João 12

ANWNV GAMLV (TGJ) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Vngbokunam pumja ridwv alu lookv go doodubv, Jisu Betani bv vngtoku, ninyigv siku nvnga turkur mokunam Lajaras gv naam lo.
1 Seis dias antes da Páscoa , Jesus foi ao povoado de Betânia, onde morava Lázaro, a quem ele tinha ressuscitado.
2 Bunu ninyigv lvgabv arium dvse go hoka mvpv jito, Marta ridurto ordubv; Lajarasnyi akonv yvvdw Jisunyi lvkobv tvbul lo dootung minggvnv.
2 Prepararam ali um jantar para Jesus. Marta ajudava a servir, e Lázaro era um dos que estavam à mesa com ele.
3 Vbvrikunamv Meri maatarbv arv doonv nampunv Nard tvli vkv pumchup go naatoku, um Jisu gv lvpalo pwke toku, okv um ninyigv dwmw lokv tipw toku. Ho gv tvli gv nampunv amok hv naam arwng mvnwnglo jukar toku.
3 Então Maria pegou um frasco cheio de um perfume muito caro, feito de nardo puro. Ela derramou o perfume nos pés de Jesus e os enxugou com os seus cabelos; e toda a casa ficou perfumada.
4 Jisu gv lvbwlaksu vdwlokv akonv Judas Iskeriot—yvvdw ninyia koa kujinv angv—minto,
4 Mas Judas Iscariotes, o discípulo que ia trair Jesus, disse:
5 “Ogubv so nampunv tvli sum ain lokdwng lvngngom gubv piokma pvnv okv morko nga heemanv vdwlo jima pvnv?”
5 — Este perfume vale mais de trezentas moedas de prata . Por que não foi vendido, e o dinheiro, dado aos pobres?
6 Ninyigv sum minam si hv heemanv vdwa kaala tvla rigvdu vnamgo kaama, vbvritola hv dvcho nvgobv riato. Hv morko gvgianvnv nga gvla rigvto okv atubongv dvsidvpit suto.
6 Judas disse isso, não porque tivesse pena dos pobres, mas porque era ladrão. Ele tomava conta da bolsa de dinheiro e costumava tirar do que punham nela.
7 Vbvritola Jisu minto, “Ninyia akinbv risu moto! ninyia ogugo doogv pvkudw vvpvmoto nga nyibung ritvri alu gv lvgabv.
7 Então Jesus respondeu:
8 No alu gv lokia heema nvnga lvkobv ribam tvdu, vbvritola no ngam lokia ribam paaku mare.”
8 Os pobres estarão sempre com vocês, mas eu não estarei sempre com vocês.
9 Nyitwng tvngtv go Jisu Betani lo doopvku vla tvvpa toku, vkvlvgabv bunu hoka vngtoku, Jisu dopvkv vnam mwngchik lokvma vbvritola Jisu gv nyi siku nvnga turkur mokunam, Lajaras nyika kaadu bvka.
9 Muitas pessoas ficaram sabendo que Jesus estava em Betânia. Então foram até lá não só por causa dele, mas também para ver Lázaro, o homem que Jesus tinha ressuscitado.
10 Vkvlvgabv Nyibu butvnv vdwv Lajaras nyika mvki tadubv rungtoku,
10 Então os chefes dos sacerdotes resolveram matar Lázaro também;
11 ogulvgavbolo ninyigv lvgalo Jius nyi achialvgo bunua toa toku okv Jisunyi mvngjwng nyatoku.
11 pois, por causa dele, muitos judeus estavam abandonando os seus líderes e crendo em Jesus.
12 Alu logo nvnga kainv nyipam v Vngbokunam Pumja lo aanv vdwv Jisu Jerusalem lo aarikv vla tvvpa toku.
12 No dia seguinte, a grande multidão que tinha ido à Festa da Páscoa ouviu dizer que Jesus estava chegando a Jerusalém.
13 Vkvlvgabv bunu taru ruda rumwng doodubv naatoku okv ninyia kaarwk sidubv vnglinla, goknyato, “Pwknvyarnvnyi hartvto! Ahtu gv amin bv aanv nga Pwknvyarnv ninyia boktalwkji laka! Pwknvyarnv boktalwkji laka Israel gv Dvbvnyi!”
13 Então eles pegaram ramos de palmeiras e saíram para se encontrar com ele, gritando: — Que Deus abençoe aquele que vem em nome do Senhor! Que Deus abençoe o Rei de Israel!
14 Jisu siak go paatoku okv vkvgv aolo gecha toku, Darwknv Kitaplo minam ching-ching bv,
14 Jesus procurou um jumentinho e o montou, como dizem as Escrituras Sagradas :
15 “Jayon pamtv gv nyi vdwa, busu mabvka!
15 “Povo de Jerusalém, não tenha medo! Veja! Aí vem o seu Rei, montado num jumentinho!”
16 Ho dw hoka ninyigv lvbwlaksu vdwv sung chima toku; vbvritola vdwlo Jisu turkurla yunglit gubv ritokudw, bunu mvngpa toku Darwknv Kitaplo ninyigv lvga nga sum minpvku okv bunu ritoku sum ninyigv lvgabv.
