Lucas 8

ANWNV GAMLV (TGJ) vs ARA

Sair da comparação
ARA Almeida Revista e Atualizada 1993
1 Ayungjvma gv kochinglo Jisu banggu vdwlo okv nampum vdwlo vngkarto, Pwknvyarnv gv Karv lvgabv Gamlv nga japgo jito. Lvbwlaksu vring gola anyi vka ninyia lvkobv vngto,
1 Aconteceu, depois disto, que andava Jesus de cidade em cidade e de aldeia em aldeia, pregando e anunciando o evangelho do reino de Deus, e os doze iam com ele,
2 vkv aingbv nyimv vdw—vka yvv bunua alvmanv dow okv lvvma vdwloka mvpu kunam vdwv: Meri (Yvvnyi Magdalene vla minpvdw), yvv gvlokv uyuvram kanw go charlin pvkudw;
2 e também algumas mulheres que haviam sido curadas de espíritos malignos e de enfermidades: Maria, chamada Madalena, da qual saíram sete demônios;
3 Joana, Yvvgv nyilu ngv Chuja yvvdw Herod gv naamlo nyigam bv rinv; okv Susanna, okv achialv nyimv vdwvka yvv bunu atugv pwnampaanam lokv Jisunyi okv ninyigv lvbwlaksu vdwa ridur kunv.
3 e Joana, mulher de Cuza, procurador de Herodes, Suzana e muitas outras, as quais lhe prestavam assistência com os seus bens.
4 Nyi vdwv Jisu gvlo aadung nyato banggu akonvgv kochinglo akonv; okv vdwlo kairungnv nyitwng gubv vngdum tokudw, Jisu mintoku minchisinam sum:
4 Afluindo uma grande multidão e vindo ter com ele gente de todas as cidades, disse Jesus por parábola:
5 “Alu golo nyi ako rongolo radv chitv bv vnglinto. Ninyigv vbv rongolo amw chirilo, kvgonv lamtv korpv kolo holula hopvto, okv pvta vdwv um pala dvtoku.
5 Eis que o semeador saiu a semear. E, ao semear, uma parte caiu à beira do caminho; foi pisada, e as aves do céu a comeram.
6 Mego-kvgonv lvngtak aolo hopvto, okv vdwlo amw hv boksu tokudw, bunu sintoku ogulvgavbolo kvdw v dwsidwla kaamato.
6 Outra caiu sobre a pedra; e, tendo crescido, secou por falta de umidade.
7 Amw megonv yamdwng yamchum tvv pvdwng lo holwkto, hv singnv vdwa lvkobv svngto okv bunua yuptoku.
7 Outra caiu no meio dos espinhos; e estes, ao crescerem com ela, a sufocaram.
8 Okv amw megonv alvnv kvdwlo holwkto; agar v svngtoku okv dabak baklin toku, akin-akinlo lwnggobv dachar charlin toku.”
8 Outra, afinal, caiu em boa terra; cresceu e produziu a cento por um. Dizendo isto, clamou: Quem tem ouvidos para ouvir, ouça.
9 Minchisinam si ogu v vla Jisunyi ninyigv lvbwlaksu vdwv tvvkato,
9 E os seus discípulos o interrogaram, dizendo: Que parábola é esta?
10 okv nw mirwkto, “Pwknvyarnv gv Karv gv arwng gaam vdwa nonua chimu pvkunv, vbvritola kvvbi vdwa minchisinam vdwlo aadunv, vkvlvgalo bunu kaadu vbvritola kaapama, okv tvvdu vbvritola tvvchinma.
10 Respondeu-lhes Jesus: A vós outros é dado conhecer os mistérios do reino de Deus; aos demais, fala-se por parábolas, para que, vendo, não vejam; e, ouvindo, não entendam.
11 “Si ogu hv minchisinam gv lvga ngv: Amw ali vdw hv Pwknvyarnv gv gamchar hv.
11 Este é o sentido da parábola: a semente é a palavra de Deus.
12 Amw lamtvlo hopvnv bunu tvvpvdw; vbvritola Uyudvbv hv aala okv doin a bunugv haapok lokv-nga naaro toku ogulvgavbolo bunua mvngjwng okv ringnam lo doomu madubv vla.
