Lucas 12
ANWNV GAMLV (TGJ) vs NVT
1 Hejar hejar nyi v nyipam bv aakum kunamv, vkvlvgabv bunu chaajap minsu toku, Jisu mintuminke bv ninyigv lvbwlaksu vdwa minto, “Parisis vdwgv vpap am himasuto laka—Ngo minamsi bunugv kaakudubv rinam a.
1 Quando as multidões cresceram a ponto de haver milhares de pessoas atropelando-se e pisando umas nas outras, Jesus concentrou seu ensino nos discípulos, dizendo: “Tenham cuidado com o fermento dos fariseus, que é a hipocrisia.
2 Ogugonyi mvtum pvdw hum mvkok reku, vvsinam mvnwng vdwa chimu reku.
2 Virá o dia em que tudo que está encoberto será revelado, e tudo que é secreto será divulgado.
3 Vkvlvgabv, nonu ogugo kanv arwnglo minpvkudw hum alulvpa loung kolo tvvpa reku, nonugv naam a koktum tvvla arwnglo japsi nama naam mwnglo aolo chaapv tvvla gokpa reku.”
3 O que vocês disseram no escuro será ouvido às claras, e o que conversaram a portas fechadas será proclamado dos telhados.
4 “Ngo nonua mindunv, ngoogv ajin vdwa, ayakka mvki jinv nga yvvnyika busu mabvka vbvritola ayungjvma kochinglo ogu alvmanvgo rinyu mare.
4 “Meus amigos, não tenham medo daqueles que matam o corpo; depois disso, nada mais podem lhes fazer.
5 Yvvnyi busu svngvdw ngo kaatamre: Pwknvyarnvnyi busu laka, nw gvlo, mvkiro kochingbv, uyumooku bolo horlu nyudubv jwkrw doodu. Nga tvjwng laka, ninyinv nonugv busu svngv!”
5 Mas eu lhes direi a quem devem temer. Temam a Deus, que tem o poder de matar e lançar no inferno. Sim, a esse vocês devem temer.
6 “Pvdwng nvnga barnyi gubv piokma dvnvri? Vbvrijvka Pwknvyarnv pvdwng nvvkin gunyika mvngpa mabv rima.
6 “Qual é o preço de cinco pardais? Duas moedas de cobre? E, no entanto, Deus não se esquece de nenhum deles.
7 Nonu gv dumpo gv dwmw mvnwng haka kingam ropv. Vkvlvgabv busu mabvka; No pvdwng vdwa achialvbv arv doya nvgo!”
7 Até os cabelos de sua cabeça estão todos contados. Portanto, não tenham medo; vocês são muito mais valiosos que um bando inteiro de pardais.
8 Ngo nonua jvjvbv mindunv yvvdw nyi vdwlo ngo gvngv vla nw minpok jidunv, Nyia Kuunyilo ngvka vbvdvdvbv bunua rire nyidogindung vdwgv Pwknvyarnv gv kaagialo.
8 “Eu lhes digo a verdade: quem me reconhecer aqui, diante das pessoas, o Filho do Homem o reconhecerá na presença dos anjos de Deus.
9 Vbvritola yvvdw nga nw gvngema vla minpok dunv, Nyia Kuunyilo ngvka bunua nw gvngvma vla mintare nyidogindung vdwgv Pwknvyarnv gv kaagialo.
9 Mas quem me negar aqui será negado diante dos anjos de Deus.
10 “Yvvdw Nyia Kuunyilo nga minying dunv hum mvngnga nyulare; Vbvritola yvvdw Darwknv Dow a minying dunv hum vdwloka mvngnga nyulamare.”
10 Quem falar contra o Filho do Homem será perdoado, mas quem blasfemar contra o Espírito Santo não será perdoado.
11 “Vdwlo bunu nonua Jius kumkunaamlo rika dubv vmalo gobunor vdwgv kaagialo vmalo kvvbi vdwgvlo, nonu atu v oguaingbv mvnging svngvdw vla vmalo nonu ogugo minsedw vla mvngdwk mabvka.
