Mateus 24
ANWNV GAMLV (TGJ) vs NVI
1 Jisu Pwknvyarnvnaam ma vngyula vngrilo ho ninyigv lvbwlaksu vdwv aala ho gv naam vdwa kaakw tvkv vla ninyia mintoku.
1 Jesus saiu do templo e, enquanto caminhava, seus discípulos aproximaram-se dele para lhe mostrar as construções do templo.
2 “Umkv” vla nw minto, “Nonu so mvnwng sum kaanammv alv rungpv. Ngo so nonua minpa dunv: So gv vlwng pwgoka dooku lo doobwng kumare; bunu mvnwngnga ngorlula ngorra rikunv.”
2 "Vocês estão vendo tudo isto? ", perguntou ele. "Eu lhes garanto que não ficará aqui pedra sobre pedra; serão todas derrubadas".
3 Jisu gv Olib moodw lo dootung rilo, lvbwlaksu vdwv aasila nw gvlo aatoku. Bunu ninyia minto, “Ngonua minpalabv, vdwlo so minam vdw si ritv tvdunv, okv noogv aadw hvku okv so si sichingmooku gv ataranya aluv vla kaachin dubv ogugo ritv tvdunv.”
3 Tendo Jesus se assentado no monte das Oliveiras, os discípulos dirigiram-se a ele em particular e disseram: "Dize-nos, quando acontecerão essas coisas? E qual será o sinal da tua vinda e do fim dos tempos? "
4 Jisu bunua mirwkto, “Nonuno hima kaaya sutoka, yvvnyika mvvkup rikup koyoka.
4 Jesus respondeu: "Cuidado, que ninguém os engane.
5 Nyi achialvgo, ngam mingingnv vdwv, aare okv minre, ‘Ngoonv Kristo!’ okv bunu nyi achialvgo mvvkupre.
5 Pois muitos virão em meu nome, dizendo: ‘Eu sou o Cristo! ’ e enganarão a muitos.
6 Nonuno nyimak gv sudu pvbinna, adubv okv nvchibv tvvpa tvdu kunv; vbvritola adwkaku mabvka. Hvkvnvngv rirungjinv, vbvritola hv bunu ataranya alu hv aarikunv vnam kaama.
6 Vocês ouvirão falar de guerras e rumores de guerras, mas não tenham medo. É necessário que tais coisas aconteçam, mas ainda não é o fim.
7 Diringmooku vdwv mvmi sireku, Karv vdwv pami sireku. Hoka dvmayarwng ngv okv moobi hv mooku mvnwnglo rireku.
7 Nação se levantará contra nação, e reino contra reino. Haverá fomes e terremotos em vários lugares.
8 So ogumvnwng si kuu bvngtubvngke bv bvngrinyi, achichinam apiabv rire.
8 Tudo isso será o início das dores.
9 “Vbvrikunamv nonua mvritririt dukubv okv mvki mvmar dukubv laklwk reku. Nyi vdw mvnwngngv ngoogv lvkwnglo nonua kaanwng kumare.
9 "Então eles os entregarão para serem perseguidos e condenados à morte, e vocês serão odiados por todas as nações por minha causa.
10 Hvbv ririlo achialv nyi go bunugv mvngjwng nga ngoomu reku; bunu koa minsureku okv kaanwng kumabv rimi sireku.
10 Naquele tempo muitos ficarão escandalizados, trairão e odiarão uns aos outros,
11 Vbvrikunamv mvvnvrunv nyijwk vdwv aalwk reku okv achialv nyi go mvvkup rikup reku.
11 e numerosos falsos profetas surgirão e enganarão a muitos.
12 Hvkvnv vdwv alvmanv nga dupwng monv gubv rireku, hoka nyi mvnwnggv pakmi sunam mv, ngeya yaya reku.
12 Devido ao aumento da maldade, o amor de muitos esfriará,
13 Vbvritola yvvdw gakbwngla ataranya lobv doolin redw, hv bunu ringnam a paare.
13 mas aquele que perseverar até o fim será salvo.