12 A que caiu à beira do caminho são os que a ouviram; vem, a seguir, o diabo e arrebata-lhes do coração a palavra, para não suceder que, crendo, sejam salvos.
13 Amw hv lvngtak aolo hopvnv yvvbunudw doin ha tvda namgola okv um mvngpula torwk sito. Vbvritola hv bunu gvlo alvbv rungrwng lo harlwk manam lvgabv; bunu miang go mvngjwng mvngto vbvritola vdwlo gwngkarika ngv aakunamv, bunu kayu toku.
13 A que caiu sobre a pedra são os que, ouvindo a palavra, a recebem com alegria; estes não têm raiz, creem apenas por algum tempo e, na hora da provação, se desviam.
14 Amw hv yamdwng yamchum tvv vdwlo holwknv hum mindo yvv bunu tvvpvkudw; vbvritola nyitv nyigam okv himpukain bv mvngla mvngdwk hv dooyum laku okv bunua yuptoku, okv bunugv asi hv vdwloka ngimareku.
14 A que caiu entre espinhos são os que ouviram e, no decorrer dos dias, foram sufocados com os cuidados, riquezas e deleites da vida; os seus frutos não chegam a amadurecer.
15 Amw hv alvnv kvdw lo holwknv hum mindo yvv bunu doin a tvgvrila okv um alvbv haapok lo vvpv gvrila mvnggapla rinv, okv bunu asi svvma dvdvlobv rwkrwk mvbwngto.
15 A que caiu na boa terra são os que, tendo ouvido de bom e reto coração, retêm a palavra; estes frutificam com perseverança.
16 “Yvvka mvdurupum a runu gvrila okv bati takmamla vmalo gadw kyampwk lo vvpvnv kaama. Ho mabvdv, nw hum tunggingnvnv aolo vvpv yadunv, vkvlvgavbolo nyi vdwv bunu arwng aarilo loung nga kaapa yadubv.
16 Ninguém, depois de acender uma candeia, a cobre com um vaso ou a põe debaixo de uma cama; pelo contrário, coloca-a sobre um velador, a fim de que os que entram vejam a luz.
17 “Ogugo vvsila vvsum pvpvdw agumlo naakok linreku, okv ogugo takmam pvkudw kaapa reku okv lounglo naalin reku.
17 Nada há oculto, que não haja de manifestar-se, nem escondido, que não venha a ser conhecido e revelado.
18 “Himasuto laka, vbvrinamv, nonu oguaingbv tvvdudw; ogulvgavbolo yvvdw ogugo doodudw jitam yayare, vbvritola yvvdw arochoko dunv ninyigv achukgo doonv ngaaka dvrit reku.”
18 Vede, pois, como ouvis; porque ao que tiver, se lhe dará; e ao que não tiver, até aquilo que julga ter lhe será tirado.
19 Jisu gv anv okv boru vdwv ninyi gvlo aato, vbvritola nyi twngtv kunam lvgabv ninyia vngming gvla nyumato.
19 Vieram ter com ele sua mãe e seus irmãos e não podiam aproximar-se por causa da concorrência de povo.
20 Nyi gunv Jisunyi minto, “No gv anv okv boru vdwv agum vka dakdungdu okv nam kaanwng pvkv vla.”
20 E lhe comunicaram: Tua mãe e teus irmãos estão lá fora e querem ver-te.
21 Jisu minto bunu mvnwngnga, “Yvvbunudw Pwknvyarnv gv gaam a tvvgap gvrila ridunv v ngoogv anv ngv okv boruv.”
21 Ele, porém, lhes respondeu: Minha mãe e meus irmãos são aqueles que ouvem a palavra de Deus e a praticam.
22 Alu logo lo Jisu svpw golo dooto ninyigv lvbwlaksu vdwa lvkobv okv bunua minto, “Klai svparsvlv takdv gonvbv vngrap laju.” Vkvlvgabv bunu vnglinla vngrap toku.
22 Aconteceu que, num daqueles dias, entrou ele num barco em companhia dos seus discípulos e disse-lhes: Passemos para a outra margem do lago; e partiram.
