Lucas 23

ANWNV GAMLV (TGJ) vs ARIB

Sair da comparação
ARIB Almeida Revisada Imprensa Bíblica
1 Nyi mvnwngngv gudungto okv Jisunyi Pilot gv dookulo aagv toku.
1 E levantando-se toda a multidão deles, conduziram Jesus a Pilatos.
2 Hoka bunu ninyi gungnying lwkrapto “Ngo so nyi sum ngonugv nyi vdwa rimur gvdubv Dvbvyachoknyi lampu jima bvkv vla okv nw atu v Kristo, okv Dvbv gubv minsu dubv naatung pvnv.”
2 E começaram a acusá-lo, dizendo: Achamos este homem pervertendo a nossa nação, proibindo dar o tributo a César, e dizendo ser ele mesmo Cristo, rei.
3 Pilot ninyia tvkato, “No Jius vdwgv Dvbv ngvre?”
3 Pilatos, pois, perguntou-lhe: És tu o rei dos judeus? Respondeu-lhe Jesus: É como dizes.
4 Vbvrikunamv Pilot Nyibu butv vdwa okv nyipam vdwa minto, “Ngo so nyi sum rimur rinam go mapama.”
4 Então disse Pilatos aos principais sacerdotes, e às multidões: Não acho culpa alguma neste homem.
5 Vbvritola bunu tvvmabv abuyayabv minto, “Judia lo nw gv tamsar kolo nyi vdwa yalung durap moto. Nw Galili lo rirapto okv alo gvngv si rilwk dukunv.”
5 Eles, porém, insistiam ainda mais, dizendo: Alvoroça o povo ensinando por toda a Judéia, começando desde a Galiléia até aqui.
6 Vdwlo Pilot hum tvvpa tokudw, nw tvkato, “So nyi si Galili lokv nyi ngvre?”
6 Então Pilatos, ouvindo isso, perguntou se o homem era galileu;
7 Vdwlo Pilot Jisu nyi Herod gv rigvnam mooku lokv vla chinto kudw nw Jisunyi Herod gvlo vngmuto, ho gv dw lo Herod Jerusalem lo dootato.
7 e, quando soube que era da jurisdição de Herodes, remeteu-o a Herodes, que também naqueles dias estava em Jerusalém.
8 Vdwlo Herod Jisunyi kaato kudw nw achialvbv himputo, ogulvgavbolo nw Jisu gv lvga nga tvvpato okv kvvlo gv lokv ninyia achialvbv kaanwngla dooto. Nw Jisu nyi lamrwpadubv mvnam rinam go kaanvpv vla dvminla dooto.
8 Ora, quando Herodes viu a Jesus, alegrou-se muito; pois de longo tempo desejava vê-lo, por ter ouvido falar a seu respeito; e esperava ver algum sinal feito por ele;
9 Vkvlvgabv Herod Jisunyi achialvbv tvula tvkato, vbvritola Jisu mirwk sima toku.
9 e fazia-lhe muitas perguntas; mas ele nada lhe respondeu.
10 Nyibu butvnv vdwv okv Pvbv tamsarnv vdwv aanwk yayala Jisunyi achialvbv gungnying lwkto.
10 Estavam ali os principais sacerdotes, e os escribas, acusando-o com grande veemência.
11 Herod okv ninyigv sipai vdwv Jisunyi nyarjikaola mvritto; vbv mvgvrila bunu ninyi alvnv vji go pilwkto okv Pilot gvlo vngkur motoku.
11 Herodes, porém, com os seus soldados, desprezou-o e, escarnecendo dele, vestiu-o com uma roupa resplandecente e tornou a enviá-lo a Pilatos.
12 So gv alu lokv Herod la Pilot bunyi ajin minsu toku; kvvlo bunyi anyi hv nyiru minsito.
12 Nesse mesmo dia Pilatos e Herodes tornaram-se amigos; pois antes andavam em inimizade um com o outro.
13 Pilot Nyibu butvnv vdwa, nyiga vdw, okv nyi vdwa gokkumto,
13 Então Pilatos convocou os principais sacerdotes, as autoridades e o povo,
14 okv bunua minto, “Nonu so nyi sum ngoogvlo aagvpv, okv nw nyi vdwa rimur gvdu vla. Vjak, okv ngo nonugv kaaku so ninyia jwngkadaka toku, okv ngo ninyia nonugv minam gungnying akoka mapa yama.