14 Okv so gv Alvnv Yunying Karv gv lvkwng nga nyi vdw mvnwngnga tvvmu dubv nyiamooku mvnwnglo japgo karreku; vbvrigvrikula ataranya aluv aariku.
14 E este evangelho do Reino será pregado em todo o mundo como testemunho a todas as nações, e então virá o fim.
15 “Nonuno nyijwk Daniel gv minam, ‘Achialvbv Alvmanv Busu Namgo’ kaapare. Hv darwknv mooku lo dakdung reku.” (Puririnv vdwa minpa jidu: Si ogugonyi mindunv chinlaka!)
15 "Assim, quando vocês virem ‘o sacrilégio terrível’, do qual falou o profeta Daniel, no lugar santo — quem lê, entenda —
16 “Vbvrikunamv yvvbunudw Judia lo ridunv, hv bunu moodw vdwlo kicha runglaka.
16 então, os que estiverem na Judéia fujam para os montes.
17 Nyi gunv ninyigv namwng aolo doonv, vdwloka naam arwngbv aala ninyigv yikungyira nga naadubv rirung mabvka.
17 Quem estiver no telhado de sua casa não desça para tirar dela coisa alguma.
18 Nyi gunv rongolo rinv vngkur la ninyigv vji laklwk a naadubv rirung mabvka.
18 Quem estiver no campo não volte para pegar seu manto.
19 Ho aluv mvvga kuu gvnv gvbv okv anv kuu anga doonv gvbv achialvbv mvngru runam gubv rire.
19 Como serão terríveis aqueles dias para as grávidas e para as que estiverem amamentando!
20 Pwknvyarnvnyi kumtoka, ho no kamching poolu lo okv Jius Doonu alu lo jokyu la jokkwng madubv!
20 Orem para que a fuga de vocês não aconteça no inverno nem no sábado.
21 Ho gv hirukaya ngv maatarbv hinchi manam alvkuma nvgobv rila, ho gv mooku hoka lvkoka rikw manam gubv rire, nyiamooku gv rirap lokv vjakgv alu lobv. Okv vbvdvdvbv hoka lvkoka rikw kumare.
21 Porque haverá então grande tribulação, como nunca houve desde o princípio do mundo até agora, nem jamais haverá.
22 Vbvritola Pwknvyarnv ho gv alua loodwng mopvkunv; Nw vbv mvma nvgo yilo, yvvka svngnyu mapvnvpv. Ninyigv darnam nyi vdwgv lvgabv, ogubvrijvka, Pwknvyarnv ho alu vdwa loodwng mopvkunv.
22 Se aqueles dias não fossem abreviados, ninguém sobreviveria; mas, por causa dos eleitos, aqueles dias serão abreviados.
23 “Vbvrikunamv, nyi gunv nonua, ‘Kaatoka, Kristo si doopvku!’ vmalo ‘V nw doopv!’ vla minbolo—ninyia mvngjwng mabvka.
23 Se, então, alguém lhes disser: ‘Vejam, aqui está o Cristo! ’ ou: ‘Ali está ele! ’, não acreditem.
24 Mvvnvrunv Kristo vdwv okv mvvnvrunv nyijwk vdwv aalwk reku; bunu kairungbv lamrwpanam rila okv kaasartabobv rire, okv rilabolo Pwknvyarnv gv darnam nyi vdwa kupdubv mvre.
24 Pois aparecerão falsos cristos e falsos profetas que realizarão grandes sinais e maravilhas para, se possível, enganar até os eleitos.
25 Tvvriato! ngo nonua hv ritv madvbv mincho jidunv.
25 Vejam que eu os avisei antecipadamente.
26 “Vmalo rinyu bolo nonua vbv mintamre, ‘Kaatoka, nw chukrimooku v redu!’—hoka vngma bvka; vmalo bunu ‘Kaatoka, nw si tosila doopv!’ vla minbolo, um mvngjwng mabvka.
