Marcos 1

ANWNV GAMLV (TGJ) vs NAA

Sair da comparação
NAA Nova Almeida Atualizada 2017
1 Si Pwknvyarnv gv kuunyilo, Jisu Kristo gv Alvnv Yunying ngv
1 Princípio do evangelho de Jesus Cristo, Filho de Deus.
2 Si nyijwk Aijaya gv lvkpv kunam aingbv rirap toku:
2 Como está escrito na profecia de Isaías: “Eis que envio o meu mensageiro adiante de você, o qual preparará o seu caminho.
3 Chukrimooku lo nyi go gokdungdo,
3 Voz do que clama no deserto: Preparem o caminho do Senhor, endireitem as suas veredas.”
4 Vkvlvgabv Jon chukrimooku lo aalwkto, baptisma jitoku okv Japkar toku. “Nonu rimur lokv lintokuka okv baptisma naalakuka,” Nw mintoku nyi vdwa, “Okv Pwknvyarnv nonugv rimur a mvngnga jiriku.”
4 E foi assim que João Batista apareceu no deserto, pregando batismo de arrependimento para remissão de pecados.
5 Judia mooku lokv okv Jerusalem pamtv lokv nyi achialvgo Jon gv minam a tvvbv linlaku bunu atubogv rimur a mintam jilaku Jon gvlo Jordan svko lo baptisma jiku toku.
5 E toda a região da Judeia e todos os moradores de Jerusalém iam até ele. E, confessando os seus pecados, eram batizados por ele no rio Jordão.
6 Jon Kemel gv amw lokv chumnam vji a kooto okv ninyigv kipo lo apin hook go hokto okv ninyigv dvnam v takamyarup okv mootum gv tangu-ngula.
6 A roupa de João era feita de pelos de camelo. Ele usava um cinto de couro e se alimentava de gafanhotos e mel silvestre.
7 Nw nyi vdwa minpa jito, “Ngoogv kochinglo ngam kaiyanvgo aare ngo ninyigv lvsup a choobap la taasok yadubvka alvka yama.
7 E João pregava, dizendo: — Depois de mim vem aquele que é mais poderoso do que eu, do qual não sou digno de, curvando-me, desamarrar as correias das suas sandálias.
8 Ngo nonua isi lokv mwng baptisma jidu, vbvritola nw nonua Darwknv Dow lokv baptisma jireku.”
8 Eu batizei vocês com água; ele, porém, os batizará com o Espírito Santo.
9 Ayungjvma nga Jisu Galili mookugv Najaret lokv aalaku, Jordan svko lo Jon gvlokv baptisma jiku toku.
9 Naqueles dias, Jesus veio de Nazaré da Galileia e foi batizado por João no rio Jordão.
10 Jisu isi lokv daklin sopikda, nw kaapato nyidomooku v kokok dubv okv Dow v taakw jvbv nw gvlo holwk dubv kaato.
10 Logo ao sair da água, Jesus viu os céus se abrindo e o Espírito descendo como pomba sobre ele.
11 Okv ho nyidomooku lokv gaamgo gokto “No ngoogv pakyachoknam kuunyilo akin v, nam lvkobv ngo mvngpu dukunv.”
11 Então veio uma voz dos céus, que dizia: — Você é o meu Filho amado; em você me agrado.
12 Vjakgobv Darwknv Dow hv ninyia chukrimooku lo vngdubv mvto,
12 E logo o Espírito conduziu Jesus ao deserto,
13 hoka nw alu champigo dookunamv, mootum lo Uyu ngv ninyia pookayarka toku. Hoka svnwngsvmin vka dooto, vbvrikunamv nyidogindung vdwv aatoku okv ninyia ridur toku.
13 onde ficou durante quarenta dias, sendo tentado por Satanás. Estava com as feras, e os anjos o serviam.
14 Jonnyi patwk tumlwkro kochinglo, Jisu Galili mookulo vngla okv Pwknvyarnv lokv Alvnv Yunying nga japkar toku.
14 Depois de João ter sido preso, Jesus foi para a Galileia, pregando o evangelho de Deus.
15 “Alvnv alu v aadukukv,” nw minto, “Okv Pwknvyarnv gv Karv ngv nvchi dukukv rimur lokv lintokuka okv Alvnv Yunying nga mvngjwng tvka!”
15 Ele dizia:
16 Jisu Galili gv svparsvlv lvgumlo vngkar rikulo, ngui naanv nyi anyigo nw kaapato, Saimon okv ninyigv boru Andriu, vsap lokv ngui naadungto.
