João 10
ANWNV GAMLV (TGJ) vs ARIB
1 Jisu minto, “Ngo nonua jvjv nga minjidunv: Yvvnyi ngv svlarnaam lo agi lokv aamadunv, vbvritola kvvbi lamtv lokv gvkarnv hv dvchonv okv dvritnaaritnv.
1 Em verdade, em verdade vos digo: quem não entra pela porta no aprisco das ovelhas, mas sobe por outra parte, esse é ladrão e salteador.
2 Yvvnyi ngv agi lokv aadunv hv svlar vdwa kaayanvngv.
2 Mas o que entra pela porta é o pastor das ovelhas.
3 Agi kaayanvngv agi a ninyigv lvgabv mvkok jire; svlar vdwv ninyigv vlv nga tvvpare hv ninyigv svlar a amina minla gokrikunyi, okv hv bunua agumbv linggv reku.
3 A este o porteiro abre; e as ovelhas ouvem a sua voz; e ele chama pelo nome as suas ovelhas, e as conduz para fora.
4 Vdwlo hv bunua agum lo linggv rilo, hv bunua vngchola vnggvdu, okv svlar vdwv ninyia vngming gvdu, ogulvgavbolo bunu ninyigv vlv nga tvvchin do.
4 Depois de conduzir para fora todas as que lhe pertencem, vai adiante delas, e as ovelhas o seguem, porque conhecem a sua voz;
5 Bunu kvvbia vngming gvmare; vmabvya bunu kiyu yare vkvnv nyi nga ogulvgavbolo bunu ninyigv vlv nga tvvchinma.”
5 mas de modo algum seguirão o estranho, antes fugirão dele, porque não conhecem a voz dos estranhos.
6 Jisu bunua so minchisinam sum minjito, vbvritola bunuv ogugonyi mindunvdw um tvchin mato.
6 Jesus propôs-lhes esta parábola, mas eles não entenderam o que era que lhes dizia.
7 Vkvlvgabv Jisu lvkodv mindvto, “Ngo jvjv nga nonua minji dunvla: Ngo svlar gv agi ngv.
7 Tornou, pois, Jesus a dizer-lhes: Em verdade, em verdade vos digo: eu sou a porta das ovelhas.
8 Kvvbi mvnwngngv yvvdw ngam aachoyadunv hv dvchonv okv dvritnaaritnv, vbvritola svlar hv bunua tvvma duku.
8 Todos quantos vieram antes de mim são ladrões e salteadores; mas as ovelhas não os ouviram.
9 Ngo agi v yvvdw ngo gvlokv arwng aadunv hv ringnam ha paare; hv arwnglo aare okv agumbv vngre okv nvmwng mapareku.
9 Eu sou a porta; se alguém entrar a casa; o filho fica entrará e sairá, e achará pastagens.
10 Dvchonv arwng aadu ogulvgavbolo dvcho dubv, mvkidubv, okv mvyakmvchak dubv. Ngo aapvnv nonua svngsu alvbv singmu rimu dubv.
10 O ladrão não vem senão para roubar, matar e destruir; eu vim para que tenham vida e a tenham em abundância.
11 “Ngo alvnv svlar kaayanv, yvvdw svlar lvgabv sidubv mvngnv ngv,
11 Eu sou o bom pastor; o bom pastor dá a sua vida pelas ovelhas.
12 Svlar sokw manv okv kaaya riakw manv jonam nyi ngv vdwlo svcha nga aadu bv kaaparinyi, hv svlar a kayupila okv kiudunv; vkvlvgabv svcha ngv gamdu okv bunua charjung charngola charra dukunv.
12 Mas o que é mercenário, e não pastor, de quem não são as ovelhas, vendo vir o lobo, deixa as ovelhas e foge; e o lobo as arrebata e dispersa.
13 Jonam nyi ngv kiudunv ogulvgavbolo hv jonam nyi vmwng okv svlar a alvbv kaaria madunv.
13 Ora, o mercenário foge porque é mercenário, e não se importa com as ovelhas.
14 — ausente —
14 Eu sou o bom pastor; conheço as minhas ovelhas, e elas me conhecem,
15 — ausente —
15 assim como o Pai me conhece e eu conheço o Pai; e dou a minha vida pelas ovelhas.
