Marcos 14
ANWNV GAMLV (TGJ) vs NTLH
1 Vngbodvnam okv Vpap lwkmabv vtwng dvnam pumja alu vdwgv aase ngv loonyi go doodubv, nyibu butv vdwv la Pvbv tamsarnv vdwv Jisunyi nyi chimpa madubv naatungla mvkidubv vla kaakarnyato.
1 Faltavam dois dias para a Festa da Páscoa e a Festa dos Pães sem Fermento . Os chefes dos sacerdotes e os mestres da Lei procuravam um jeito de prender Jesus em segredo e matá-lo.
2 Bunu minto, “Nyi vdwv yalungyachung bv rijila, ngonu pumja alulo sum riyojuka.”
2 Eles diziam: — Não vamos fazer isso durante a festa, para não haver uma revolta no meio do povo.
3 Jisu Betani lo Saimon gv naam lo dooto, nw apin yaritla lvvma kunvgo. Jisu gv dvnam dvla doorilo, nyimvmvvga ako daaching pumchup gulo achialv arvdoonv nampunv piaknam ala darwk dubv mvlinnam vkv akudubv bvngla hila aato. Nw pumchup a mvkok gvrila nampunv ala um Jisu gv dumpo lo piakto.
3 Jesus estava no povoado de Betânia, sentado à mesa na casa de Simão, o Leproso. Então uma mulher chegou com um frasco feito de alabastro , cheio de perfume de nardo puro, muito caro. Ela quebrou o gargalo do frasco e derramou o perfume na cabeça de Jesus.
4 Hoka nyi kvgunv haachirapto okv akonv akonyi raamisito. “Ogu rinvla nampu nvnga pwgga mindunv?
4 Alguns que estavam ali ficaram zangados e disseram uns aos outros: — Que desperdício!
5 Sum lwngngom lvnv raaji lokdwng gubv piokgv rila okv um morko nga heemanv vdwa jiya bolo alvnamv!” Okv bunu nyimvmvvga nga achialvbv darminto.
5 Esse perfume poderia ter sido vendido por mais de trezentas moedas de prata , que poderiam ser dadas aos pobres. Eles criticavam a mulher com dureza,
6 Vbvritola Jisu minto, “Ninyia akinbv kayu tvka! Ogubv nonu ninyia mindwkminku yadunv? Nw ngam alvnvgo okv kaapu rungnvgo rijipv.
6 mas Jesus disse:
7 Nonu aludwkia heemanv nyi vdwa lvkobv ribam tvdu, okv vdw dw lo mvngridw, nonu ho bunua ridurladu. Vbvritola nonu nga aludwkia lvkobv doobam paamare.
7 Pois os pobres estarão sempre com vocês, e, em qualquer ocasião que vocês quiserem, poderão ajudá-los. Mas eu não estarei sempre com vocês.
8 Nw ogugo rila pvdw nw rigvnyibv; Nw nampunvnga ngoogv ayaklo piaknam si ngam nyibung riidwlo rise nga riicho dunv.
8 Ela fez tudo o que pôde, pois antes da minha morte veio perfumar o meu corpo para o meu sepultamento.
9 Vjak, ngo nonua jvjvbv mindu, ogoloka ho Gamlv nga nyiamooku mvnwng so japgo redw, ninyigv rinamsum, ninyia mvngpala minpa nvnv gobv ribwngre.”
9 Eu afirmo a vocês que isto é verdade: em qualquer lugar do mundo onde o
10 Vbvrikunamv Judas Iskeriot, lvbwlaksu vring gola anyi lokv akonv, nyibu butv vdwgvlo Jisunyi bunu gvlo koa lwkdubv vla vngtoku.
10 Judas Iscariotes, que era um dos doze discípulos, foi falar com os chefes dos sacerdotes para combinar como entregaria Jesus a eles.
11 Bunu ninyigv minam ha tvvla mvngpu nyatoku, okv ninyia morko jidubv milv nyato. Vkvlvgabv Judas Jisunyi bunu gvlo laklwkdubv alvnv dw makarto.
