Lucas 7

ANWNV GAMLV (TGJ) vs NVI

Sair da comparação
NVI Nova Versão Internacional
1 Vdwlo Jisu so gv minse mvnwngnga nyi vdwa minya jito kudw, nw Kaparnaum bv vngtoku.
1 Tendo terminado de dizer tudo isso ao povo, Jesus entrou em Cafarnaum.
2 Roman nyigam ako hoka pakbu go dooto hv ninyia achialvbv mongrumara lo aanvgo; hv nyi angv lvvmato okv sida svngvbv ritoku.
2 Ali estava doente, quase à morte, o servo de um centurião, a quem seu senhor estimava muito.
3 Nyigam angv vdwlo Jisu gv lvkwng nga tvvpa tokudw, nw Jius nyiga vkv vngmuto Jisunyi tvula naam aala okv ninyigv pakbua mvpu modubv vla.
3 Ele ouviu falar de Jesus e enviou-lhe alguns líderes religiosos dos judeus, pedindo-lhe que fosse curar o seu servo.
4 Bunu Jisu gvlo aatoku okv ninyia dinchialvbv minto, “So nyi si jvjvrungbv noogv ridur ha dinchi rungdu.
4 Chegando-se a Jesus, suplicaram-lhe com insistência: "Este homem merece que lhe faças isso,
5 Nw ngonugv nyi ha ayado okv nw atubongv ngonugv lvgabv jius kumkunaam go mvjito.”
5 porque ama a nossa nação e construiu a nossa sinagoga".
6 Vkvlvgabv Jisu bunua lvkobv vngming gvto. Nw naam lokv adu kuma toku, vdwlo nyigam angv ajin vkv vngmuto ninyia minpa modubv, “Tamsarnv, atubongv agarapi bv mvsuyoka. Nam ngoogv naamlo aamu dubv ngo alvka yama,
6 Jesus foi com eles. Já estava perto da casa quando o centurião mandou amigos dizerem a Jesus: "Senhor, não te incomodes, pois não mereço receber-te debaixo do meu teto.
7 vbvmaka ngooka noogv dookulo nyidum gubvrila aadu bv alvnv nyi bvka riyama. Gaam bv milin jimwng boloka okv ngoogv pakbu hv pooya reku.
7 Por isso, nem me considerei digno de ir ao teu encontro. Mas dize uma palavra, e o meu servo será curado.
8 Ngooka ngam kaiyanv nyigam vdwgv arwnglo doonv nyi go, okv ngoogv arwnglo ngoogv sipai vdwv doodu. Ngo so anga, ‘Vngto’ vla orto jibolo okv nw vngdu; ngo olo doonv anga ‘So aato’ vla orto jibolo hv aadu; okv ngo ngoogv nyira nga ‘Sum rito’ vla orto jibolo hv um ridu.”
8 Pois eu também sou homem sujeito a autoridade, e com soldados sob o meu comando. Digo a um: ‘Vá’, e ele vai; e a outro: ‘Venha’, e ele vem. Digo a meu servo: ‘Faça isto’, e ele faz".
9 Jisu hum tvvgvrila lamtoku; nw dakkur dakrwk dvla ninyia vngming gvnv nyitwng nga minto, “Ngo nonua mindunv, ngo vdwloka svkvnv mvngjwng go himpa tvvma, Israel arwng so lvrika kaama!”
9 Ao ouvir isso, Jesus admirou-se dele e, voltando-se para a multidão que o seguia, disse: "Eu lhes digo que nem em Israel encontrei tamanha fé".
10 Jokjiyanv vdwv nyigam gv naam lo vngkur toku okv ninyigv pakbuv chvrv dukubv kaatoku.
10 Então os homens que haviam sido enviados voltaram para casa e encontraram o servo restabelecido.
11 Ayung madwbv Jisu Nain vnam banggu lo vngtoku, ninyigv lvbwlaksu vdwv la okv nyitwng go vngming gvtoku.
11 Logo depois, Jesus foi a uma cidade chamada Naim, e com ele iam os seus discípulos e uma grande multidão.
12 Nw banggu gv agi lo aachinam gula, svma bvngla vnglinnv vdwa kaapato. Sinv nyi angv hvngmi gv tumpu hotum gubv rito, okv banggu gv nyitwng twngtv nvgo ninyia lvkobv reming gvto.
12 Ao se aproximar da porta da cidade, estava saindo o enterro do filho único de uma viúva; e uma grande multidão da cidade estava com ela.
