Marcos 2
ANWNV GAMLV (TGJ) vs NAA
1 Alu lonyi loom gv kochinglo Jisu kaparnaum lo vngkur toku, okv ho nw naam lo doopvkv vla yunying ngv dusik toku.
1 Dias depois, Jesus entrou de novo em Cafarnaum, e logo se ouviu dizer que ele estava em casa.
2 Vkvlvgabv hoka nyi vdwv achialvbv aakum kunamv aronv karchung goka dooku mato, okv agi gv agum loka dooku kaamato. Jisu bunua doin japjito.
2 Muitos se reuniram ali, a ponto de não haver lugar nem mesmo junto à porta. E Jesus anunciava-lhes a palavra.
3 Vdwlo nyi api v aalwk tokudw, digwngnv nyi go Jisu gvlo joolwk toku.
3 Trouxeram-lhe, então, um paralítico, carregado por quatro homens.
4 Nyi twngtv kunam lvgabv, ogubvrijeka, bunu nyi um ninyi gvlo aagv nyumato. Vkvlvgabv Jisu ogolo doopvdw ho tintwbv bunu namwng aolo ungko go mvko toku. Vdwlo bunu mvko tokudw bunu nyi a ninyigv joko lo karmu tvla soolu jitoku.
4 E, não podendo aproximar-se de Jesus, por causa da multidão, removeram o telhado no ponto correspondente ao lugar onde Jesus se encontrava e, pela abertura, desceram o leito em que o paralítico estava deitado.
5 Bunugv achialvbv mvngjwng kunam a kaagv rikula, Jisu digwngnv nyi anga minto, “Ngoogv kuunyilo, noogv rimur vdwa mvngnga jipvkun.”
5 Vendo-lhes a fé, Jesus disse ao paralítico:
6 Pvbv tamsarnv megonv ho vdwv doodum tvla bunu mvngsu nyato,
6 Alguns escribas estavam sentados ali e pensavam em seu coração:
7 “Ogubv so nyi si svbv gaam minladunv? Si Pwknvyarnvnyi nyarjitari namgo! Pwknvyarnv akin mwng yvvdw rimur ham mvngnga ladunv!”
7 — Como ele se atreve a falar assim? Isto é blasfêmia! Quem pode perdoar pecados, a não ser um, que é Deus?
8 Vjakpi gobv Jisu chintoku ho vdwgv ogugo mvngnam am, vkvlvgabv nw bunua minto, “Ogubv nonu vbv mvngdunv?
8 E Jesus, percebendo imediatamente em seu espírito que eles assim pensavam, disse-lhes:
9 Vbvri minpubv minla, so digwngnv nyi sum, ‘No gv rimur vdwa mvngnga pvkunv,’ vmalo mindubai, ‘Gudunglak, naaraplak noogv karpunvnv nga, okv vngkarto’?
9 O que é mais fácil? Dizer ao paralítico: “Os seus pecados estão perdoados”, ou dizer: “Levante-se, tome o seu leito e ande”?
10 Vbvrijvka Nyia Kuunyilo ngv nyiamooku so rimur ham anyubv kayu jidubv tojupkunamv doodu hum ngo kaatam dubv rinam go.” Vkvlvgabv nw digwngnv nyi a minto.
10 Mas isto é para que vocês saibam que o Filho do Homem tem autoridade sobre a terra para perdoar pecados. E disse ao paralítico:
11 “Ngo nam mindu, dakrap tvkuka, naaraplak noogv karpunvnv nga, okv naam lo vngnyikuka!”
11 — Eu digo a você: Levante-se, pegue o seu leito e vá para casa.
12 Vbvririlo ho mvnwngngv kaadumto, nyi angv dakrap laku, ninyigv karpunvnv nga naarap toku, okv baapubv vngtoku. Bunu mvnwngngv lamngaknyato okv Pwknvyarnvnyi hartvla, minto, “Ngonu vdwloka svkvnvgo ogugoka kaakw mapvnv!”
12 Ele se levantou e, no mesmo instante, pegando o leito, retirou-se à vista de todos, a ponto de todos se admirarem e darem glória a Deus, dizendo: — Jamais vimos coisa assim!
13 Jisu Galili svparsvlv adarlo lvkodv aakur toku. Nyitwng go nw gvlo aakumto, okv nw bunua tamsar rapto.
13 De novo, Jesus foi para junto do mar, e toda a multidão vinha ao encontro dele, e ele os ensinava.
14 Nw vbv vngrilo, nw kaapato lampu naakumyanv, Lebi Alpius gv kuunyilo, ninyigv opislo dooto. Jisu ninyia minto, “Nga vngming gvto.” Lebi gudungto okv nw a vngming gvtoku.
14 Quando ia passando, viu Levi, filho de Alfeu, sentado na coletoria e lhe disse: Ele se levantou e o seguiu.
15 Kochinglo Jisu Lebi gv naamlo dvnam dvla dooto. Twngtv rungnv lampu naakumyanv okv toa kunam nyi vdwvka Jisunyi vngming gvto, okv ninyi gvlo megonv aapwngto okv ninyigv lvbwlaksu vdwv tvbul adarlo dooto.
