Romanos 11
ANWNV GAMLV (TGJ) vs NAA
1 Ngo tvvkadunv, Vbvrikunamv: Pwknvyarnv ninyigv atubogv nyi am tulatua supv kunvre? Maa vdwloka tua mare! Ngo kadv Israel lo nyi ngv, Abraham gv husi lokv, Benjamin aralo vpin gonv lokvnv.
1 Então eu pergunto: será que Deus rejeitou o seu povo? De modo nenhum! Porque eu também sou israelita, da descendência de Abraão, da tribo de Benjamim.
2 Pwknvyarnv atubogv nyi am tulatua sula rimapvnv, oogv atuake lo gakchola rinam vdwa. Elija gv Pwknvyarnv gvlo Israel vdwgv lvkwnglo dinchi rungbv kumnam am Darwknv kitap arwnglo ogolo oguv vla milwkpvdw nonuno chindu:
2 Deus não rejeitou o seu povo, a quem de antemão conheceu. Ou vocês não sabem o que a Escritura diz a respeito de Elias, como pediu com insistência diante de Deus contra Israel, dizendo:
3 “Ahtua, bunu vdwv noogv nyijwk vdwa mvki nyaroku okv noogv yogwngmvrwng vdwaka toyaktopak jitoku; ngo mvngchik doomwng dukunv, okv bunu ngaaka mvki dubv gwngnya duku.”
3 “Senhor, mataram os teus profetas, derrubaram os teus altares. Sou o único que sobrou, e procuram tirar-me a vida.”
4 Pwknvyarnv oguvla ninyi mirwk jitoku? “Oogv jvjvmanv baal vnam Pwknvyarnv nga kumabv doonv hejar kanw nyi blvgo ngo gvbv vvchingvmu pvvtoku.”
4 Mas qual foi a resposta divina? Foi esta: “Reservei para mim sete mil homens que não dobraram os joelhos diante de Baal.”
5 Vjaka oogv aingbv: Vkvlvgavbolo ninyigv anyuaya lokv okaka Pwknvyarnv gv gakdam pvla kayu pvnamv meechinggo doodu.
5 Assim também nos dias de hoje sobrevive um remanescente segundo a eleição da graça.
6 Ninyigv anyuaya lokv hv gakdunv, bunu ogugo ridudw ho rinam lokv rima doonv. Holvgabv Pwknvyarnv gv gaknamv nyi vdwgv rinam am ogugo ridudw, vbvrikubolo ninyigv anyuaya ngv jvjvklvnv ayabv riku madu kunv.
6 E, se é pela graça, já não é pelas obras; do contrário, a graça já não é graça.
7 Vbvrikubolo ogubv rireku? Israel gv nyi vdwv oogv lvgabv kaakarto vbvrijvka bunu mapa kuma toku. Pwknvyarnv gv yvvnyi gakpvdw vv mvngchik nyitwng twngching gonv paamwng toku; ho kvvbi vdwv Pwknvyarnv gv goknam am ronji kunvbv rinya toku.
7 Que diremos, então? O que Israel buscava, isso não alcançou; mas a eleição conseguiu isso. Os demais foram endurecidos,
8 Darwknv kitap vbv mindu, “Pwknvyarnv bunugv tuktum okv haapok am pvcha dubv mvtoku; silu lodvbv bunu tvvla madunv okv kaapa madunv.”
8 como está escrito: “Deus lhes deu um espírito de profundo sono, olhos para não ver e ouvidos para não ouvir, até o dia de hoje.”
9 Okv Dabid minto, “Bunu vdwa laatung riku okv bunugv dvmintvngmin kolo kuplwk laariku; bunu vdwa gilu moriku, bunu vdwa mvritririt lariku!
9 E Davi disse: “Que a mesa deles se transforme em laço e armadilha, em tropeço e punição;
10 Bunugv nyik am nyikmv molaka vkvlvgavbolo ho bunu kaapa nyola madu kubv.” Okv bunua dvbvdwki bv adwkaku gv arwnglo doomu toka.
10 que os olhos deles se escureçam, para que não vejam, e fiquem para sempre encurvadas as suas costas.”
11 Ngo tvvkadunv, vbvrikubolo: vdwlo Jius vdwv dwktup kubvdw, bunugv dwktup pakulo bunu gilu ngopvkui? Vbv lokvma! ogulvgavbolo bunu rimur duku, vkvlvgabv turnamv Jentail lo aaduku, Jius vdwa bunua kavtav modu.
11 Então eu pergunto: será que eles tropeçaram para que caíssem? De modo nenhum! Mas, pela transgressão deles, a salvação chegou aos gentios, para fazer com que os judeus ficassem com ciúmes.
12 Jius vdwgv rimur namv nyiamookulo achialvbv boktalwkji la laalwk toku, okv bunugv yalu lo heema kunamv Jentail vdwgvlo achialvbv boktalwkji la laalwk toku. Vbvrikunamv, vdwlo Jius nyi vdwaka aatala rita kubolo boktalwkji kunamv vdwgobv kaila rireku!