26 "Assim, se alguém lhes disser: ‘Ele está lá, no deserto! ’, não saiam; ou: ‘Ali está ele, dentro da casa! ’, não acreditem.
27 Nyia Kuunyilo ngv dooriak jvbv nyidomooku mvnwngnga doonyi chaagu kiamngv lokv aagia kiamngv lobv loung ngv ungpola aariku.
27 Porque assim como o relâmpago sai do Oriente e se mostra no Ocidente, assim será a vinda do Filho do homem.
28 “Ogolo svma ngv dooridw, adwn dvnv pvta ngv dookumre.
28 Onde houver um cadáver, aí se ajuntarão os abutres.
29 “Hirukaya alu vdwv vngro danam gula, doonyi v kanv riku, pooluv ungku mare, nyido tologv takar vdwv holu reku, okv nyidokolo tologv jarkarnv jwkrw gvnv vdwvka bunugv lamtv lokv ngeriku.
29 "Imediatamente após a tribulação daqueles dias ‘o sol escurecerá, e a lua não dará a sua luz; as estrelas cairão do céu, e os poderes celestes serão abalados’.
30 Vbvrikubolo Nyia Kuunyilo ngv nyidomooku tolo kaachin dubv rilwk reku; okv sichingmooku so gv nyi mvnwngngv Nyia Kuunyilo gv jwkrw gvla okv kairungbv yunglit nvgobv rila doomwk lo aaku nama kaala kapnya riku.
30 "Então aparecerá no céu o sinal do Filho do homem, e todas as nações da terra se lamentarão e verão o Filho do homem vindo nas nuvens do céu com poder e grande glória.
31 Kairungnv tapung ngv mire, okv ninyigv nyidogindung vdwa sichingmooku gv chvnyung api lo vngmure, okv vbvrikunamv bunu vngla ninyigv darnam nyi vdwa Siching gv kvdw dootar gunv lokv dootar gunv lobv naakum reku.
31 E ele enviará os seus anjos com grande som de trombeta, e estes reunirão os seus eleitos dos quatro ventos, de uma a outra extremidade dos céus.
32 “Nonuno kaachin sinam lvgabv koksitkokrik singnv nga tamsar ako sarku laka. Vdwlo so gv hakbv vdwv jejila kaapu laku okv anv harlin laku riku bolo, nonuno dwrw hv nvchi duku vla chindu.
32 "Aprendam a lição da figueira: quando seus ramos se renovam e suas folhas começam a brotar, vocês sabem que o verão está próximo.
33 Hvkv aingbv, vdwlo nonu so mvnwng sum kaaku bolo, nonuno dw ngv nvchi duku, rirap tvduku vla chinreku.
33 Assim também, quando virem todas estas coisas, saibam que ele está próximo, às portas.
34 Mvnggap laka so mvnwng si richore vjakgv nyi singnv mvnwng si sitv madvbv.
34 Eu lhes asseguro que não passará esta geração até que todas essas coisas aconteçam.
35 Siching nyido ngv ngelare, vbvritola ngoogv gamchar vdwv vdwloka ngemare.
35 O céu e a terra passarão, mas as minhas palavras jamais passarão".
36 “Ogubvrijvka, yvvka ho alu okv dw v vdwlo aatv rinvdw chinv kaama—nyido tologv nyidogindung ngvre vmalo Nyia Kuunyilo ngvre; Abu mvngchik chindu.
36 "Quanto ao dia e à hora ninguém sabe, nem os anjos dos céus, nem o Filho, senão somente o Pai.
