Marcos 15
ANWNV GAMLV (TGJ) vs NVT
1 Arukamchi bv nyibu butvnv vdwv, baapubv nyiga vdwa, Pvbv tamsarnv vdwa, okv dookum mvnwngnga lvkobv kaarwksuto. Okv bunugv rungnam vdwa mvtoku. Bunu Jisunyi jaako lvktola, ninyia vnglin gvto, okv Pilot gvlo ninyia laklwk toku.
1 De manhã bem cedo, os principais sacerdotes, os líderes do povo e os mestres da lei — todo o alto conselho — se reuniram para discutir o que fariam em seguida. Então amarraram Jesus, o levaram e o entregaram a Pilatos.
2 Pilot ninyia tvuto, “No Jius vdwgv Dvbv ngvri?”
2 Pilatos lhe perguntou: “Você é o rei dos judeus?”. Jesus respondeu: “É como você diz”.
3 Nyibu butvnv vdwv Jisu gvlo gungnying awgo milwkto,
3 Os principais sacerdotes o acusaram de vários crimes,
4 vkvlvgabv Pilot Jisunyi tvvdidvto “No mirwk dubv mvngmare? Tvvtoka vdwgo bunu mvnwngngv nam gungnying lwkdunv!”
4 e Pilatos perguntou: “Você não vai responder? O que diz de todas essas acusações?”.
5 Lvkodv Jisu gamgoka mirwk sumato, okv Pilot mvngngak pala mvngtoku.
5 Mas, para surpresa de Pilatos, Jesus não disse coisa alguma.
6 Vngbodvnam Pumja ngv rirap dwkibv Pilot gvlo vkvnv ribwng namgo dooto patwklo tumnam nyi vdwlokv akonyi nyi vdwgv koonam anga anyubv limu dukubv.
6 A cada ano, durante a festa da Páscoa, era costume libertar um prisioneiro, qualquer um que a multidão escolhesse.
7 Vbvriri ho nyi ako aminv Barabas vnam gonyi vdwa yalung dula gwngrw gwnv go patwk arwnglo dooto.
7 Um dos prisioneiros era Barrabás, um revolucionário que havia cometido assassinato durante uma revolta.
8 Vdwlo nyitwng ngv vngkum tokudw okv bunu Pilot ninyigv ribu ha rijilabv vla kooto.
8 A multidão foi a Pilatos e pediu que ele libertasse um prisioneiro, como de costume.
9 Nw bunua tvvkato, “Nonu ngam jius gv Dvbv nga nonugv lvgabv anyubv topu jilabv vla mvngdure?”
9 Pilatos perguntou: “Querem que eu solte o ‘rei dos judeus’?”.
10 Bunugv tanyum gvnam lokv nyibu butv vdwv Jisunyi ninyi gvlo laklwk dunv vla Pilot alvrungbv chinto.
10 (Pois havia percebido que os principais sacerdotes tinham prendido Jesus por inveja.)
11 Vbvritola nyibu butvnv vdwv nyitwng nga bunugv lvgabv Barabasnyi anyubv tulin jilabv vla Pilotnyi mintokv vla miarto.
11 Nesse momento, os principais sacerdotes instigaram a multidão a pedir a libertação de Barrabás em vez de Jesus.
12 Pilot nyitwng nga lvkodv tvvkato, “Vbvrikunamv, nonugv Jius vdwgv dvbv ngv, vnam nyi sum ngam ogu ritokv vla mvngdu?”
12 Pilatos lhes perguntou: “Então o que farei com este homem que vocês chamam de ‘rei dos judeus’?”.
13 Bunu rumla gokorto, “Ninyia Daapolo takki toka!”
13 “Crucifique-o!”, gritou a multidão.
14 Pilot tvvka tokuda, “Vbvritola ogunv rimur gula nw ripvnv?” Bunu abuyabv rumla gokto “Ninyia Daapolo takki toka.”
14 “Por quê?”, quis saber Pilatos. “Que crime ele cometeu?” Mas a multidão gritou ainda mais alto: “Crucifique-o!”.
15 Pilot nyitwng nga rinyok dubv mvngto, vkvlvgabv nw bunu gvbv Barabasnyi anyubv tulin jitoku. Vbvrikunamv Pilot Jisunyi svnyak pamutoku, okv bunugv laaklo ninyia daapo lo takki dukubv jilwk toku.
15 Para acalmar a multidão, Pilatos lhes soltou Barrabás. Então, depois de mandar açoitar Jesus, entregou-o aos soldados romanos para que fosse crucificado.
16 Sipai vdwv bunugv ajin vdwa gokkum silaila Jisunyi Pilot nyigam gv kvba baaku pvrvlo vnggvtoku.
16 Os soldados levaram Jesus para o palácio do governador (lugar conhecido como Pretório) e chamaram todo o regimento.
17 Bunu lvngching lwngbonv vji vkv jvtvlaklwk gubv Jisunyi pilwkto, tvv doonv hakbv lokv dunggar bv mvto, okv um ninyigv dumpo lo pilwkto.