11 Quando ouviram o que ele disse, eles ficaram muito contentes e prometeram dar dinheiro a ele. Assim Judas começou a procurar uma oportunidade para entregar Jesus.
12 Vpap lwkmabv vtwng dvdw pumja gv loocho alulo, ho alu vngbodvnam lvgabv svlarkuu nga mvki toku, Jisu gv lvbwlaksu vdwv ninyia tvvkato, “Ogulo no ngonua vngbodvnam dvmin nama noogv lvgabv richola ripv tebv vngnyika mvngdunv?”
12 No primeiro dia da Festa dos Pães sem Fermento , em que os judeus matavam carneirinhos para comemorarem a Páscoa , os discípulos perguntaram a Jesus: — Onde é que o senhor quer que a gente prepare o jantar da Páscoa para o senhor?
13 Vbvrikunamv Jisu bunugv lokv anyi gonyi svbv milwk gvrila vngmuto: “Banggu alo aaika, okv nyi go isi pvchwng joonv go nonua vngrwksire. Ninyia vngming gvla
13 Então Jesus enviou dois discípulos com a seguinte ordem:
14 ninyia naam arwng aaming gvlaka, okv naam atua minlaka: ‘Tamsarnv mindu, ngo la okv ngoogv lvbwlaksu vdwv vngbodvnam dvjiku karchung ngv ogolola?’
14 e digam ao dono da casa em que ele entrar que o Mestre manda perguntar: “Onde fica a sala em que eu e os meus discípulos vamos comer o jantar da Páscoa?”
15 Vbvrikunamv nw nonua aolo kairungnv karchung go kaapubv okv mvdum ridumla pvvnamgo kaatamre, hoka nonu ngonu gvbv ogumvnwng nga mvpvripv nama paare.”
15 Então ele mostrará a vocês no andar de cima uma sala grande, mobiliada e arrumada para o jantar. Preparem ali tudo para nós.
16 Lvbwlaksu vdwv vngrapla, okv banggu lo vngtoku, okv Jisu gv bunua mingkunam aingbv ogumvnwng nga paatoku; okv bunu vngbodvnam ha mvpvripv toku.
16 Os dois discípulos foram até a cidade e encontraram tudo como Jesus tinha dito. Então prepararam o jantar da Páscoa.
17 Vdwlo arium tokudw, Jisu lvbwlaksu vring gola anyia lvkobv aatoku.
17 Quando anoiteceu, Jesus chegou com os doze discípulos.
18 Bunu tvbul lo dvbamla doorilo, Jisu minto, “Ngo nonua mindu, nonu lokv akonv ngam koare—ho angv nga lvkobv dvbamdu.”
18 Enquanto estavam à mesa, no meio do jantar, ele disse:
19 Lvbwlaksu vdwv mvngru toku okv ninyia tvvka rapto akonv kochingbv akonv, “Jvjvbv no nga mima dvbvre, no midunvre?”
19 Eles ficaram tristes e, um por um, começaram a perguntar: — O senhor não está achando que sou eu, está?
20 Jisu mirwkto, “Hv nonu vring gola anyi lokv akonv yvv ngam lvkobv pwrw lo ninyigv vtwng nga nwkbok minggvnv.
20 Jesus respondeu:
21 Nyia kuunyilo ngv Darwknv Kitaplo nw vbvrire vnam aingbv rila sire; Vbvritola nyia kuunyilo nga koanv nyi hv vdwgo mvnglv manam mvngru hiru gobv rirekudw! So nyi so gv lvgabv alvyajibvnyi ninyia bvnglin manv guilo.”
21 Pois o
22 Bunugv dvla doorilo, Jisu vtwng alap go naato, umbonyikv vla kumto, um pimwkto, okv um ninyigv lvbwlaksu vdwa jitoku. Nw minto, “Sum naatoka si ngoogv ayak hv,”
22 Enquanto estavam comendo, Jesus pegou o pão e deu graças a Deus. Depois partiu o pão e o deu aos discípulos, dizendo:
23 Vbvrikunamv nw koobu a naata toku Pwknvyarnvnyi umbonyikv vto, okv um bunua laklwk toku; okv um bunu mvnwngngv tvngbam toku.