16 Naquela ocasião os discípulos não entenderam isso. Mas, depois de Jesus ter voltado para a presença gloriosa de Deus, eles lembraram que isso estava escrito a respeito dele e também que era isso o que tinha acontecido.
17 Jisu gv rikulo lvkobv rinv nyi vdwv vdwlo nw Lajarasnyi nyibung loka goklin kunam ha okv siku nvnga turkur mooku nama kaanv vdwv minpa nyatoku ogugo ripvkudw.
17 A multidão que estava com Jesus quando ele havia chamado Lázaro para fora do túmulo e o tinha ressuscitado espalhou a notícia do que tinha acontecido.
18 Vbvrikunam lvgabv nyipam v ninyi kaarwk sutoku-ogulvgavbolo bunu tvvpa toku hv so lamrwpanam sum rila kaatampv vla.
18 E o povo foi encontrar-se com Jesus, pois ficou sabendo que ele tinha feito esse milagre.
19 Vbvrikunamv Parisis vdwv akonv ako nvnga mimi sutoku, “No kaatoka, ngo oguka ria yala kuma! Kaakwto, nyiamooku nyi mvnwngngv ninyia reming gvdu kunv!”
19 Então os fariseus disseram uns aos outros: — Não estamos conseguindo nada! Vejam! Todos estão indo com ele!
20 Grik nyi mego Pumja lo kumdujodubv Jerusalem lo aanv nyi vdwgv apumlo vngming gvtato.
20 Entre o povo que tinha ido a Jerusalém para tomar parte na festa, estavam alguns não judeus.
21 Bunu Pilip gvlo vngtoku (hv Galili gv Betsaida lokv ngv) okv minto, “Tamsarnv, ngonu Jisunyi kaanwngdo.”
21 Eles foram falar com Filipe, que era da cidade de Betsaida, na Galileia, e pediram: — Senhor, queremos ver Jesus.
22 Pilip vngtoku okv Andriunyi mintamto, okv bunyi anyiv vngtoku okv Jisunyi minpa toku.
22 Filipe foi dizer isso a André, e os dois foram falar com Jesus.
23 Jisu bunua mirwkto, “Nyia Kuunyilo gv kairungbv hartv paadwv aaduku.
23 Então ele respondeu:
24 Ngo nonua jvjv nga minjidunv: aam amchar hv kvdwbolo chilwkla simumabolo amchar hv charkin tvla doobwngre, vbvrikunamv um chilwkla simukubolo, hv hintar go amring ngv ringtvyare.
24 Eu afirmo a vocês que isto é verdade: se um grão de trigo não for jogado na terra e não morrer, ele continuará a ser apenas um grão. Mas, se morrer, dará muito trigo.
25 Yvvdw atugv singnam ha paksu dunv hv ung nyemuyare; yvvdw atubogv singnam ha nyiamooku so kaanwng madunv hv torbwngnama paayare.
25 Quem ama a sua vida não terá a vida verdadeira; mas quem não se apega à sua vida, neste mundo, ganhará para sempre a vida verdadeira.
26 Yvvdw nga mvdur ridur nvpv mvngdunv hv nga vngming gvvrung laka, vbvrikubolo ngoogv pakbuv ngo ogolo doopvdw lvkobv dooming gvreku. Okv ngoogv Abu nga mvdur ridur nvnga mvngdv re.”
26 Quem quiser me servir siga-me; e, onde eu estiver, ali também estará esse meu
27 “Vjak ngoogv haapok v adwkaku do—okv ngo ogugo mvku svngvdw? Ngo vbv minre, ‘Abu, so gv dw sum ngoogvlo aamu mabv?’ Vbvritola ngo ho lvgabv aapvnv-so gv hirukaya sung ngo hirung svngvrung.
27 Jesus continuou:
28 Abu no gv aminha kai moya toka!”
28 Pai, revela a tua presença Então do céu veio uma voz, que dizia: — Eu já a revelei e a revelarei de novo.
29 Hoka nyipam daknv vdwv vlv nga tvvpato, megonv bunu minto, hv doogum go, kvgonv minto, “Nyido gindung gunv ninyia raami supv!”
29 A multidão que estava ali ouviu a voz e dizia que era um trovão. Outros afirmavam que um anjo tinha falado com Jesus.
30 Vbvritola Jisu bunua minto, “Ho gv vlv dunam v ngoogv lvgabvma, vbvritola nonugv lvgabv.
30 Mas ele disse:
31 Vjakgv alu si nyiamooku a jwngkadakaku alu vku; vjak nyiamooku gv dvbv nga chara reku.
31 Chegou a hora de este mundo ser julgado, e aquele que manda nele será expulso.
32 Vdwlo ngam nyiamooku sokv naacha rekudw, ngo nyichar mvnwngnga ngoogvlo naalwk sureku.”
32 E, quando eu for levantado da terra, atrairei todas as pessoas para mim.
33 Svbv minam si ninyigv hirukayala sise nga minto.
33 Ele dizia isso para indicar de que maneira ia morrer.
34 Nyipam v mirwkto, “Ngonugv Pvbv lo mindu Kristo turla doobwngre. Vbvrikunamv, ogubv, no mindunv nyia Kuunyilo nga naacha riku vla? Nyia kuunyilo vnam si yvvla?”