16 Caminhando junto ao mar da Galileia, Jesus viu os irmãos Simão e André, que lançavam a rede ao mar, porque eram pescadores.
17 Jisu bunua mintoku, “Ngam lvkobv aato, okv ngo nonua nyi naadubv tamsarre.”
17 Jesus lhes disse:
18 Vjakgobv bunu vsap a topu pikula okv ninyia lvkobv vngtoku.
18 Então eles deixaram imediatamente as redes e o seguiram.
19 Nw achukgo vnglindvda hoka boru anyi godv kaapa toku, Jebedi gv kuunyilo Jems okv Jon bunyia. Bunu bunugv svpw arwnglo vsap a mvdinla dootoku.
19 Pouco mais adiante, Jesus viu Tiago, filho de Zebedeu, e João, seu irmão, que estavam no barco consertando as redes,
20 Jisu bunua kaapa namgola nw bunua gokto; ho bunu bunugv abu Jebedi okv riria jinv bunua svpw lo doomupila okv Jisunyi lvkobv vngtoku.
20 e logo os chamou. E eles seguiram Jesus, deixando o seu pai Zebedeu no barco com os empregados.
21 Jisu okv ninyigv lvbwlaksu vdwv Kaparnaum banggu lo aatoku, okv akonvgv Jius Doonualu lo Jisu Jius kumkunaam lo vngtoku okv tamsar rapto.
21 Depois, entraram em Cafarnaum, e, logo no sábado, Jesus foi ensinar na sinagoga.
22 Nyi vdwv ninyigv tamsar nama tvvla lamrwpanyato, oglvgavbolo nw pvbv tamsarnvbv mimabv tojupkunam jvbv tamsar yato.
22 E maravilhavam-se com a sua doutrina, porque os ensinava como alguém que tem autoridade e não como os escribas.
23 Vjakgobv bunugv Jius kumkunaamlo ho alvmanv dow v nyi ako gvlo aakunamv nw gamtv rungbv segokto,
23 E logo apareceu na sinagoga um homem possuído de espírito imundo, o qual gritou:
24 “Najaret gv Jisu No ngonu gvlo ogugo naadubv? No ngonua soka mvyakmvchak dvbvri? Ngo chindu no yvvdw—No Pwknvyarnv gv darwknv gindungpingko ngv!”
24 — O que você quer conosco, Jesus Nazareno? Você veio para nos destruir? Sei muito bem quem você é: o Santo de Deus!
25 Jisu gamki la dow a minto “Mimabvk, no nyi lokv liro tokuk!”
25 Mas Jesus o repreendeu, dizendo:
26 alvmanv dow v ho nyi ham achirungbv hwkdin moto okv gamtv rungbv segok moto, okv nyi lokv lintoku.
26 Então o espírito imundo, agitando-o violentamente e gritando em alta voz, saiu dele.
27 Nyi mvnwngngv achialvbv lamrwpanya lakula akin-akin v mirwk minsu raptoku, “Si ogu goda? Si re jvjvbv ogu gonyi anw bv tamsarnamv? So nyi angv si tojupkunam go nw alvmanv dow vdwaka kaanam namla do okv bunuka ninyia tvvjidu!”
27 Todos se admiraram, a ponto de perguntarem entre si: — Que é isto? Uma nova doutrina! Com autoridade ele ordena aos espíritos imundos, e eles lhe obedecem!
28 Okv vkvlvgabv Jisu gv lvkwng yunying ngv Galili gv mooku mvnwnglo baapu bv dupwng toku.
28 E a fama de Jesus se espalhou depressa em todas as direções, por toda a região da Galileia.
29 Jisu okv ninyigv lvbwlaksu vdwv Jems okv Jon bunyia mintala, Jius kumkunaam ha kayupila okv vngdavngrala Saimon okv Andriu gv naamlo vnglwkto.
29 E, saindo da sinagoga, foram, com Tiago e João, para a casa de Simão e André.
30 Saimon gv ayu gadw lo ramla lvvmala dooto, Jisu aachi sopikda, bunu ninyia hvkvgv lvgabv minjito.
30 A sogra de Simão estava de cama, com febre; e logo deram essa notícia a Jesus.
31 Jisu ninyigvlo aato, laak lokv gakbwngto, okv ninyia ridurla dakrap dubv svyinto. Ramnam hv nw lokv ngetoku, okv nw bunua jiraphorap toku.
