Lucas 4
ANWNV GAMLV (TGJ) vs NTLH
1 Jisu Dorwknv Dow ngv akomaring tokula Jordan lokv linkur toku okv Dow v ninyia chukrimooku lo vnggvtoku,
1 Jesus, cheio do Espírito Santo, voltou do rio Jordão e foi levado pelo Espírito ao deserto.
2 Hoka alu champigo dookunamv Uyudvbv v ninyia pokayarkato. Ho dw mvnwnglo nw ogu goka dvkwmato, vdwlo hum doonya kunamv, nw kano toku.
2 Ali ele foi tentado pelo Diabo durante quarenta dias. Nesse tempo todo ele não comeu nada e depois sentiu fome.
3 Uyudvbv ngv ninyia minto, “No Pwknvyarnv gv Kuunyilo ngvbolo, vlwng sum mingvrila vtwng gobv rimutvka.”
3 Então o Diabo lhe disse: — Se você é o Filho de Deus, mande que esta pedra vire pão.
4 Vbvritola Jisu mirwkto, “Darwknv Kitaplo mindu, ‘Nyi si vtwng lokv mwng turla madunv.’”
4 Jesus respondeu:
5 Vbvrikunamv Uyudvbv ngv ninyia putung gulo chaagv toku okv nyiktap gulo nyiamooku gv karv mvnwngnga kaatam toku.
5 Aí o Diabo levou Jesus para o alto, mostrou-lhe num instante todos os reinos do mundo
6 “Ngo nam so yikungyira mvnwngnga okv jwkrw a jire,” Uyudvbv ngv ninyia minpa toku. “So mvnwngsum ngam jipvkunv ngo atubogv mvngnambv ngo yvvnyika jilare.
6 e disse: — Eu lhe darei todo este poder e toda esta riqueza, pois tudo isto me foi dado, e posso dar a quem eu quiser.
7 Vbvrinamv, no ngam kumbojobo lo, so mvnwng si no gvbv rire.”
7 Isto tudo será seu se você se ajoelhar diante de mim e me adorar.
8 Jisu mirwksito, “Darwknv Kitaplo mindo, ‘Pwknvyarnvnyi kumlajolaka okv nw lvgabv rimwng laka!’”
8 Jesus respondeu:
9 Vbvrinamv Uyudvbv ninyia Jerusalem bv vnggvto okv ninyia Pwknvyarnvnaam gv namwng mwnglo-aolo dakmuto, okv ninyia minto, “No Pwknvyarnv gv Kuunyilo gurung bolo, sokv no atu v poklu kaato.
9 Depois o Diabo o levou a Jerusalém e o colocou na parte mais alta do Templo e disse: — Se você é o Filho de Deus, jogue-se daqui,
10 Darwknv kitaplo mindu, ‘Pwknvyarnv ninyigv nyidogindung nga ortojire ho bunu alvrungbv nam kaayare,’
10 pois as Escrituras Sagradas afirmam: “Deus mandará que os seus anjos cuidem de você.
11 Si mindvdu, ‘Bunu nam bunugv laak aolo dvbwngre ogulvgavbolo noogv lvpa nga vlwnglo tupmu madubv.’”
11 Eles vão segurá-lo com as suas mãos, para que nem mesmo os seus pés sejam feridos nas pedras.”
12 Vbvritola Jisu mirwkto, “Darwknv Kitaplo mindu, ‘Ahtunyi noogv Pwknvyarnvnyi vdwloka rikaripakla rikw mabvka.’”
12 Então Jesus respondeu:
13 Vdwlo Uyudvbv Jisunyi nvgwngbv pokayarka svnga rinya tukudw, nw achukgo ayungjvma gv lvgabv ninyia vngyu toku.
13 Quando o Diabo acabou de tentar Jesus de todas as maneiras, foi embora por algum tempo.
14 Vbvrikunamv Jisu Galili lo aakur toku, okv Darwknv Dow gv gilwk v ninyi lvkobv dooto. Ninyigv lvga yunying ngv ho mooku mvnwnglo dupwng toku.
14 Jesus voltou para a região da Galileia, e o poder do Espírito Santo estava com ele. As notícias a respeito dele se espalhavam por toda aquela região.