37 Nyia Kuunyilo gv aanam hv Noah gv dw lo ogugo ripv kudw ho apiabv rireku.
37 Como foi nos dias de Noé, assim também será na vinda do Filho do homem.
38 Ho alu svcharmoyar gv aatv madvbv nyi vdwv dvdikdvyik nyato, nyimv nyilo vdwv nywng nyilubv naami sinya toku Noah gv svpw lo aalwkri alu hoka;
38 Pois nos dias anteriores ao dilúvio, o povo vivia comendo e bebendo, casando-se e dando-se em casamento, até o dia em que Noé entrou na arca;
39 vbvritola bunu mvngdin kuma, Anyungnga bunua svcharmoyar isihv tvvlula nungla vnggv toku. Nyia Kuunyilo gv aari kunyi vbvdvdvbv rireku.
39 e eles nada perceberam, até que veio o dilúvio e os levou a todos. Assim acontecerá na vinda do Filho do homem.
40 Ho gv dw lo nyi anyi gunv rongo ribamre: akonyi naareku okv akonyi hoka kayu reku.
40 Dois homens estarão no campo: um será levado e o outro deixado.
41 Mvvga anyi gunv chvngpar lo daa hwgba sure, akonyi naareku okv akonyi hoka kayu reku.
41 Duas mulheres estarão trabalhando num moinho: uma será levada e a outra deixada.
42 Vbvrikunamv, nonuno hima sulaka, ogulvgavbolo nonu chima ogunv alulo nonugv Ahtu aarikudw.
42 "Portanto, vigiem, porque vocês não sabem em que dia virá o seu Senhor.
43 Naam atuv dvcho nvgv aadw a chinku bolo, nonu jvjvbv chinsudo nw yupma bv hula doogv rila, ninyigv naam a dvcho nvnga cholwk momare.
43 Mas entendam isto: se o dono da casa soubesse a que hora da noite o ladrão viria, ele ficaria de guarda e não deixaria que a sua casa fosse arrombada.
44 Vkvlvgabv nonuka lokia agearap sula doolaka, ogulvgavbolo Nyia Kuunyilo ngv nonugv ninyia dvminmabv dooridw gunyi aariku.
44 Assim, também vocês precisam estar preparados, porque o Filho do homem virá numa hora em que vocês menos esperam.
45 “Vbvrinamv, yvvla alvnv okv mvnglaknv pakbu hv? Ho angv hvkv nvgo ninyigv atu hv ninyia kvvbi pakbu vdwa kaayataya mola dvdw tvngdw lo dvmu tvngmunv akobv pvvnam angv.
45 "Quem é, pois, o servo fiel e sensato, a quem seu senhor encarrega dos de sua casa para lhes dar alimento no tempo devido?
46 Vdwnvgo mvngpu gubv rire vdwlo ninyigv atuv naam aari kunyi ninyia vbvridubv kaaku bolo.
46 Feliz o servo a quem seu senhor encontrar fazendo assim quando voltar.
47 Rinam gvbv vbvriri nvpv ngo nonua minpa jidu, ninyigv atuv ninyia ninyigv yikungyira mvnwngnga kaayataya nvgobv jire.
47 Garanto-lhes que ele o encarregará de todos os seus bens.
48 Vbvritola nw alvmanv pakbu gubolo, nw atubongv minsu dunvpv nw gv atuv baapubv aakur kumare.
48 Mas suponham que esse servo seja mau e diga a si mesmo: ‘Meu senhor se demora’,
49 Okv nw ninyigv pakbu ajin vdwa dvngrap dunvpv okv dvkium tvngkium dubv dvdu tvngdu nvpv.
49 e então comece a bater em seus conservos e a comer e a beber com os beberrões.
50 Vbvrikunamv ho pakbu gv atuv alu gunyi ninyigv dvminmabv doori gulo okv ninyigv chima dw alulo aakur riku.
50 O senhor daquele servo virá num dia em que ele não o espera e numa hora que não sabe.
51 Atuv ninyia patungpayung mvreku, okv ninyigv kaakudubv rinam aje nga naaria nvbv mvre. Hoka nw kapreku, okv hijung nga kotwkkrwk sireku.
51 Ele o punirá severamente e lhe dará lugar com os hipócritas, onde haverá choro e ranger de dentes".
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 24, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.