Lucas 5
ANWNV GAMLV (TGJ) vs NAA
1 Alu golo Jisu Gennesaret svparsvlv adarlo dakto ho nyi vdwv Pwknvyarnv gv gaam tvvdubv vla ninyigv kiambv chapcha nyato.
1 Aconteceu que Jesus estava junto ao lago de Genesaré, e a multidão o apertava para ouvir a palavra de Deus.
2 Nw svparsvlv adarlo svpw anyigo pucha dubv kaapato; ngui naanv vdwv ho kayupila okv vsap a kakdungto.
2 Então ele viu dois barcos junto à praia do lago. Os pescadores tinham desembarcado e estavam lavando as redes.
3 Jisu svpw akonvlo aatoku—hv Saimon gvbv rito—okv ninyia minto achukgo adar lokv nvnglwk tvkv vla. Jisu svpw lo doopv tvla okv nyitwng nga tamsarto.
3 Entrando num dos barcos, que era o de Simão, Jesus pediu-lhe que o afastasse um pouco da praia; e, assentando-se, do barco ensinava as multidões.
4 Vdwlo nw raanam a raanya tvkudw, nw Saimonnyi minto, “Svpw a adu dubv isi arayabv tunglwkto, okv no la noogv ajin vdwv ngui naanam lvgabv vsap a orlwkto.”
4 Quando acabou de falar, Jesus disse a Simão:
5 “Tamsarnv,” Saimon minto, “Ngonu siyu harkwng pvnv vbvrijvka oguguka naapama. Vbvritola no vbv mindu nvbolo, ngo vsap vdwa orlwkre.”
5 Em resposta, Simão disse: — Mestre, havendo trabalhado toda a noite, nada apanhamos; mas, sob esta sua palavra, lançarei as redes.
6 Bunu vsap vdwa orlwkto okv vsap vdwa bokpwk tvdukubv achialv kaibv ngui vkv naatoku.
6 Fazendo isso, apanharam grande quantidade de peixes; e as redes deles começaram a se romper.
7 Vkvlvgabv bunu bunugv ajin vdwa pudumsedum labvkv vla goklwkto. Bunu aato okv svpw anyilo ngui v aku dubv naaku namv svpw vdwv isi bv hoolwk tvvtoku.
7 Então fizeram sinais aos companheiros do outro barco, para que fossem ajudá-los. E foram e encheram ambos os barcos, a ponto de quase afundarem.
8 Ogugo ripvkudw um Saimon Pitar kaagv rikula, nw ninyigv lvpa lvkwnglo Jisu gv habolo gipv tvkula okv minto, “Ahtu! ngoogv lokv vngroto, ngo rimurnv nyi vla!”
8 Vendo isto, Simão Pedro prostrou-se aos pés de Jesus, dizendo: — Senhor, afaste-se de mim, porque sou pecador.
9 Nw okv ninyia lvkobv rinv kvvbi mvnwngngv bunugv achialvbv ngui naakunama kaangak nyatoku.
9 Pois, à vista da pesca que fizeram, a admiração se apoderou dele e de todos os seus companheiros,
10 Saimon gv ribam ajin Jibedi gv kuunyilo Jems okv Jon bunyi ka kaangak toku. Jisu Saimonnyi minto, “Busu mabvka; vjak lokv no nyi naakar reku.”
10 bem como de Tiago e João, filhos de Zebedeu, que eram seus sócios. Então Jesus disse a Simão:
11 Bunu svpw vdwa segumlo pucha toku, ogu mvnwngnga kayupila Jisunyi vngming gvtoku.
11 E, arrastando eles os barcos para a praia, deixando tudo, o seguiram.
12 Jisu lvkogulo Banggu akolo dooto ho hoka nyi ako apin hv yala arwnam lvvma nvgo dooto. Vdwlo nw Jisunyi kaapa tokudw, nw atubongv gipv gvrila okv Jisunyi kodwkkrwkla kooto, “Tamsarnv, no mvngduboloka, no ngam darwk dubv mvlare!”
12 Aconteceu que, estando Jesus numa das cidades, um homem coberto de lepra veio à sua presença. Quando ele viu Jesus, prostrou-se com o rosto em terra e pediu: — Senhor, se quiser, pode purificar-me.
13 Jisu ninyigv laakkv idaira linla okv ninyia mvsit toku. “Ngo vbv mvngrung dunv,” nw mirwkto. “Darwk tokukv!” Vjakgobv lvvma ngv nyi hum kayupila vngtoku.
