Mateus 19

ANWNV GAMLV (TGJ) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Jisu vdwlo so ogumvnwngnga minya tokudw, nw Galili nga vngyu toku okv Jordan Svko gv tagonv Judia mookubv vngtoku.
1 Depois de dizer isso, Jesus saiu da Galileia e foi para a região da Judeia que fica no lado leste do rio Jordão.
2 Nyitwng go ninyia vngming gvto okv nw bunua hoka mvpu jitoku.
2 Uma grande multidão o seguiu, e ali ele curou os doentes.
3 Parisis nyi mego nw gvlo aala, ninyia mimur modubv vla svbv tvvkato, “Ngonugv Pvbv ngv nyi hv atugv nywng nga ninyigv mvngnambv gungnying lwknam lwksubv lwktola burmisidubv jipv ai?”
3 Alguns fariseus chegaram perto dele e, querendo conseguir alguma prova contra ele, perguntaram: — Será que pela nossa
4 Jisu mirwkto, “Darwknv Kitaplo mindu krim atuakelo Pwknvyarnv nyi vdwa pwklin rilo, nyimv bvla nyilo bv pwkto, vla minam a nonuno puri rikw mai?
4 Jesus respondeu:
5 Okv Pwknvyarnv minto, ‘Svkv lvkwngbv nyi hv ninyigv anv okv abua kayupila vngyula atugv nywng nga lvkobv ribam yalaku, okv anyiv akin gubv ridu kunv.’
5 E Deus disse: “Por isso o homem deixa o seu pai e a sua mãe para se unir com a sua mulher, e os dois se tornam uma só pessoa.”
6 Vkvlvgabv bunu anyibv ribwng kumare vbvritola akin vku. Vbvrikunamv Pwknvyarnv gv ogugo naadum sunamma nyi v mvpin sirung mabvka.”
6 Assim já não são duas pessoas, mas uma só. Portanto, que ninguém separe o que Deus uniu.
7 Parisis vdwv ninyia tvvkato, “Vbvrikunamv, ogubv Moses Pvbv lo nyiga ngv nywng nga mvnwngnga chimpa modubv vnggvnvnv siti go mvlinla ninyigv laak lo jilwk gvrikula vngmu dukubv minpvnv?”
7 Os fariseus perguntaram: — Nesse caso, por que é que Moisés permitiu ao homem mandar a sua esposa embora se der a ela um documento de divórcio?
8 Jisu mirwkto, “Moses nonua nywng vdwa burmi sudubv jito ogulvgavbolo nonua tamsar sarnyu manam lvkwngbv. Vbvritola krim pwklinyarlin rilokv vbvma.
8 Jesus respondeu:
9 Ngo nonua minjidunv, vbvrikunamv nyi gunv atugv nywng nga nyi kvvbi gulo karbamla rimur moma gvrila kvvbi rimur lokv burmisulaku nw kvvbi nywng go naaku bolo hv rimur dukunv.”
9 Portanto, eu afirmo a vocês o seguinte: o homem que mandar a sua esposa embora, a não ser em caso de adultério, se tornará adúltero se casar com outra mulher.
10 Ninyigv lvbwlaksu vdwv ninyia minto, “So si nywng gvla nyilu gv pingkolo vbvridu bolo, nywng nyilubv naami summa nammv alvyari.”
10 Os discípulos de Jesus disseram: — Se é esta a situação entre o homem e a sua esposa, então é melhor não casar.
11 Jisu mirwkto, “So tamsar sarnam si nyichar mvnwng loma, vbvritola Pwknvyarnv gv um jinam vdwa mwng.
11 Jesus respondeu:
12 Nyi ngv ogulvgabv nyimv naala madunv ho gv lvkwng ngv akuaku sidunv: kvvgo nvnga nywngnyilu rinyu madubv bvnglinto; kvvbi gonv, nyi vdwv bunua vbv rimu rungdubv vla mvnammv; okv mvgonv nyidomooku Karv gv lvgabv nyimv naama nyadunv. Yvvdw so gv tamsar nama torwk sidunv ninyia vbv rimutvka.
12 Pois há razões diferentes que tornam alguns homens incapazes para o casamento: uns, porque nasceram assim; outros, porque foram castrados; e outros ainda não casam por causa do
13 Nyi mvgo vmi vdwa Jisu gvlo ninyigv laak v bunua mampo gvrila bunugv lvgabv kumji modubv vla aagv jito, vbvritola lvbwlaksu vdwv nyi vdwa yamtoku.
13 Depois disso, algumas pessoas levaram as suas crianças para Jesus pôr as mãos sobre elas e orar, mas os discípulos repreenderam as pessoas que fizeram isso.
14 Jisu minto, “Vmi vdwa ngoogvlo aamuto okv bunua mintor mabv, ogulvgavbolo nyidomooku gv Karv ngv svbv rinv vdw gvngv.”
