Lucas 16
ANWNV GAMLV (TGJ) vs ACF
1 Jisu ninyigv lvbwlaksu vdwa minto, “Ho hoka nyitvnv nyi ako dooto nw pakbu go dooto hv ninyigv yikungyira nga kaayataya nvgo. Nyitvnv nyi anga ninyigv ogu rungyanv angv ninyigv morko nga mva dukv vla mintamto,
1 E dizia também aos seus discípulos: Havia um certo homem rico, o qual tinha um mordomo; e este foi acusado perante ele de dissipar os seus bens.
2 vkvlvgabv nw rungya nvnga arwnglo goklwkto okv minto, ‘Ngo noogv lvkwng nga tvvdunv si ogu gokula? No ngoogv yikungyira nga kaayataya nama vdw godw ogumvnwngnga ngam kaatam lakubv, ogulvgavbolo no vdwloka ngoogv rungyapayanam gubv rinyu kumare.’
2 E ele, chamando-o, disse-lhe: Que é isto que ouço de ti? Dá contas da tua mordomia, porque já não poderás ser mais meu mordomo.
3 Pakbu angv nw atu hv minsuto, ‘Ngoogv atu nga ngoogv nokori loka naalin tvduku. Ngo ogu rila kuse gubvri? Ngo dvnam lvgabv rongo ridubv gwlwk doyama, okv giago karse ngaaka yinying yapv.
3 E o mordomo disse consigo: Que farei, pois que o meu senhor me tira a mordomia? Cavar, não posso; de mendigar, tenho vergonha.
4 Vjak ngo chinduku ngo ogugo risedw! Vbvrikunamv vdwlo ngo nokori lokv linre kudw, ngo ajin jinre bunu nga bunugv naam lo alvbv aamure.’
4 Eu sei o que hei de fazer, para que, quando for desapossado da mordomia, me recebam em suas casas.
5 Vkvlvgabv nw ninyigv atu gvlo dvdu doonv nyi vdwa goklwk toku. Nw atokchogv anga tvvkato, ‘No ngo atu gvlo vkamgu narpvnv?’
5 E, chamando a si cada um dos devedores do seu senhor, disse ao primeiro: Quanto deves ao meu senhor?
6 Nw mirwkto, ‘Olib tvli vkv pumpa lvngo narto,’ ‘Siinv noogv jise ngv,’ rungyanv angv ninyia minto, ‘dootungto okv chamngu go lvkgapto.’
6 E ele respondeu: Cem medidas de azeite. E disse-lhe: Toma a tua obrigação, e assentando-te já, escreve cinqüenta.
7 Vbvrikunamv nw kvvbi akonyi tvkato, ‘Okv no—vdwgo narpvnv?’ Nw mirwkto, ‘Giu vkv tagiam munv hejar go,’ ‘siinv noogv jise ngv,’ rungyanv ninyia minto; ‘lwngpinv go lvkgapto.’
7 Disse depois a outro: E tu, quanto deves? E ele respondeu: Cem alqueires de trigo. E disse-lhe: Toma a tua obrigação, e escreve oitenta.
8 Pakbu mvvlaknv gv Atu hv ninyia vbv rungkup runglik la ridanam lvgabv ninyia hartv toku; ogulvgavbolo nyiamooku so gv nyi vdwv achialvbv bunu rungkup runglik la lounglo rinv nyi vdwa kaiyabv ridu.”
8 E louvou aquele senhor o injusto mordomo por haver procedido prudentemente, porque os filhos deste mundo são mais prudentes na sua geração do que os filhos da luz.
9 Okv Jisu mimbwngla minto, “Okv vkvlvgabv ngo nonua mindunv: Nonuno atuv nyiamooku so gv yikungyira nga lvkobv ajin jinlaka, vkvlvgabv um vdwlo si topu rikudw, nonua simabv doobwng jiku naam lo alvbv aamu riku.
9 E eu vos digo: Granjeai amigos com as riquezas da injustiça; para que, quando estas vos faltarem, vos recebam eles nos tabernáculos eternos.