11 “Quando vocês forem julgados nas sinagogas e diante dos governantes e das autoridades, não se preocupem com o modo como se defenderão nem com o que dirão,
12 Nonu ogugo mirung svngvdw hum hoka Darwknv Dow v nonua tamsarre.”
12 pois o Espírito Santo, naquele momento, lhes dará as palavras certas”.
13 Nyipam lokv nyi ako Jisunyi minto, “Tamsarnv, ngoogv achiboru a minjilabv abu gv yikungyira vngyu nama ngam lvkobv orpin sudubv.”
13 Então alguém da multidão gritou: “Mestre, por favor, diga a meu irmão que divida comigo a herança de meu pai!”.
14 Jisu ninyia mirwkto, “Ajin, nga nonyi gv pingkolo miriadubv vmalo yikungyira nga baag nyuladubv jinv ngv yvvla?”
14 Jesus respondeu: “Amigo, quem me pôs como juiz sobre vocês para decidir essas coisas?”.
15 Okv nw mvnwngnga minbwngto, “Raarwnv mvnwng gvlokv nonu atuv himasuto laka; ogulvgavbolo nyi gv jvjvbv singnam v ninyigv yikungyira lokv mvvma, nw vdwgo nyitv dajvka.”
15 Em seguida, disse: “Cuidado! Guardem-se de todo tipo de ganância. A vida de uma pessoa não é definida pela quantidade de seus bens”.
16 Vbvrikunamv Jisu so minchisinam sum bunua miji toku: “Ho hoka nyi ako dooto nw kvdw go rongo ali amw alvbv linji nvgo dooto.
16 Então lhes contou uma parábola: “Um homem rico tinha uma propriedade fértil que produziu boas colheitas.
17 Nw atu v mvngrap sutoku, ‘Ngo ngoogv ali amw a vvpv jikugo kaakuma. Ngo ogugo rila dukunv?
17 Pensou consigo: ‘O que devo fazer? Não tenho espaço para toda a minha colheita’.
18 Ngo so svbv rireku,’ nw atu v minsuto; ‘Ngo ngoogv nesung nga mvyak reku okv sungtv nvgo mvgvrekula hoka ngoogv ali amw okv ngoogv yikungyira mvnwngnga vvpv reku.
18 Por fim, disse: ‘Já sei! Vou derrubar os celeiros e construir outros maiores. Assim terei espaço suficiente para todo o meu trigo e meus outros bens.
19 Vbvrigvrikula ngo atu v minsureku, Gamdaknv nyi go! no achialv anying gv lvgabv dinchijinam alvnv ogu mvnwng ngv doosupvku. Himpu alvbv svngmin laka, dvmin laka, tvngmin laka okv no atuv himpu dubv rimin sulaka!’
19 Então direi a mim mesmo: Amigo, você guardou o suficiente para muitos anos. Agora descanse! Coma, beba e alegre-se!’.
20 Vbvritola Pwknvyarnv ninyia minto, ‘Pvchanvno! Siyu gv ayulo no noogv singnam a topu rungdubv rireku; vbvrikunamv no atubogv lvgabv ogu mvnwng nga mvpvripv kunama paajikunv yvvkudw?’”
20 “Mas Deus lhe disse: ‘Louco! Você morrerá esta noite. E, então, quem ficará com o fruto do seu trabalho?’.
21 Okv Jisu minyabv minto, “Atubogv lvgabv nyitv tvvtola vbvritola Pwknvyarnv gv lvgabv nyitv manv ngv so svbv ridunv.”
21 “Sim, é loucura acumular riquezas terrenas e não ser rico para com Deus”.
22 Vbvrikunamv Jisu lvbwlaksu vdwa minto, “Okv vkvlvgabv ngo nonua mindunv nonu dvla singdubv vla dvse lvgabv vmalo nonu ayak gv lvgabv vji kose go vla mvngdwk mabvka.
22 Então, voltando-se para seus discípulos, Jesus disse: “Por isso eu lhes digo que não se preocupem com a vida diária, se terão o suficiente para comer, ou com o corpo, se terão o suficiente para vestir.