23 Bunu vdwv dula vngrilo Jisu yuplwk toku. Lamdadubv kairungnv dooridoogum go rilula svparsvlv nga rigingto, okv svpw lo isi hv yarlwk raptoku, vkvlvgabv bunu mvnwngngv achialvbv busu kaapala dootoku.
23 Enquanto navegavam, ele adormeceu. E sobreveio uma tempestade de vento no lago, correndo eles o perigo de soçobrar.
24 Lvbwlaksu vdwv Jisu gvlo vngtoku okv ninyia mvu toku, vbv miyingto, “Tamsarnv, Tamsarnv! ngonu sida jikunvkv!”
24 Chegando-se a ele, despertaram-no dizendo: Mestre, Mestre, estamos perecendo! Despertando-se Jesus, repreendeu o vento e a fúria da água. Tudo cessou, e veio a bonança.
25 Vbvrikunamv lvbwlaksu vdwa nw mintoku, “Ogulo nonugv mvngjwng ngv?”
25 Então, lhes disse: Onde está a vossa fé? Eles, possuídos de temor e admiração, diziam uns aos outros: Quem é este que até aos ventos e às ondas repreende, e lhe obedecem?
26 Jisu okv ninyigv lvbwlaksu vdwv Gerasa mooku lo dulwk toku hoka hv Galili svparsvlv takdv gonv ngv.
26 Então, rumaram para a terra dos gerasenos, fronteira da Galileia.
27 Jisu gv isi segumlo korpv rilo, ninyi nyi ako kaarwk sito hv banggu lokv ngv okv nw gvlo uyuvram vdwv dooto. Mvngchi kuma nvgo so nyi si vji koomabv relin nvgo okv naam lo dooma nvgo, okv ninyigv singnam ha nyibung bungpam gv lvngpwk lo relwk nvgo.
27 Logo ao desembarcar, veio da cidade ao seu encontro um homem possesso de demônios que, havia muito, não se vestia, nem habitava em casa alguma, porém vivia nos sepulcros.
28 Vdwlo nw Jisunyi kaapa tokudw nw achialvbv gokla kapto, atubongv ninyigv lvpa lvkwnglo gipvto, okv segokto, “Jisu, Kaiyachoknv Pwknvyarnv gv Kuunyilo! No ngoogvlo ogugo mvngdunv? Ngo nam koodwkkrwk la koodunv nga mvrit mabvka!”
28 E, quando viu a Jesus, prostrou-se diante dele, exclamando e dizendo em alta voz: Que tenho eu contigo, Jesus, Filho do Deus Altíssimo? Rogo-te que não me atormentes.
29 Nw vbv minto ogulvgavbolo Jisu uyuvram dow ha ninyigv lokv linro toku vla gamkinam lvgalo. Ninyia achialvgo naatung pvla vvkwto, okv ninyia tumla vka lakuka ninyigv lvpa okv laak ha rwngja lokv leela, nw rwngja nga dokpwkto okv uyuvram hv ninyi mvdok laila chukrimooku bv limuto.
29 Porque Jesus ordenara ao espírito imundo que saísse do homem, pois muitas vezes se apoderara dele. E, embora procurassem conservá-lo preso com cadeias e grilhões, tudo despedaçava e era impelido pelo demônio para o deserto.
30 Jisu ninyia tvvkato, “No gv aminv ogu hv?”
30 Perguntou-lhe Jesus: Qual é o teu nome? Respondeu ele: Legião, porque tinham entrado nele muitos demônios.
31 Uyuvram hv Jisunyi koodwkkrwkla kooto bunua dotarkamanv ungrong bolo charlu mabvkv vla.
31 Rogavam-lhe que não os mandasse sair para o abismo.
32 Ho hoka nvchilo vrik riktwng go reto, moodw lo dvkar nyala. Vkvlvgabv uyuvram vdwv Jisunyi koodwkkrwk la kooto bunua riktwng arwnglo vngmulabv vla, okv nw bunua vngmuto.
32 Ora, andava ali, pastando no monte, uma grande manada de porcos; rogaram-lhe que lhes permitisse entrar naqueles porcos. E Jesus o permitiu.
