Mateus 23
ANWNV GAMLV (TGJ) vs NVI
1 Vbvrikunamv Jisu nyitwng ngala okv ninyigv lvbwlaksu vdwa mintoku.
1 Então, Jesus disse à multidão e aos seus discípulos:
2 “Pvbv tamsarnv vdwv la okv Parisis vdwv Moses gv Pvbv nga miriadubv tolwkkunam vdwvku.
2 "Os mestres da lei e os fariseus se assentam na cadeira de Moisés.
3 Vkvlvgabv nonuno bunugv ritokv vla minam a tvvrung tvka; vbvrijvka, bunugv rinam a rimwng gvyoka, ogulvgavbolo bunu oguaingbv japdudw vbv bunu rima.
3 Obedeçam-lhes e façam tudo o que eles lhes dizem. Mas não façam o que eles fazem, pois não praticam o que pregam.
4 Bunu nyi vdwgv nangkulo ai ngv baknyu madubv baknam go mvlwk jido, ho gv bakjinama baknam lvgabv bunu ridur dubvka lakching ngvka chikka madu.
4 Eles atam fardos pesados e os colocam sobre os ombros dos homens, mas eles mesmos não estão dispostos a levantar um só dedo para movê-los.
5 Bunugv rinam minam mvnwngngv nyi vdwa kaakudubv vla rinam gomwng. Kaatoka bunu darwknv Kitap lokv akor a chartv dubv lvktola atubogv toktam lo lvngbwnglo gvnam a, okv kaadvtvka vji jenyam a asukoyo dubv gvnam a.”
5 "Tudo o que fazem é para serem vistos pelos homens. Eles fazem seus filactérios bem largos e as franjas de suas vestes bem longas;
6 Bunu dvpam tvngpam lo alvyachoknv dooku a doonwng nyadu okv Jius kumkunaamlo dooku a atu tola gakchodu;
6 gostam do lugar de honra nos banquetes e dos assentos mais importantes nas sinagogas,
7 Bunu bajar lo mvngdvla salaam mvrwk konwng do okv “Tamsarnv” vla mingku nwngdo.
7 de serem saudados nas praças e de serem chamados ‘rabis’.
8 Nonuv “Tamsarnv” vla mirung mase ngv, ogulvgavbolo nonuv tamsarnv akin gomwng doodu okv nonu mvnwngngv achiboru hvku.
8 "Mas vocês não devem ser chamados ‘rabis’; um só é o mestre de vocês, e todos vocês são irmãos.
9 Okv nonuno sichingmooku so yvvnyika ‘Abu’ vla miyoka, ogulvgavbolo nonugv abuv akin gomwng nyidomooku tv doodunv.
9 A ninguém na terra chamem ‘pai’, porque vocês só têm um Pai, aquele que está nos céus.
10 Vmaloka nonuno ‘Rigvdakgvnv’ vlaka minse mangngv ogulvgavbolo nonugv rigvdakgvnv Kristo akin mwng.
10 Tampouco vocês devem ser chamados ‘chefes’, porquanto vocês têm um só Chefe, o Cristo.
11 Nonu mvnwng lokv yvv kaiyachokbv ridunv, hv miang nvgobv rirunglaka.
11 O maior entre vocês deverá ser servo.
12 Yvvdw atubongv kainvgobv mvsu dunv, hv miang nvgobv rire, okv yvvdw atubongv miangbv mvngsudunv, hv kainvgobv rireku.
12 Pois todo aquele que a si mesmo se exaltar será humilhado, e todo aquele que a si mesmo se humilhar será exaltado.
13 “Vdwnvgo achialvbv mvngru runam gubv rirekunv, Pvbv tamsarnv okv Parisis kaakudubvrinv nonu lo! Nonu nyi vdwgv kaagialo nyidomooku gv Karv nga mvtum nvngv, okv nonu atuv aama gvri okv nyi v aadu bv vla rikw nvnga ka aamu magvri!
13 "Ai de vocês, mestres da lei e fariseus, hipócritas! Vocês fecham o Reino dos céus diante dos homens! Vocês mesmos não entram, nem deixam entrar aqueles que gostariam de fazê-lo.
14 Pvbv tamsarnv okv Parisis kaakudubvrinv nonu achialvbv mvngru runam gubv rire! Nonu hvngmi vdwa riging nvminla okv bunugv naam nesung nga dvritpaapi jila, okv kumrinyi tvvpa modubv vla asu dubv kumla! vbvrinam lvkwngbv nonugv hirukaya hinse ngv achialvbv alvmanv gubv rireku!
14 "Ai de vocês, mestres da lei e fariseus, hipócritas! Vocês devoram as casas das viúvas e, para disfarçar, fazem longas orações. Por isso serão castigados mais severamente.