13 E Jesus, estendendo a mão, tocou nele, dizendo: E, no mesmo instante, a lepra daquele homem desapareceu.
14 Jisu nyi hum minggapto “Yvvnyika minpa mabvka, vbvritola nyibu gvlo vngdavngra nyika okv ninyia jwngkadaka motoka; vbvrigvrila nyi mvnwngnga chimpakaapa molaka no poorung pvku vla, erin nvsenga jilaka Moses gv minkubv.”
14 Jesus ordenou-lhe que não contasse isso a ninguém. E acrescentou:
15 Vbvritola Jisu gv lvkwnglo kaiyayabv dupwng toku, nyi nyitwng ngv aala ninyigvlo tvvto okv bunugv lvvma vdwlokv pooya dukubv aato.
15 Porém o que se dizia a respeito de Jesus se espalhava cada vez mais, e grandes multidões afluíam para o ouvir e para serem curadas de suas enfermidades.
16 Vbvritola nw jematai kolo vngla, hoka nw kumtoku.
16 Jesus, porém, se retirava para lugares solitários e orava.
17 Alu golo vdwlo Jisu tamsar rilo, Parisis okv Pvbv tamsarnv nyi mego hoka dooto hoka doonv kvgonv Galili banggu mvnwng lokv okv Judia lokv okv Jerusalem lokv aanvgo. Ahtu gv jwkrw v Jisu gvlo doolwkto lvvma nvnga mvpu dubv.
17 E aconteceu que, num daqueles dias, Jesus estava ensinando, e achavam-se ali assentados fariseus e mestres da Lei, vindos de todas as aldeias da Galileia, da Judeia e de Jerusalém. E o poder do Senhor estava com ele para curar.
18 Nyi mego digwngnv nyi go gadw aolo doodubv joolaila aato, okv bunu naam arwng joolwk dubv rikwngto okv ninyia Jisu gv kaagialo joopv jidubv vla.
18 Vieram, então, alguns homens trazendo um paralítico deitado num leito. Eles procuravam levá-lo para dentro e colocá-lo diante de Jesus.
19 Nyitwng ngv achialv twngtv kunam lvgalo, bunu ninyia ogoloka arwnglo joolwk jiku mapa matoku. Vkvlvgabv bunu ninyia namwng aolo joocha toku, namwng nga mvkoto, okv ninyia gadw aolo doomu tvla soolu jitoku nyitwng gv pingkolo Jisu gv kaagialo.
19 E, não encontrando uma forma de fazer isso por causa da multidão, subiram ao telhado e, por entre as telhas, desceram o paralítico no seu leito, deixando-o no meio das pessoas, diante de Jesus.
20 Vdwlo Jisu bunugv vkvnvgo achialvbv mvngjwng kunama kaapa tokudw, nw nyi hum minto, “Ngoogv ajin a, noogv rimur vdwa mvngnga jipv kunv.”
20 Vendo-lhes a fé, Jesus disse ao paralítico:
21 Pvbv tamsarnv vdwv okv Parisis vdwv bunu atu v minrap nyato, “Yvvla so nyi si svkvnvgo nyarjitari dunv! Pwknvyarnv mvngchik rimur vdwa mvngnga mvngdunv!”
21 E os escribas e fariseus começaram a pensar: — Quem é este que diz blasfêmias? Quem pode perdoar pecados, a não ser um, que é Deus?
22 Jisu bunugv mvngnam a chintoku, okv bunua minto, “Ogubv nonu svkvnvgo mvngdunv?
22 Jesus, porém, conhecendo os pensamentos deles, disse-lhes:
23 So si minpubv minse gure, ‘Noogv rimur vdwa mvngnga ropvku,’ vmalo miya svgure ‘Gudung gvrila okv vnglakuka’?
23 O que é mais fácil? Dizer: “Os seus pecados estão perdoados”, ou dizer: “Levante-se e ande”?
24 Vbvrinam v, ngo nonua himpa more, Nyia Kuunyilo ngv siching gwngda so jwkrw doodunv rimura mvngnga dubv.” Vkvlvgabv nw digwngnv nyi um minto, “Ngo nam mindunv, gudungto, noogv kartaknvnv nga naarapto, okv naam bv vngnyiku!”
24 Mas isto é para que vocês saibam que o Filho do Homem tem autoridade sobre a terra para perdoar pecados. E disse ao paralítico:
25 Vjakgobv nyi mvnwnggv kaagialo nyi angv gudung toku, ninyigv dootak kartaknvnv nga naatoku, okv Pwknvyarnvnyi hartvla, naam bv vngtoku.