12 Ora, se a transgressão deles resultou em riqueza para o mundo, e a diminuição deles resultou em riqueza para os gentios, quanto mais a plenitude deles!
13 Jentail vdwa ngo nonua vjak mindung dunv si: Ngo Jentail lo Apostol ako bv ribvdobv ridw, ngoogv atubogv kudungkua lo ngo goosure.
13 Dirijo-me a vocês que são gentios. Visto que eu sou apóstolo dos gentios, glorifico o meu ministério,
14 Lvkonyika ngo atubogv nyi gv lokvya kavtav dubv mvla nyola ridw okv vbvridula bunua achok godaka turmu nyola modubv vla.
14 para ver se de algum modo posso fazer com que os do meu povo fiquem com ciúmes e alguns deles se salvem.
15 Holvgabv bunu vdwlo tulatua kubvdw, ho kvvbi nyi mvnwng ngv Pwknvyarnv gv nyiru la rikunam lokv angusibv mvngdar lakula ajin bv ritoku. Vv oguaingbv rireku, vbvrikubolo, vdwlo bunu laarwk sirekudw? Vv sinam gv lvgabv turekudw!
15 Porque, se o fato de eles terem sido rejeitados trouxe reconciliação ao mundo, que será o seu restabelecimento, senão vida dentre os mortos?
16 Vtwng gv patung achok go Pwknvyarnvnyi jichobolo, vbvrikubolo vv vtwng mvnwng ngv ninyigvbv ridukunv; okv singnv nvgonyi miami am Pwknvyarnvnyi tamji bolo, akda vka ninyigvbv ridukunv.
16 E, se forem santas as primícias da massa, igualmente será santa a sua totalidade; se for santa a raiz, também os ramos o serão.
17 Olib singnv gv akda nga twngla twngnga bolo, okv mootum gv olib singnv akda vv vktur sidukunv. Nonu Jentail nyi vdwv oogv mootum lo doonv olib singnv aingbv ridu, okv nonu Jius vdwgv maatar bv darwkchongjor jvnv turnam baago bv ridukunv.
17 Se, porém, alguns dos ramos foram quebrados, e você, sendo oliveira brava, foi enxertado no meio deles e se tornou participante da raiz e da seiva da oliveira,
18 Vkvlvgabv nonu oogv akda dartungnv aingbv rinv vdwa tvvlik la riyoka. Nonu oguaingbv kai mvngsu nyola nvpv? Nonu akda daagv aingching bv rimwng dunv; nonu miami am vngdwng momado—miami vv nonua vngdwng moduku.
18 não se glorie contra os ramos. Mas, se você se gloriar, lembre que não é você que sustenta a raiz, mas é a raiz que sustenta você.
19 Vbvritola nonu mire, “um vmabvdv, vbvritola akda ngv darmwkdarmak moroku sum ngoogv lvgabv dooku mvnv dukubv.”
19 Então você dirá: “Alguns ramos foram quebrados, para que eu fosse enxertado.”
20 Vv jvjvrung. Bunu palin la paa duku ogulvgavbolo bunu mvngjwng marung jidu, nonugv mooku hoka doori lo ogulvgavbolo mvngjwng yala ridu. Vbvritola nonu holvgabv kai mvngsu yoka; vbvmabvya, busula ritoka.
20 Correto! Eles foram quebrados por causa da incredulidade, mas você continua firme mediante a fé. Não fique orgulhoso, mas tema.
21 Pwknvyarnv Jius vdwa vbv kayu mabv rito, klugv oogv singnv akda doodung sinv aingbv rinv aka; nonuno vbv hv nonua kayu invpv mvngdure?
21 Porque, se Deus não poupou os ramos naturais, também não poupará você.
22 Ngonu kakakunamv Pwknvyarnv vdwgo aya nvgobv okv akortor rungnv gobvka ridu. Oogv yvvdw gilu dukunv um Pwknvyarnv holvgabv akortor dukunv, vbvritola nonua aya duku—nonu ninyigv aya nga dubv mola riyidw. Vbvritola nonuno doomu la rima bolo, nooka vbvching darmwkdarmak la darra rikunvpv.
22 Considere, pois, a bondade e a severidade de Deus: para com os que caíram, severidade; mas, para com você, a bondade de Deus, desde que você permaneça nessa bondade. Do contrário, também você será cortado.
23 Okv vdwlo Jius vdwv bunugv mvngjwng manama kayu kubolo, bunu kvvlo ogolo ridudakdu kudw ho bunu vdwa laakur reku; holvgabv Pwknvyarnv vbvka riladubv gwlwk vv doodunv.
