Mateus 21

Haruai NT (TMD_WBT) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Jisas nöbö nuŋ bla pɨsaŋ Jerusalem u igöp igöp rön, mögörɨb ulmɨdö Betpagi, Olip Pɨda womiöx uröpɨnmä. Uröpɨnön, nöbö nuŋ mös yad abön yadöŋa,
1 Quando Jesus e os discípulos estavam chegando a Jerusalém, pararam no povoado de Betfagé, que fica perto do monte das Oliveiras. Dali Jesus enviou dois discípulos na frente,
2 “Ñɨŋ nöbö hogwa ram yöj lɨglɨg agrö pö kwo duön nugwöña, hön donki nuöm hagap hogwa wabɨl nɨg gɨŋ mɨjöña. Nugwön, naga yauön pön höña.
2 com a seguinte ordem:
3 Makwam nöbö i hön, pödpöd rɨba hön donki an aku yau pön dumɨdöiŋö, rɨmɨjöñ aku, paiŋö yajöña, ‘Nöbö Diba mabö mɨdɨm, yadmɨn pɨba hölɨŋö,’ rɨŋ, rɨmgör yöwö raŋ, pön hönö,” röŋa.
3 Se alguém falar alguma coisa, digam que o Mestre precisa deles. Assim deixarão vocês trazerem logo os animais.
4 Makwam ñɨgö nöbö hogwa yad abɨm duim aku, God mönö yadɨb nöbö i cöñɨŋö, rön, rɨg kai kɨt nɨgöŋ mag akwör röŋa. Nuŋ yadöŋa,
4 Isso aconteceu para se cumprir o que o profeta tinha dito:
5 — ausente —
5 “Digam ao povo de Jerusalém: Agora o seu rei está chegando. Ele é humilde e está montado num jumento e num jumentinho, filho de jumenta.”
6 Makwam Jisas nöbö nuŋ agal abɨm duim hogw aku rɨg yadöŋ mag akwör,
6 Então os discípulos foram e fizeram o que Jesus havia mandado.
7 hön donki nuöma aipam, ha maua aipam pön hömɨdmɨn, nöbö nuŋ bla wölɨj mɨxɨla rödön, hön donki rol sö nɨgmɨn, Jisas rola römɨdöŋa.
7 Levaram a jumenta e o jumentinho, jogaram as suas capas sobre eles, e Jesus montou.
8 Nöbö mö mɨga, Nöbö Diba hömɨdö, rön, wölɨj mɨxɨl ñɨŋ rol sö röbmɨdöi akuyöbö rödön, ödöi diba yödmä. Bli du köp panö, bɨ panö bla römaxdörön rag hö ödöi diba yödmä.
8 Da grande multidão que ia com eles, alguns estendiam as suas capas no chão, e outros espalhavam no chão ramos que tinham cortado das árvores.
9 Nöbö mö akuyöbö Jisas nugwo pɨ mibɨl nɨg du gɨrön aja halön yadmä,
9 Tanto os que iam na frente como os que vinham atrás começaram a gritar: — Que Deus abençoe aquele que vem em nome do Senhor! Hosana a Deus nas alturas do céu!
10 Jisas Jerusalem uröpɨnmɨn nugugɨrön, nöbö mö bla magalɨg yad nugwön yadmä, “Nöbö aku agö nöböm?” rɨmä.
10 Quando Jesus entrou em Jerusalém, toda a cidade ficou agitada, e o povo perguntava: — Quem é ele?
11 Aliö rɨmɨn, nöbö mö Jisas pɨsaŋ hömä akuyöbö yadmä, “Nöbö kɨ mɨ Jisas, God mönö yadɨb nöbö Nasaret mögörɨb Galili yöbö aku,” me rɨmä.
11 A multidão respondia: — Este é o
12 Jisas God höjöpalɨb rama ram möl yuadö duön nugwöŋa, nöbö mö bla ap sɨm rɨ mɨdmä. Nuŋ nugwön, ñɨgö magalɨg rɨbɨx abön, äbäñ wab rɨg nɨgön, nuö nuö imcɨxön rim akuyöbö pɨ göur abön, nöbö yöur sɨm rön, bäpö rola römɨdmɨdim piaku, pɨ göur aböŋa.