15 Achando-se Jesus à mesa, na casa de Levi, estavam junto com ele e com os seus discípulos muitos publicanos e pecadores; porque estes eram muitos e também o seguiam.
16 Pvbv tamsarnv nyi mego, Parisis nyi vdwv, Jisunyi lampu naakumyanv vdwa okv toa kunam nyi vdwa lvkobv dvdubv kaapato, vkvlvgabv bunu ninyigv lvbwlaksu vdwa tvuto, “Ogubv nw vkvnv nyi vdwa lvkobv dvdunv?”
16 Os escribas dos fariseus, vendo Jesus comer em companhia dos pecadores e publicanos, perguntavam aos discípulos dele: — Por que ele come e bebe com os publicanos e pecadores?
17 Jisu bunuam tvvpato okv mirwkto, “Nyi ngv yvvbunudw chvrv nvngv Daktor a dinchima, vbvritola yvvbunudw lvvmanvngv mwng. Ngo mvngdvnv nyi vdwa gokbv aamato, vbvritola rimurnv vdwa.”
17 Tendo ouvido isto, Jesus lhes respondeu:
18 Doopam gulo Jon gv rigvnam vdwv la okv Parisis vdwv bunu yikla doonyato. Nyi megonv Jisu gvlo aato okv ninyia tvuto, “Si ogu vdw Jon gv lvbwlaksu vdwv la okv Pharisis gv lvbwlaksu vdwv yikla doogvre, vbvritola no gvngv dooma dunv?”
18 Ora, os discípulos de João e os fariseus estavam jejuando. Algumas pessoas foram perguntar a Jesus: — Por que os discípulos de João e os discípulos dos fariseus jejuam, mas os seus discípulos não jejuam?
19 Jisu mirwkto, “Nonuno nyidalo doonv vdwa dvmatvngma bv vngmu dukubv dvmin dunvre? Hvbv rirung mare! Makbu v doodv dvbv bunuam, bunu hvbv rimare.
19 Jesus respondeu:
20 Vbvritola alu go aariku makbu a bunugv loka vnggv roriku, okv vbvrikubolo bunu ho yigrap reku.
20 No entanto, virão dias em que o noivo lhes será tirado, e então, naquele dia, eles vão jejuar.
21 “Yvvka vji jenw ariap ham vji jikulo hamtak lwknv kaama; Vbvrikubolo ninyigv jenw hamlwk namv takche rikunyi takgv riku okv ungko ngv kootv yayare.
21 Ninguém costura um remendo de pano novo em roupa velha; porque o remendo novo tira um pedaço da roupa velha, e o buraco fica ainda maior.
22 Yvvka anggor ala anw ham pumchup akulo pwlwknv kaamare; vbvribolo anggor ala anw ngv pumchup aku lo hupokre, okv anggor ala ngvla pumchup v alv mariku. Vmabvya anggor ala anw a pumchup anw lo pwlwk yadunv.”
22 E ninguém põe vinho novo em odres velhos, porque, se fizer isso, o vinho romperá os odres e se perdem tanto o vinho como os odres. Mas põe-se vinho novo em odres novos.
23 Jius Doonualu golo Jisu radv rongo apum gulo vngpitla vngto. Nw gv lvbwlaksu vdwa lvkobv vngming gvto, bunu radv damw dooku ham gakbwngla pikrap nyatoku.
23 Aconteceu que, num sábado, Jesus atravessava as searas, e os seus discípulos, ao passar, começaram a colher espigas.
24 Vkvlvgabv Parisi vdwv Jisunyi minto, “Kaato laka, noogv lvbwlaksu vdwv jius Doonualu lo vbvrinam si ngonugv Pvbv nga rinyingdu!”
24 Então os fariseus disseram a Jesus: — Olhe! Por que eles estão fazendo o que não é lícito aos sábados?
25 Jisu mirwkto, “Nonu Dabid vdwlo dvnam go dvnwng rilo ogugo ribvdw um nonuno lvkoka puri rikw mai? Nw la okv ninyigv nyi vdwv kano toku,
25 Ele lhes respondeu:
26 hoka nw vngtoku Pwknvyarnv gv naamlo okv dvtoku Pwknvyarnv gvlo kumlwknam vtwng nga. Svbvrito vdwlo Abiatar nyibu butvyachok bv ririlo. Ngonugv Pvbv ara lokv nyibu vmwng vtwng nga dvnyu nvngv—vbvritola Dabid um dvtoku okv ninyigv nyi vdwaka jita toku.”
26 Como entrou na Casa de Deus, no tempo do sumo sacerdote Abiatar, e comeu os pães da proposição, os quais só aos sacerdotes era lícito comer, e ainda deu esses pães aos seus companheiros?
27 Okv Jisu minya toku, “Nyi si Doonualu lvgabv mvvma; Doonualuv nyi gv alvnam lvgabv mvpvnv;
27 E Jesus acrescentou:
28 Vkvlvgabv Nyia Kuunyilo ngv Doonualu gvka Ahtu hv.”
28 Assim, o Filho do Homem é senhor também do sábado.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 2, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.