15 Nw Jius vdwgv kumkunaamlo tamsar toku okv nyichar mvnwng gv hartv kunam gubv ritoku.
15 Ele ensinava nas sinagogas e era elogiado por todos.
16 Vbvrikunamv Jisu Najaret lo vngtoku, ogolo ninyia soochapvdw, okv Jius doonualu golo ninyigv vngchingbv Jius kumkunaamlo vngtoku. Nw Darwknv Kitap a puri rilindubv dakrapto
16 Jesus foi para a cidade de Nazaré, onde havia crescido. No sábado, conforme o seu costume, foi até a sinagoga . Ali ele se levantou para ler as Escrituras Sagradas ,
17 okv ninyia nyijwk Aijaya gv kitap a laklwk toku. Nw tibungnam kitap a tikokla okv ogolo svbv lvkpv nama kaapa toku,
17 e lhe deram o livro do profeta Isaías. Ele abriu o livro e encontrou o lugar onde está escrito assim:
18 “Ahtu gv Dow v ngoogvlo doolwkdu,
18 “O Senhor me deu o seu Espírito.
19 Okv ho gokpa jidukubv dw v aapvku vla
19 e anunciar que chegou o tempo
20 Jisu tibungnam kitap a taatum toku, okv kaaria riria nvnga jikur toku, okv dootung toku. Jius kumkunaam arwng gv nyi mvnwngngv bunugv nyikkv ninyia kaagap nyatoku.
20 Jesus fechou o livro, entregou-o para o ajudante da sinagoga e sentou-se. Todas as pessoas ali presentes olhavam para Jesus sem desviar os olhos.
21 Nw bunua svbv minto, “Soogv lvknam abor si silu jvjvbv rilin pvku, nonu tvvgvnyibv um rilin nama.”
21 Então ele começou a falar. Ele disse:
22 Bunu mvnwngngv lvkobv ninyia achialvbv mvngto okv ninyigv jwknam kioknambv gaam minama lamdok panambv tvvnyato. Bunu minto, “Nw Josep gv kuunyilo mangvri?”
22 Todos começaram a elogiar Jesus, admirados com a sua maneira agradável e simpática de falar, e diziam: — Ele não é o filho de José?
23 Nw bunuam minto, “Ngo jvjvbv mindunv nonu so nyetin sam ngam mintaknvre, ‘Daktor, no atubongv mvpu silak.’ Nonu ngam mindvre ngoogv banggu naam so ridubv, Kaparnaum lo nonugv tvvnam um ripia aingbv.
23 Então Jesus disse:
24 Ngo nonua sum mintam jidunv,” Jisu mindvto, “Nyijwk ka ninyigv banggu naam lo vdwloka alvbv naarwk suma.
24 E continuou:
25 “Ngam tvvriato: So si jvjv ngvrung Israel lo vmiv achialvto Elija gv rerilo, vdwlo nyingngom gola patung go nyido hooku manammv okv mooku mvnwnglo achialvbv dvmayarwng ripwng toku.
25 Eu digo a vocês que, de fato, havia muitas viúvas em Israel no tempo do profeta Elias, quando não choveu durante três anos e meio, e houve uma grande fome em toda aquela terra.
26 Rigvrila Israel lo Elijanyi yvv goloka vngmumato, vbvritola Sidon mookugv Jarepat lo hvngmi ako doodungnv angv lomwng.
26 Porém Deus não enviou Elias a nenhuma das viúvas que viviam em Israel, mas somente a uma viúva que morava em Sarepta, perto de Sidom.
27 Okv Israel mookulo nyijwk Elisha gv doorilo; nyi mvnwngngv achialvbv apin yala silvmabv rinyato rigvrila yvvka poyamato, vbvritola Sairian gv Naaman mvnchik poyatoku.”
27 Havia também muitos leprosos em Israel no tempo do profeta Eliseu, mas nenhum deles foi curado. Só Naamã, o sírio, foi curado.
28 Jius kumkunaam gv nyi mvnwngngv vdwlo um tvvtokudw, bunu lvkobv sakcha nyato.
28 Quando ouviram isso, todos os que estavam na sinagoga ficaram com muita raiva.
29 Bunu dokrapla, Jisunyi Banggu agumlo tunglin nyato, okv bunugv Banggu a mvlwk koku moodw putunglo ninyia aagv nyatoku. Bunugv vbvrinamv ninyia tarak rakla bv tunglu dubv vla,
29 Então se levantaram, arrastaram Jesus para fora da cidade e o levaram até o alto do monte onde a cidade estava construída, para o jogar dali abaixo.
30 vbvritola nw nyitwng gv pingkolo vngpikla okv ninyigv lamtvbv vngsu tuku.