10 Yvvdw miangnv yikungyira nga alvbv mvnging dubv ridunv hv kainv yikungyira loka achialvbv kaiyabv mvnging dubv ridunv, okv yvvbunudw miangnv yikungyira lo jwkjwkvrwk bv mvngging dubv rima dunv v kainv yikungyira loka jwkjwkvrwkbv mvngging dubv rima dunv.
10 Quem é fiel no mínimo, também é fiel no muito; quem é injusto no mínimo, também é injusto no muito.
11 Hv bolo, vbvrikunamv, nonu nyiamooku so gv yikungyira nga alvbv mvnging dubv rinyu mabolo oguaingbv jvjvnv yikungyira nga mvnging dubv rinyure?
11 Pois, se nas riquezas injustas não fostes fiéis, quem vos confiará as verdadeiras?
12 Nonu nyi kvvbi gvbvrinv yikungyira nga mvnging dubv riji mabolo, yvvla no gvbvrinv yikungyira nga nam jijinv?
12 E, se no alheio não fostes fiéis, quem vos dará o que é vosso?
13 “Pakbuv yvvka atu anyi gv nyirabv rinyu mare; nw akonyi pakre okv akonyi kaanwng mare; nw akonvgv minam a tvvre okv akonvgv nga tvvmare. No Pwknvyarnv nyila morko nga lvkobv rijivngji nyulamare.”
13 Nenhum servo pode servir dois senhores; porque, ou há de odiar um e amar o outro, ou se há de chegar a um e desprezar o outro. Não podeis servir a Deus e a Mamom.
14 Vdwlo Parisis vdwv so mvnwng sum tvvtokudw, bunu Jisunyi nyarjito, ogulvgavbolo bunu morko nga mvngbiuto.
14 E os fariseus, que eram avarentos, ouviam todas estas coisas, e zombavam dele.
15 Jisu bunua minto, “Nonuno atubongv nyi vdwgv kaagialo jvjv nvgobv minsunv vbvritola Pwknvyarnv nonugv haapok ha chindu, yikungyira vdwv nyi gv lvgabv kainv arv doonv gubv rinv ngv, Pwknvyarnv gvlo ogu arv ka kaama.”
15 E disse-lhes: Vós sois os que vos justificais a vós mesmos diante dos homens, mas Deus conhece os vossos corações, porque o que entre os homens é elevado, perante Deus é abominação.
16 “Moses gv Pvbv okv nyijwk vdwgv lvknam vdwv Jon Baptist gv dw lobv ribwngto; okv ho koching nga Pwknvyarnv gv Karv gv lvkwng Alvnv Yunying nga mintam raptoku, nyi mvnwngngv ho Karv lo aadu bv gwnglilala nyadu.
16 A lei e os profetas duraram até João; desde então é anunciado o reino de Deus, e todo o homem emprega força para entrar nele.
17 Pvbv gv gaam achukguka minggap nama ria jemam svnga nyido gvla kvdw gv nyitv namv nyepu yare.”
17 E é mais fácil passar o céu e a terra do que cair um til da lei.
18 “Yvv nyi akonv atugv nywng nga toa tokula ako kvvbi nyimvmvvga go nywng mvku bolo hv yoomurnv; okv toanam nyimvmvvga anga yvv nywng mvdunv hvvka yoomurnv.”
18 Qualquer que deixa sua mulher, e casa com outra, adultera; e aquele que casa com a repudiada pelo marido, adultera também.
19 “Ho hoka nyi nyitvnv ako dooto nw kainv arv doonv vjia kooto okv achialvbv lokia himpukain la svngminto.
19 Ora, havia um homem rico, e vestia-se de púrpura e de linho finíssimo, e vivia todos os dias regalada e esplendidamente.
20 Ho hoka heemanv nyi ako dooto aminv Lajaras, ungvtarv ngv rara nvgo, hum nyitv nyi gv naam agi lo vvpvkinamgo,
20 Havia também um certo mendigo, chamado Lázaro, que jazia cheio de chagas à porta daquele;
21 nyitv nyi gv dvkulo dvala hoolin nama dvpa yare vla mvngnv go. Iki vka aala ninyigv ungngv nga dvriak riakbwngto.”
