Lucas 10
ANWNV GAMLV (TGJ) vs NAA
1 So kochingbv Jisu kvvbi nyiga vkv chamkanw gula anyi go gokla, nw atu v vngjiku banggu mvnwnglo okv mooku lo anyi anyibv vngcho moto.
1 Depois disso, o Senhor escolheu outros setenta e os enviou de dois em dois, para que fossem adiante dele a cada cidade e lugar onde ele haveria de passar.
2 Nw bunua minto, “Aam nvvse ngv hoka achialv duku, hum nvvji nvngv miang gumwng. Kumtoka aam atu gv lvgabv nw aam nvvji nvnga vnglin more ninyigv aam nvvse um nvvmure.
2 E lhes disse:
3 Vngnyika! ngo nonua svcha chaapamlo svlar vdw jebv vngmu gvrinvla
3 Vão! Eis que eu os envio como cordeiros para o meio de lobos.
4 Nonu morko vgianvnv, vmalo giagonvgv chapa vmalo lvsup; lamtvlo nyi vdwa alvpvri vla minam a topu mabvka.
4 Não levem bolsa, nem sacola, nem sandálias; e não saúdem ninguém pelo caminho.
5 Vdwlo nonu naam ako gv arwng aarinyi, atokcho bv minlaka ‘So naam soka mvngpu v lvkobv doolaka.’
5 Ao entrarem numa casa, digam primeiro: “Paz seja nesta casa!”
6 Hoka sarsopoyonv nyi go doodu bolo, nonugv sarsopoyo ngaaka ninyigvlo doolwk molaka; vkv kaama bolo, nonugv sarsopoyo nga naakur lakuka.
6 Se houver ali uma pessoa que ama a paz, sobre ela repousará a paz de vocês; se não houver, a paz voltará sobre vocês.
7 Ho gv naam akinlo doobwng laka, dvdunglaka okv tvngdung laka oguggo nw nonua jilin dudw, rinv nga ninyigv rijo nga jirung dunv. Naam namgunv lokv kvvbi namgu nvlo vnggo mabvka.
7 Fiquem na mesma casa, comendo e bebendo do que eles tiverem; porque o trabalhador é digno do seu salário. Não fiquem mudando de casa em casa.
8 Vdwlo nonu banggu ako gv arwnglo vngrikudw okv alvbv aamu pvkulo, ogu go nonua mvpvripv jipvdw dvlaka,
8 Quando entrarem numa cidade e ali forem bem-recebidos, comam do que lhes for oferecido.
9 ho banggu gv lvvma nvnga mvpu jilaka, okv hoka nyi vdwa minlaka ‘Pwknvyarnv gv Karv ngv nonu lo nvchibv aapvku vla.’
9 Curem os doentes que nela houver e digam ao povo dali: “O Reino de Deus se aproximou de vocês.”
10 Vbvritola vdwlo nonu banggu akolo vngridw okv alvbv aamu mapvlo, vnglin lakuka lamtvlo hoka minlaka,
10 Porém, quando entrarem numa cidade e não forem bem-recebidos, saiam pelas ruas, dizendo:
11 ‘nonugv banggu gv dwmar ngonugv lvpalo doonv haka ngonu nonua rinying bv mvlu jidunv. Vbvritola mvnggap laka Pwknvyarnv gv Karv ngv aapvku nonugv nvchilo!’
11 “Até o pó desta cidade, que grudou nos nossos pés, sacudimos contra vocês! No entanto, saibam que está próximo o Reino de Deus.”
12 Ngo nonua milv jidunv Jwngkadaka Alu lo Pwknvyarnv ho banggu um svnga Sodom a kaiyago aya kaatamre!
12 Eu digo a vocês que, naquele dia, haverá menos rigor para Sodoma do que para aquela cidade.
13 “Chorajin! no lvgabv vdwgo mvngdwk dwknam gubv rire, Betsaida! no lvgabvka vdwgo mvngdwk dwknam gubv rire, nonu gvlo lamrwpadubv mvkunam vdwa Taire okv Sidon lo rinv guilo, ho gv nyi vdwv krim doopam dukunvpv, tagiam vjia kooto kula okv mvchu a bunu atu v harbum sitokula, nw bunu rimur lokv mvngdin dukunv vla kaatam bvku ripv kunvpv!
13 — Ai de você, Corazim! Ai de você, Betsaida! Porque, se em Tiro e em Sidom se tivessem operado os milagres que foram feitos em vocês, há muito que elas teriam se arrependido, assentadas em pano de saco e cinza.
14 Nonu am svnga kaiyago Pwknvyarnv Taire okv Sidon ha aya kaatamre Jwngkadaka Alu lo.
14 Mas, no Juízo, haverá menos rigor para Tiro e Sidom do que para vocês.
15 Karparnaum! Okv no lvgabv, no atu hv nyidomooku ao tolo harsa sidubv mvngdure? Nam uyumooku bolo paalu rinvla!”
15 — E você, Cafarnaum, pensa que será elevada até o céu? Será jogada no inferno!
