João 9
ANWNV GAMLV (TGJ) vs NAA
1 Jisu vbv vngkarminto, nw nyi ako bvnglin lokv nyikching nvgo kaapa toku.
1 Enquanto Jesus caminhava, viu um homem cego de nascença.
2 Ninyigv lvbwlaksu vdwv ninyia tvvkato, “Tamsarnv, yvvgv rimur vkudw ninyia bvngrilokv nyikching monv? Hv atugv lokvre vmalo ninyigv anvabu gv rimur lokvre?”
2 E os seus discípulos perguntaram: — Mestre, quem pecou para que este homem nascesse cego? Ele ou os pais dele?
3 Jisu mirwkto, “Si so nyi gv rimur vmalo ninyigv anvabu gv rimur lokv ninyia nyikching moma. So nyi si nyikching pvnv v, ogulvgavbolo Pwknvyarnv gv jwkrw okv rinam a ninyi gvlokv kaatam dubv.
3 Jesus respondeu:
4 Vdwgo aluv asubv doodv ridw, ngonu ngam vngmunvgv lvgabv kudungkua riji rungdubv ridu; kanv ngv aariku vdwlo yvvka kudungkua rinyu kumare.
4 É necessário que façamos as obras daquele que me enviou enquanto é dia; a noite vem, quando ninguém pode trabalhar.
5 Ngo vdwgo nyiamooku so dooridw, ngo nyiamooku gv loung ngv.”
5 Enquanto estou no mundo, sou a luz do mundo.
6 Vbv so miro kochingbv, Jisu kvdw lo tachor chorbiakto okv chorbiak kolokv eriungbv mego mvto; nw nyi hvkvgv nyiklo piaklwkto
6 Depois de dizer isso, Jesus cuspiu na terra, fez lama com a saliva e com a lama untou os olhos do cego.
7 okv minto, “Vngnyika okv noogv nyukmua sokak teka siloam gv svlv lo,” (Siloam vla minam si “vngmukunam”). Vkvlvgabv nyi angv vngtoku, ninyigv nyokmua sokak toku, okv nyiktarla kaying lakula aakur toku.
7 Então disse ao cego: Siloé quer dizer “Enviado”. O cego foi, lavou-se e voltou vendo.
8 Vbvrikunamv, ninyigv namrwk ajin vdwv okv ninyia kvvlo dvku koodubv kaanv vdwv, tvvka minsunyato, “So nyi si mabvre dootung tvla kookinv angv?”
8 Então os vizinhos e os que antes o conheciam de vista, como mendigo, perguntavam: — Não é este o que ficava sentado pedindo esmolas?
9 Megonv minto, “Hv mabv,” vbvritola kvvbi vdwv minto, “Ma hv ma; hv ho nyi anga gvvnv go.”
9 Uns diziam: — É ele. Outros: — Não, mas se parece com ele. O homem dizia: — Sou eu.
10 Bunu ninyia tvvkato, “No vjak oguaingbv rila kaapa nyudukunv?”
10 Então lhe perguntaram: — Como foram abertos os seus olhos?
11 Hv mirwksito, “Jisu vnam nyi angv kvdw mego naala eriungbv mego mvto, um ngoogv nyiklo piaklwkto, okv ngam Siloam lo vngla nyukmua soktoka vla minto. Vkvlvgabv ngo vngtoku, okv vdwlo ngo sokdanam gola ngo kaapa nyutoku,”
11 Ele respondeu: — O homem chamado Jesus fez lama, passou nos meus olhos e disse: “Vá ao tanque de Siloé e lave-se.” Então fui, lavei-me e estou vendo.
12 Bunu tvvkato, “Hv ogolo?”
12 Eles perguntaram: — Onde está ele? Respondeu: — Não sei.
13 Vbvrikunamv bunu nyikchingnv nyi anga Parisis vdwgvlo aagv jitoku.
13 Levaram aos fariseus aquele que antes era cego.
14 Jisu gv kvdw a eriungbv mvla okv ninyigv nyikching nama mvpu kunam alu v Jius Doonualulo rito.
14 E era sábado o dia em que Jesus fez a lama e lhe abriu os olhos.
15 Vbvrikunamv, Parisis vdwv, nyi anga oguaingbv rila hv kaapa pvku nvdw vla tvvkato. Hv bunua mintam toku, “Nw kvdw eriung vkv ngoogv nyik so piaklwkto; ngo nyukmua sokak toku okv ngo vjak kaapa nyudukunv.”