13 Vdwlo Jisu hvngmi a kaapa tokudw ninyigv haapok kv achialvbv ninyia aya kaapa toku, okv hvngmi ha minto “Kapma bvka.”
13 Ao vê-la, o Senhor se compadeceu dela e disse: "Não chore".
14 Vbvrikunamv nw vngsito okv maari ha mvsitto, bvngnv nyi vdwv daktungto. Jisu minto, “Nyi yaapa bongv! gudungto, Ngo nam mindunv!”
14 Depois, aproximou-se e tocou no caixão, e os que o carregavam pararam. Jesus disse: "Jovem, eu lhe digo, levante-se! "
15 Nyi sikunv gudung toku okv gaam raarap toku, okv Jisu ninyia ho anv gvlo jikur toku.
15 Ele se levantou, sentou-se e começou a conversar, e Jesus o entregou à sua mãe.
16 Bunu mvnwngngv busuto okv Pwknvyarnvnyi hartv nyato. “Kairungnv nyijwk go ngonu gvlo aapvku!” bunu minto “Pwknvyarnv aapvku ninyigv nyi vdwa ringdukubv!”
16 Todos ficaram cheios de temor e louvavam a Deus. "Um grande profeta se levantou entre nós", diziam eles. "Deus interveio em favor do seu povo".
17 Jisu gv lvkwngbv so yunying si jarkar toku mooku mvnwnglo okv adar aigv mooku lo.
17 Essas notícias sobre Jesus espalharam-se por toda a Judéia e regiões circunvizinhas.
18 Vdwlo Jon gv lvbwlaksu vdwv so gv ogumvnwng nga mintam tokudw, nw bunu gvlo anyi gunyi gokto
18 Os discípulos de João contaram-lhe todas essas coisas. Chamando dois deles,
19 okv bunyia Ahtu gvlo tvvka moodubv vla vngmuto, “No rungri Jon gv aainvkv vla minamv, vmalo ngonu aku kvvbi gunyi kaaya dubvri?”
19 enviou-os ao Senhor para perguntarem: "És tu aquele que haveria de vir ou devemos esperar algum outro? "
20 Vdwlo bunu Jisu gvlo aatokudw, bunu minto, “Jon ngonua nam tvvka jilabv vla vngmupvnv ninyigv aainvkv vnam hv no rungre, vmalo ngonu ako gonyi kaaya segore.”
20 Dirigindo-se a Jesus, aqueles homens disseram: "João Batista nos enviou para te perguntarmos: ‘És tu aquele que haveria de vir ou devemos esperar algum outro? ’ "
21 Hoka dw hoka Jisu lvvmanv nyi mego mvpu toku, bunugv achiayakha, okv alvmanv dow vdwa okv nyikchingnv nyi mego kaapa motoku.
21 Naquele momento Jesus curou muitos que tinham males, doenças graves e espíritos malignos, e concedeu visão a muitos que eram cegos.
22 Nw Jon gv gindungpingko vdwa mirwkto, “Vngkur yikuka okv Jonnyi minpa teka no ogugo kaadu okv tvvdu: Nyikchingnv kaapa nyuduku, lvpiknv vngla duku, yvvbunudw apin alvmabv lvvmanv vdwa darwk mopvku, rungjinv vdwv tvvpa nyuduku, sinv vdwa turkur moduku, okv Gamlv nga heemanv vdwlo japji duku.
22 Então ele respondeu aos mensageiros: "Voltem e anunciem a João o que vocês viram e ouviram: os cegos vêem, os aleijados andam, os leprosos são purificados, os surdos ouvem, os mortos são ressuscitados e as boas novas são pregadas aos pobres;
23 Vdwgo mvngpuv yvvdw ngoogv lvkwng nga mvngngum madunv!”
23 e feliz é aquele que não se escandaliza por minha causa".
24 Jon gv gindungpingko vdwgv vngro kochingbv, Jisu nyitwng nga japji raptoku Jon gv lvkwng nga: “Vdwlo nonu Jon gvlo chukrimooku lo vnglin rikulo, nonu ogugo kaapare vla dvminpvnv? Nvmwng anw hv doorilo yapchar dubv?
24 Depois que os mensageiros de João foram embora, Jesus começou a falar à multidão a respeito de João: "O que vocês foram ver no deserto? Um caniço agitado pelo vento?
25 Ogugo kaadubv nonuno vnglin pvnv? Nyi ako vji kaapubv gvnv gore? Vkvnv nyi vji kaapubv gvnv okv himpukain bv doonv vdwa dvbvkarv vdwlo paadunv!