15 “Pvbv tamsarnv okv Parisis kaakudubvrinv nonu achialvbv mvngru runam gubv rire! Nonu nyi ako naalwkkunam lvgabv svmasa vdwa durapla okv mooku mvnwngnga vngbo nyala; okv vdwlo hum rijik rikudw, nonu bunua lvnyi yago uyumooku bolo vngmu dubv mvyadu, nonu atubongv bolo vngrung jinv aingbv!
15 "Ai de vocês, mestres da lei e fariseus, hipócritas, porque percorrem terra e mar para fazer um convertido e, quando conseguem, vocês o tornam duas vezes mais filho do inferno do que vocês.
16 Kanvpvram lo vnggvnv nonu, achialvbv mvngru runam gubv rire! nonu tamsardo, ‘Yvv akonv Pwknvyarnvnaam lo milv mvngdunv, hv ogu arin kaama, okv yvvdw ain nam Pwknvyarnvnaam lo bvnglwkla milv dunv, hv milvnam lo doorung dunv’ vla.
16 "Ai de vocês, guias cegos!, pois dizem: ‘Se alguém jurar pelo santuário, isto nada significa; mas se alguém jurar pelo ouro do santuário, está obrigado por seu juramento’.
17 Nyikchingnv nonu! ogulo angv dinchiyanv, ain vri vmalo ain nam darwk dubv mvnv yugwng yangvri?
17 Cegos insensatos! Que é mais importante: o ouro ou o santuário que santifica o ouro?
18 Nonu vbvka tamsardu, ‘Yvvnyi gonv Pwknvyarnvnaam lo amin bvnglwkla milv dunv, hv milvvnam gv anyung kaama; vbvritola nw amin go bvnglwkla milv dubolo hv milv namgv anyung doodunv.’
18 Vocês também dizem: ‘Se alguém jurar pelo altar, isto nada significa; mas se alguém jurar pela oferta que está sobre ele, está obrigado por seu juramento’.
19 Achialvbv nyikchingnv nonu! ogulo angv alvyanv, amin vri vmalo amen nam darwk monv yugwng vri?
19 Cegos! Que é mais importante: a oferta, ou o altar que santifica a oferta?
20 Vkvlvgabv vdwlo akonv Pwknvyarnvnaam lo milv rikudw, nw hum okv ho gv doonv amin mvnwng ngaaka milv dukunv;
20 Portanto, aquele que jurar pelo altar, jura por ele e por tudo o que está sobre ele.
21 okv vdwlo nw Pwknvyarnvnaam lo milv rikudw, nw Naam haka okv hoka doonv Pwknvyarnv nyika milv dukunv;
21 E o que jurar pelo santuário, jura por ele e por aquele que nele habita.
22 okv vdwlo yvv nyidomooku a milv nvbolo, nw Pwknvyarnv gv dooging nga okv ho doonv nw nyika milv dukunv.
22 E aquele que jurar pelo céu, jura pelo trono de Deus e por aquele que nele se assenta.
23 Pvbv tamsarnv okv Parisis kaakudubv rinv vdw nonu achialvbv mvngru runam gubv rire! nonuno pwnampaanam lokv miangjeka vring lokv akin jinam a jibwng gvri, nonunogv nayam lokv ujiuu miang nvnga ka, vbvritola nonu pvbv lokv dinchi nvnga rimadu hv minkiam miriam manam, aya minsunam, okv alv minsunam, sum nonu rirung svngv, akonyika kayu mabv.
23 "Ai de vocês, mestres da lei e fariseus, hipócritas! Vocês dão o dízimo da hortelã, do endro e do cominho, mas têm negligenciado os preceitos mais importantes da lei: a justiça, a misericórdia e a fidelidade. Vocês devem praticar estas coisas, sem omitir aquelas.
24 Kanvpvram lo vnggvnv nonu! Nonu nonugv tvngku lokv tanyik jarlwk nvnga naala naa gvri, vbvritola kemel go dvmit gvri!
24 Guias cegos! Vocês coam um mosquito e engolem um camelo.
25 Pvbv tamsarnv okv Parisis kaakudubvrinv vdw nonu achialvbv mvngru runam gubv rire! Nonu nonugv taali koobu gv agum a harkak do, vbvritola arwng ngv mvvnamrunam mv okv atu mvngwngbv rimin kunam mv awyaje duku.
25 "Ai de vocês, mestres da lei e fariseus, hipócritas! Vocês limpam o exterior do copo e do prato, mas por dentro eles estão cheios de ganância e cobiça.
26 Nyikchingnv Parisi nonu! Koobu arwng nga kakcho tvka, okv vbvrikubolo agum hvka darwk minggv riku!
26 Fariseu cego! Limpe primeiro o interior do copo e do prato, para que o exterior também fique limpo.
27 Pvbv tamsarnv okv Parisis kaadubv rinv, nonu achialvbv mvngru runam gubv rire! nyibung nga tanu piaknam jvbv ridu, hv agum hv kaarinyi kaapudo vbvritola arwng ngv svma alo ako ngvku yaaku nvngv doodu.
