Gálatas 2
MÖNÖ KÖMÖ (TMD) vs NVT
1 Makwam mɨdɨp duön, kɨm paŋ paŋ akuyöbö ragpɨd adokwebö kwo (14) yönmɨn, haul Banabas an nöbö hogwa, Taitas nugwo yölɨŋön Jerusalem dumɨŋa.
1 Catorze anos depois, voltei a Jerusalém, dessa vez com Barnabé, e Tito também nos acompanhou.
2 God nɨ wöxnö yadmɨn Jerusalem dumɨŋa. Duön, nöbö mö Jisas nugw pim nöbö dib röxg mɨdmɨdöi akuyöbö pɨsaŋ du möl i römɨdön, ñɨŋ pödi yajöñɨŋö, rön, Juda nöbö mö yöi akuyöbö ñɨgö mönö wä pödpödiö yad nölmɨdɨl mönö aku ñɨgö yad yabuma. Mabö höd rɨm aku aipam mabö mai cɨn aku aipam pɨn pal duölaŋ, me rön, mönö aku ñɨgö yad nöl ri abma.
2 Fui para lá por causa de uma revelação. Reuni-me em particular com os líderes e compartilhei com eles as boas-novas que tenho anunciado aos gentios. Queria me certificar de que estávamos de acordo, pois temia que meus esforços, anteriores e presentes, fossem considerados inúteis.
3 Nöbö nɨ Taitas nuŋ Grik yöbö aku, jɨ nugwo uña ödörönɨŋö, rön, yadölim.
3 Mas eles me apoiaram e nem sequer exigiram que Tito, que me acompanhava, fosse circuncidado, embora fosse gentio.
4 Makwam nöbö bli inakmönö hörön, Krais Jisas nöbö nuŋ bli röxg nɨgön, tar hön an pɨsaŋ mɨdmä. Makwam an Krais Jisas nugwo cɨrɨp gɨ mɨdön, Juda lo mönö keir keir adaku rɨmɨdölöl, tar mɨd ri ab gɨ mɨdmɨdöl aku, ñɨŋ nugumɨn, höbwab ñɨŋa gwogwo röŋa. Juda lo mönö keir keir adaku rɨŋ, me rön, hön inakmönö aku hör yadmä.
4 Essa questão foi levantada apenas por causa de alguns falsos irmãos que se infiltraram em nosso meio para nos espionar e nos tirar a liberdade que temos em Cristo Jesus. Sua intenção era nos escravizar,
5 Makwam Krais mönö wä aku mönö ma akwör mɨdaŋ, ñɨŋ mönö mɨ akwör nugw pɨne, rön, an inakmönö hörim mönö aku pölmɨŋ.
5 mas não cedemos a eles nem por um momento, a fim de preservar a verdade das boas-novas para vocês.
6 Makwam nöbö mö Jisas nugw pön nöbö dib röxg mɨdmɨdöi bla ñɨŋ mönö bli nɨ yadölim. Nöbö dib röxg yadmɨdla, jɨ ñɨŋ nöbö dib mönö nöbö ulmɨdö aku nɨ hör ap i röxa. God nuŋ nöbö diba pɨ ri abna, nöbö ulmɨdö pɨ ri aböinö, rön, rɨb aliö akuyöbö yöx nugwöl.
6 Quanto aos líderes — cuja reputação, a propósito, não fez diferença alguma para mim, pois Deus não age com favoritismo —, nada tiveram a acrescentar àquilo que eu pregava.
7 Makwam ñɨŋ nugumä, God nuŋ Pita aipam nɨ aipam mönö wä nuŋwa yad nöl yönɨb mabö aku yad nɨgöŋa. God Pita nugwo yad nɨgmɨn, uña ödöröi nöbö mö bla ñɨgö yad nöl yönmɨda. Nɨ kwo algör ör yad nɨgmɨn, uña ödörölöi nöbö mö bla ñɨgö yad nöl yönmɨdla.
7 Ao contrário, viram que me havia sido confiada a responsabilidade de anunciar as boas-novas aos gentios, assim como a Pedro tinha sido confiada a responsabilidade de anunciar as boas-novas aos judeus.
8 Aku nugwön yadmä, “God Pita nugwo ölɨsö nuŋwa nölön nugwidɨx mɨdmɨn nugugɨrön, nuŋ du uña ödöröi nöbö mö akuyöbö ñɨgö Krais mönö wä pön dub nöbö mɨd aku, Pol nugwo kwo algör ör ölɨsö nuŋwa nölön nugwidɨx mɨdmɨn nugugɨrön, nuŋ du uña ödörölöi nöbö mö akuyöbö ñɨgö Krais mönö wä pön dub nöbö mɨdö,” rɨmä.