25 Ou, o que foram ver? Um homem vestido de roupas finas? Ora, os que vestem roupas esplêndidas e se entregam ao luxo estão nos palácios.
26 Nga minpalabv, nonu ogugo kaadubv vla vnglin pvnv? Nyijwk akore? Am hv jvbo, vbvritola nyijwk ka achialvbv kaiyanv go nonuno kaato.
26 Afinal, o que foram ver? Um profeta? Sim, eu lhes digo, e mais que profeta.
27 Jon Darwknv Kitaplo minpanam akonv: ‘Pwknvyarnv minto, ngo ngoogv gindungpingko akonyi nonu gvlo vngcho more nonugv lvgabv lamtv nga mvkok modubv.’
27 Este é aquele a respeito de quem está escrito: ‘Enviarei o meu mensageiro à tua frente; ele preparará o teu caminho diante de ti’.
28 Ngo nonua mindu,” Jisu mindvto, “Jon kaiyanv singcho dvdvnv nyi lokv. Vbvritola yvvdw Pwknvyarnv gv Karv lo miangdunv nw Jonnyi kaiyadunv.”
28 Eu lhes digo que entre os que nasceram de mulher não há ninguém maior do que João; todavia, o menor no Reino de Deus é maior do que ele".
29 Nyi mvnwngngv ninyigv minam ha tvvtoku; bunu okv lampu naayanv vdwv yabv Pwknvyarnv gv jvjvklv nga mvngya kunv okv Jon gvlokv baptisma naakunv vdwv.
29 Todo o povo, até os publicanos, ouvindo as palavras de Jesus, reconheceram que o caminho de Deus era justo, sendo batizados por João.
30 Vbvritola Parisi vdwv la Pvbv tamsarnv vdwv nwbunugv lvgabv Pwknvyarnv gv mvngnamha toa tuku okv Jon gvlokv baptisma naamare vtoku.
30 Mas os fariseus e os peritos na lei rejeitaram o propósito de Deus para eles, não sendo batizados por João.
31 Jisu mindvto, “Vjak ngo ogugonyi mintaknvla minladubv svjak silugv nyi vdwsum? Bunu oguaingbv ripv?
31 "A que posso, pois, comparar os homens desta geração? ", prosseguiu Jesus. "Com que se parecem?
32 Bunu piokpamdorpamlo vmi dopamnv aingbv rido. Twnggonv twnggonyi gokdu, ‘Ngonu nonugv lvgabv nyida sidupvbin dumuto, vbvritola nonuno harkw pajokma! Ngonu siinyimar mvto, vbvritola nonuno kapma!’
32 São como crianças que ficam sentadas na praça e gritam umas às outras: ‘Nós lhes tocamos flauta, mas vocês não dançaram; cantamos um lamento, mas vocês não choraram’.
33 Jon Baptist aatoku, vbvritola nw yikto okv opo tvngmato, okv nonuno minto ‘Nw gvlo uyuvram doodu!’ vla.
33 Pois veio João Batista, que jejua e não bebe vinho, e vocês dizem: ‘Ele tem demônio’.
34 Nyia Kuunyilo ngv aatoku, okv dvto okv tvngto, okv nonuno minto, ‘Kaatoka so nyi sam! Nw dvria nvgo okv tvngria nvgo, lampu naayanv vdwgv okv kvvbi nyi toakunam vdwgv ajin go!’
34 Veio o Filho do homem, comendo e bebendo, e vocês dizem: ‘Aí está um comilão e beberrão, amigo de publicanos e "pecadores" ’.
35 Pwknvyarnv gv mvnglak kv jvjvrungbv kaatamdu, mvnwng gvlo yvvdw um mvngrwk dvdw.”
35 Mas a sabedoria é comprovada por todos os seus discípulos".
36 Parisis akonv Jisunyi gokto ninyia lvkobv achin dvbam dubv vla, okv Jisu ninyigv naam lo aatoku okv dvdukubv dootung toku.
36 Convidado por um dos fariseus para jantar, Jesus foi à casa dele e reclinou-se à mesa.
37 Ho banggu lo nyimv nvgo rimurla doonvgo dooto. Nw Jisunyi Parisis gv naam lo dvla doodukv vla tvvpato, vkvlvgabv nw pumchup golo nampunv ala vkv akomaring dubv bvnglwkto
37 Ao saber que Jesus estava comendo na casa do fariseu, certa mulher daquela cidade, uma ‘pecadora’, trouxe um frasco de alabastro com perfume,
38 okv Jisu gv lvpa koching kiambv lvpa nga ninyigv nyikla ngv sarbum dubv kapla dakto, vbvrikunamv nw ninyigv dwmw lokv Jisu gv lvpa nga tipw to, mopup to, okv nampu nvnga lvpa lo pwke toku.