12 Jesus entrou no pátio do Templo e expulsou todos os que compravam e vendiam naquele lugar. Derrubou as mesas dos que trocavam dinheiro e as cadeiras dos que vendiam pombas.
13 Akuyöbö alön ñɨgö yadyöxön yadöŋa, “God Mönö kai kɨtim aku, God yadöŋa,
13 Ele lhes disse:
14 Makwam Jisas nuŋ God höjöpalɨb rama ram möl yuadö mɨdmɨn nugugɨrön, nöbö mö mämäg we wölöŋ bli, nöbö mö yödpɨlö gwogwo röŋ bli hömɨdmɨn, ñɨgö rɨmɨn kömö nɨgöŋa.
14 Cegos e coxos iam encontrar Jesus no pátio do Templo, e ele os curava.
15 Nuŋ ap rölɨbä akuyöbö rɨmɨn, halöu ha ulul bla wö rɨ gɨrön yadmä, “Nagö ri ablaŋö rɨmɨdöla! Depid Ha nuŋwa! Isaune!” rɨmä. Makwam ñɨŋ akuyöbö almɨdmä aku, God ap höjöpal ur nölɨb nöbö dib bla aipam, lo mönö yad nölɨb nöbö bla aipam nugumɨn, ñɨgö mɨ ölɨsö wölöŋa.
15 Os chefes dos sacerdotes e os mestres da Lei ficaram zangados quando viram as coisas maravilhosas que ele fazia e ouviram as crianças gritando no pátio do Templo: —
16 Ölɨsö wölmɨn, yadmä, “Nagö yadmɨdöi aku nugumɨdlanö ä?” rɨmä. Aliö rɨmɨn, Jisas ñɨgö yadöŋa, “Yöwö! Yadmɨdöi aku nugumɨdla aku, jɨ ñɨŋ mönö bli kai kɨtön yadmä, ‘God, nagö rɨmɨjɨnö nugwön, halöu ha ulul halöu ha kiai bla ib nagö yadɨŋ adöx sö diönɨŋö,’ rɨmä. Ñɨŋ mönö kai kɨtim aku, mämäg nɨg nugwölöiŋ ä?” röŋa.
16 E eles disseram a Jesus: — Você está ouvindo o que estão dizendo? Jesus respondeu:
17 Aliö rön, ñɨgö röböxön, du ram yöj lɨglɨg agrö Betani hölɨmöŋa.
17 Então Jesus os deixou, saiu da cidade e foi para o povoado de Betânia. E passou a noite ali.
18 Löumɨn Jisas höuöil Jerusalem duba ödöi mibɨl yöra dumɨn, nugwo kiö pɨlɨm,
18 No dia seguinte, quando estava voltando para a cidade, Jesus teve fome.
19 nugumɨn ödöi diba pedöx pedöyɨx bɨ kaucö römö i mɨdöŋa. Bɨ il yöra duön nugumɨn, maga yaxölöŋ; panö bla akwör mɨdöŋa. Alɨg mɨdmɨn, Jisas yadöŋa, “Nagö mai mag i yaxöinaŋö!” röŋa. Aliö rɨmɨn nugugɨrön, wop mɨd akwör bɨ kaucö römö wöröxöŋa.
19 Ele viu uma figueira na beira da estrada e foi até lá, mas não encontrou nada; só folhas. Aí disse para a figueira: E na mesma hora a figueira secou.
20 Almɨn, nöbö nuŋ bla nugwön, aiö rön yadmä, “Pödpödiö bɨ römö kɨ rɨmgör wöröxö?” rɨmä.
20 Os discípulos viram isso, ficaram muito admirados e disseram: — Como a figueira secou depressa!
21 Aliö rɨmɨn, Jisas ñɨgö yadöŋa, “Nɨ ñɨgö mi yadmɨdla, an yadɨŋ God algör ör cönɨŋö, rön kwönö, rɨb mös yöxmɨjeñ, rɨb paŋyöbö iör yöx nugwöñ aku, cöna. Makwam bɨ kaucö wöröxöŋa akwör yöi; önöŋ ajmag pɨd dib kɨ kɨrɨrɨ rɨp röbö yuö mibɨl dib kwo duö, cöñ aku, diöna.
