Lucas 14
ANWNV GAMLV (TGJ) vs ARIB
1 Doonu alu golo Jisu Parisis nyi rigvnvgv akogv naam lo achin dvbv aato; okv nyi vdwv Jisunyi orchok mvla kaayato.
1 Tendo Jesus entrado, num sábado, em casa de um dos chefes dos fariseus para comer pão, eles o estavam observando.
2 Nyi ako lvpa laak bingla lvvma nvgo Jisu gvlo aato,
2 Achava-se ali diante dele certo homem hidrópico.
3 Okv Jisu pvbv tamsarnv vdwa okv Parisis vdwa tvkato, “Ngonugv Pvbv lo doonu alu lo lvvma nvnga mvpu dubv minpvri?”
3 E Jesus, tomando a palavra, falou aos doutores da lei e aos fariseus, e perguntou: É lícito curar no sábado, ou não?
4 Vbvritola bunu ogugoka mimato. Jisu nyi anga naatoku, ninyia mvpu toku, okv ninyia vngmu toku.
4 Eles, porém, ficaram calados. E Jesus, pegando no homem, o curou, e o despediu.
5 Vbvrikunamv Nw bunua mintoku, “Nonugv lokv akonv kuunyilo go dooto vmalo svvhvpu angv doonu alu lo ungrung golo holwk kubolo, hum no doonu alu lo dorlin maredw?”
5 Então lhes perguntou: Qual de vós, se lhe cair num poço um filho, ou um boi, não o tirará logo, mesmo em dia de sábado?
6 Vbvritola bunu so gv lvga nga ogugoka mirwk nyula mato.
6 A isto nada puderam responder.
7 Jisu kaapato nyen goknam vdwv dooku alvyachoknv vdwa gakdubv, vkvlvgabv nw so minchisinam sum bunua minjito:
7 Ao notar como os convidados escolhiam os primeiros lugares, propôs-lhes esta parábola:
8 “Vdwlo nonua nyi gonv nyida dvpam lo gokbolo, alvyachoknv dooku lo doomabvka, vbvrinam goka doore nam kaiyanv nyi goka gokpv kuso,
8 Quando por alguém fores convidado às bodas, não te reclines no primeiro lugar; não aconteça que esteja convidado outro mais digno do que tu;
9 okv nonyi gv atu, nonyia goknv, v aala kula minre, ‘Soogv dooku sam ninyia doomu tvka.’ Vbvrikunamv nonu hinying reku okv dooku alv makulo doodubv rireku.
9 e vindo o que te convidou a ti e a ele, te diga: Dá o lugar a este; e então, com vergonha, tenhas de tomar o último lugar.
10 Ho mabvdv, vdwlo nonua gokpv kudw, vnglaka okv koching yachok dooku lo doolaka, vkvlvgabv nonua goknv atu v nonu gvlo aala minre, ‘Ngoogv ajin a, dooku alvku so, chaatoka.’ Svbvrinam si nonua dvbvnyi goknam vdwgv kaagialo mvngdv modu.
10 Mas, quando fores convidado, vai e reclina-te no último lugar, para que, quando vier o que te convidou, te diga: Amigo, sobe mais para cima. Então terás honra diante de todos os que estiverem contigo à mesa.
11 Yvv mvnwng v atu v kainvgobv mvngsu dvdw hum miang more okv yvv mvnwngngv atu v miang nvgobv mvngsu dvdw hum kai dubv mvre.”
11 Porque todo o que a si mesmo se exaltar será humilhado, e aquele que a si mesmo se humilhar será exaltado.
12 Vbvrikunamv Jisu ninyia goknv atua minto, “Vdwlo no alu dvnam vmalo arium dvnam go jirinyi, no noogv ajin a vmalo noogv abwngboru a vmalo noogv agungasa nga vmalo noogv namrwk doobam nyitvnv vdwa gokmabvka bunu nonua gokrwk sireku, okv vbvrila noogv ogu rinam dvdvgv rijo nga no paaro riku.