33 Bunu nyi golokv lintoku okv riktwnglo aatoku. Riktwng mvnwngngv chapchar minsula tarakbv riolula svparsvlv lo riolwk nyala sitoku.
33 Tendo os demônios saído do homem, entraram nos porcos, e a manada precipitou-se despenhadeiro abaixo, para dentro do lago, e se afogou.
34 Riktwng nga kaayanv vdwv ogugo ripvdw um kaatoku, vkvlvgabv bunu joktoku okv yunying nga banggu okv rongo vdwlo dupwng motoku.
34 Os porqueiros, vendo o que acontecera, fugiram e foram anunciá-lo na cidade e pelos campos.
35 Nyi vdwv vnglintoku ogugo ripvdw um kaadubv vla, okv vdwlo bunu Jisu gvlo aatokudw bunu uyuvram linrokunam nyi anga kaapa toku Jisu gv lvpalo doodu kubv vji koto kula okv mvngnamsaknam hv alv tokula; okv bunu mvnwngngv busu nyatoku.
35 Então, saiu o povo para ver o que se passara, e foram ter com Jesus. De fato, acharam o homem de quem saíram os demônios, vestido, em perfeito juízo, assentado aos pés de Jesus; e ficaram dominados de terror.
36 Yvv bunu um kaatokudw nyi vdwa minpa toku nyi angv oguaingbv poyapvku nvdw.
36 E algumas pessoas que tinham presenciado os fatos contaram-lhes também como fora salvo o endemoninhado.
37 Vbvrikunamv ho mooku lokv nyi mvnwngngv Jisunyi mintoku vngro tokuka vla, ogu lvgavbolo bunu achialvbv busu nyatoku. Vkvlvgabv Jisu svpwlo dootoku okv vngyu toku.
37 Todo o povo da circunvizinhança dos gerasenos rogou-lhe que se retirasse deles, pois estavam possuídos de grande medo. E Jesus, tomando de novo o barco, voltou.
38 Uyuvram linrokunam nyi angv Jisunyi kodwkkrwkla kooto, “Ngam noogv vngkulo lvkobv vngmulabv.”
38 O homem de quem tinham saído os demônios rogou-lhe que o deixasse estar com ele; Jesus, porém, o despediu, dizendo:
39 “Naam bv vngkur nyikuka okv minpa laka Pwknvyarnv noogv lvgabv ogugo rijipvdw.”
39 Volta para casa e conta aos teus tudo o que Deus fez por ti. Então, foi ele anunciando por toda a cidade todas as coisas que Jesus lhe tinha feito.
40 Vdwlo Jisu svparsvlv takdv gonvlo rapkur lintokudw, nyi vdwv ninyia alvbv kaarwk toku, ogulvgavbolo bunu ninyia kaaya nyatoku.
40 Ao regressar Jesus, a multidão o recebeu com alegria, porque todos o estavam esperando.
41 Vbvrikunamv nyi ako aminv Jairas vnamgo aachito; nw Jius kumkunaam gv rigvnv akobv rito. Nw atubongv Jisu gv lvpa lvkwnglo gipvto okv kodwkkrwkla Jisunyi kooto ninyigv naam lo vngji labv vla,
41 Eis que veio um homem chamado Jairo, que era chefe da sinagoga, e, prostrando-se aos pés de Jesus, lhe suplicou que chegasse até a sua casa.
42 Ogulvgavbolo ninyigv kuunyijar akin v, yvvdw anying nyingring gola nyingnyi mwngnv, sitv tvku. Jisu gv vngrilo nyipam hv apum bv ninyigvlo pamlwk nyato vngku mvnwng lokv.
42 Pois tinha uma filha única de uns doze anos, que estava à morte. Enquanto ele ia, as multidões o apertavam.
43 Bunu nyipam lokv anvnyimv nvgo yvvdw oyi sarla lvvma la nyingring gola nyingnyi kunvgo; nw gv paanam mvnwngnga daktor vdwlo mva toku, vbvritola yvvka ninyia mvpu nyumato.