38 e se colocou atrás de Jesus, a seus pés. Chorando, começou a molhar-lhe os pés com as suas lágrimas. Depois os enxugou com seus cabelos, beijou-os e os ungiu com o perfume.
39 Vdwlo Parisis angv um kaato kudw nw atubongv minsuto, “So nyi si jvjvbv nyijwk guloka, ninyia gakka nvnga chindu nvpv ogu nyimv gudw; ogu rimur go rila nw svngpv nvdw!”
39 Ao ver isso, o fariseu que o havia convidado disse a si mesmo: "Se este homem fosse profeta, saberia quem nele está tocando e que tipo de mulher ela é: uma ‘pecadora’ ".
40 Jisu gamtv rungbv ninyia minto, “Saimon, ngo nam mintam segu doodukv.”
40 Respondeu-lhe Jesus: "Simão, tenho algo a lhe dizer". "Dize, Mestre", disse ele.
41 “Ho hoka nyi anyigo dooto bunyi morko narnv gvlo morko narto,” Jisu minrap toku. “Akonv ninyigvlo ain lokdwng lwngu go narto, okv kvvbi angv chamngu go narto.
41 "Dois homens deviam a certo credor. Um lhe devia quinhentos denários e o outro, cinqüenta.
42 Bunyi lokv yvvka ninyia jikur nyuma toku, vkvlvgabv nw bunyi gv dvdu doonam a kayu jitoku. Vbvrikunamv, ogolo angv ninyia kaiyabv ayare?”
42 Nenhum dos dois tinha com que lhe pagar, por isso perdoou a dívida a ambos. Qual deles o amará mais? "
43 “Ngo mvngkanamv,” Saimon mirwkto, “Hv ho angv nvpv yvvnyi kaibv kayu jinam angv.” “No minjwk gvibv,” Jisu minto.
43 Simão respondeu: "Suponho que aquele a quem foi perdoada a dívida maior". "Você julgou bem", disse Jesus.
44 Vbvrikunamv nw nyimv nvnga kaarwk toku okv Saimonnyi minto, “No so nyimv sum kaadure? Ngo noogv naam lo aato, okv no ngoogv lvpa lvgabv isi jimato, vbvritola nw ninyigv nyikla lokv ngoogv lvpa nga harkakto okv ninyigv dwmw lokv hum tipw toku.
44 Em seguida, virou-se para a mulher e disse a Simão: "Vê esta mulher? Entrei em sua casa, mas você não me deu água para lavar os pés; ela, porém, molhou os meus pés com as suas lágrimas e os enxugou com os seus cabelos.
45 No ngam naam lo alvbv aamu rilo moopup mato vbvritola nw ngoogv aaro lokv lvpa nga moopup nama topuma.
45 Você não me saudou com um beijo, mas esta mulher, desde que entrei aqui, não parou de beijar os meus pés.
46 No ngoogv dumpo lvgabv olib tvli jimato, vbvritola nw ngoogv lvpa nga nampunv vkv harbum pvku.
46 Você não ungiu a minha cabeça com óleo, mas ela derramou perfume nos meus pés.
47 Ngo nonua mindunv, vbvrikunamv, nw gv kairungbv aya kaatam kunam si ninyigv achialvbv rimur vdwa mvngnga jipvku vla chimu rungduku. Vbvritola yvvnyi miang go mvngnga jipv kudw miang go aya nga kaatam mvngdo.”
47 Portanto, eu lhe digo, os muitos pecados dela lhe foram perdoados, pelo que ela amou muito. Mas aquele a quem pouco foi perdoado, pouco ama".
48 Vbvrikunamv Jisu nyimv nvnga mintoku, “Noogv rimur vdwa mvngnga jipvkunv.”
48 Então Jesus disse a ela: "Seus pecados estão perdoados".
49 Tvbul lo doodungnv kvvbi vdwv atu hv minrap suto, “Yvvdw si, rimur haka mvngnga jikunv?”
49 Os outros convidados começaram a perguntar: "Quem é este que até perdoa pecados? "
50 Vbvritola Jisu nyimv nvnga mintoku, “Noogv mvngjwng ngv nam ringsupvku; alvbv vngnyiku.”
50 Jesus disse à mulher: "Sua fé a salvou; vá em paz".

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 7, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.