15 Então os fariseus lhe perguntaram outra vez como podia ver. Ele respondeu: — Ele pôs lama sobre os meus olhos, lavei-me e estou vendo.
16 Parisis megonv minto, “Sum rinv nyi angv si Pwknvyarnv gvlokvma, ogulvgavbolo (nw jius Doonualu gv pvbv gvbv rijima.”)
16 Por isso, alguns dos fariseus diziam: — Esse homem não é de Deus, porque não guarda o sábado. Mas outros diziam: — Como pode um homem pecador fazer sinais como estes? E houve divisão entre eles.
17 Vkvlvgabv Parisis vdwv nyi anga lvkodv tvvdito, “No mindu hv noogv nyikching nama mvpupv vla—alvdo, no ninyia oguv vla mindunv?”
17 De novo perguntaram ao cego: — O que você diz a respeito dele, uma vez que lhe abriu os olhos? Ele respondeu: — É um profeta.
18 Jius nyi kainv vdwv, ogubvrijeka, mvngjwng mato hv nyikching dvbv bvngnam go okv vjak kaapa nyudukunv vla, rinyung nga bunu ninyigv anvabua goklwkto
18 Os judeus não acreditaram que ele tinha sido cego e que agora podia ver, enquanto não chamaram os pais dele
19 okv bunua tvvkato, “Si nonugv kuunyilo ngvre? Nonu mindu ninyia nyikching dubv bvngpvnv; vbvrikunamv, oguaingbv hv vjak kaapa nyudukunv?”
19 e lhes perguntaram: — É este o filho de vocês, que vocês dizem que nasceu cego? Como é que agora ele está vendo?
20 Ninyigv anvabuv mirwksito, “Ngonu chindu hv ngonugv kuunyilo ngv, okv ngo chindu ninyia nyikching dubv bvngpvnv.
20 Então os pais responderam: — Sabemos que este é o nosso filho e que nasceu cego,
21 Vbvritola ngonu chima hv oguaingbv vjak kaapa nyudu kunvbvri, ngonu vbvka chima yvvdw ninyigv nyikching nga mvpu pvnv. Ninyia tvvka toka; hv kaipvku, okv atuv mirwk sinyu reku!”
21 mas não sabemos como agora está vendo. E também não sabemos quem lhe abriu os olhos. Perguntem a ele, pois já tem idade e poderá falar por si mesmo.
22 Ninyigv anvabuv svbv minto, ogulvgavbolo bunu Jius nyi kainv vdwa busuto, vbv tolwk minsuto yvvdw Jisunyi Kristo vla mvngjwng dvnvkv vnv anga Jius kumkunaam lokv naala naa reku.
22 Os pais dele disseram isso porque estavam com medo dos judeus, pois estes já tinham combinado que, se alguém confessasse que Jesus era o Cristo, seria expulso da sinagoga.
23 Vkvlvgabv ninyigv anvabuv vbv minto, “Hv kaipvku; ninyia tvvka laka!”
23 Foi por isso que os pais dele disseram: “Ele já tem idade e poderá falar por si mesmo.”
24 Lvnyi nanvbv bunu nyi nyikching dubv bvngnam anga gokorto okv ninyia minto, “Pwknvyarnv gvlo milvla minto no jvjv nga milin jire vla! Ngonu chindu nam mvpunv nyi angv rimur nvgo.”
24 Então chamaram, pela segunda vez, o homem que tinha sido cego e lhe disseram: — Diga a verdade diante de Deus; nós sabemos que esse homem é pecador.
25 Nyi angv mirwksito, “Ngo chima hv rimur nvgobvre vmalo rimur manv gobvre, ngo ako chinsudo: ngo nyikchingto, okv vjak ngo kaapa duku.”
25 Ele respondeu: — Se é pecador, não sei. Uma coisa sei: eu era cego e agora vejo.
26 “Hv ogugo nam rikunamv?” bunu tvvkato. “Hv oguaingbv nam nyikching nga mvpu kunamv?”