23 Singnam si dvnam a achialvbv kaiyanv, okv ayak si vji a achialvbv kaiyanv.
23 Pois a vida é mais que comida, e o corpo é mais que roupa.
24 Paak ka kaatoka: bunu ali lilwkma vmalo aam nvvma; bunu nesung naam kaama; Pwknvyarnv bunuam dvmu tvngmudu! nonu pvta vdwa achialvbv arv doya nvgo!
24 Observem os corvos. Eles não plantam nem colhem, nem guardam comida em celeiros, pois Deus os alimenta. E vocês valem muito mais que qualquer pássaro.
25 Hum mvngdwk gvrila nonu gvlokv akonv yvvla svnggv nama achukgo svngsu yadubv svnglajinv?
25 Qual de vocês, por mais preocupado que esteja, pode acrescentar ao menos uma hora à sua vida?
26 No svkvnv ogu miang nvnga rilwk nyuma bolo, ogubv kvvbi ogua mvngdwk yadunv?
26 E, se não podem fazer uma coisa tão pequena, de que adianta se preocupar com as maiores?
27 Kaatoka mootum gv apung ngv oguaing bv svngdu: bunu ogugo rima vmalo bunu atugv lvgabv vji vbi mvvma. Vbvritola ngo nonua mindunv Dvbv Solomon achialvbv nyitv nvgobv rikubvka vji vbi gvnam vka so apung vdwgv kaapu aingbv rinv gvmato.
27 “Observem como crescem os lírios. Não trabalham nem fazem suas roupas e, no entanto, nem Salomão em toda a sua glória se vestiu como eles.
28 So si Pwknvyarnv yvvdw mootum gv nvsing nvmwng nga vji koomunv—nvmwng v silu doodu okv aarunyi nyeji kunv, vmvlo rampak svngv. Nw nonua vji gvmu dubv vla ogumvnwngnga mvngma rungredw? Nonugv mvngjwng ngv miang gomwng doodu!”
28 E, se Deus veste com tamanha beleza as flores que hoje estão aqui e amanhã são lançadas ao fogo, não será muito mais generoso com vocês, gente de pequena fé?
29 “Vkvlvgabv mvnwnglo ogugo dvsvdw okv tvngsedw vla alu gv dwkia mvngap dvdvla mvngdwk mabvka.
29 “Não se inquietem com o que comer e o que beber. Não se preocupem com essas coisas.
30 (Sichingmooku so gv Pwknvyarnvnyi chimanv vdwv aludwkia so ogu mvnwng gv lvgabv mvnggap dvdv dvnv.) No so vdw sum dinchi dunv vla noogv Abu chindu.
30 Elas ocupam os pensamentos dos pagãos de todo o mundo, mas seu Pai já sabe do que vocês precisam.
31 Vmabvya Pwknvyarnv gv Karv lvga nga mvnggap yato, okv nw nonua so gv ogumvnwngnga jire.”
31 Busquem, acima de tudo, o reino de Deus, e todas essas coisas lhes serão dadas.
32 Twngtv manv nonu, busu mabvka, nonugv Abu nonua ninyigv Karv nga jidubv mvngbiudu.
32 “Não tenham medo, pequeno rebanho, pois seu Pai tem grande alegria em lhes dar o reino.
33 No ogugo doodudw hum mvnwngnga pyoktoka okv morko nga heemanv vdwa jitoka. Morko vgianvnv ungko manvlo no atu v orsu laka, okv no gv nyitv a aomooku tolo tvvpv tvka, tolo vdwloka ngoomare, ogulvgavbolo dvcho nvngv tolo bunu gvlo aachi mare, okv bunua taram dvmwk jinv guka kaamare.
33 “Vendam seus bens e deem aos necessitados. Com isso, ajuntarão tesouros no céu, e as bolsas no céu não se desgastam nem se desfazem. Seu tesouro estará seguro; nenhum ladrão o roubará e nenhuma traça o destruirá.
34 Ogolo no gv nyitv nga tvvpv pvdw hoka no gv haapok vka alu loki a doore.
34 Onde seu tesouro estiver, ali também estará seu coração.”
35 “Ogugo aaridw ho lvgabv Kaya laka, rinam lvgabv kaya laka, okv no gv mvdurrupum a baanu tvla doogv laka,
35 “Estejam vestidos, prontos para servir, e mantenham suas lâmpadas acesas,
36 Nyira vdwgv bunugv atu v nyida lokv aari kunvpv vla kaayala doonam aingbv. Vdwlo nw aalaku okv takdin kubolo bunu vjakgobv agi nga ninyigv lvgabv kokda jiriku.