23 Em seguida, pegou o cálice de vinho e agradeceu a Deus. Depois passou o cálice aos discípulos, e todos beberam do vinho.
24 Jisu minto, “Si ngoogv oyi hv, mvnwng gv lvgabv sarlin pvnv, ngoogv oyi hv Pwknvyarnv gv mingkimiyak nama miu pvvnam hv.
24 Então Jesus disse:
25 Ngo nonua mindu, ngo so gv anggor ala sum vdwloka tvngku mare vdwlo Pwknvyarnv gv Karv lo sum anw bv tvngma dvdvlo.”
25 Eu afirmo a vocês que isto é verdade: nunca mais beberei deste vinho até o dia em que beber com vocês um vinho novo no
26 Vbvrikunamv bunu miriminpak go minto kula okv Olib moodw bv vnglin nyatoku.
26 Então eles cantaram canções de louvor e foram para o monte das Oliveiras.
27 Jisu bunuam minto, “Nonu mvnwngngv ngam kayupila kireku, Darwknv Kitap hv mindu, Pwknvyarnv mvkire svlar kaaya nvnga, okv svlar mvnwng hv kiyak karriku.
27 E Jesus disse aos discípulos:
28 Vbvritola ngoogv turkurro kochingbv, ngo Galili lo nonua vngchoyare.”
28 Mas, depois que eu for ressuscitado, irei adiante de vocês para a Galileia.
29 Pitar mirwkto, “Mvnwngngv vbv risujeka, ngo nam vdwloka kiyumare!”
29 Então Pedro disse a Jesus: — Eu nunca abandonarei o senhor, mesmo que todos o abandonem!
30 Jisu Pitarnyi minto, “Ngo nam mindunv, siyu gv ayulo rokpu hv lvnyi go kokma dwbv ho no ngam chimapvnv vla lvom go minre.”
30 Mas Jesus lhe disse:
31 Pitar abuyabv atorla mirwkto, “Ngo nam lvkobv sidajeka, vdwloka ngo vbv mimare!” Okv kvvbi lvbwlaksu mvnwng vka lvkobv vbv mintoku.
31 Mas Pedro repetia com insistência: — Eu nunca vou dizer que não o conheço, mesmo que eu tenha de morrer com o senhor! E todos os outros discípulos disseram a mesma coisa.
32 Bunu Getsemane vnam mooku lo aalwkto, okv Jisu ninyigv lvbwlaksu vdwa minto, “Ngoogv kumrinyi soka dooyato.”
32 Jesus e os discípulos foram a um lugar chamado Getsêmani. E Jesus lhes disse:
33 Jisu Pitar, jems, okv Jonnyi lvkobv vnggv linto. Achialvbv mvngdwk okv sakdwk kv ninyi gvlo aalwk toku,
33 Então Jesus foi, levando consigo Pedro, Tiago e João. Aí ele começou a sentir uma grande tristeza e aflição
34 okv nw bunuam minto, “Ngoogv haapok so gv mvngdwk v achialvbv kaiyajvla v nga cheloyanga mvdup duku. So dooyato okv kaayato.”
34 e disse a eles:
35 Jisu achuk gobv adu vngto, nw atubongv kvdwlo gipvto, okv vbv kumto, rinyubolo, nw hindarkasu hinkulo vngmadubv vla.
35 Ele foi um pouco mais adiante, ajoelhou-se, encostou o rosto no chão e pediu a Deus que, se possível, afastasse dele aquela hora de sofrimento.
36 Nw kumto “Abua” “Ngoogv Abua! No gvbv ogumvnwng nga rinyudo. Mvngdwk gv koobu sam ngoogv lokv naapak labv. Vbvjvka ngoogv mvngnam bvma, vbvritola noogv mvngnam bvka.”