16 Jisu ninyigv lvbwlaksu vdwa minto, “Yvv bunu nonua tvriadunv hv ngamka tvriadunv; yvv bunu nonua toa dunv hv ngamka toa dunv; okv yvv bunu nga toa dunv hv nga so imu nvngaka toa dunv.”
16 — Quem ouve vocês ouve a mim; e quem rejeita vocês é a mim que rejeita; quem, porém, me rejeita está rejeitando aquele que me enviou.
17 Nyiga chamkanw kanw gula anyi vdwv aakur toku kairungbv himpula. “Ahtu” bunu minto, “Uyuvram vka tvvdu vdwlo ngonu noogv amin bv bunua mintodw!”
17 Então os setenta voltaram, cheios de alegria, dizendo: — Senhor, em seu nome os próprios demônios se submetem a nós!
18 Jisu bunua mirwkto, “Ngo Uyu nga nyidomooku lokv dooriak jvbv hoolu dubv kaato.
18 Jesus lhes disse:
19 Tvriato! ngo nonua jwkrw a jipv kunv, vkvlvgabv nonu tabw vdwgv okv dwkung vdwgv aolo vngla dukubv okv nyimak gv jwkrw mvnwngnga rigum yadubv, okv nonua ogugoka alvmanv rika madubv.
19 Eis que eu dei a vocês autoridade para pisarem cobras e escorpiões e sobre todo o poder do inimigo, e nada, absolutamente, lhes causará dano.
20 Vbvritola alvmanv dow vdwv nonua tvvdu vla himpu mabvka, vmabvya himpu yalaka ogulvgavbolo nonugv amina nyidomooku tv lvkpv yadu.”
20 No entanto, alegrem-se, não porque os espíritos se submetem a vocês, e sim porque o nome de cada um de vocês está registrado no céu.
21 Ho dw lo Jisu himputo Darwknv Dow doonam lvkwng lokv okv minto, “Abu, nyidomooku gvla Sichingmooku gv Ahtu! Ngo nam umbonyika mvngdunv ogulvgavbolo no chima nvnga kaatam jikunam lvgalo noogv chinkichiak okv chinvpanv lokv vvsivrum nama. Vmabv Abu si noogv mvnggv rila rimu nvpv mvngnam a rimunamv.”
21 Naquela hora, Jesus exultou no Espírito Santo e exclamou:
22 “Ngo gv Abu nga ogumvnwng nga jito. Kuunyilo ngv yvvdw um yvvka chinv kaama Abu mvngchik chindu, okv Abu yvvdw um yvvka chinv kaama Kuunyilo mvngchik okv Kuunyilo gv ninyia kaatam dukubv vla darkunam vdwv.”
22 — Tudo me foi entregue por meu Pai. Ninguém sabe quem é o Filho, a não ser o Pai; e também ninguém sabe quem é o Pai, a não ser o Filho e aquele a quem o Filho o quiser revelar.
23 Vbvrikunamv Jisu lvbwlaksu vdwa dakrwk toku okv bunua minsila minto, “Nonuno gamdak nvgo laka nonugv ogu kaadubv mvngnam a nonu kaapa mindu!
23 E, voltando-se para os seus discípulos, Jesus lhes disse em particular:
24 Ngo nonua mintam jidunv vdwnv nyijwk vdwv okv kvvbi vdwv nonugv kaanam um kaanwng nyato, vbvritola bunu kaala matoku, okv nonugv tvvnam hum bunu tvngnwngto vbvritola bunu tvvpa kuma toku.”
24 Pois eu lhes digo que muitos profetas e reis quiseram ver o que vocês estão vendo, mas não viram; e quiseram ouvir o que vocês estão ouvindo, mas não ouviram.
25 Pvbv tamsarnv ako aato okv Jisunyi mingkup tvvto. “Tamsarnv,” nw tvuto, “Turbwngla singnam a paanam lvgabv ngo ogugo rise gubvre?”
25 E eis que certo homem, intérprete da Lei, se levantou com o objetivo de pôr Jesus à prova e lhe perguntou: — Mestre, que farei para herdar a vida eterna?
26 Jisu mirwkto, “Darwknv Kitaplo ogu vla minpv? Okv um no oguaingbv japjidunv?”
26 Então Jesus lhe perguntou:
27 Nyi angv mirwkto, “Atunyi, noogv Pwknvyarnvnyi no haapok mvnwng lokv, noogv yalu mvnwng lokv, noogv gwlwk mvnwng lokv, okv noogv mongrumara mvnwng lokv; okv no atu hv oguaingbv paksu dudw vkv aingbv noogv namrwk ajin a pakmi sulaka.”
27 A isto ele respondeu: — “Ame o Senhor, seu Deus, de todo o seu coração, de toda a sua alma, com todas as suas forças e todo o seu entendimento.” E: “Ame o seu próximo como você ama a si mesmo.”