23 Eles também, se não permanecerem na incredulidade, serão enxertados; pois Deus é poderoso para os enxertar de novo.
24 Jentail vdw nonuno oogv mootum lo olib singnv akda dartungnv aingbv ridunv okv vbvrikunamv, vbv klu akdung bv rimanv, vv rongo mvngit nam olib singnv ho vksit sidunv. Jius vdwv soogv rongo mvngit nam olib singnv bv ridu; okv Pwknvyarnv gv lvgabv olib singnv akda darkunv um atubogv kvvlogv singnv aingbv mvdukubv vksit sipu yala ridunv.
24 Pois, se você foi cortado daquela que, por natureza, era uma oliveira brava e, contra a natureza, foi enxertado numa oliveira boa, quanto mais esses, que são ramos naturais, serão enxertados na sua própria oliveira!
25 Jvjv rungnv go arwng hoka doodu, ngokv ajin vdwv, oogv nam ngo chimuso mvngnam go, holvgabv so si nonua kairungbv chinvpanv go vla mvngsu momare. Si vbvridunv si Israel nyi vdwgv mvngdin lamanv doonamv doobv kumare, vbvrilachin anyungjvngaku Jentail nyi vdwv Pwknvyarnv gvlo aangam ma daadwbv doodvre.
25 Porque não quero, irmãos, que vocês ignorem este mistério, para que não fiquem pensando que são sábios: veio um endurecimento em parte a Israel, até que tenha entrado a plenitude dos gentios.
26 Okv si ogubvrijvka Israel mvnwng ngv ringlin rikunv. Vbv Darwknv kitap mindu,
26 E, assim, todo o Israel será salvo, como está escrito: “O Libertador virá de Sião e afastará de Jacó as impiedades.
27 Ngo soogv milvpvvnam sum bunua pvvjire
27 Esta é a minha aliança com eles, quando eu tirar os seus pecados.”
28 Ogulvgavbolo bunu alvnv yunying nga tulatua nyadula, holvgabv Jentail vdwgv lvgabv jius vdwv Pwknvyarnv gv nyiru bv ridu. Vbvrilachin bunu Pwknvyarnv gv gaknam bv ridunv ogulvgavbolo, bunugv abuapa vdwgv lvkwnglo bunu Pwknvyarnv gv ajin bv silu lodvbv ridu.
28 Quanto ao evangelho, eles são inimigos por causa de vocês; mas quanto à eleição, amados por causa dos patriarcas;
29 Holvgabv Pwknvyarnv yvvnyi hv gakdam lvjv pvkudw okv boktalwkji pvkudw um vdwloka ninyigv mvngnam am mvngkap mvngngv kuma dunv.
29 porque os dons e a vocação de Deus são irrevogáveis.
30 Jentail vdw nonuno lvgabv mimbolo, kvvlo atuake lo Pwknvyarnv gv minam am nonuno tvvmabv rito; vbvritola nonuno vjak Pwknvyarnv gv aya nga laarwk sila riduku ogulvgavbolo Jius nyi vdwv Pwknvyarnv gv gaam am tvvma kunam lvgabv.
30 Porque assim como no passado vocês foram desobedientes a Deus, mas agora alcançaram misericórdia à vista da desobediência deles,
31 Oogv apiabv, aya nama nonuno laarwk sipaduku ogulvgavbolo Jius vdwv vjak Pwknvyarnvnyi tvvku manam lvgalo, vbvrinam aingbv bunuka vjak Pwknvyarnv gv aya nga laarwk sipa laduku.
31 assim também estes agora foram desobedientes, para que também eles alcancem misericórdia, à vista da que foi concedida a vocês.
32 Holvgabv Pwknvyarnv vjak minam tvvmabv doonv vdwa patwk arwng lo doonam jvbv mvtoku, vkvlvgavbolo bunua mvnwng nga Pwknvyarnv gv aya nga kaatam pvkunam lvgabv mvto.
32 Porque Deus encerrou todos na desobediência, a fim de mostrar a sua misericórdia a todos.
33 Pwknvyarnv gv nyitv ngv vdwgo kairungdu! Ninyigv mvngkimvnglak okv chinampanamv vdwgo arwng dukudw? Yvvka mirimimpa sila jinyo ridw? Yvvka ninyigv lamtv nga mvngchin nyolakre?
33 Ó profundidade da riqueza, tanto da sabedoria como do conhecimento de Deus! Quão inexplicáveis são os seus juízos, e quão insondáveis são os seus caminhos!
34 Darwknv kitap vbv mindu,
34 “Pois quem conheceu a mente do Senhor? Ou quem foi o seu conselheiro?
35 Yvvkudw ninyia ogugo jimi sila kujinv,
35 Ou quem primeiro deu alguma coisa a Deus para que isso lhe seja restituído?”
36 Holvgabv ogumvnwng ngv ninyigv pwknamyarnamv, okv ogumvnwng ngv ninyigv lokv turdunv okv ninyigv lvgabv. Ngonu Pwknvyarnvnyi hartvbamtv ribv lajuka! Amen.
36 Porque dele, e por meio dele, e para ele são todas as coisas. A ele seja a glória para sempre. Amém!
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Romanos 11, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.