8 Pois o mesmo Deus que atuou por meio de Pedro como apóstolo aos judeus também atuou por meu intermédio como apóstolo aos gentios.
9 Jems, Pita, Jon ñɨgö nöbö dib me rɨmɨdöi nöbö bla, God nɨ mabö aku nölöŋ aku nugwön, mabö ana adö paŋyöbö iör rölɨŋö, rön, Banabas an nöbö hogwa iŋ palmä. Aliö alön, an mönö paŋyöbö i nɨg ödör nɨgmɨŋa nugwön ñɨŋ yadmä, “Banabas Pol nöbö hogwa duön Juda nöbö mö yöi akuyöbö ñɨgö Krais mönö wä aku yad nölɨŋ, an piöŋö du uña ödöröi nöbö mö akuyöbö ñɨgö Krais mönö wä aku yad nöinɨŋö,” rɨmä.
9 De fato, Tiago, Pedro e João, tidos como colunas, reconheceram a graça que me foi dada e aceitaram Barnabé e a mim como seus colaboradores. Eles nos incentivaram a dar continuidade à pregação aos gentios, enquanto eles prosseguiriam no trabalho com os judeus.
10 Makwam ñɨŋ mönö paŋyöbö i yadön yadmä, “Duön mögörɨb piaku yönön, nöbö mö Jisas nugw pɨmɨdöi akuyöbö ñɨgö yadɨŋ, Jerusalem kɨ mɨdöi nöbö mö lɨblɨb rɨm mɨdöi akuyöbö ñɨgö uplöbölɨŋ; ñɨgö rɨg bli nölɨŋ,” me rɨmä. Aliö yadim mönö aku, nɨ keir cɨnö, rɨmön, nɨ mɨ wä ra.
10 Sua única sugestão foi que continuássemos a ajudar os pobres, o que sempre fiz com dedicação.
11 Makwam mai Pita taun dib Adiok hön, mag akuyöbö keir rɨmɨn, mag wä i röiaŋö, rön, nugwo wöxnö yadyöxma.
11 Mas, quando Pedro veio a Antioquia, tive de opor-me a ele abertamente, pois o que ele fez foi muito errado.
12 Aku agapɨm: nuŋ höd Juda nöbö mö yöi mibɨl bla mɨdön, nöbö mö Jisas nugw pim bla pɨsaŋ ap nɨgiö nɨgön nɨmmɨda. Jɨ mai Jems nöbö nuŋ bli Jerusalem yöbö hömä. Jems nöbö bla nɨ yajöña, “Naŋ pödpöd rɨmɨn nöbö uña ödörölöi piaku pɨsaŋ ap nɨmmɨdlö,” cöñɨŋö, rön, ipöxön, mai Juda nöbö mö yöi piaku pɨsaŋ ap nɨmölöŋ.
12 No começo, quando chegou, ele comia com os gentios. Mais tarde, porém, quando vieram alguns amigos de Tiago, começou a se afastar, com medo daqueles que insistiam na necessidade de circuncisão.
13 Almɨn, Juda nöbö mö höd röd du mögörɨb piaku mɨdim bla, alöŋ aku nugwön, ñɨŋ kwo algör rɨmɨdmä. Haul Banabas kwo algör nugwön, ñɨŋ rɨmɨdim mag akwör rɨmɨdöŋa.
13 Como resultado, outros judeus imitaram a hipocrisia de Pedro, e até mesmo Barnabé se deixou levar por ela.
14 Jɨ Jisas mönö wä aku aliö röböxmä aku nugwön, nöbö mö bla magalɨg nugugu mɨdɨm nugugɨrön, nɨ Pita nugwo yadma, “Nagö Juda yöbö nöbö aku, jɨ Juda nöbö mö yöi akuyöbö röxg rɨmɨdlö. Jɨ weik pödpöd rɨmɨn naŋ keir asɨx nɨgön, Juda nöbö mö yöi akuyöbö ñɨgö, an Juda nöbö mö rɨg rɨmɨdöl rɨmɨdöl akuyöbö cɨne, rön, yadmɨdlö?” rɨma.
14 Quando vi que não estavam seguindo a verdade das boas-novas, disse a Pedro diante de todos: “Se você, que é judeu de nascimento, vive como gentio, e não como judeu, por que agora obriga esses gentios a viverem como judeus?
