Mateus 9

ANWNV GAMLV (TGJ) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Jisu svpw lo aalwk toku okv svparsvlv a rapkur la ninyigv banggubv vngtoku,
1 Jesus entrou num barco, voltou para o lado oeste do lago e chegou à sua cidade .
2 hoka nyi megonv digwngnv nyi ako gadw lo karmu tvla nw gvlo joolwk jito. Jisu bunugv kaibv mvngjwng nama kaagv rikula digwngnv nyi anga minto, “Ngo gv kuunyilo nga, ator bvkv! Noogv rimur vdwa mvngnga jipvkunv.”
2 Então algumas pessoas trouxeram um paralítico deitado numa cama. Jesus viu que eles tinham fé e disse ao paralítico:
3 Vbvrikunamv Pvbv tamsarnv megonv bunu minsunyato, “So nyi si Pwknvyarnvnyi nyarjitaridu!”
3 Aí alguns mestres da Lei começaram a pensar: — Este homem está
4 Jisu chinto bunugv mvngnam a, vkvlvgabv nw minto, “Nonuno ogulvgabv svkvnv alvmanv go mvngdunv?”
4 Porém Jesus sabia o que eles estavam pensando e disse:
5 “Noogv rimur ham mvngnga jipvkunv vla minam mvre, vmalo gudungto okv vnglaku vla minam mvre, ogolo angv minpu yapv?
5 O que é mais fácil dizer ao paralítico: “Os seus pecados estão perdoados” ou “Levante-se e ande”?
6 Nyia Kuunyilo ngv nyiamooku so rimur a mvngnga nvnv doodunv vla ngo nonua kaachin modukubv ritam reku.” Vkvlvgabv nw digwngnv nyi anga minto, “Gudungto, noogv gadw nga naarap tvka okv naambv vngnyikuka!”
6 Pois vou mostrar a vocês que eu, o Então disse ao paralítico:
7 Nyi angv gudung toku okv naambv vngtoku.
7 O homem se levantou e foi para casa.
8 Vdwlo nyi vdwv um kaapa tokudw, bunu busu nyatoku, okv Pwknvyarnvnyi hartv nyato hvkvnv jwkrw aya nga nyi vdwlo jilwk jinam lvkwnglo.
8 Quando o povo viu isso, ficou com medo e louvou a Deus por dar esse poder a seres humanos.
9 Jisu ho mooku a vngyu toku, okv ninyigv vngdungrilo, nw lampu naaya nvgo kaapato, aminv Metiu, nw ninyigv opislo dooto. Jisu ninyia minto, “Nga vngming gvlaka.”
9 Jesus saiu dali e, no caminho, viu um cobrador de impostos, chamado Mateus, sentado no lugar onde os impostos eram pagos. Jesus lhe disse: Mateus se levantou e foi com ele.
10 Vdwlo Jisu Metiu gv naam lo dvnam dvla doorilo, lampu naayanv okv toa kunam nyi achialvgo Jisu gvla ninyigv lvbwlaksu vdwgv dvku tvbul lo aapwng mingvla dvmin gvto.
10 Mais tarde, enquanto Jesus estava jantando na casa de Mateus, muitos cobradores de impostos e outras pessoas de má fama chegaram e sentaram-se à mesa com Jesus e os seus discípulos.
11 Parisis megonv hum kaapato okv ninyigv lvbwlaksu vdwa tvvkato, “Ogulvgabv nonugv Tamsarbo vkvnv nyi vdwa lvkobv dvbam tvngbam dunvdw?”
11 Alguns fariseus viram isso e perguntaram aos discípulos: — Por que é que o mestre de vocês come com os cobradores de impostos e com outras pessoas de má fama?
12 Jisu tvvpala bunua mirwksito, “Nyi chvrv nvngv daktor dinchi madunv, vbvritola yvvdw lvvma dvnv hv bunu dinchi dunv.
12 Jesus ouviu a pergunta e respondeu:
13 Darwknv Kitaplo ogu vla minpvdw vngla kaabwk tvka: ‘ngoogv mvngnam v aya kaapa minsunam si, svnwngsvmin erin-peelwknam hum yama.’ Ngo mvngdvnam nyi vdwa gokbv aama, vbvritola toa kunam nyi vdwam yabv.”