21 Então Jesus disse:
22 “Makwam ñɨŋ God nugw pön, nugwo yad nugwöñ aku, rɨg yajöñ mag akwör cönɨŋö,” röŋa.
22 Se crerem, receberão tudo o que pedirem em oração.
23 Jisas God höjöpalɨb rama duön, nöbö mö akuyöbö ñɨgö mönö yad nölɨm nugugɨrön, God ap höjöpal ur nölɨb nöbö dib bla aipam, mönö pɨ nuöm nɨgɨb nöbö bla aipam hön nugwo yadmä, “Nagö yönɨm mag akuyöbö rane, rɨm, nugwön alɨp yönmɨdlö ö?” rɨmä.
23 Jesus chegou ao Templo, e, quando já estava ensinando, alguns chefes dos sacerdotes e alguns líderes judeus chegaram perto dele e perguntaram: — Com que autoridade você faz essas coisas? Quem lhe deu essa autoridade?
24 Aliö rɨmɨdmɨn, Jisas paiŋö yadöŋa, “Nɨ ñɨgö mönö i yad nugumön, nɨ yad nölɨŋ, nɨ paiŋö yön yadmɨn mabö rɨmɨdɨl aku ñɨgö yad nöina.
24 Jesus respondeu:
25 Jon nöbö mö akuyöbö ñɨgö röbö pal nölöŋ aku, nuŋ keir rɨbyöx nugwön höŋ mönö God yadɨm hön akuyöbö alöŋ?” röŋa. Jisas aliö rɨmɨn, ñɨŋ ñɨŋ keir nuö nuö yad nugup duön yadmä, “An, ‘God agal abmɨn hön alöŋa,’ rɨmɨjnɨŋ aku, anɨŋ yajöna, ‘Makwam, Jon yad aku pödpöd rɨmɨn nugw pölöiŋö?’ cöna.
25 Respondam: quem deu autoridade a João para batizar? Foi Deus ou foram pessoas? Aí eles começaram a dizer uns aos outros: — Se dissermos que foi Deus, ele vai perguntar: “Então por que vocês não creram em João?”
26 Makwam an nöbö mö piaku ipöxöla. An, ‘Jon rɨb nuŋwa keir yöxön hön alöŋa,’ rɨmɨjnɨŋ aku, nöbö mö bla ölɨsö röjöña. Rɨb ñɨŋ aku, Jon nuŋ God mönö yadɨb nöbö i höŋa,” rɨmä.
26 Mas, se dissermos que foram pessoas, temos medo do que o povo pode fazer, pois todos acham que João era profeta .
27 Aliö rön Jisas nugwo yadmä, “An nugwölölɨŋö,” rɨmä. Aliö rɨmɨn, Jisas ñɨgö yadöŋa, “Ñɨŋ nɨ yad nölölöi aku, nɨ paiŋö yön yadmɨn nɨ hön rɨmɨdɨl aku, ñɨgö kwo algör yad nölöinö,” röŋa.
27 Por isso responderam: — Não sabemos.
28 Jisas aliö rön yadöŋa, “Makwam ñɨŋ agö rɨbɨm yöxmɨdöi? Nöbö i ha nuŋ mös mɨjöna. Ha nuŋ höd aku nugwo yajöna, ‘Ha mɨg! Weik wain möriwö aku du mabö rö,’ cöna.
28 Jesus continuou:
29 Yadaŋ, ha nuŋwa yajöna, ‘Nɨ du röinö,’ rön, mai piöŋö höbkal rɨbyöx nugwön, du wain möriwö rɨmɨjöna.
29 — Ele respondeu: “Eu não quero ir.” Mas depois mudou de ideia e foi.