36 Ele orava assim:
37 Vbvrikunamv nw linkurto okv lvbwlaksu aoma yupngakla doodubv kaapato. Nw Pitarnyi minto, “Saimon, no yupdu nvri? Nonu gunta akin gv lvgabvka hula doonyu mai?”
37 Depois voltou e encontrou os três discípulos dormindo. Então disse a Pedro:
38 Okv nw bunua minto, “Hula doobwngto, okv nonu v ho pookayarka lo gilu madubv kumtoka. Dow hv alvnvnga rinwngdu vbvritola adwn hv nyakriadu.”
38 Vigiem e orem para que não sejam tentados. É fácil querer resistir à tentação; o difícil mesmo é conseguir.
39 Nw lvkodv vngdvla okv kumtoku, minam akin gaam a minbwngto.
39 Jesus foi outra vez e orou, dizendo as mesmas palavras.
40 Vbvrikunamv nw lvbwlaksu vdwlo aakur toku okv bunuam yupdubv kaapato; bunugv nyik hv nyiktarla bunu doonyu mato. Okv bunu chima toku ninyia ogugo mirwk svngvdw.
40 Em seguida, voltou ao lugar onde os discípulos estavam e os encontrou de novo dormindo. Eles estavam com muito sono e não conseguiam ficar com os olhos abertos. E não sabiam o que responder a Jesus.
41 Nw vdwlo lvom nvnv bv aakur dvto, nw bunua mintoku. “Nonu vjak gudvbv yupdvla okv doomin nyaduai? Hv kubvcho! Kaatoka Nyia Kuunyilo a rimurnv nyi vdwgv laak lo laklwkdw v aadukunv!
41 Quando voltou pela terceira vez, Jesus perguntou:
42 Godung to, klai ngonu vnglaju. Kaatoka, siinv yvvdw nga koanv nyi angv!”
42 Levantem-se, e vamos embora. Vejam! Aí vem chegando o homem que está me traindo!
43 Vdwlo Jisu gv gaam mindung dvdubv vring gola anyi lvbwlaksu lokv akonv Judas, aachitoku. Nw gv aakulo lvkobv nyibu butv vdwgv, Pvbv tamsarnv vdwgv okv nyiga vdwgv kanamla vngmunam vkv riokse, okv daadwng bvngnv nyitwng go aaming gvto.
43 Jesus ainda estava falando, quando chegou Judas, um dos doze discípulos. Vinha com ele uma multidão armada com espadas e porretes, que tinha sido mandada pelos chefes dos sacerdotes, pelos mestres da Lei e pelos líderes judeus.
44 Koanv nyitwng nga riring rima go mirwjito. “Ngo yvvnyi mopup redw hv nonugv naajinam nyi angvla. Nw ha naatung laka okv ninyia kaaria kolo boolwkla vnggvlaka.”
44 O traidor tinha combinado com eles um sinal. Ele tinha dito: “Prendam e levem bem seguro o homem que eu beijar, pois é ele.”
45 Judas aachi sopikda, nw Jisu gvlo aato okv minto, “Tamsarnv!” Okv ninyia moopupto.
45 Logo que chegou perto de Jesus, Judas disse: — Mestre! E o beijou.
46 Vkvlvgabv bunu Jisunyi naatung toku okv ninyia laak ha achialvbv gakbwng toku.
46 Então eles pegaram Jesus e o prenderam.
47 Vbvritola hoka daknv nyi akonv atugv riokse nga svlin gvrila okv Nyibu Butvyachok gv pakbua nvnglinla nyarung ha paluto.
47 Mas um dos que estavam ali tirou a espada, atacou um empregado do Grande Sacerdote e cortou uma orelha dele.
48 Vbvrikunamv Jisu minrap lakula okv bunua minto, “Nonu riokse okv daadwng gv lvkobv aala nga naatung dubv ripv ai, ngam Pvbv agumlo rinv aingbv?
48 Então Jesus disse para aquela gente:
49 Ngo alu gv dwkibv Pwknvyarnvnaam lo nonuam tamsarla rito, okv nonuno nga naatung mato. Vbvritola Darwknv Kitap gv minam hv jvjvbv aarungre.”