13 Vão e procurem entender o que quer dizer este trecho das
14 Vbvrikunamv Jon baptist gv lvbwlaksu vdwv Jisu gvlo aala tvvkato, “Ogulvgabv ngonu la Parisis vdwv yiknama ridarira gvre, vbvritola noogv lvbwlaksu vdwv lvkoka yiknam go rikw madunv?”
14 Então os discípulos de João Batista chegaram perto de Jesus e perguntaram: — Por que é que nós e os
15 Jisu mirwksito, “Nonuno vbv dvmin dunvri nyidalo nyi vdwv mvngrula paapumgvjinvgv lvkobv doodubv? Vbvrirung mare! Vbvritola alu go looreku paapum gvji bonga bunugv loka naaro dukubv, okv vbvrikubolo bunu yiknam a rirap rekunv.
15 Jesus respondeu:
16 “Yvvka jvtvlaklwk ainapin lo anwnvgo hamtak lwknv kaama dunv, ogulvgavbolo anw hamtak lwknam angv takgv la okv jvtvlaklwk ka abuyayabv ungko nga kotv moyare.
16 — Ninguém usa um retalho de pano novo para remendar uma roupa velha; pois o remendo novo encolhe e rasga a roupa velha, aumentando o buraco.
17 Okv yvvka anggor ala anw nga anggor ala aku gvnvnv pumchup lo pwlwknv kaama, pwlwk kubolo pumchup v boktakre, okv anggor ala ngv sarlinre, okv pumchup v alvkumare. Vmabvya anggor ala ngvla pumchup v anyiv alvdubv, anggor ala anw nga pumchup anw lo pwlwk yadunv.”
17 Ninguém põe vinho novo em
18 Vdwlo Jisu vbv mindung rilo, rigvdogvnv Jius nyi ako ninyi gvlo aala, ninyigv kaagialo lvbwng kumpvla, okv minto, “Ngoogv kuunyijar v vjak dadi siyibv; vbvritola no aala noogv laak v lakpv jibolo nw turri kunvpv.”
18 Enquanto Jesus estava falando ao povo, um chefe religioso chegou perto dele, ajoelhou-se e disse: — A minha filha morreu agora mesmo! Venha e ponha as mãos sobre ela para que viva de novo.
19 Vkvlvgabv Jisu gudungla okv ninyia vngming gvtoku, okv ninyigv lvbwlaksu vdwv ninyia lvkobv vngming gvtato.
19 Então Jesus foi com ele, e os seus discípulos também foram.
20 Mvvga ako nyingring gola nyingnyi go oyi sarla silvkumanv, Jisu gv adar lo aatoku okv ninyigv vji a mvsit to.
20 Certa mulher, que fazia doze anos que estava com uma hemorragia, veio por trás de Jesus e tocou na barra da capa dele.
21 Hv atubongv minsuto, “Ngo ninyigv vji a mvsit mwngbolo, ngo poyariku.”
21 Pois ela pensava assim: “Se eu apenas tocar na capa dele, ficarei curada.”
22 Jisu kaitkarla ninyia kaapato, okv minto, “Ngoogv kuunyijar a mvngrw laka! Noogv mvngjwng ngv nam poya mopvku.
22 Jesus virou, viu a mulher e disse: E naquele momento a mulher ficou curada.
23 Vbvrikunamv Jisu ho rigvdogvnv nyi agv naam lo vngtoku. Vdwlo nw siku gv siinyimar gv adua okv nyi vdwgv adupvbin a kaiyayabv tvvpa tokudw,
23 Depois Jesus foi para a casa do chefe religioso. Quando viu os que tocavam música fúnebre e viu a multidão numa confusão geral,
24 Nw minto, “Nyichar mvnwngngv, agumbv linroto! Vmi nyijar angv simakv—nw yupdung mwngdunv!” Vbvrikunamv bunu mvnwngngv ninyia nyarji nyato.
24 disse: Então começaram a caçoar dele.
25 Vbvritola baapubv nyi vdwv agum linro sopikda, Jisu nyijar angv gv karchung lo aatoku okv ninyigv laakka gakbwngto, okv nyijar angv gudung toku.
