Romanos 9
ANWNV GAMLV (TGJ) vs BKJ
1 Ngo jvjvbv mindung dunv; ngo kristo gvngv okv ngo mvvma dunv. Ngo mvngnam sum, Darwknv Dow lokv rigv namv, vbvka ngo jvjv rungdu vla mintamjidu
1 Eu digo a verdade em Cristo, eu não minto; a minha consciência também me dá testemunho no Espírito Santo,
2 vdwlo ngo mindu ngoogv mvngruv vdwgo kaidu, vdwgo ngoogv achiv haapok lokv nyeka madu vdu
2 que eu tenho grande pesar e contínua tristeza no meu coração.
3 holvgabv ngoogv nyiv, ngoogv awgv adwnv okv oyiv! Holvgabv ngo atuv bunu lvgabv Pwknvyarnnv gv beenam lo okv Kristo gv lokv apin sito kunvpv vla mvngdu.
3 Porque eu mesmo desejava ser amaldiçoado de Cristo, por meus irmãos, meus parentes segundo a carne;
4 Bunu vdwv Pwknvyarnv gv nyi ngv; Hv bunua ninyigv umvuu bv mvtoku okv turnam loung am bunu gvlo kaatam jito; Hv ninyigv umkvpakvvnam am bunugv lvkobv mvtoku okv Pvbv nga bunua jitoku; Bunu vdwv jvjvrungbv kumnya jiduku; bunu vdwv Pwknvyarnv gv milvpvvnam laarwk sinyatoku;
4 que são israelitas, aos quais pertence a adoção, e a glória, e os pactos, e a entrega da lei, e o serviço de Deus, e as promessas;
5 Bunu vdwv Hebrew abuapa yunam lokv ali linvgo; okv kristo, nyia nyidung akobv bunugv lokv lindu. Pwknvyarnv ngv, mvnwng nga rigvdogvnv, hartv tvbv la riyilaka vdunv! Amen.
5 dos quais são os pais, e dos quais, segundo a carne, veio Cristo, que é sobre todos, Deus bendito para sempre. Amém.
6 Ngo Pwknvyarnv gv milvpvvnam v dooku makv vla mima dunv; holvgabv Israel gv nyi mvnwng ngv Pwknvyarnv gv nyi mvngchikbv rimadunv.
6 Não, porém, que a palavra de Deus tenha perdido o seu efeito, porque nem todos os que são de Israel são israelitas.
7 Vmajvka Abraham gv singsit lokv linv mvnwng vka Pwknvyarnv gv umvuu bv rimwng madunv. Pwknvyarnv Abrahamnyi mintoku, “Ngo nam milvpvvdu kunv Isaak gv lokv noogv husiv twngtv bv doosiksilin reku.”
7 Nem por serem a semente de Abraão, são todos filhos; mas, em Isaque será chamada a tua semente.
8 Soogv vbv minam umvuu bvngnam dvdv ngv bvngdinnv Pwknvyarnv gv umvuu bv Pwknvyarnv gv umvuu bv ridunv vnam kaama; vbvmayabv, Pwknvyarnv gv milvpvvnam lokv umvuu bvngnam dvdvlo jvjvbv singsit doosiksinam am mindu.
8 Isto é: Os que são filhos da carne, estes não são filhos de Deus, mas os filhos da promessa são considerados como semente.
9 Holvgabv Pwknvyarnv gv milvpvvnamv oogv vkvnv gamchargo mimpv jito; “oogv aluching lo ngo aakur rekunyi, okv sara umvuu go dooreku vto.”
9 Porque esta é a palavra da promessa: Por este tempo eu virei, e Sara terá um filho.
10 Okv si tikma, holvgavbolo Rebika gv kuunyilo anyi vka abu akinnv, Isaak ngonugv abuapa ngv.
10 E não somente isso, mas também quando Rebeca concebeu de um, de nosso pai Isaque;
11 — ausente —
11 (porque, não tendo os filhos ainda nascido, nem tendo feito algo bom ou mal, para que o propósito de Deus pudesse permanecer segundo a eleição, não por obras, mas por aquele que chama),
12 — ausente —
12 isto foi dito a ela: O mais velho servirá ao mais jovem.