14 e disse-lhes: Apresentastes-me este homem como pervertedor do povo; e eis que, interrogando-o diante de vós, não achei nele nenhuma culpa, das de que o acusais;
15 Herod ka ninyia rimur go mapa mato vkvlvga nw ninyia ngonu gvlo jikur duku. Ninyi mvkidubv rimur ako ka mapama.
15 nem tampouco Herodes, pois no-lo tornou a enviar; e eis que não tem feito ele coisa alguma digna de morte.
16 Vkvlvgabv ngo ninyi senyak pala mvrit mogvrila okv ninyi vngmu reku.”
16 Castigá-lo-ei, pois, e o soltarei.
17 Vngbo dvmin pumja alu lori gv dwkia Pilot bunugv lvgabv patwklo tumla vnam nyi ako limu dukunv.
17 {E era-lhe necessário soltar-lhes um pela festa.}
18 Nyipam lokv nyi mvnwngngv achialvbv gokla minto, “Ninyia mvkito! ngonugv lvgabv Barabasnyi limu toku!”
18 Mas todos clamaram à uma, dizendo: Fora com este, e solta-nos Barrabás!
19 Barabasnyi patwk tumla vvpvto Pamtv arwnglo yalung dula gwngrw gwkunam lvgabv.
19 Ora, Barrabás fora lançado na prisão por causa de uma sedição feita na cidade, e de um homicídio.
20 Pilot Jisunyi limu dukubv mvngto, vkvlvgabv nw nyipam vdwa lvko alvbv mindvto.
20 Mais uma vez, pois, falou-lhes Pilatos, querendo soltar a Jesus.
21 Vbvritola bunu gokkorla minto, “Ninyia Daapolo takkito! Ninyia Daapolo takkito!”
21 Eles, porém, bradavam, dizendo: Crucifica-o! crucifica-o!
22 Pilot bunua lvom nvbv minto,, “Vbvritola nw ogu rimur go ripvla? Ngo ninyia mvki dubv ogu ka rimur go mapa yama! Ngo ninyia svnyak pala mvmu gvrila okv ninyia topu reku.”
22 Falou-lhes, então, pela terceira vez: Pois, que mal fez ele? Não achei nele nenhuma culpa digna de morte. Castigá-lo-ei, pois, e o soltarei.
23 Vbvritola bunu Jisunyi Daapo lo takki rungto ka vla bunugv gaam v gamtvyayabv gokbwngto, okv goknyung nga bunu gokjik toku.
23 Mas eles instavam com grandes brados, pedindo que fosse crucificado. E prevaleceram os seus clamores.
24 Vkvlvgabv Pilot bunugv mingkubv Jisunyi lvklin jitoku.
24 Então Pilatos resolveu atender-lhes o pedido;
25 Nw bunugv koonam nyi yvvdw yalung dukulo gwngrw gwto la patwk tumnam angaka topu jitoku, okv nw Jisunyi bunu gvlo laklwk jitoku bunugv mvngwngbv rimu dukubv vla.
25 e soltou-lhes o que fora lançado na prisão por causa de sedição e de homicídio, que era o que eles pediam; mas entregou Jesus à vontade deles.
26 Sipai vdwv Jisunyi vnggv toku, okv bunugv vngdungrilo, bunu Sairene lokv nyi ako aminv Saimon vnamgo mooku lokv pamtv bv aatv nvgo vngrwk sito. Bunu ninyia naatungto, Daapo nga nw gvlo joopvto, okv nw bakla Jisu kochinglo vngming gvdubv mvtoku.
26 Quando o levaram dali tomaram um certo Simão, cireneu, que vinha do campo, e puseram-lhe a cruz às costas, para que a levasse após Jesus.
27 Okv nyi vdwv achialvbv twngtv bv ninyia vngming gvtoku; bunu lokv nyi kvgunv anvnyimv vdwv nw gv lvgabv kapnv okv dwknv vdwv.