17 Vestiram Jesus com um manto vermelho, teceram uma coroa de espinhos e a colocaram em sua cabeça.
18 Vbvrikunamv bunu salaam mvminto: “Jius vdwgv Dvbv ngv turbwng laka!”
18 Então o saudavam, zombando: “Salve, rei dos judeus!”.
19 Bunu ninyigv dumpo nga daadwng lokv dvngto, ninyia tachor chorke toku. Ninyia bunu lvbwng ngv kumpvto, okv guplwkto.
19 Batiam em sua cabeça com uma vara, cuspiam nele e ajoelhavam-se, fingindo adorá-lo.
20 Vdwlo bunu ninyia rijirio svngam rinya tokudw, bunu ninyigv ayak lokv lvngching lwngbonv vji pilwk nama pilintoku okv ninyigv vji gvbwng nama pikkur lwktoku. Vbvrikunamv bunu ninyia daapolo takki dubv linggv toku.
20 Quando se cansaram de zombar dele, tiraram o manto vermelho e o vestiram com suas roupas. Então o levaram para ser crucificado.
21 Lamtvlo bunu nyi go aminv Saimon vnamgo vngrwk suto nw mooku lokv pamtv bv aanvgo, okv ninyia sipai vdwv Jisu gv Daapo ngam joodu bv mililalato. (Saimon nw Sairene lokv okv Alekjandar gvla Rupus gv abuv.)
21 Um homem chamado Simão, de Cirene, passava ali naquele momento, vindo do campo. Os soldados o obrigaram a carregar a cruz. (Simão era pai de Alexandre e Rufo.)
22 Bunu Jisunyi Golgota vnam mooku lo aalwk gvto. “Golgota vnam si dumku gv mooku.”
22 Levaram Jesus a um lugar chamado Gólgota (que quer dizer “Lugar da Caveira”).
23 Hoka bunu ninyia anggor ala lo nvnv mvyomvchinam miir vnam, vkv jitv tvvto, vbvritola Jisu um tvngmato.
23 Ofereceram-lhe vinho misturado com mirra, mas ele recusou.
24 Vbvrikunamv bunu ninyia hoka daapolo takki toku okv ninyigv vji ha bunu mvnwng hv ormi sitoku, vji arip ha yvv paaridw vla kaakanvbv vlwng lika suto.
24 Então os soldados o pregaram na cruz. Depois, dividiram as roupas dele e tiraram sortes para decidir quem ficava com cada peça.
25 Vdwlo ninyia bunu Daapolo takki rilo ho aru gv gunta kiya baji bv ritoku.
25 Eram nove horas da manhã quando o crucificaram.
26 Ninyia gungnying lwgvnvnv nga “Jius vdwgv Dvbv” vla lvktola kaapadubv timpvto.
26 Uma tabuleta anunciava a acusação feita contra ele: “O Rei dos Judeus”.
27 Bunu dvritnaaritnv nyi anyi goka Jisunyi lvkobv akonyi lakbik kyambv okv akonyi lakchi kyambv takkito. [
27 Dois criminosos foram crucificados com ele, um à sua direita e outro à sua esquerda.
28 Vkv aingbv Darwknv Kitap hv jvjvbv ritoku ho mindu “Nw alvmanv nyi vdwgv aje ha naapin sipv”]
28 Assim, cumpriram-se as Escrituras que diziam: “Ele foi contado entre os rebeldes”.
29 Lamtv lokv vngpiknv nyi vdwv dumpo ngv dumpv panyula riying dvla Jisunyi minjimiobv svbv minto, “Ah ha! No Pwknvyarnvnaam ha mvyak gvrila alu loum lo mvrung tvdukui!
29 O povo que passava por ali gritava insultos e sacudia a cabeça em zombaria. “Olhe só!”, gritavam. “Você disse que destruiria o templo e o reconstruiria em três dias.
30 Vjak Daapo hokv itokuka okv no atu hv mvtursito kuka!”
30 Pois bem, salve a si mesmo e desça da cruz!”
31 Vbvdvdvbv nyibu butvnv vdwv okv Pvbv tamsarnv vdwv, Jisunyi nyarji minto, bunu mimisito, “Nw kvvbi vdwa ringlato, vbvritola nw atu hv ringsu-nyuma!
31 Os principais sacerdotes e os mestres da lei também zombavam de Jesus. “Salvou os outros, mas não pode salvar a si mesmo!”, diziam.
32 Klai kaalaju Kristonyi, Israel gv Dvbvnyi, vjak Daapo lokv idu kubv, ho ngonu ninyia mvngjwng rikunv!”
32 “Que esse Cristo, o rei de Israel, desça da cruz agora mesmo para que vejamos e creiamos nele!” Até os homens crucificados com Jesus o insultavam.