30 Nuö piöŋö du ha pɨga algör yad nugwaŋ, yajöna, ‘Yöwö, cɨnö!’ cön aku, jɨ du ren.
30 — O pai foi e deu ao outro filho a mesma ordem. E este disse: “Sim, senhor.” Mas depois não foi.
31 Makwam ha hogw aku, yön nuö yajön mag akuyöbö cön?” röŋa. Aliö rɨmɨn, Juda nöbö dib piaku yadmä, “Ha nuŋ höd akwör nuö rɨg yajön mag akwör cönɨŋö,” rɨmä. Aliö rɨmɨn, Jisas yadöŋa, “Nɨ ñɨgö mi yadmɨdla, ñɨŋ hör mɨdmɨn nugugɨrön, nöbö takis pöi bla aipam, nöbö kib pɨb mö bla aipam, God nöbö mö pön adöx yöd röul adö kau sö nugwidɨx mɨjön mögörɨb aku, ñɨgö röb höx rɨ nɨgön diöña.
31 — Qual deles fez o que o pai queria? — perguntou Jesus. E eles responderam: — O filho mais velho. Então Jesus disse a eles:
32 Röbö pal nölɨb nöbö Jon aku, ñɨŋ agö magɨm rɨŋ God nugwo wä cön aku, ñɨgö yad nölöŋa, jɨ mönö nuŋ aku pölim. Nöbö takis pɨb piaku aipam, nöbö kib pɨb mö piaku aipam, ñɨŋ Jon mönö yadöŋ mag aku nugwön, pɨmä. Pim aku ñɨŋ mödö nugumä aku, jɨ ñɨŋ keir, Jon mönö aku pön, ap kib mag gwogwo röi aku, pödpöd rɨmɨn aliö alölɨŋö, rön, röböxölöiŋö,” röŋa.
32 Pois João Batista veio para mostrar a vocês o caminho certo, e vocês não creram nele; mas os cobradores de impostos e as prostitutas creram. Porém, mesmo tendo visto isso, vocês não se arrependeram e não creram nele.
33 Jisas yadöŋa, “Weik mönö höd röxön i alɨg yadɨba rɨmɨdɨl kɨ nugwi. Nöbö möriwö rɨb mɨnöbö i nag wain möriwö aku rɨ yuön, kul wobön, nag wain maga pal caku rɨb möla i cöna. Rɨ nɨgön, nag wain maga kib nɨmöñam, nugugu mɨjnɨŋö, rön, ram mɨxɨl dib i urön, nöbö bli yajöna, ‘Ñɨŋ nag möriwö na aku nugwidɨx mɨjöña, mai mag yaxön göj waŋ, nɨ bli, ñɨŋ bli pɨne,’ rön, mögörɨb mɨ pad piaku diöna.
33 Jesus disse:
34 Nag wain mag aku göj waŋ nugugɨrön, nöbö nuŋ akuyöbö ñɨgö yajöna, ‘Wain möriwö nɨ bla duön, nöbö mabö nugwidɨx mɨdöi piaku yadön, nag wain mag na bli rag höi,’ cöna.
34 Quando chegou o tempo da colheita, o dono mandou alguns empregados a fim de receber a parte dele.
35 Ñɨŋ wain möriwö uröpɨnɨŋ, nöbö wain möriwö mabö rɨmɨjöñ piaku öbɨlön, nöbö i nugwo paiöña, nöbö i nugwo mɨ aŋadö pɨl pal nɨg gɨŋ wöröxöna, nöbö i nugwo rɨg röd paiöña.
35 Mas os lavradores agarraram os empregados, bateram num, assassinaram outro e mataram ainda outro a pedradas.
36 Akuyöbö alɨŋ, nöbö nag wain möriwö mɨnöbö aku, nöbö nuŋ adöi piöŋö yad aböna. Yad abaŋ, dumɨdɨŋ, nöbö nag wain möriwö mabö rɨmɨjöñ piaku ñɨgö kwo paŋ mag akwör cöña.