27 Seguia-o grande multidão de povo e de mulheres, as quais o pranteavam e lamentavam.
28 Jisu bunua dakrwkto okv minto, “Jerusalem gv anvnyimv vdwa! Ngo gv lvgabv kapyo ka, vbvritola nonu atugv lvgabv okv nonugv kuu vdwgv lvga bvyaka.
28 Jesus, porém, voltando-se para elas, disse: Filhas de Jerusalém, não choreis por mim; chorai antes por vós mesmas, e por vossos filhos.
29 Vkvnv alu v aariku vdwlo nyi vdwv minreku, ‘Vdwgo gamdak dukunv yvv anvnyimv vdwloka kuu dooka manv, yvvka anga bvngka manv, yvv bunua soocha manv!’
29 Porque dias hão de vir em que se dirá: Bem-aventuradas as estéreis, e os ventres que não geraram, e os peitos que não amamentaram!
30 V alu vna vdwlo nyi vdwv moodw ditv am minre, ‘Ngonua gijap labv!’ okv dichingnv vdwa, ‘Ngonua girum labv!’
30 Então começarão a dizer aos montes: Caí sobre nós; e aos outeiros: Cobri-nos.
31 Vdwlo singnv ngv yajila leelak rilo vbv ritv kunv, vdwlo singku bolo ogubv rirekudw?”
31 Porque, se isto se faz no lenho verde, que se fará no seco?
32 Rimurnv nyi anyi goka Jisu nyi lvkobv mvkidubv vla vnglin gvdvto.
32 E levavam também com ele outros dois, que eram malfeitores, para serem mortos.
33 Vdwlo bunu “Dumku” vnam mooku gulo aalwk tokudw hoka bunu Jisunyi Daapo lo takki toku, okv rimurnv anyi aka, akonyi ninyigv lakbik tangvlo okv akonyi ninyigv lakchi tangvlo.
33 Quando chegaram ao lugar chamado Caveira, ali o crucificaram, a ele e também aos malfeitores, um à direita e outro à esquerda.
34 Jisu minto, “Abu! bunugv rimur a mvngnga laka, bunu chima bunu ogugo ridudw.” Bunu ninyigv vji a amin chinkala baakminsuto
34 Jesus, porém, dizia: Pai, perdoa-lhes; porque não sabem o que fazem. Então repartiram as vestes dele, deitando sortes sobre elas.
35 Nyi vdwv kaadung nyato vdwlo Jius nyi ringnv vdwgv ninyi nyarjikao mvri-hoka: “Nw kvvbi ha ringdu; nw atubongv ringsu momuto nw Pwknvyarnv gv gaknam Kristo ngvbolo!”
35 E o povo estava ali a olhar. E as próprias autoridades zombavam dele, dizendo: Aos outros salvou; salve-se a si mesmo, se é o Cristo, o escolhido de Deus.
36 Sipai vdwvka ninyi nyarjikao dvto: bunu nw gvlo chaato okv ninyi opo vkv jito,
36 Os soldados também o escarneciam, chegando-se a ele, oferecendo-lhe vinagre,
37 okv minto, “No Jius gv Dvbv ngvbolo no atuv ringsu laka!”
37 e dizendo: Se tu és o rei dos judeus, salva-te a ti mesmo.
38 Ninyigv aolo svbv lvkla vvpvto: “So si Jiu vdwgv Dvbv ngv.”
38 Por cima dele estava esta inscrição {em letras gregas, romanas e hebraicas:} ESTE É O REI DOS JUDEUS.
39 Hoka daapolo takdala takpvnam nyi rimurnv akonv ninyia nyarjito: “No Kristo malare? No atuv ringsu tvka okv ngonua ka!”
39 Então um dos malfeitores que estavam pendurados, blasfemava dele, dizendo: Não és tu o Cristo? salva-te a ti mesmo e a nós.