33 Vdwlo alu lopo tokudw, mooku mvnwnglo kanv toku, v gunta aom gubv doobwngto.
33 Ao meio-dia, desceu sobre toda a terra uma escuridão que durou três horas.
34 Gunta aom baji bv Jisu gamtv rungbv gokla minto “Eloi, Eloi, lama Sabakthani?” So vnam si “Ngoogv Pwknvyarnv, ngoogv Pwknvyarnv no ogu bv ngam topak duku nvla?”
34 Por volta das três da tarde, Jesus clamou em alta voz: “ Eloí, Eloí, lamá sabactâni? ”, que quer dizer: “Meu Deus, meu Deus, por que me abandonaste?”.
35 Nyi mego hoka doonv vdwv ninyigv minam um tvgvrila minto, “Tvvtoka nw Elijanyi gokdu!”
35 Alguns dos que estavam ali, ouvindo isso, disseram: “Ele está chamando Elias”.
36 Bunugv lokv akonv riolwkto tachak pupam go bvngla, um kungsoknv opolo nwkbokto, okv um singda nyiktoklo pubwngto. Vbvritola nw um Jisugv naptwng naborlo tungsala tungpvto okv minto, “Dooyato! Klai kaalaju lvkonyika Elija aala ninyia Daapo loka naalu ridw!”
36 Um deles correu, ensopou uma esponja com vinagre e a ergueu num caniço para que ele bebesse. “Esperem!”, disse ele. “Vamos ver se Elias vem tirá-lo daí.”
37 Gamtv rungbv gokto kula Jisu sitoku.
37 Então Jesus clamou em alta voz e deu o último suspiro.
38 Pwknvyarnv gv naam arwnglo darwk yachoknv karchung lo vji torchik nvnv ngv mvngring lokv lvtwng lobv taknyi gubv takpinsito.
38 A cortina do santuário do templo se rasgou em duas partes, de cima até embaixo.
39 Sipai nyigam daapo kaagia gv nvchilo daktola, Jisu oguaingbv sipvdw um vdwlo kaatodw nw svbv minto, “Si Nyi si jvjvbv Pwknvyarnv gv kuunyilo gurung!”
39 Quando o oficial romano que estava diante dele viu como ele havia morrido, exclamou: “Este homem era verdadeiramente o Filho de Deus!”.
40 Hoka nyimvmvvga vkv mego, adu lokv kaatinla dakto. Hv bunu Meri Magdalene, boruya Jems gvla Josep gv anv Meri okv Salom.
40 Algumas mulheres observavam de longe. Entre elas estavam Maria Madalena, Maria, mãe de Tiago, o mais jovem, e de José, e Salomé.
41 Bunu Jisu gv Galili lo rerilo remin gvnv ngv okv ninyia ridur nvngv. Okv ninyia vngming gvla Jerusalem lo vngming gvnv nyimvmvvga vkvsin awgo rito.
41 Eram seguidoras de Jesus e o haviam servido na Galileia. Também estavam ali muitas mulheres que foram com ele a Jerusalém.
42 — ausente —
42 Tudo isso aconteceu na sexta-feira, o dia da preparação, antes do sábado. Ao entardecer,
43 — ausente —
43 José de Arimateia foi corajosamente a Pilatos e pediu o corpo de Jesus. (José era um membro respeitado do conselho dos líderes do povo e esperava a chegada do reino de Deus.)
44 Jisu sipvku vnam ha tvvtola Pilot achialvbv lamtoku. Nw sipai nyigamnyi gokla okv Jisu kajo sirokuri vla tvvkato.
44 Surpreso com o fato de Jesus já estar morto, Pilatos chamou o oficial romano e perguntou se fazia muito tempo que ele havia morrido.
45 Sipai nyigam gvlo tvgapro kochingbv, Pilot Josepnyi svma nga naala duku vla minto.
45 O oficial confirmou que Jesus estava morto, e Pilatos disse a José que podia levar o corpo.
46 Josep vji jebor go rvvgv rila, svma nga naalu laku, vji jebor hv tumgv rikula, okv nyibung arwnglo vvpv toku, nyibung ngv vlwng lvngtak golo dulwknam go. Vbv mvgvrila nw agi a vlwng pwktv rungnvgo ngortum to.
46 José comprou um lençol de linho, desceu o corpo de Jesus da cruz, envolveu-o no lençol e colocou-o num túmulo escavado na rocha. Então rolou uma grande pedra na entrada do túmulo.
47 Meri Magdalene okv Josep gv anv Meri bunu kaariala okv Jisu gv svma nga vvpv konga kaatoku.
47 Maria Madalena e Maria, mãe de José, viram onde o corpo de Jesus tinha sido sepultado.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 15, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.