21 E desejava alimentar-se com as migalhas que caíam da mesa do rico; e os próprios cães vinham lamber-lhe as chagas.
22 “Heemanv nyi angv sitoku okv nyidogindung vdwv ninyia gvvtoku Abrahamnyi lvkobv nyidomooku gv dvpam lo doomuto. Nyitv nyi v sitoku okv nyibung riitoku,
22 E aconteceu que o mendigo morreu, e foi levado pelos anjos para o seio de Abraão; e morreu também o rico, e foi sepultado.
23 okv Uyumooku bolo nw achialvbv hirukaya toku, nw kaadung kunamv adukoyo lo Abraham okv ninyigv lvkobv Lajarasnyi doodubv kaapa toku.
23 E no inferno, ergueu os olhos, estando em tormentos, e viu ao longe Abraão, e Lázaro no seu seio.
24 Vkvlvgabv nw goklin toku, ‘Abu Abraham! nga aya labvka, okv Lajarasnyi ninyigv lakching nga isi lo chibok mogvrila achok godaka ngoogv riu sum chapke molabvka, ogulvgavbolo ngo si vmv arwng si achialvbv hirukaya dvkukv!’
24 E, clamando, disse: Pai Abraão, tem misericórdia de mim, e manda a Lázaro, que molhe na água a ponta do seu dedo e me refresque a língua, porque estou atormentado nesta chama.
25 Vbvritola Abraham minto, ‘Mvngpa tokuka, ngoogv kuunyilo nga, noogv turla singrilo nam alvnv mvnwngnga jimiro, Lajaras hoka alvmanv mvnwngnga paariato. Vbvritola vjak nw soka atuv himpu pumin dukunv, no hoka hirukaya rikulo.
25 Disse, porém, Abraão: Filho, lembra-te de que recebeste os teus bens em tua vida, e Lázaro somente males; e agora este é consolado e tu atormentado.
26 So ogu mvnwng sum kayu tvla, no gvla ngoogv pingko si kairungnv kobung go doodunv, vkvlvgabv yvvdw sokv noogv hoka vngrap dubv ritv nvngv vbv rinyu madunv, vmajeka yvvka noogv hokvkongv ngonugv so linyu madunv.’
26 E, além disso, está posto um grande abismo entre nós e vós, de sorte que os que quisessem passar daqui para vós não poderiam, nem tampouco os de lá passar para cá.
27 Nyitvnv nyi angv minto, ‘Vbvrikunamv ngo nam kodwkkrwkla koola mindunv, Abu Abraham, Lajarasnyi ngoogv abu gv naam lo vngmu jilabv,
27 E disse ele: Rogo-te, pois, ó pai, que o mandes à casa de meu pai,
28 v ngo boru angu go doopvnv. Ninyia vngmula okv bunua gamrw motoka, bunuka so hirukayaku so aama dubv.’
28 Pois tenho cinco irmãos; para que lhes dê testemunho, a fim de que não venham também para este lugar de tormento.
29 Abraham minto, ‘Noogv boru vdwv Mosesnyi okv nyijwk vdwa doogv sudu bunua gamrw nvngv; noogv boru vdwv bunugv ogugo minam a tvvrung svngv.’
29 Disse-lhe Abraão: Têm Moisés e os profetas; ouçam-nos.
30 Nyitvnv nyi hv mirwksito, ‘Hv pwngmare, Abu Abraham! Vbvritola siro kunv nyi gonv turkur laku okv bunua minbolo, vbvrikubolo bunu bunugv rimur lokv linreku.’
30 E disse ele: Não, pai Abraão; mas, se algum dentre os mortos fosse ter com eles, arrepender-se-iam.
31 Vbvritola Abraham minto, ‘Bunu Moses nyila Nyijwk vdwa tvvmabolo, bunua mintap nyulamare sikunv akonv turkur kujvka.’”
31 Porém, Abraão lhe disse: Se não ouvem a Moisés e aos profetas, tampouco acreditarão, ainda que algum dos mortos ressuscite.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 16, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.