13 Darwknv kitap v vbv minto, “ngo Jakopnyi pakdunv, vbvritola Isaunyi pakma dunv.”
13 Como está escrito: Jacó eu tenho amado, mas Esaú eu tenho odiado.
14 Vbvrikubolo ngonu minladunv, vv Pwknvyarnv jwngkadaka madu nvgoi? Ma vbvdv ma.
14 O que diremos então? Há em Deus injustiça? De forma alguma!
15 Vkvlvgabv hv Mosesnyi minto, “ngo yvvnyi mvngdudw um ngo aya dunv; ngo yvvnyi mvngdudw um ngo pakdunv.”
15 Porque ele diz a Moisés: Eu terei misericórdia de quem eu tiver misericórdia, e eu terei compaixão de quem eu tiver compaixão.
16 Vkvlvgabv vbvrikubolo, ogumvnwng mvnging nama, ngonu nyia mvngdung okv ridung lokv ogudw um rimadu, vbvritola Pwknvyarnv gv aya mvngchik lokv ridunv.
16 Assim, pois, não é daquele que quer, nem daquele que corre, mas de Deus, que manifesta misericórdia.
17 Holvgabv Darwknv kitap v Ejipt gv dvbv nga mindu, “ngo nam ngoogv jwkrwa kaatamla rinvvngnv dubv dvbv gobv mvpvnv okv ngoogv kai am nyiamooku mvnwng lo chinsik karmu dubv vla.”
17 Porque a escritura diz a faraó: Para este mesmo propósito eu te levantei; para mostrar o meu poder em ti, e para que o meu nome seja declarado em toda a terra.
18 Holvgabv vbvrikubolo, Pwknvyarnv gv ninyigv aya nga yvvnyi mvngka dudw um jiso mvngnam am hv jidu okv hv ninyigv mvnggwnglo yvvnyika akortor dubv mvso mvngbolo mvladu.
18 Portanto, ele tem misericórdia de quem ele quer ter misericórdia, e endurece a quem quer.
19 Vbvritola nonuno akin gonv ngam vbv minre, “si vbvridubolo, oguaingbv Pwknvyarnv nyigonv gv rimur am mapa ridw? Yvvdw Pwknvyarnv gv mvnglwk ka mvtor nyola redw?”
19 Tu dirás a mim então: Por que ele ainda achou culpa? Pois quem tem resistido à sua vontade?
20 Vbvritola ngoogv ajin vdw, nonu yvvla, Pwknvyarnvnyi mingkurla mirwk sila jinv ngv? Pvchwng ngv mvnv atu am “no nga ogubv svbv mvpvnvri vla tvka sudunvri?”
20 Mas, ó homem, quem és tu, para que contestes a Deus? Dirá a coisa formada ao que a formou: Por que tu me fizeste assim?
21 Ogubvrijvka, yvvdw Pvching mvnv ngv vv atugv mvnggwng bv ogubv mvnvrinv nwngdudw vbvching mvnvrinvre, okv takam kvdw nuunum akin lokv pvchwng anyi mvnam um, akonyi apum pamrinyi okv akonyi kvvbi adung lo mvnvrinv mindu.
21 Não tem o oleiro poder sobre o barro, para da mesma massa fazer um vaso para honra e outro para desonra?
22 Okv Pwknvyarnv gv ogugo ripvdw vv jvjvbv vsukaring sibv rito. Hv ninyigv haachi nama kaatam nwngtoku. Okv ninyigv jwkrwa chimu toku. Vbvritola hv achialvbv saktvto yvvdw ninyigv haachi nama hiru rugvdudw, oogv sitvyaatv lakula sigvngoogv tvvdu kunv ngv.