49 Eu estava com vocês todos os dias, ensinando no pátio do Templo, e vocês não me prenderam. Mas isso está acontecendo para se cumprir o que as
50 Vbvrikunamv lvbwlaksu mvnwngngv ninyia kayupila okv adubv kitoku.
50 Então todos os discípulos abandonaram Jesus e fugiram.
51 Nyi yaapa rungnvgo, vji pakria gvnvgo, Jisu gv kochinglo vngming gvto. Nw ha bunu naatung tvvto,
51 Um jovem, enrolado num lençol, seguia Jesus. Alguns tentaram prendê-lo,
52 vbvritola nw vji ha adarlo kayupila ayak abinbv kiyu toku.
52 mas ele largou o lençol e fugiu nu.
53 Vbvrikunamv Jisunyi Nyibu Butvyachok gv naam lo aagv toku, hoka nyibu butvnv vdwv, nyiga vdwv, okv Pvbv tamsarnv vdwv doopam nyato.
53 Em seguida, levaram Jesus até a casa do Grande Sacerdote , onde estavam reunidos os chefes dos sacerdotes, alguns líderes dos judeus e alguns mestres da Lei.
54 Pitar adu bv vngming gvto okv nyibu Butvyachok gv naam gv pvrvlo aaming gvto. Nw atu v hoka agi dakrianv vdwa lvkobv, vmv yigu mingvla dooto.
54 Pedro seguiu Jesus de longe e entrou no pátio da casa do Grande Sacerdote. Ele sentou-se perto do fogo, com os guardas, para se esquentar.
55 Nyibu butv vdwv okv dookumnv mvnwng hv rikw nyato Jisunyi mingging nvnv malinla ninyia mvkinvdubv, vbvritola bunu ogugoka malin nyumato.
55 Os chefes dos sacerdotes e todo o Conselho Superior estavam procurando encontrar alguma acusação contra Jesus a fim de o condenarem à morte. Mas não conseguiram nenhuma.
56 Achialvnv mvvnam vkv Jisunyi minv nyato. Vbvritola bunugv minam hv lvin akin mato.
56 Muitos diziam mentiras contra ele, mas as suas histórias não combinavam umas com as outras.
57 Vbvrikunamv nyi kvgonv dakrapla okv so mvvnam gaam sum Jisu gvlo milwkto:
57 Alguns se levantaram e acusaram Jesus com mentiras. Eles diziam:
58 “Ngonu ninyia vbv mindubv tvvto ‘Ngo nyi gv mvnam Pwknvyarnvnaam sum mvyakre, okv alu loum kochinglo ngo ho nyi gv mvmanam ako mvre.’”
58 — Nós ouvimos quando ele disse: “Vou destruir este Templo que foi construído por seres humanos e, em três dias, levantarei outro que não será construído por seres humanos.”
59 Bunu mvngchikma, vbvrijvka, bunugv minam ha lvin akin dubv minyu mato.
59 Mesmo assim as suas histórias não combinavam umas com as outras.
60 Nyibu Butvyachoknv mvnwng gv kaagialo dakrapla okv Jisunyi tvuto, “Bunu mvnwng gv nam gungnying lwknam ha no ogu mirwk sise kaama lare?”
60 Aí o Grande Sacerdote se levantou no meio de todos e perguntou a Jesus: — Você não vai se defender dessa acusação?
61 Vbvritola Jisu sudu mato okv gamgoka milin mato. Lvkodv nyibu Butvyachoknv Jisunyi tvuto, “No Kristo rungre, Ngonugv kumnamjonam Pwknvyarnv gv kuunyilo vrungre?”
61 Mas Jesus ficou calado e não respondeu nada. Então o Grande Sacerdote tornou a perguntar: — Você é o
62 “Vm Ngo mabv,” Jisu mirwkto “Okv Nyia Kuunyilo ngam kainv Pwknvyarnv gv lakbiklo doodubv okv nyidomooku tolokv doomwk lo aadu bv nonu mvnwngngv kaapare!”