25 E imediatamente ele se levantou diante de todos e, pegando o leito em que até então estava deitado, voltou para casa, glorificando a Deus.
26 Bunu mvnwng ngv achialvbv kaangak tangak nyatoku! achialvbv busu datoku, bunu Pwknvyarnvnyi hartv yingla minto “Ngonu silu kaasartabo rungnvgo kaatokubv!”
26 Todos ficaram muito admirados, davam glória a Deus e, cheios de temor, diziam: — Hoje vimos coisas extraordinárias!
27 So kochingbv, Jisu agumlo vnglinto, okv lampu nakumyanv nyigo kaapato aminv Lebi, ninyigv opislo dooto. Jisu ninyia minto, “Nga vngming gvlaak,”
27 Depois disso, Jesus saiu e viu um publicano, chamado Levi, sentado na coletoria. E lhe disse:
28 Lebi gudung datoku, ogumvnwngnga kayu toku, okv Jisunyi vngming gvtoku.
28 Ele se levantou e, deixando tudo, o seguiu.
29 Vbvrikunamv Jisu gv lvgabv Lebi ninyigv naamlo kainv dvmam go mvpvtoku, okv goklwknam nyen lokv lampu naakumyanv nyi ngv twngtv yato okv kvvbi nyi hvkv ta.
29 Então Levi lhe ofereceu um grande banquete em sua casa; e era grande o número de publicanos e outras pessoas que estavam com eles à mesa.
30 Parisis nyi megola okv Pvbv tamsarnv nyi mego bunugv apumlo rinvgo bunu Jisu gv lvbwlaksu vdwa miakaayala minto, “Nonu ogubv lampu naayanv vdwa okv toa kunam nyi vdwa dvbam tvngbam dunv?” vla bunu tvuto.
30 Os fariseus e seus escribas murmuravam contra os discípulos de Jesus, perguntando: — Por que vocês comem e bebem com os publicanos e pecadores?
31 Jisu bunua mirwkto, “Yvvnyi hv chvrv nvngv daktor lodanv mvngma dvnv, vbvritola v bunu mwng yvvbunudw lvvma dunv.
31 Jesus tomou a palavra e disse:
32 Mvngdwnv nyi vdwa mvngdin modubv ngo aama, vbvritola toa kunam vdwgvbv.”
32 Não vim chamar justos, e sim pecadores, ao arrependimento.
33 Nyi mego Jisunyi minto, “Jon gv lvbwlaksu vdwv yikla dookidu okv kumdakumra dvkv, okv Parisis vdwgv lvbwlaksu vdwvkam vbvridu; vbvritola noogv lvbwlaksu vdwv dvki okv twngki nyadu.”
33 Então eles disseram a Jesus: — Os discípulos de João frequentemente jejuam e fazem orações, e os discípulos dos fariseus fazem o mesmo; mas os seus discípulos comem e bebem.
34 Jisu mirwkto, “No vbv dvminchok dunvri nyidalo makburiji bongngv najibongv okv ninyigv ajin vdwa doodv mogvrila nyen vdwa ogu dvmatvngma bv vngmu dubvi? Vdwloka vbvrirung mare!
34 Jesus, porém, lhes disse:
35 vbvritola vkvnv alu hv aare vdwlo makburiji bongngv bunugv lokv naarorikudw vbvrikubolo ho bunu yikrap reku.”
35 No entanto, virão dias em que o noivo lhes será tirado, e então, naqueles dias, eles vão jejuar.
36 Jisu mindvjito bunua so minchisinam sam: “Yvvka vji jenw nga ariap go pulinla jekulo hamtak lwknv kaama. Nw vbvrikubolo vji jinw nga takmure, okv ho jinw ariap v jekulo ape simare.
36 Também lhes contou uma parábola:
37 Yvvka anggor ala anw nga anggor ala aku pumchup lo pwtamlwknv kaama, ogulvgavbolo vbvribolo pumchup hv takla anggor ala ngv yarpok linla pumchup hv alv kumare.
37 E ninguém põe vinho novo em odres velhos, porque, se fizer isso, o vinho novo romperá os odres, o vinho se derramará, e os odres se estragarão.
38 Ho mabvya anggor ala anw nga pumchup anw lo pwlwk rungsego!
38 Pelo contrário, vinho novo deve ser posto em odres novos.
39 Okv yvvka anggor ala aku tvnggvrila anw lodanv vla mvngmadvnv. Nw mindu, ‘anggor ala aku v alvyadu.’”
39 E ninguém, tendo bebido o vinho velho, prefere o novo, porque diz: “O velho é excelente.”
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 5, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.