40 Kvvbi akonv ninyi yamla minto “No Pwknvyarnvnyi busu malare? Nw gv rinam apiabv no ka paadu.
40 Respondendo, porém, o outro, repreendia-o, dizendo: Nem ao menos temes a Deus, estando na mesma condenação?
41 Ngonugv si rijik kv ogu lvga vbolo ngonu ogugo ripvdw um ngonu paadu; vbvritola nw ogu rimur goka rima.”
41 E nós, na verdade, com justiça; porque recebemos o que os nossos feitos merecem; mas este nenhum mal fez.
42 Okv nw Jisu nyi minto, “Ngam mvngpa labvka, Jisu, vdwlo no Dvbv gubvrila aari kunyi!”
42 Então disse: Jesus, lembra-te de mim, quando entrares no teu reino.
43 Jisu hum minto, “Ngoona milv jidunv selu gv lokv no nga lvkobv nyidomooku tolo doore.”
43 Respondeu-lhe Jesus: Em verdade te digo que hoje estarás comigo no paraíso.
44 Doonyi chaato bv ritoku ho doonyi v nyiku mato okv mooku mvnwngngv gumta aom go kanvla dootoku;
44 Era já quase a hora sexta, e houve trevas em toda a terra até a hora nona, pois o sol se escurecera;
45 okv Pwknvyarnv naam gv vji rvdala vvpv namv taknyi gubv takpin suto.
45 e rasgou-se ao meio o véu do santuário.
46 Jisu gamtv rungbv gokla kapto, “Abu! Noogv laak lo ngoogv yalu a laklwk dukunv!” Nw vla minto okv sitoku.
46 Jesus, clamando com grande voz, disse: Pai, nas tuas mãos entrego o meu espírito. E, havendo dito isso, expirou.
47 Sipai nyigam angv ogugo ripvdw um kaatoku okv nw Pwknvyarnvnyi hartvla minto, “Jvjvbv nw alvnv nyi go!”
47 Quando o centurião viu o que acontecera, deu glória a Deus, dizendo: Na verdade, este homem era justo.
48 Vdwlo nyi vdwv hoka dookumnv vdwv ogugo ripv kudw kaanam dvdv nga kaatokula, bunu mvnwngngv naam bv vngtoku, mvngdwk laila bunugv hakwng a kisu nyato.
48 E todas as multidões que presenciaram este espetáculo, vendo o que havia acontecido, voltaram batendo no peito.
49 Yvvbunudw Jisu nyi nyidum tungnyibv chinto kudw, anvnyimv Galili lokv ninyi vngming gvnv vdwv, adulo daktola kaaria nyatoku.
49 Entretanto, todos os conhecidos de Jesus, e as mulheres que o haviam seguido desde a Galiléia, estavam de longe vendo estas coisas.
50 — ausente —
50 Então um homem chamado José, natural de Arimatéia, cidade dos judeus, membro do sinédrio, homem bom e justo,
51 — ausente —
51 o qual não tinha consentido no conselho e nos atos dos outros, e que esperava o reino de Deus,
52 Nw Pilot gv dookulo aato okv Jisu gv svma nga kooto.
52 chegando a Pilatos, pediu-lhe o corpo de Jesus;
53 Vbvrikunamv nw svma nga naalu toku, hum alvrungnv vji jebor v kvlap toku, okv um vlwnglo runglwknam nyibung svma lwkkw manam guloka joolwkla vvpv toku.
53 e tirando-o da cruz, envolveu-o num pano de linho, e pô-lo num sepulcro escavado em rocha, onde ninguém ainda havia sido posto.
54 Ho alu v Gumpualu alu bv ritoku, okv Jius doonualu hv loorap tvvtoku.
54 Era o dia da preparação, e ia começar o sábado.
55 Galili lokv anvnyimv Jisu nyi vngming gvnv vdwv Josepnyi lvkobv vngtoku okv nyibung nga okv Jisugv svma ayak a oguaingbv hoka lwkpvdw hum kaatoku.
55 E as mulheres que tinham vindo com ele da Galiléia, seguindo a José, viram o sepulcro, e como o corpo foi ali depositado.
56 Vbvrikunamv bunu naam bv vngkur toku okv nampunv vkv mvpvripv toku svma ayak gv lvgabv.
56 Então voltaram e prepararam especiarias e ungüentos. E no sábado repousaram, conforme o mandamento.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 23, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.