34 A multidão perguntou: — A nossa
35 Jisu mirwkto, “Loung ngv achukgo nonu gvlo dooming gvmwngre. Loung gv ungla doorilo nonugv lamtvlo vnglvlaka, ogulvgavbolo nonu gvlo kanv ngv putum manam lvgabv; yvvdw kanv lo vngkar dunv chinsuma hv ogolo vngdung dunvdw.
35 Jesus respondeu:
36 Vbvrikunamv, vdwgo loung ngv nonu gvlo doodudw, loung nga mvngjwng laka, vkvlvga nonu loung gv nyi bv ridubv.”
36 Enquanto vocês têm a luz, creiam na luz para que possam viver na luz. Depois que Jesus disse isso, foi embora e se escondeu do povo.
37 Hv vdwnvgo bunugv kaakulo so lamrwpanam mvnwngnga rila kaatam kujeka, bunu ninyia mvngjwng matoku,
37 Eles tinham visto Jesus fazer todos esses milagres, mas não criam nele,
38 vkvlvga nyijwk Aijaya ogugo minpvdw v jvjvbv aarungre:
38 para que se cumprisse o que disse o profeta Isaías: “Senhor, quem creu na nossa mensagem? E quem viu que era o Senhor que estava agindo?”
39 Okv vkvlvgabv bunu mvngjwng nyula kuma, ogulvgavbolo Aijaya mindvto,
39 Não podiam crer porque, como disse Isaías:
40 “Pwknvyarnv bunugv nyik vdwa kaapa moma
40 “Deus cegou os olhos deles e fechou a mente deles, para que não vejam, e não entendam, e não se voltem para ele, e sejam curados por ele.”
41 Aijaya sum mintoku ogulvgavbolo hv Jisu gv kai kuse nga kaapa chotokula okv ninyigv lvkwngbv minto.
41 Isaías disse isso porque viu a revelação da natureza divina de Jesus e falou a respeito dele.
42 Vbvrikujeka, Jius nyi kainv achialvgo Jisunyi mvngjwng nyatoku; vbvritola Parisis vdwgv lvgalo bunu um minkokla milin nyumato, Jius kumkunaam lokv naalin konwng manam lvgabv.
42 No entanto, muitos líderes judeus creram em Jesus, mas não falavam publicamente a favor dele para que os fariseus não os expulsassem da sinagoga .
43 Bunu Pwknvyarnv gv naarwk sunamma mvngbiu mabv nyi gv naarwk sunamma mvngbiu yato.
43 Eles gostavam mais de ser elogiados pelas pessoas do que de ser elogiados por Deus.
44 Jisu gamtv rungbv minto, “Yvvbunudw ngam mvngjwng dunv hv ngam mvngchikma vbvritola yvvdw ngam vngmupvnv nw nyika.
44 Jesus disse bem alto:
45 Yvvdw ngam kaadunv hv ngam vngmunv humka kaadunv.
45 Quem me vê vê também aquele que me enviou.
46 Ngo nyiamooku so loung gubvrila aapvnv, vkvlvga yvvdw ngam mvngjwngnv nyichar mvnwngngv kanv arwnglo doobwng manam lvgabv.
46 Eu vim ao mundo como luz para que quem crê em mim não fique na escuridão.
47 Yvv akonv ngoogv doin ha tvvdunv okv um rima dunv, ngo ninyia jwngkadaka mare. Ngo nyiamookua jwngkadaka dubv aamapvnv, vbvritola um ringdubaadu bv aapvnv.
47 Se alguém ouvir a minha mensagem e não a praticar, eu não o julgo. Pois eu vim para salvar o mundo e não para julgá-lo.
48 Yvvdw nga toa dunv okv ngoogv doin ha naarwk suma dunv um ninyia jwngkadaka reku. Ngoogv gaam japnam vdwv ataranya alulo ninyi jwngkadaka rireku!
48 Quem me rejeita e não aceita a minha mensagem já tem quem vai julgá-lo. As palavras que eu tenho dito serão o juiz dessa pessoa no último dia.
49 So si jvjv ngv, ogulvgavbolo ngo atugv mvngnam lokv mimato, vbvritola ngoogv Abu ngam vngmunv hv ngo ogugo minse ngvdw okv japse ngvdw gamki nama um ngo mindunv.
49 — Eu não tenho falado em meu próprio nome, mas o Pai, que me enviou, é quem me ordena o que devo dizer e anunciar.
50 Okv ngo chindu ninyigv gamki namv torbwngnama naalwk jidu. Vbvrikunamv, ngo ogugo mindu kudw hv Abu gv nga mintokv vla mimu namv.”
50 E eu sei que o seu mandamento dá a vida eterna. O que eu digo é justamente aquilo que o Pai me mandou dizer.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.