36 como se esperassem o seu senhor voltar do banquete de casamento. Então poderão abrir-lhe a porta e deixá-lo entrar no momento em que ele chegar e bater.
37 Ho nyira vdwv mvngpu v yvvgv atu v aakur rikulo bunua hula doodubv okv kaayala doodubv kaanam vdwv! Ngo nonua mindu, nw ninyigv jvtv am pilin reku, okv bunua dootung dubv minreku, okv bunuam jilahola rireku.
37 Os servos que estiverem prontos, aguardando seu retorno, serão recompensados. Eu lhes digo a verdade: ele mesmo se vestirá como servo, indicará onde vocês se sentarão e os servirá enquanto estão à mesa!
38 Vdwgo mvngpu guku bunu nw bunua kaayala doodubv kaapa kubolo, nw yupra jama nga aaku jvka vmalo koching nyijvka!
38 Quer ele venha no meio da noite, quer de madrugada, ele recompensará os servos que estiverem prontos.
39 Nonu chinsudo naam namgo gv atu v dvcho nvgv cholwk dwa chincho bolo, nw vdwloka dvcho nvnga ninyigv naam a tarkola amumare.
39 “Entendam isto: se o dono da casa soubesse exatamente a que horas o ladrão viria, não permitiria que a casa fosse arrombada.
40 Okv nonuka, dooya segorung, ogulvgavbolo nyia Kuunyilo ngv nonugv vdwlo dvmin mari gonyika aariku.”
40 Estejam também sempre preparados, pois o Filho do Homem virá quando menos esperam”.
41 Pitar minto, “Ahtu so gv minchisinam si ngonua mindu nvre, vmalo mvnwngnga mindu nvre?”
41 Então Pedro perguntou: “Senhor, essa ilustração se aplica apenas a nós, ou a todos?”.
42 Ahtu mirwkto, yvv, vbvrikunamv, alvnv okv mvnglaknv nyira ngv? Hv ho angv ninyigv atu hv ninyia naam nyi vdwa rigv dubv jinam, okv nyira kvvbi a bunugv dvse nga dvdw lo dvnam jinam.
42 O Senhor respondeu: “O servo fiel e sensato é aquele a quem o senhor encarrega de chefiar os demais servos da casa e alimentá-los.
43 Vdwgo mvngpu vku ho pakbu angv ninyigv atu v vdwlo naam aaku namv ninyia vbvridubv kaapa koku namv!
43 Se o senhor voltar e constatar que seu servo fez um bom trabalho,
44 Vbvrung, Ngo nonua mindunv, Atu v ho pakbua-nga ninyigv yikungyira nga rigv modubv jire.
44 eu lhes digo a verdade: ele colocará todos os seus bens sob os cuidados desse servo.
45 Vbvritola ho pakbu angv nw atu v minsu bolo ninyigv atu moing vngro baapubv aakur nyuku mare vla kvvbi nyira vdwa okv nyimv daka nyilo daka dvngrap laku, dvlaku tvnglaku okv dvkium tvngkium kubolo.
45 O que acontecerá, porém, se o servo pensar: ‘Meu senhor não voltará tão cedo’, e começar a espancar os outros servos, a comer e a beber e se embriagar?
46 Vbvrikunamv Atu alugonyi aakur reku vdwlo pakbu gv ninyia dvmin marilo ho gv dwa nw chimpa kuma. Atu v ninyia patungpayung mvriku okv nw gv tvvma nvnga hingkw moreku.
46 O senhor desse servo voltará em dia em que não se espera e em hora que não se conhece, cortará o servo ao meio e lhe dará o mesmo destino dos incrédulos.
47 Pakbu ngv yvv atu gv nw a ritokv mvngnam chindunv, vbvritola nw atu v hum ridubv okv agiarap madunv, hum achialvbv svnyakpare
47 “O servo que conhece a vontade do seu senhor e não se prepara nem segue as instruções dele será duramente castigado.