12 Disse também ao que o havia convidado: Quando deres um jantar, ou uma ceia, não convides teus amigos, nem teus irmãos, nem teus parentes, nem os vizinhos ricos, para que não suceda que também eles te tornem a convidar, e te seja isso retribuído.
13 Vdwlo nonu dvpam go dvmu tvdudw, heemanv vdwa, pookungnv vdwa, lvpiknv vdwa, okv nyikchingnv vdwa goklaka;
13 Mas quando deres um banquete, convida os pobres, os aleijados, os mancos e os cegos;
14 Okv no aya choknam gubv rire, ogulvgavbolo bunu nonua rirwk sinyu kumare. Pwknvyarnv nonua rirwk jireku vdwlo alvnv nyi vdwgv sinam lokv turkur rikunyi.”
14 e serás bem-aventurado; porque eles não têm com que te retribuir; pois retribuído te será na ressurreição dos justos.
15 Vdwlo tvbul doodungnv nyi akonv hum tvvpa tokudw nw Jisunyi minto, “Vdwgo mvngpu v yvvdw Pwknvyarnv gv Karv lo dvpam lo doolwknv!”
15 Ao ouvir isso um dos que estavam com ele à mesa, disse-lhe: Bem-aventurado aquele que comer pão no reino de Deus.
16 Jisu ninyia minto, “Ho hoka nyi ako dooto nw kainv dvpam go dvmu dubv nyi achialvbv gokto.
16 Jesus, porém, lhe disse: Certo homem dava uma grande ceia, e convidou a muitos.
17 Vdwlo dvpam dw hv aato kudw, nw ninyigv pakbua kanamla vngmuto ninyigv nyen vdwa minpa modubv vla, ‘Ogu mvnwngngv mvpvripv pvku, aakum tokuka!’
17 E à hora da ceia mandou o seu servo dizer aos convidados: vinde, porque tudo já está preparado.
18 Vbvritola bunu mvnwngngv mvngnga labv vla minrap nyatoku. Atuk gv nyi angv pakbua minto, ‘Vjakpi rongo go rvvtobv okv um vngla kaadu bv ripv; ayala ngoogv minam sum tvji labv.’
18 Mas todos à uma começaram a escusar-se. Disse-lhe o primeiro: Comprei um campo, e preciso ir vê-lo; rogo-te que me dês por escusado.
19 Nyi akonv minto, ‘Ngo hvpu dorring go rvvtobv okv ngo hum rikala lamtvlo lingv segorung; ayala ngoogv minam sum tvji rungla bv.’
19 Outro disse: Comprei cinco juntas de bois, e vou experimentá-los; rogo-te que me dês por escusado.
20 Nyi akonv minto, ‘Ngo vjakpi nyimv naada pvnv, ho lvga lo ngo aala nyuma.’
20 Ainda outro disse: Casei-me e portanto não posso ir.
21 Pakbu angv vngkur toku okv ogumvnwngnga ninyigv Atua minpa jitoku. Atu angv achialvbv hachiv kvchakbvriak toku okv ninyigv pakbu nga mintoku, ‘Baapu bv banggu arwnglo okv banggu gv chenyung lo vngnyika, okv heemanv vdwa, pookungnv vdwa, nyikchingnv vdwa, okv lvpiknv vdwa aakur gvteka.
21 Voltou o servo e contou tudo isto a seu senhor: Então o dono da casa, indignado, disse a seu servo: Sai depressa para as ruas e becos da cidade e traze aqui os pobres, os aleijados, os cegos e os coxos.
22 Pakbu angv baapubv minto, no gv gamki nama rito kubv, tamsarnv, vbvritola karchung ngv nyi megonvgv lvgabv doodvpv.’
22 Depois disse o servo: Senhor, feito está como o ordenaste, e ainda há lugar.
23 Vkvlvgabv Atu v pakbua minto, ‘mookugv lamtvbv vnglin nyika okv nyi vdwa arwng lo aadu bv mvtoka, vkvlvgabv ngoogv naam lo yarbing dukubv.
