölɨŋö, rön, yadöia.
31 Assim vocês confirmam que são descendentes daqueles que mataram os profetas.
32 Makwam, nöso auso nöbö mag gwogwo rɨmä akuyöbö, ñɨgö kwo algör cɨnɨŋö, rön cöñ aku, paŋ mag akwör ri!
32 Portanto, vão e terminem o que eles começaram!
33 Ñɨŋ kas halöu ha bɨlɨk. Mai God nöbö mö mönö diba yadön, rɨn hör yönmɨd möl bö abön wop aku, ñɨŋ ipöxön pödpödiö hör piaku diöñ? Mɨ wöhö! Ödöi ñɨŋ i mɨdenɨm!
33 Cobras venenosas, ninhada de cobras! Como esperam escapar da condenação do inferno?
34 “Makwam, nɨ ñɨgö yadmɨdla, nɨ God mönö yadɨb nöbö bli, rɨb wä yöx nugub nöbö bli, mönö yad nölɨb nöbö bli yad abmön, ñɨgö mɨdɨba umɨjöña, bli pɨl pal nɨgöña, bli bɨ katlö watlö höñ sö pɨl pal nɨgöña, bli Juda mögum rɨb ram möl yuadö piaku pön paiöña, bli bör dumɨdɨŋ nugugɨrön, rɨbɨx mögörɨb adadö aböña.
34 Pois eu lhes mandarei profetas, homens sábios e mestres. Vocês vão matar alguns, crucificar outros, chicotear ainda outros nas
35 Makwam mɨ, God nöbö mö wä nuŋwa akuyöbö, maduar ör pɨlɨm hö akuyöbö, mönö ömörö ragöña. Adam ha nuŋwa, mag wä rɨ ri abmɨd nöbö Ebol aku, hödnɨŋ nuŋwa pɨgnɨŋ nuŋwa pɨlön, pɨlɨp hön, pɨlɨp hön, mai Berekaia ha nuŋwa Sekaraia nugwo, God höjöpalɨb rama ram möl yuadö kwo, rɨg pön rim rɨgpɨda yörkwo mɨdmɨn nugugɨrön, nugwo mibɨl yöra pɨl pal nɨgmä.
35 Por isso Deus castigará vocês pela morte de todas as pessoas inocentes que os antepassados de vocês mataram, desde a morte do inocente Abel até a de Zacarias, filho de Baraquias, que vocês mataram entre o Templo e o altar.
36 Nɨ ñɨgö mi yadmɨdla: alöi ap piaku, mönö aku ñɨgö weik mɨdöi kɨyöbö höuöil höna.
36 Eu afirmo a vocês que isto é verdade: o castigo por tudo isso cairá sobre o povo de hoje.
37 “Jerusalem nöbö mö, nöbö mö lɨblɨb rɨ nɨ mɨdö bɨlɨk. God mönö yadɨb nöbö God ñɨgö aböŋ nöbö piaku, mögörɨb ñɨgö bla höm, rɨg rödön öim pɨl pal nɨgöia. Nɨ ñɨgö kulakul nuöma ha bla rɨg rɨ akuyöbö, pön hö upɨc mo na nɨgɨnö, rön nɨgɨl aku, jɨ nɨ nugwön röböxöia.
37 Jesus terminou, dizendo:
38 God nuŋ God höjöpalɨb ram ñɨŋ aku röböx duöŋa; yör akwör mɨda.
38 Agora a casa de vocês ficará completamente abandonada.
39 Wopik nɨ nugweñ; mai, ‘God anɨŋ, me rön, agal aböŋ Nöbö wä kɨ yöwi wä hömɨdö,’ cöñ wop akwör iswob nɨ nugwöñɨŋö,” röŋa.
39 Eu afirmo que vocês não me verão mais, até chegar o tempo em que dirão: “Deus abençoe aquele que vem em nome do Senhor!”
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 23, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.