31 Então, aproximando-se, Jesus pegou na mão dela e fez com que ela se levantasse. A febre a deixou, e ela passou a servi-los.
32 Doonyi v poklwkro kochingbv ariumrikulo hoka nyi vdwv lvvmanv mvnwngnga okv vram naanam nyi vdwa Jisu gvlo aagvjito.
32 À tarde, depois do pôr do sol, trouxeram a Jesus todos os enfermos e endemoniados.
33 Banggu hokv nyi mvnwngngv aakumla naam agi lo dakpamto.
33 Toda a cidade estava reunida à porta da casa.
34 Jisu awgo nvgwngnv lvvma nvnga mvpujito okv awgo uyuvram haka chara jito. Nw uyuvram vdwa gaam milin momato, ogulvgavbolo bunu chinsuto nw yvvdw.
34 E ele curou muitos que se achavam doentes de todo tipo de enfermidades. Também expulsou muitos demônios, não lhes permitindo que falassem, porque sabiam quem ele era.
35 Aru gonvgv arukamchi bv puaharing madvbv kanv dvdubv, Jisu gudungla okv naam lokv vngtoku. Nw banggu ha vngboto jimiku mooku golo, hoka nw kumto.
35 Tendo-se levantado de madrugada, quando ainda estava escuro, Jesus saiu e foi para um lugar deserto, e ali orava.
36 Vbvritola Saimon la ninyigv ajin vdwv vnglinto Jisunyi makarbv,
36 Simão e os que estavam com ele procuraram Jesus por toda parte.
37 okv vdwlo bunu nw a kaapa tokudw bunu minto, “Mvnwng hv nam kaakardu.”
37 Quando o encontraram, lhe disseram: — Todos estão à sua procura.
38 Vbvrinamv Jisu mirwksito, “Ngonu vngrung laju kvvbi dokardovr nampum vdw soka. Ngo bunugv lvgabv japtam jidubv, ogulvgavbolo ngo hvkv lvgabv aapvnv.”
38 Jesus, porém, lhes disse:
39 Vkvlvgabv nw Galili mookulo mvnwngnga vnggola okv ho vdwgv Jius vdwgv kumkunaamlo mingojito okv uyuvram vdwa charkak jito.
39 Então ele foi por toda a Galileia, pregando nas sinagogas deles e expulsando os demônios.
40 Apin hv yaarikla arwnam lvvmanv nyi go Jisu gvlo aato, lvbwng ngv kumpvto, okv mvdur lvgabv ninyia dinchi rungbv koto. “No mvnggilo,” nw minto, “No nga darwk dubv mvlare.”
40 Um leproso se aproximou de Jesus e lhe pediu, de joelhos: — Se o senhor quiser, pode me purificar.
41 Jisu aya mvngpato, okv ninyigv laak v ilindola nyi ham mambwngto. “Ngo mvnggidu,” nw mirwk toku. “Darwk tokuka!”
41 E Jesus, profundamente compadecido, estendeu a mão, tocou nele e disse:
42 Vjakgobv nyi agv lvvma ngv ngetoku, okv nw darwk toku.
42 No mesmo instante, a lepra desapareceu dele, e ele ficou limpo.
43 Vbvrinamv Jisu ninyia kadwk rungbv minto okv ninyia vjakgobv vngmu toku
43 E, advertindo-o severamente, logo o despediu.
44 ninyia “Tvvtoka, so gv rinam sum yvvnyika mintam mabvka,” vla mingv rikula. “Vbvritola nyibu gvlo vngdavngra laka okv ninyia no jwngkadaka kolaka; hvbv rigvrila nyichar mvnwngnga no poorung pvku vla chimu laka, Moses gv ortojinam lokv erinpeelwk a rinto laka.”
44 E lhe disse:
45 Vbvritola nyi angv vngtoku okv minrap toku Yunying nga mooku mvnwnglo dupwng motoku. Nw vbv achialvbv minkunamv Jisu ka banggu lo nyi ha kaapa kodubv vngnyu kumato. Vmabvya, nw agumlo jemataiku mookulo dootoku, okv mooku mvnwng gv nyi vdwv nw gvlo aakumto.
45 Mas, tendo ele saído, começou a proclamar muitas coisas e a divulgar a notícia, a ponto de Jesus não poder mais entrar publicamente em nenhuma cidade. Por isso, permanecia fora, em lugares desertos. E de toda parte vinham ao encontro dele.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 1, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.