15 Acö mam anɨŋ yöx pön hem aku, Juda nöbö mö yöx pön hömä. Anɨŋ Juda nöbö mö yöi akuyöbö yöx pön hölim.
15 Você e eu somos judeus de nascimento, e não pecadores, como os judeus consideram os gentios.
16 Makwam an Juda nöbö mö nugwöla, nöbö mö lo mönö adaku rɨm dum, God ñɨgö nugwön, nöbö mö kömö wä nɨ me rön yaden. Nöbö mö akuyöbö, Jisas Krais anɨŋ ñöx nɨgön wöröxöŋö, rön, nugwo nugw pöi nöbö mö bla akwör mɨ, God ñɨgö nugwön, nöbö mö kömö wä nɨ, me cöna. An Juda nöbö mö kwo algör ör lo mönö adaku rɨmɨn dum, God nugumɨn nöbö mö kömö wä nuŋwa mɨdölöl. Krais Jisas anɨŋ ñöx nɨgön wöröxöŋö, rön, nugwo nugw pöñ aku mɨ, God nugumɨn an nöbö mö kömö wä nuŋwa mɨdöla.
16 E, no entanto, sabemos que uma pessoa é declarada justa diante de Deus pela fé em Jesus Cristo, e não pela obediência à lei. E cremos em Cristo Jesus, para que fôssemos declarados justos pela fé em Cristo, e não porque obedecemos à lei. Pois ninguém é declarado justo diante de Deus pela obediência à lei”.
17 Rɨb ana yöx nugwöl aku, Krais mönö wä aku nugw pɨm, Krais anɨŋ pɨ nuŋ keir pɨsaŋ pɨ nɨgliu nöl nɨgön aku mɨ, God nuŋ anɨŋ nöbö mö kömö wä nɨ, me cöna. Jɨ Krais mönö wä aku nugwön, an nöbö mö magalɨg ap kib mag gwogwo rɨmɨdöl aku wöxnö nugwöla. An Juda nöbö mö nugumɨn, Juda nöbö mö yöi akuyöbö ap kib mag gwogwo rɨbä mɨdöi mag akuyöbö, an Juda nöbö algör rɨbä maga rɨm mɨdöla. Makwam, nöbö mö bli yajöña, Krais nuŋ keir ap kib mag gwogwo rɨb mag aku rɨ gö nɨgönɨŋö, cöña. Aku mɨ wöhö.
17 Mas, se a busca da justiça por meio de Cristo nos torna culpados de abandonar a lei, isso torna Cristo responsável por nosso pecado? De maneira nenhuma!
18 An wopik nugwöla, Juda lo mönö hörɨrör rɨg yad mag akuyöbö rɨmɨn, God iŋ wödön anɨŋ nöbö mö kömö wä nuŋwa mɨdöiŋö, ren. An wopik nugwöl mönö aku mönö inakmönö. Makwam nɨ inakmönö, mönö hödyöbö aku iswob nöbö mö bla mönö mi röxg yad nöin aku, nɨ ap kib mag gwogwo rɨb nöbö mɨdla.
18 Se, pois, reconstruo o antigo sistema da lei que já destruí, então faço de mim mesmo transgressor da lei.
19 Lo mönö nɨ pɨl pal nɨgöŋa nugwön wopik nɨ nöbäpö röxg mɨdön lo mönö aku nugwöi. Makwam wopik nɨ God nugwo wä cön adakwör cɨna. Krais bɨ katlö watlö um sö pɨl pal nɨgim aku, nɨ Krais pɨsaŋ pɨl pal nɨg gɨm wöröxma.
19 Pois, quando procurei viver por meio da lei, ela me condenou. Portanto, morri para a lei a fim de viver para Deus.
20 God Ha nuŋwa nɨ uliöxön wöröxöŋ aku, nɨ nugwo cɨrɨpmön mɨ, nuŋ wöröxöŋ aku, nɨ pɨsaŋ wöröxma. Makwam, nugwo cɨrɨpmön, höd rɨg mɨdmɨdɨl mag aliö akuyöbö mɨdöi. Krais nuŋ yuö nɨ kwo kömö mɨda. Weik nɨ mɨ kömö mɨdön, nugwo rɨbyöx nugumön, nɨ rɨbyöx nöl adakwör rɨmɨdla.
20 Fui crucificado com Cristo; assim, já não sou eu quem vive, mas Cristo vive em mim. Portanto, vivo neste corpo terreno pela fé no Filho de Deus, que me amou e se entregou por mim.
21 God nuŋ nöbö mö bla ñɨgö uliöxön wobön kömö pöŋ mönö wä aku röd aböin. Nöbö mö bla lo mönö hörɨrör rol aku rɨm dum, God nugwön, nöbö mö kömö wä nɨ, me röx aku, Krais anɨŋ ñöx nɨgön wöröxöŋ aku hör wöröxöxa.
21 Não considero a graça de Deus algo sem sentido. Pois, se a obediência à lei nos tornasse justos diante de Deus, não haveria necessidade alguma de Cristo morrer.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Gálatas 2, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.