26 Perguntaram-lhe outra vez: — O que ele fez a você? Como lhe abriu os olhos?
27 “Ngo nonua mintam ropvkunv,” hv mirwkto, “okv nonu tvya magvrila. Nonu ogubv lvkodv tvvnwng dunv? Lvkonyika nonu ninyigv lvbwlaksu bv rinwng pvnv gubvre?”
27 Ele respondeu: — Já lhes disse, mas vocês não ouviram. Por que querem ouvir outra vez? Por acaso vocês também querem se tornar discípulos dele?
28 Bunu ninyia beela okv minto, “No vlo nyi gv lvbwlaksu gumabv; vbvritola ngonu Moses gv lvbwlaksu vdwv.
28 Então o insultaram e lhe disseram: — Discípulo dele é você! Nós somos discípulos de Moisés.
29 Ngonu chindu Pwknvyarnv Mosesnyi raarwksuto; ogubvrijeka, vlo nyi anga, ngonu chima hv ogolokv aapvnvdw!”
29 Sabemos que Deus falou a Moisés, mas este nem sabemos de onde é.
30 Nyi angv mirwkto, “Hv tvvkwkaakw manam gulaka! nonu chima hv ogolokv aapvnvdw, vbvritola hv nga ngoogv nyikching nama mvpu jipvku!
30 O homem respondeu: — É estranho que vocês não saibam de onde ele é, mas ele me abriu os olhos.
31 Ngonu chindu Pwknvyarnv vdwloka rimurnv nyi ha tvvma dunv; hv tvvdu nyi yvvdw ninyia mvngdv dunv okv ninyigv minam ha rinv vdwa.
31 Sabemos que Deus não atende a pecadores. Pelo contrário, se alguém teme a Deus e pratica a sua vontade, a este atende.
32 Sichingmookua pwklinyarlin rilokv naala Vjakgobv yvvka tvvpama nyi nga bvnglin lokv nyikching nvnga kaapa dukubv mvnv.
32 Desde que o mundo existe, jamais se ouviu que alguém tenha aberto os olhos a um cego de nascença.
33 So nyi si Pwknvyarnv gvlokv aama nvgoilo hv vdwloka vkvnv aba go rinyu mare.”
33 Se este homem não fosse de Deus, não poderia ter feito nada.
34 Bunu mirwkto, “Nam rimurlo bvnglinla okv sotv pvkunv—okv no ngonua tamsar dubv rikwdoi?” Okv bunu ninyia Jius kumkunaam loka naalin toku.
34 Mas eles disseram: — Você nasceu cheio de pecado e quer nos ensinar? E o expulsaram.
35 Ogugo ripvkudw um vdwlo Jisu tvvpa tokudw, hv nyi anga kaapa toku okv ninyi tvkato, “No Nyia Kuunyilo nga mvngjwng dunvre?”
35 Jesus ouviu que eles tinham expulsado o homem. Ao encontrá-lo, perguntou:
36 Nyi angv mirwkto, “Tamsarnv, hv yvvdw nga minpalabv ngo ninyia mvngjwng nyula dukubv!”
36 Ele respondeu: — Quem é, Senhor, para que eu creia nele?
37 Jisu ninyia minto, “No ninyia kaaropvkunv, okv ho nyi angv vjak nam lvkobv gaam raadung minsudo.”
37 E Jesus lhe disse:
38 Nyi angv minto, “Ahtu, ngo mvngjwng dukunv!” okv hv Jisu gv haabolo guplwk toku.
38 Então ele afirmou: — Eu creio, Senhor! E o adorou.
39 Jisu minto, “Ngo nyiamooku so jwngkadaka tebv aapvnv, nyikching nvngv kaaparungdu kubv okv yvvdw kaapa dunv nyikching rungdu kubv.”
39 Jesus continuou: —
40 Parisis nyi mego hoka ninyia lvkobv rinv, ninyia vbv mindubv tvvgvrila okv ninyia tvvkato, “Jvjvbv no ngonua ka nyikching nvngv vla minta madunvre?”
40 Alguns dos fariseus que estavam perto dele perguntaram-lhe: — Por acaso também nós somos cegos?
41 Jisu mirwkto, “vbvrikunamv nonu nyikching nvgoilo, nonu rigakpanam dootvma; vbvritola nonu kaapadunv vla mimbwngla minro pvku, vbv minam si kunv nonu vjakgobv rigakpanam doodukunv.”
41 Jesus respondeu:
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 9, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.