27 "Ai de vocês, mestres da lei e fariseus, hipócritas! Vocês são como sepulcros caiados: bonitos por fora, mas por dentro estão cheios de ossos e de todo tipo de imundície.
28 Hvkv aingbv, nonu agum lo mvnwngnga alv nvgubv kaatamdo, vbvritola arwnglo nonuno tanyumtaa ngv rimur doomur v awyaje duku.
28 Assim são vocês: por fora parecem justos ao povo, mas por dentro estão cheios de hipocrisia e maldade.
29 Pvbv tamsarnv okv Parisis, kaakudubv rinv nonu achialvgo hirukaya hinre! Nonu nyijwk vdwgv lvgabv alvnv nyibung mvdu okv nyi alvbv svngto kula sinv vdwgv nyibung ngaaka kaapu alvbv kaau pvvnamgo mvdu.
29 "Ai de vocês, mestres da lei e fariseus, hipócritas! Vocês edificam os túmulos dos profetas e adornam os monumentos dos justos.
30 Okv nonuno mindu, nonu nonugv abuapa vdwgv doori ho doonv guilo, bunugv rinam aingbv nyijwk vdwa gwngrw gwma dunvpv.
30 E dizem: ‘Se tivéssemos vivido no tempo dos nossos antepassados, não teríamos tomado parte com eles no derramamento do sangue dos profetas’.
31 Vkvlvgabv nonuno nyijwk vdwa gwngrw gwnv gv husi gubv minduku.
31 Assim, vocês testemunham contra si mesmos que são descendentes dos que assassinaram os profetas.
32 Vbvrikunamv, vngnyila nonugv abuapa gv rirap kunam a rime tvkuka!
32 Acabem, pois, de encher a medida do pecado dos seus antepassados!
33 Tabw nonu okv tabw vdwgv umvuu vdw nonu! Nonuno oguaingbv miyakaya nama paala uyumooku bolo ima rinvpv vla dvmin dunv?
33 "Serpentes! Raça de víboras! Como vocês escaparão da condenação ao inferno?
34 Okv vkvlvgabv ngo nonua hum minpa jidunv, ngo nonu gvlo nyijwk vdwa vngmure okv chinv mvngnv vdwa okv tamsarnv vdwaka; nonu bunua kvgonyi mvkire, kvgonyi daapo lo takire, okv kvgonyi Jius kumkunaamlo svnyakpare, okv bunua banggu lokv banggu gunvlo charare.
34 Por isso, eu lhes estou enviando profetas, sábios e mestres. A uns vocês matarão e crucificarão; a outros açoitarão nas sinagogas de vocês e perseguirão de cidade em cidade.
35 Vbvrikunamv, alvnv nyi mvnwngnga gwngrw gwnv vdwa mvritririt svngv nonu gvlo doolwkre, alvnv Abelnyi gwngrw gwnam lokv naalayila Berukia gv kuunyilo Jakarianyi nonugv Pwknvyarnvnaam gvla yugwng gv pingko lo gwngrw gwkunamv.
35 E, assim, sobre vocês recairá todo o sangue justo derramado na terra, desde o sangue do justo Abel, até o sangue de Zacarias, filho de Baraquias, a quem vocês assassinaram entre o santuário e o altar.
36 Ngo minam gvbv nonua jvjvbv minpa jidunv: So gwngrw gwnv mvnwngnga mvritririt svngv vjakgv nyi vdwlo doolwk rikunv!
36 Eu lhes asseguro que tudo isso sobrevirá a esta geração.
37 “Jerusalem, Jerusalem! Nonu nyijwk vdwa mvkito okv Pwknvyarnv gv nonu gvlo gindungpingko vngmunam vdwa nonu vlwng orkito! Vdwnvgo ngo noogv nyi mvnwngnga laakhv laakyum dubv ridukubv, poruk roknv gv ruu vdwa ninyigv laap lokv lapyumnam aingbv, vbvritola nonu ngam vbv rimuma!
37 "Jerusalém, Jerusalém, você, que mata os profetas e apedreja os que lhe são enviados! Quantas vezes eu quis reunir os seus filhos, como a galinha reúne os seus pintinhos debaixo das suas asas, mas vocês não quiseram.
38 Okv vkvlvgabv nonugv Pwknvyarnvnaam ma toapagga laku oguka dooku mare.
38 Eis que a casa de vocês ficará deserta.
39 Vjakgv lokv rila, ngo nonua mindunv, vdwlo nonu, “Ahtu gv amin lokv aanv nga Pwknvyarnv boktalwkji laka” vla mima dvdvlo, nonu nga vdwloka lvkodv kaapa kumare.
39 Pois eu lhes digo que vocês não me verão desde agora, até que digam: ‘Bendito é o que vem em nome do Senhor’".
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 23, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.