25 Logo que a multidão saiu, Jesus entrou no quarto em que a menina estava, pegou-a pela mão, e ela se levantou.
26 Svbvrinam gv yunying ngv ho mooku mvnwng hoka dupwng toku.
26 E a notícia a respeito disso se espalhou por toda aquela região.
27 Jisu ho mooku a vngyu toku, okv nw gv vngdungrilo, nyikchingnv nyi anyigo ninyia vngming gvrapto. Bunu gokto, “Dabid gv Kuunyilo, ngonua aya mvngpa labv!”
27 Jesus saiu daquele lugar, e no caminho dois cegos começaram a segui-lo, gritando: —
28 Vdwlo Jisu naam agi arwngbv aatokudw, nyikchingnv nyi anyi vka aaming gvto okv bunua tvvkato, “Ngo nonyia mvpu nyure vla, nonyiv mvngjwng dunvri?”
28 Assim que Jesus entrou em casa, os cegos chegaram perto dele. Então ele perguntou: — Sim, senhor! Nós cremos! — responderam eles.
29 Vbvrikunamv Jisu bunugv nyik a mvsit toku okv minto, “Nonyi gv mvngjwngnam lokv vbvrirung jilaka!”—
29 Jesus tocou nos olhos deles e disse:
30 okv bunyi gv nyik v nyiktarla kaapa toku. Jisu bunyia kaagapla minto, “Sum yvvnyika minji mabvka!”
30 E os olhos deles ficaram curados. Aí Jesus ordenou com severidade:
31 Vbvritola bunyiv vnglaku okv Jisu gv lvkwnglo yunying nga, ho mooku mvnwnglo dusik motoku.
31 Porém eles foram embora e espalharam as notícias a respeito de Jesus por toda aquela região.
32 Nyi vdwgv vngyu rikulo, nyi mego uyuvram naanam nyi ako gaam milin nyuma nvgo Jisu gvlo aagv jito.
32 Quando eles foram embora, algumas pessoas levaram a Jesus um homem que não podia falar porque estava dominado por um demônio.
33 Vbvritola uyuvram a chara ronam gula, nyi angv gaam rarap toku, okv nyichar mvnwngngv tvngarvnga nyatoku. Bunu hartvla minto, “Ngonu Israel mooku so vdwloka svkvnvgo kaakw mapvnv!”
33 Logo que o demônio foi expulso, o homem começou a falar. Todos ficaram admirados e afirmavam: — Nunca vimos em Israel uma coisa assim!
34 Vbvritola Parisis vdwv minto, “So si uyuvram vdwa rigvdogvnv hvkvgv jwkrw a ninyia jipv nvgo, uyuvram vdwa chara dubv.”
34 Mas os fariseus diziam: — O chefe dos demônios é quem dá a esse homem poder para expulsar demônios.
35 Jisu banggu vdwlo okv nampum vdwlo vnggo karto. Nw Jius kumkunaamlo tamsarto, Tvvpunv Yunying nga Karv gv lvkwng nga japgo jito, okv nyi vdwa nvgwngnv achiayakla, lvvma nvnga mvpujito.
35 Jesus andava visitando todas as cidades e povoados. Ele ensinava nas sinagogas , anunciava a boa notícia sobre o Reino e curava todo tipo de enfermidades e doenças graves das pessoas.
36 Nw nyipam vdwa kaadung dula ninyigv haapok v bunua aya mvngpato. Ogulvgavbolo bunua ridur nvgo kaamabv mvngru nyato, svlar lartwng go kaayanv kaamanv jvbv.
36 Quando Jesus viu a multidão, ficou com muita pena daquela gente porque eles estavam aflitos e abandonados, como ovelhas sem pastor.
37 Vkvlvgabv nw ninyigv lvbwlaksu vdwa minto, “Aam nvvse ngv awgo doodu, vbvritola nvvkum yaji nvngv miang go.
37 Então disse aos discípulos:
38 Rongo atua kumto ho nw aam nvvjinv vngmu gvrila ninyigv aam a nvvkum modukubv.”
38 Peçam ao dono da plantação que mande mais trabalhadores para fazerem a colheita.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 9, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.