22 E se Deus, disposto a demonstrar a sua ira e dar a conhecer o seu poder, suportou com muita paciência os vasos da ira, preparados para a destruição,
23 Okv hv ninyigv nyitv kairungnv hartvbamtv aka achialvbv kaatam vngroku, oogv ninyigv aya nga paamu dubv vla ngonugv aolo pwlwk kunam vkvnvgo, yvvdw ngonu vdwgvlo hv ninyigv yunglit nama laarwk sidubv mvpvripv dukunv.
23 para que ele também desse a conhecer as riquezas da sua glória nos vasos de misericórdia, que antes ele já preparou para glória,
24 Holvgabv ngonuka goknam nyi bv ridukunv, Jius vdwgv pingko lokv gokmwng mvngchik ma vbvritola Jentail vdwgv pingko loka gokdu.
24 até nós, a quem ele chamou, não só dentre os judeus, mas também dentre os gentios?
25 So si ogubv hv mindudw Hosea kitap lo doodu.
25 Assim como ele também diz em Oseias: Eu os chamarei meu povo, os quais não eram meu povo; e amada à que não era amada.
26 Okv achialv bv mooku lo ogolo bunu mimpv kudw, ‘nonu ngoogv nyi makv vla.’
26 E acontecerá que, no lugar em que lhes foi dito: Vós não sois meu povo; ali serão chamados filhos do Deus vivo.
27 Okv Aijaya ka Israel vdwgv lvkwnglo gokpa jito: “Israel gv nyi vdwv svmasa gv chokri gv aingbv rijeka, vbvrikwng kujvka miang chaigo ringlin komwng rinvpv;
27 Isaías também clamava acerca de Israel: Ainda que o número dos filhos de Israel seja como a areia do mar, o remanescente será salvo;
28 Um lvgabv Ahtu nyiamookua ninyigv sabsvbusv ngam baapu alvbv kaadartabia reku.”
28 porque ele concluirá a obra e a abreviará em justiça; porque o Senhor fará breve a obra sobre a terra.
29 Sum Aijaya gvlo kvvlo vbvching minto, “Ahtu kainv, singsitnv kvvgonyi ngonua apak jimabolo, ngonu sodom aingbv ripvkunvpv, ngonu Gomora aingbv ripvkunvpv.”
29 E como Isaías disse antes: Se o Senhor Sabaoth não nos tivesse deixado semente, teríamos nos tornado como Sodoma, e teríamos sido feitos semelhante a Gomorra.
30 Vkvlvgabv ngonu Jentail vdwgv lvkwnglo mindu, oogv yvvdw bunu atubongv Pwknvyarnv gvlo tarwkbak bv doodubv gwngma dudw, ninyigvlo tarwkbak bv mvngjwng lokv doomudakmudu;
30 O que diremos então? Que os gentios, que não seguiam a justiça, alcançaram justiça, a justiça que é pela fé.
31 Pwknvyarnv gv nyi ridula, oogv Pvbv ngam mala tarwkbak bv bunugv Pwknvyarnv gvlo doodubv vla rinv vdwv, vv paamatuku.
31 Mas Israel, que seguia a lei da justiça, não alcançou a lei da justiça.
32 Okv vv ogulvgabv paamadunv? Vkvlvgavbolo bunu mvngjwng nama mvnging mabv rito vbvritola bunu ogugo ridudw um mvnging mvngto. Okv vkvlvgabv bunu “vlwng dwktup” kolo dwktupla rito.
32 Por quê? Porque eles não a buscaram pela fé, mas como que pelas obras da lei; pois eles tropeçaram na pedra de tropeço.
33 Oogv Darwknv gv kitap lo minto:
33 Como está escrito: Eis que eu ponho em Sião uma pedra de tropeço, e uma rocha de ofensa; e todo aquele que crer nela não será envergonhado.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Romanos 9, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.