43 Certa mulher que, havia doze anos, vinha sofrendo de uma hemorragia, e a quem ninguém tinha podido curar [e que gastara com os médicos todos os seus haveres],
44 Nw nyipamlo aalwk dabuv Jisu gv kochinglo aalwkla okv Jisu gv vji jvlap a mvsit toku, okv vjakgobv ninyigv oyi sarnam hv sarngin toku.
44 veio por trás dele e lhe tocou na orla da veste, e logo se lhe estancou a hemorragia.
45 Jisu tvvkato, “Yvvla nga mvsit nvngv?”
45 Mas Jesus disse: Quem me tocou? Como todos negassem, Pedro [com seus companheiros] disse: Mestre, as multidões te apertam e te oprimem [e dizes: Quem me tocou?].
46 Vbvritola Jisu minto, “Nyi gunv nga mvsit gvibv, ngo um chinto vdwlo jwkrw go ngo gvlokv lintokudw.”
46 Contudo, Jesus insistiu: Alguém me tocou, porque senti que de mim saiu poder.
47 Nyimv nvngv kaatoku ninyia kaapa gvi kubv vla, vkvlvgabv nw jinjinrumrum la aatoku okv nw atuhv Jisu gv lvpa lvkwnglo gipv toku. Hoka nw nyi mvnwng gv kaagialo, nw Jisunyi minpa toku ogulvgabv nw ninyigv vji a mvsit pvnvdw okv oguaingbv nw vjakgobv poyapvku nvdw.
47 Vendo a mulher que não podia ocultar-se, aproximou-se trêmula e, prostrando-se diante dele, declarou, à vista de todo o povo, a causa por que lhe havia tocado e como imediatamente fora curada.
48 Jisu nyimv nvnga mintoku, “Ngoogv kuunyijar a, noogv mvngjwng ngv nam alv mopvku. Alvbv vngto kulaka.”
48 Então, lhe disse: Filha, a tua fé te salvou; vai-te em paz.
49 Jisu gv vbv mindung rilo, gindungpingko ako aatoku nyigam gv naam lokv. “Noogv kuunyijar hv siro yikubv,” nw Jairasnyi minto; “Tamsarbonyi vkvnvgo mindwkminku mabvk.”
49 Falava ele ainda, quando veio uma pessoa da casa do chefe da sinagoga, dizendo: Tua filha já está morta, não incomodes mais o Mestre.
50 Vbvritola Jisu um tvvpato okv Jairasnyi minto, “Busu mabvka; mvngjwng mvngtoka, okv nw alv reku.”
50 Mas Jesus, ouvindo isto, lhe disse: Não temas, crê somente, e ela será salva.
51 Vdwlo nw naam lo aachi tokudw, nw yvvnyika ninyia lvkobv arwng lo aamu mato, Pitar, Jon okv Jems mvngchik okv vmi gv anv okv abua.
51 Tendo chegado à casa, a ninguém permitiu que entrasse com ele, senão Pedro, João, Tiago e bem assim o pai e a mãe da menina.
52 Hoka nyi mvnwngngv vmi gv lvgabv kapdungto okv mvngdwk dwkdung nyato. Jisu minto, “Kapma bvka; vmiv siima kv—nyi yupmwng dunv!”
52 E todos choravam e a pranteavam. Mas ele disse: Não choreis; ela não está morta, mas dorme.
53 Nyi mvnwngngv ninyi nyarji nyato, ogulvgavbolo bunu chintoku nyijar angv siro pvku vla.
53 E riam-se dele, porque sabiam que ela estava morta.
54 Vbvritola Jisu ninyigv laak a gakbwng toku okv goklinto, “Ngoogv anga, gudungto!”
54 Entretanto, ele, tomando-a pela mão, disse-lhe, em voz alta: Menina, levanta-te!
55 Nw gv turnam hv aakur toku, okv nw vjakgobv dakrap toku, okv Jisu bunua minto ninyia dvnam go jila dvmuto.
55 Voltou-lhe o espírito, ela imediatamente se levantou, e ele mandou que lhe dessem de comer.
56 Nyijar gv anvabu hv lamrwpatoku, vbvritola Jisu bunua minggapto yvvnyika minpa mabvka ogugo ripvkudw.
56 Seus pais ficaram maravilhados, mas ele lhes advertiu que a ninguém contassem o que havia acontecido.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 8, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.