23 Respondeu o senhor ao servo: Sai pelos caminhos e valados, e obriga-os a entrar, para que a minha casa se encha.
24 Ngo nonu mvnwngnga mindunv so nyi tamnam vdw sokv yvvka ngoogv arium dvnam a dvpa kumare!’”
24 Pois eu vos digo que nenhum daqueles homens que foram convidados provará a minha ceia.
25 Lvko nyipam kainvgo Jisunyi lvkobv vngming gvrilo, nw dakrwkla bunua minto,
25 Ora, iam com ele grandes multidões; e, voltando-se, disse-lhes:
26 “Yvvdw ngoogvlo aadunv ngoogv lvbwlaksu gubv rinyumare vdwlo nw ninyigv Abu okv ninyigv anv, ninyigv nywng okv ninyigv kuu vdwa, ninyigv achiboru okv ninyigv anyibormv, okv nw atubongv alvrungbv paknama lvyabv nga pakma dvdvlo.
26 Se alguém vier a mim, e não aborrecer a pai e mãe, a mulher e filhos, a irmãos e irmãs, e ainda também à própria vida, não pode ser meu discípulo.
27 Yvvdw atu ninyigv daapo nga bakma dunv okv nga vngming gvma dunv hv ngoogv lvbwlaksu gubv rinyu mare.
27 Quem não leva a sua cruz e não me segue, não pode ser meu discípulo.
28 Nonu gvlokv akonv naam aokolo nvgo mvdubv rungbolo, nw atukchobv doopv tvla okv vkamgu arv ngv ritv rinv bri nw um morko v um rinya nvnv go doodudw kaaka chori.
28 Pois qual de vós, querendo edificar uma torre, não se senta primeiro a calcular as despesas, para ver se tem com que a acabar?
29 Nw dooku mabolo, naam a mvrapro kochingbv nw vdwloka mvnya nyuku mare; okv ogugo ripvdw nyi kaanv mvnwngngv ninyia nyarji reku.
29 Para não acontecer que, depois de haver posto os alicerces, e não a podendo acabar, todos os que a virem comecem a zombar dele,
30 Bunu minreku, ‘So nyi si naam a mvdubv mvrap toku vbvritola mvnya nyukuma.’
30 dizendo: Este homem começou a edificar e não pode acabar.
31 Dvbv gonv hejar vring nyiga go vnglingvla dvbv hejar chamnyi doonvgo mvmi sidubv riku bolo, nw atokchobv doopv tvla japka riku dvbv nga mvmi sinyu redw ma mvmi sinyu maridw vla.
31 Ou qual é o rei que, indo entrar em guerra contra outro rei, não se senta primeiro a consultar se com dez mil pode sair ao encontro do que vem contra ele com vinte mil?
32 Nw choopu kuma bolo, nw gindungpingko go vngmure dvbv anga kaarwk sidu kubv okv sarsopoyo lvgabv tvvka siya dukubv ninyigv adu lo vngdungla vngngo lvpa rikulo.”
32 No caso contrário, enquanto o outro ainda está longe, manda embaixadores, e pede condições de paz.
33 “Ho apiabv,” Jisu minyabv minto, “Nonu lokv yvvka ngoogv lvbwlaksu gobv rinyu mare vdwlo nonuno nonugv ogumvnwngnga kayu maredw.”
33 Assim, pois, todo aquele dentre vós que não renuncia a tudo quanto possui, não pode ser meu discípulo.
34 “Alu v alv nvgo, vbvritola si tinam a ngemu kubolo, hum lvkodv tidukubv mvjiku lamtv kaakuma.
34 Bom é o sal; mas se o sal se tornar insípido, com que se há de restaurar-lhe o sabor?
35 So si kvdw gv lvgabv alv kuma vmalo eriung gvbvka alvkuma; hum adulo ora duku. Tvvtoka, vbvrikunamv, nonuno nyarung gvdubolo!”
35 Não presta nem para terra, nem para adubo; lançam-no fora. Quem tem ouvidos para ouvir, ouça.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 14, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.