28 “No alvbv mingvnyibv,” Jisu mirwk suto; “sum rilaka okv no turriku.”
28 Então Jesus lhe disse:
29 Vbvritola Pvbv tamsarnv nyi angv atu v abwk nvpv mvngtoku, vkvlvgabv nw Jisunyi tvvkato, “Yvvla ngoogv namrwk doobam ajin v?”
29 Mas ele, querendo justificar-se, perguntou a Jesus: — Quem é o meu próximo?
30 Jisu mirwkto, “Ho hoka nyi ako dooto, nw Jerusalem lokv Jeriko bv idungto ho ninyia dvchotvnglanv nyi vdwv naatungto, ninyia vji pibinto, okv achialvbv dvngto, siloyasi dubv mvtola kayuto.
30 Jesus prosseguiu, dizendo:
31 Hum hoka vbv rimutvla lamtv hoka nyibu ako idungto; vbvritola nyibu angv nyi anga vdwlo kaapa tokudw, nw vngyela, kvvbi lamtvbv vngto.
31 Por casualidade, um sacerdote estava descendo por aquele mesmo caminho e, vendo aquele homem, passou de largo.
32 Vbvdvdvbv Libait ako vngtato, vngsito okv nyi anga kaato, okv vbvrikunamv vngyela, kvvbi lamtvbv vngtoku.
32 De igual modo, um levita descia por aquele lugar e, vendo-o, passou de largo.
33 Vbvritola samaritan ako ho lamtvlo vngdung nvgo aala nyi angv gv dookulo aato, okv vdwlo nw ho nyi anga kaatokudw, ninyigv haapok hv aya mvngpa toku.
33 Certo samaritano, que seguia o seu caminho, passou perto do homem e, vendo-o, compadeceu-se dele.
34 Nw nyi angv gv dookulo aato, nyi angv gv ungvlo tvli okv opo pwbumto okv hum putum toku; vbvrikunamv nw ho nyi a ninyigv svnwng aolo joopvto okv hotel golo baklwk toku, hoka nw nyi anga ringchum yatoku.
34 E, aproximando-se, fez curativos nos ferimentos dele, aplicando-lhes óleo e vinho. Depois, colocou aquele homem sobre o seu próprio animal, levou-o para uma hospedaria e tratou dele.
35 Alu logo nvlo nw ain lokdwng charnyi go naalinto okv hum ringchum nvnga jitoku. ‘Ninyia ringchum laka,’ nw ringchum nvnga mintoku, ‘okv vdwlo ngo so lamtvbv vngkur rikudw, no nyi so gv lvgabv ogugo ngoopvdw um ngo nam jireku.’”
35 No dia seguinte, separou dois denários e os entregou ao hospedeiro, dizendo: “Cuide deste homem. E, se você gastar algo a mais, farei o reembolso quando eu voltar.”
36 Okv Jisu minyabv minto, “Noogv mvngnam lokv, so nyi aom sokv yvvla namrwk ajin jvbv ripvnv dvchonv nyi vdwgv dvngnam nyi anga?”
36 Então Jesus perguntou:
37 Pvbv tamsarnv angv mirwkto, “Ninyia ayanv angv.”
37 O intérprete da Lei respondeu: — O que usou de misericórdia para com ele. Então Jesus lhe disse:
38 Jisu la ninyigv lvbwlaksu vdwv bunugv lamtvlo vngrilo nw nampum golo aatoku hoka Marta vnam nyimv go ninyigv naam lo Jisunyi alvbv aamu toku.
38 Quando eles seguiam viagem, Jesus entrou numa aldeia. E certa mulher, chamada Marta, hospedou-o na sua casa.
39 Nw bormv ako dooto aminv Meri, nw Jisu gv lvpa lvkwnglo dootola ninyigv tamsar nama tvvriato.
39 Marta tinha uma irmã, chamada Maria, que, assentada aos pés do Senhor, ouvia o seu ensino.
40 Marta ninyigv gwngserise ngv achialv kunam lvgalo nw timbuto, vkvlvgabv nw aato okv ninyia minto, “Ahtu, ngoogv bormv, nga gwngserise ngv awgo doomu gvrila nga vngyunam sum no kaachin malare? Ninyia ngam ridumdubv mintokv!”
40 Marta agitava-se de um lado para outro, ocupada em muitos serviços. Então se aproximou de Jesus e disse: — O Senhor não se importa com o fato de minha irmã ter deixado que eu fique sozinha para servir? Diga-lhe que venha me ajudar.
41 Ahtu ninyia mirwkto, “Marta, Marta! no gwngserise achialv gv aolo timbula okv adwkaku dunvre,
41 Mas o Senhor respondeu:
42 vbvritola akin go dinchi yadu. Meri alvyanv go gakyapv, okv sum nw gvlo vdwloka dvrit nyulamare.”
42 mas apenas uma é necessária. Maria escolheu a boa parte, e esta não lhe será tirada.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.