62 Jesus respondeu:
63 Nyibu Butvyachoknv atugv vji ha putak puyak sito okv minto, “Ngonu so gv aolo kvvbi tvvlakaala minjinv yago dinchi kuma!
63 Aí o Grande Sacerdote rasgou as suas próprias roupas e disse: — Não precisamos mais de testemunhas!
64 Nonu ninyigv Pwknvyarnvnyi nyarjitari nama tvvgvnyibv. Nonugv minbwk svngv ogugola?”
64 Vocês ouviram esta blasfêmia contra Deus! Então, o que resolvem? Todos estavam contra Jesus e aí o condenaram à morte.
65 Bunu kvgonv Jisunyi tachor chorbiak rapto, okv bunu Jisu gv nyik a putumto okv ninyia nwkto. “Minjwk kaato yvvla nam nwkbu hv!” Bunu minto. Okv dakrianv vdwv ninyia svbiak svriakto okv ninyia vnggv toku.
65 Então alguns começaram a cuspir nele. Cobriam o rosto dele, davam bofetadas nele e perguntavam: — Quem foi que bateu em você? Adivinhe! E também os guardas o pegaram e lhe deram bofetadas.
66 Vdwlo Nyibu Butvyachok gv nyijar paknv vdwlokv akonv aalwkrilo Pitar vjaklodvbv pvrvlo doodvto.
66 Pedro ainda estava lá embaixo no pátio, quando apareceu uma das empregadas do Grande Sacerdote .
67 Vdwlo hv Pitarnyi vmvlo atubongv yigula doodubv kaapa pvdw, hv ninyia kadichinchila kaato okv minto, “No kai Najareth Jisu gv lvkobv rinvgo ai.”
67 Ela viu Pedro se esquentando perto do fogo, olhou bem para ele e disse: — Você também estava com Jesus de Nazaré.
68 Vbvritola nw um mvvtoku. “Ngo chima... No ogugo mindunv ngo tvvchinma,” nw mirwksito, okv nw aagia gv agi dookubv vngyi toku. Vbvrikunamv vjakpi gubv rokpu ako koktoku.
68 Mas ele negou, dizendo: — Eu não o conheço. Não sei do que é que você está falando. E saiu para o corredor. Naquele momento, o galo cantou.
69 Paknv nyijar angv ninyia hoka kaatola okv kaala daknv vdwa mindvjito, “Nw bunugv lokv akonv!”
69 Quando a empregada viu Pedro ali, começou a dizer aos que estavam perto: — Este homem é um deles.
70 Vbvritola Pitar lvkodv um mvvdvto. Achakgu ayungjvma nga dakbam vdwv Pitarnyi gungnying milwkto, “No mvvnyu mare ho bunugv lokv ako nvngvma vla, ogulvgavbolo no ka, Galili lokv mabv.”
70 Mas ele negou outra vez. Pouco depois, as pessoas que estavam ali disseram de novo a Pedro: — Não há dúvida de que você é um deles, pois você também é da Galileia.
71 Vbvrikunamv Pitar minto, “Ngo atubongv jvjvbv ho milv sidunv! Ngo jvjvbv minma dvnvlo Pwknvyarnv ngam mvrit laka! Nonu yvvnyi mindunv ho nyi anga ngo chima!”
71 Aí Pedro disse: — Juro que não conheço esse homem de quem vocês estão falando! Que Deus me castigue se não estou dizendo a verdade!
72 Vbv minam gola rokpu hv lvnyi nvbv kokto, okv Pitar Jisu ogugo ninyia minpvkudw mvngpa toku, “Rokpu hv lvnyi go kokma dwbv ho no lvom go nga chima vla minre.” Okv nw mvngdwk hv mvngtung sinyu kumabv rila kaptoku.
72 Naquele instante o galo cantou pela segunda vez, e Pedro lembrou que Jesus lhe tinha dito: “Antes que o galo cante duas vezes, você dirá três vezes que não me conhece.” Então Pedro caiu em si e começou a chorar.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 14, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.