14 Aí ele disse:
15 Vbvrikunamv nw ninyigv laak v bunu gvlo mampv jitoku okv vbvripikula vngyu toku.
15 Então Jesus pôs as mãos sobre elas e foi embora.
16 Lvko nvnga nyi go Jisu gvlo aala tvvkato, “Tamsarnv, turbwngnv singnam a paanam lvgabv, ngo ogualvnv ridung go rirung svgobvri?”
16 Certa vez um homem chegou perto de Jesus e perguntou: — Mestre, o que devo fazer de bom para conseguir a vida eterna?
17 Jisu mirwkto, “Alvnam gv lvkwngbv no nga ogubv tvvka dunv? Akin gomwng alv nvngv. No turnamlo aanvpv mvngdu nvlo Pwknvyarnv gv gamkinam gaam vdwa alvbv pvvlaka.”
17 Jesus respondeu:
18 Nyi angv tvvkato, “Ogu gamkinam?”
18 — Que mandamentos? — perguntou ele. Jesus respondeu:
19 noogv anvabua mvngdv laka; okv no atubongv oguaingbv paksu dudw vbv namrwk ajin a paklaka.”
19 respeite o seu pai e a sua mãe e ame os outros como você ama a você mesmo.”
20 Nyi angv mirwksito, “Ngo so gv gamkinam mvnwng sum ripvkunv, ngo ogugo rita svgo doopv?”
20 — Eu tenho obedecido a todos esses mandamentos! — respondeu o moço. — O que mais me falta fazer?
21 Jisu ninyia minto, “No abwkalo nvgobv riso mvngbolo, vngla noogv ogumvnwng nga piokla morko nga heemanv vdwa ortoka vbvribolo no nyidomooku tolo nyitvyachok nvgobv rireku, vbvripikula aala nga vngming gvlakuka.”
21 Jesus respondeu:
22 Nyitvnv nyi angv vdwlo hum tvvtokudw nw mvngrula vngyu toku ogulvgavbolo nw achialvbv nyitvto.
22 Quando o moço ouviu isso, foi embora triste, pois era muito rico.
23 Vbvrikunamv Jisu ninyigv lvbwlaksu vdwa mintoku, “Ngo nonua milv jidunv: nyitvnv nyi v nyidomooku gv Karv tolo aanam lvgabv achialvbv aanyu manam gubv ridunv.
23 Jesus então disse aos discípulos:
24 Ngo mintin jidunv: nyitvnv nyi v Pwknvyarnv gv nyidomooku gv Karv lo aapvnam lvgabv aanyu manam gv hiru kaaya ngv kemel gv pwsi ungko lo ngwngpik tvvnam gv hirukaya nga kaiyadunv.”
24 E digo ainda que é mais difícil um rico entrar no Reino de Deus do que um camelo passar pelo fundo de uma agulha.
25 Lvbwlaksu vdwv vdwlo um tvvtokudw, bunu achialvbv tvngarvnga nyatoku, “Vbvrikunamv, yvvkula ringnam a paajikunv,” vla bunu tvvka nyato.
25 Quando ouviram isso, os discípulos ficaram muito admirados e perguntavam: — Então, quem é que pode se salvar?
26 Jisu bunua kaagap jinjinla kaala mirwkto, “So si nyi gvbv choopu manam gubv ridunv, vbvritola Pwknvyarnv gvbv ogumvnwng ngv choopu dunv.”
26 Jesus olhou para eles e respondeu:
27 Vbvrikunamv Pitar mintoku, “Kaatoka” nw minto, “Ngonu ogumvnwng nga topu pikula nam vngming gvdu. Ngonu ogugo paari kudw?”
27 Aí Pedro disse: — Veja! Nós deixamos tudo e seguimos o senhor. O que é que nós vamos ganhar?
28 Jisu bunua minto, “Nonuno paarung jinv ngv, vdwlo Nyia Kuunyilo ngv anw bv singtam gunv tolo ninyigv kairungnv Dvbv dooging lo doolwk rikudw, vbvrikunamv nonu ngoogv vring gola anyigo rigvnam vdwvkam dootare Israel gv haalung vring gola anyia rigvdogv dukubv.
28 Jesus respondeu:
29 Okv yvvdw naam a achiboru vdwa, anyibormv vdwa, anvabua, umvuu vdwa, rongo vdwa ngoogv lvgabv kayu pikula vngyu dukunv, hv lwnggo lvvyago paatv dukunv okv turbwngnv singnam a jirung rikunv.
29 E todos os que, por minha causa, deixarem casas, irmãos, irmãs, pai, mãe, filhos ou terras receberão cem vezes mais e também a vida eterna.
30 Vbvritola megonv vjak yvv atukchobv ridunv, hv kochingreku okv megonv vjak yvv kochinglo ridunv, hv atokchoreku.
30 Muitos que agora são os primeiros serão os últimos, e muitos que agora são os últimos serão os primeiros.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 19, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.