36 Aí o dono mandou mais empregados do que da primeira vez. E os lavradores fizeram a mesma coisa.
37 Akuyöbö alɨŋ, nöbö wain möriwö mɨnöbö aku yajöna, ‘Ha na agal abmön, mönö nugwo aku nugwöñɨŋö,’ rön, yad abaŋ diöna.
37 Depois de tudo isso, ele mandou o seu próprio filho, pensando: “O meu filho eles vão respeitar.”
38 Ha nuŋwa uröpɨnaŋ, nöbö wain mabö rɨ mɨjöñ piaku nugwo nugwön, ñɨŋ ñɨŋ keir yajöña, ‘Nöbö möriwö mɨnöbö ha nuŋ aku hömɨd kɨ. Nuö mai wöröxaŋ, ap möriwö bɨlɨk ha nuŋwa pöna. Makwam, nugwo pɨl pal nɨgɨŋ wöröxaŋ, mai ap möriwö bɨlɨk magalɨg pɨnɨŋö,’ cöña.
38 Mas, quando os lavradores viram o filho, disseram uns aos outros: “Este é o filho do dono; ele vai herdar a plantação. Vamos matá-lo, e a plantação será nossa.”
39 Aliö rön, nugwo pön du möriwö rɨŋadö piaku duön, mɨ aŋadö pɨl pal nɨgöña.
39 — Então agarraram o filho, e o jogaram para fora da plantação, e o mataram.
40 “Akuyöbö almɨjöñ aku, mai nöbö nag wain möriwö mɨnöbö aku hön, ñɨgö agö magɨm cönɨŋö?” röŋa.
40 Aí Jesus perguntou:
41 Jisas aliö rɨmɨn, yadmä, “Nöbö gwogwam cöñ piaku ñɨgö rɨmɨdaŋ, ölɨŋ höb dib ödöriö pön wöröxöña; mai nöbö mö yoŋyöbö pön, ñɨgö nag wain möriwö aku yad nɨgön, wañ pɨlaŋ rɨmɨjöña. Nag wain maga göj yön wop aku, ödör rag du nuŋ nöiöñɨŋö,” rɨmä.
41 Eles responderam: — Com certeza ele vai matar aqueles lavradores maus e vai arrendar a plantação a outros. E estes lhe darão a parte da colheita no tempo certo.
42 Aliö rɨmɨn, Jisas yadöŋa, “God Mönö kai kɨtim aku nugwölöiŋödö. Ñɨŋ kai kɨtön yadmä,
42 Jesus então perguntou:
43 “Rɨg waiö röböxöi aku, God ñɨgö Juda ada röböxön, nöbö mö hör akuyöbö, ap nugwo nölɨba nöiöñ akuyöbö, ñɨgö pön nugwidɨx mɨjöna.
43 E Jesus terminou:
44 Nöbö mö rɨg rol aku pɨn bɨcöñ akuyöbö, ñɨgö uplöb paiöna; jɨ rɨg aku mölöd pɨnön, nöbö mö palölö cön akuyöbö, mɨ aŋadö palɨx döbdö raŋ diönɨŋö,” röŋa.
44 Quem cair em cima dessa pedra ficará em pedaços. E, se a pedra cair sobre alguém, essa pessoa vai virar pó.
45 God ap höjöpal ur nölɨb nöbö dib bla aipam, Perisi nöbö bla aipam, Jisas mönö höd röxön yadöŋ aku, ñɨgör yadöŋ aku nugwön,
45 Os chefes dos sacerdotes e os fariseus ouviram as parábolas que Jesus contou e sabiam que ele estava falando a respeito deles.
46 nugwo nag nɨgnɨŋö, rön, rɨbyöx nugwim aku, jɨ nöbö mö piaku, Jisas nugwo God mönö yadɨb nöbö, me rɨmä aku, anɨŋ yadyöxöñɨŋö, rön, nugwo ap i rɨb maga mɨdölöŋ.
46 Por isso queriam prendê-lo, mas tinham medo da multidão porque o povo achava que Jesus era profeta .

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 21, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.