48 Vbvritola pakbu ngv yvvdw ninyigv atu gv mvngnam um chima gvrila nw dvngku yadubv riredw hum miang yabv dvngre. Yvv nw kaigo jipvdw hum kaigo koore; Yvv nw kaiyachok go jipvdw um kaiyachok go koyare.
48 Mas aquele que não a conhece e faz algo errado será castigado com menos severidade. A quem muito foi dado, muito será pedido; e a quem muito foi confiado, ainda mais será exigido.”
49 “Ngo nyiamooku so vmv rulwk tebv aato okv hv vbv ngoogv mvngkulo riro duku nvgo vla ngo mvngdu!
49 “Eu vim para incendiar a terra, e gostaria que já estivesse em chamas!
50 Ngo baptisma naase go doodu, okv hum richima dvdvlo ngo mvngdwk sakdwk bv ridu!
50 No entanto, tenho de passar por um batismo e estou angustiado até que ele se realize.
51 Nonu nga nyiamooku so sarsopoyo alvbv rigv nvnv nga aagvla aapvnv mvngdu nvlare? Ma, sarsopoyo bvma, vbvritola apinain dubv.
51 Vocês pensam que vim trazer paz à terra? Não! Eu vim causar divisão!
52 Vjak gvlokv rila vpin akolo nyi angu go doonv apin-ain reku, aom gunv anyia rinying reku okv anyiv aom a rinying reku.
52 De agora em diante, numa mesma casa cinco pessoas estarão divididas: três contra duas e duas contra três.
53 Abu vdwv bunugv kuunyilo vdwa rinying reku okv kuunyilo vdwv bunugv abu vdwa rinying reku; anv vdwv bunugv kuunyijar vdwa rinying reku okv kuunyijar vdwv bunugv anv vdwa rinying reku; ayu vdwv bunugv dungnv vdwa rinying reku okv dungnv vdwv bunugv ayu vdwa rinying reku.”
53 “O pai ficará contra o filho e o filho contra o pai; a mãe contra a filha e a filha contra a mãe; a sogra contra a nora e a nora contra a sogra”.
54 Jisu nyi vdwa mindvto, “Vdwlo nonu haapam a pogga takbv chaadubv kaapa bolo, vjakgobv nonu mindado nyido hotv dvnvgo vla—okv v vbv rido.
54 Então Jesus se voltou para a multidão e disse: “Quando vocês veem nuvens se formando no oeste, dizem: ‘Vai chover’. E têm razão.
55 Okv vdwlo mooko takbv doori richa nama nonu himpa bolo, nonu mindu si agu v gurap tvdu vla—okv vbvridu.
55 Quando sopra o vento sul, dizem: ‘Hoje vai fazer calor’. E assim ocorre.
56 Kaakudubvrinv! nonu nyiamooku a okv nyidomooku a kaagvrila doonyi nyinam nyima nga minla gvri; ogubv vbvrinamv, vjakgv dw sum chima dunv?”
56 Hipócritas! Sabem interpretar as condições do tempo na terra e no céu, mas não sabem interpretar o tempo presente.
57 “Ogulvgabv nonu atubongv alvnvngam mvngchinla kaakw sima dunv?
57 “Por que não decidem por si mesmos o que é certo?
58 Nyi gunv nonua kvba japmi sidubv vla nonua mila yila kvba naambv vnggvbolo, nonu um rikin a ninyi alvbv minjupminsi dubv rilaka kvbanaam ha vngsi madvbv. No vbv rima boloka, nw nonua boola yila kvba japji nvgv kaagialo boolwkre, hv bunu nonua pulis vdwgvlo laklwk reku, okv nonua patwklo tumriku.
58 Quando você e seu adversário estiverem a caminho do tribunal, procurem acertar as diferenças antes de chegar lá. Do contrário, pode ser que o acusador o entregue ao juiz, e o juiz, a um oficial que o lançará na prisão.
59 Ngo nonua mindu, nonu morko dvdua dornya ma dvdvlo, hoka nonu dooreku.”
59 Eu lhe digo: você não será solto enquanto não tiver pago até o último centavo”.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.