30 Mas ele passou pelo meio da multidão e foi embora.
31 Vbvrikunamv Jisu Galili gv banggu, Kaparnaum lo vngtoku, hoka nw nyi vdwa tamsartoku Jius Doonualulo.
31 Então Jesus foi para Cafarnaum, uma cidade da região da Galileia. Ali ele ensinava o povo nos sábados.
32 Ninyigv tamsarku lokv bunu mvnwngngv lamrwpanya toku, ogulvgavbolo nw tujupkunam gobv japto.
32 Eles estavam muito admirados com a sua maneira de ensinar, pois Jesus falava com autoridade.
33 Jius kumkunaam arwnglo alvmanv uyuvram dow doonv nyi ako dooto; nw gamtv rungbv svgok goklinto,
33 Havia um homem na sinagoga que estava dominado por um demônio. O homem gritou:
34 “Aa! Najaret lokv Jisu, no ngonua ogugo mvngpv? No so ngonua mvyakmvchak dubvre? No yvvdw ngo chindu: no Pwknvyarnv gv darwknv gindungpingko ngv!”
34 — Ei, Jesus de Nazaré! O que você quer de nós? Você veio para nos destruir? Sei muito bem quem é você: é o Santo que Deus enviou!
35 Jisu dow a orto jitoku, “Choibv okv nyi gvlokv agum linroto!” uyuvram v nyi hum bunugv kaakulo orpvpila okv ninyia achijeyo madubv mvpila vngyu toku.
35 Então Jesus ordenou ao demônio: Em frente de todos, o demônio atirou o homem no chão e saiu dele sem lhe causar nenhum ferimento.
36 Nyi mvnwngngv kaangak nyatoku okv ajin anying nga mimisito, “Si ogunv gamchar vkudw? Tujupkunam okv jwkrw a lvkobv si nyi si alvmanv dow a charnam v okv bunu agum linro duku!”
36 Todos ficaram espantados e diziam uns para os outros: — Que tipo de palavras são essas? Este homem, com autoridade e poder, expulsa os espíritos maus, e eles vão embora.
37 Okv Jisu gv lvkwnglo so yunying ngv ho mooku mvnwnglo dupwng toku.
37 E as notícias a respeito de Jesus se espalharam por toda aquela região.
38 Jisu Jius kumkunaam a vngyu pila okv Saimon gv naam lo vngtoku. Saimon gv ayuv achialvbv tamiram karla dooto, okv bunu ninyigv lvga nga Jisunyi minjitoku.
38 Jesus saiu da sinagoga e foi até a casa de Simão. A sogra de Simão estava doente, com febre alta; e contaram isso a Jesus.
39 Nw ho ninyigv dookulo aala daktoku okv tamiram a ninyigv lokv vngroto vla yamto. Tamiram v ninyigv lokv vngro toku, okv nw vjakgobv gudung toku okv bunua dvnamtvngnam jirap toku.
39 Aí ele foi, parou ao lado da cama dela e deu uma ordem à febre. A febre saiu da mulher, e, no mesmo instante, ela se levantou e começou a cuidar deles.
40 Doonyi poggaro kochingbv nyi mvnwngngv yvv bunu ajin doopv kudw yvv bunu nvgwngnv lvvmabv ridukudw bunua Jisu gvlo aagv jitoku; Nw mvnwngnga akinakinbv ninyigv laak hv lakpv jitoku okv mvnwngnga mvpu toku.
40 Depois de anoitecer , todos os que tinham amigos enfermos, com várias doenças, os levaram a Jesus. Ele pôs as suas mãos sobre cada um deles e os curou.
41 Uyuvram vdwv segokto “No Pwknvyarnv gv Kuunyilo ngvmabv!” vbvmiying dula nyi megonvgv lokv kelin toku. Jisu uyuvram vdwa yamto okv bunua milin momato, ogulvgavbolo bunu ninyia Kristo rung vla chintoku.
41 Os demônios saíram de muitas pessoas, gritando: — Você é o Filho de Deus! Eles sabiam que Jesus era o
42 Alu v loolin tokudw Jisu banggu a vngyu toku okv jemataiku mooku lo vngtoku. Nyi vdwv ninyia kaakar nyatoku, okv vdwlo bunu ninyia kaapa tokudw, bunu ninyia vngyu momare vla rikw nyatoku.
42 Quando amanheceu, Jesus saiu da cidade e foi para um lugar deserto. Mas a multidão começou a procurá-lo, e, quando o encontraram, eles não queriam deixá-lo ir embora.
43 Vbvritola nw bunua minto, “Ngo Pwknvyarnv gv Karv lvgagv Gamlv nga kvvbi banggu loka japji rungdubv ripv, vkvlvgalo Pwknvyarnv ngam rimudubv vla vngmu pvnv.”
43 Mas Jesus disse:
44 Vkvlvgabv nw ho mooku mvnwng gv Jius kumkunaam vdwlo japgo jitoku.
44 E ele anunciava a mensagem nas sinagogas de todo o país.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 4, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.