16 Ngoogv svlar kvgonv so svlarnaam soka doomanv vka doodunv. Ngo bunuaka so naalwk rungre, bunu ngoogv vlv nga tvvre, okv bunu svlar vdwa akin gubvrila kaayanv akingv kaanam gubv rireku.”
16 Tenho ainda outras ovelhas que não são deste aprisco; a essas também me importa conduzir, e elas ouvirão a minha voz; e haverá um rebanho e um pastor.
17 “Abu ngam pakdunv ogulvgavbolo ngo ngoogv singnam a mvngnga sidubv mvngdunv, vkvlvga um ngo paakor nyula dukubv vla.
17 Por isto o Pai me ama, porque dou a minha vida para a retomar.
18 Yvvka ngoogv singnam ha ngoogv lokv dvrit mare. Ngo um ngo atubongv anyubv mvngnga supvnv, ngo um jilaka nyure okv ngo um naakurka nyula reku. So sumnv ngoogv Abu nga ritokv vla gamki la minam v.”
18 Ninguém ma tira de mim, mas eu de mim mesmo a dou; tenho autoridade para a dar, e tenho autoridade para retomá-la. Este mandamento recebi de meu Pai.
19 Lvkodv nyi vdwv apumlo so gaam vdw so gv lvgabv asak sutoku.
19 Por causa dessas palavras, houve outra dissensão entre os judeus.
20 Bunugv lokv nyi achialvgo minyato, “Hv uyuvram gvdu! Hv surupv! nonu ninyia ogulvgabv tvvya dunv?”
20 E muitos deles diziam: Tem demônio, e perdeu o juízo; por que o escutais?
21 Vbvritola kvvbi vdwv minyato, “Nyi uyuvram gvnv ngv svbv minyu madunv! oguaingbv uyuvram v nyikchingnv nyi vdwa nyiktarla kaapa dukubv mvla nyudubv?”
21 Diziam outros: Essas palavras não são de quem está endemoninhado; pode porventura um demônio abrir os olhos aos cegos?
22 So si svkar poolu bv ritoku, okv Pwknvyarnvnaam a kumkok jokok lwkdw pumja nga Jerusalem lo ritoku.
22 Celebrava-se então em Jerusalém a festa da dedicação. E era inverno.
23 Jisu Pwknvyarnvnaam gv Solomon Pvrvlo vngkarto,
23 Andava Jesus passeando no templo, no pórtico de Salomão.
24 vdwlo nyi vdwv ninyia goyum tokudw okv tvvkato, “No ngonua vdwnvgo ayungbv angaaja mobwng modubv? Jvjv nga ngonua minjilabv: no Kristo rungre?”
24 Rodearam-no, pois, os judeus e lhe perguntavam: Até quando nos deixarás perplexos? Se tu és o Cristo, dize-no-lo abertamente.
25 Jisu mirwkto, “Ngo nonua mintam jipvkunv, vbvritola nonu nga mvngjwng mato. Ngo, ngo Abu gv ngo lvgabv tolwkkunam ha minku lokv ngo hvkvnv ogu vdwa ridu;
25 Respondeu-lhes Jesus: Já vo-lo disse, e não credes. As obras que eu faço em nome de meu Pai, essas dão testemunho de mim.
26 vbvritola nonu mvngjwng mare, vkvlvgabv nonu ngoogv svlar ma.
26 Mas vós não credes, porque não sois das minhas ovelhas.
27 Ngoogv svlar v ngoogv minam ha tvvya dunv; ngo bunua chindu, okv bunu ngam vngming gvdu.
27 As minhas ovelhas ouvem a minha voz, e eu as conheço, e elas me seguem;
28 Ngo bunua turbwngnv singnam ha jidunv, okv bunu vdwloka sikumare. Yvvka bunua ngoogv loka dvrit nyulamare.
28 eu lhes dou a vida eterna, e jamais perecerão; e ninguém as arrebatará da minha mão.
29 Ngo Abu gv ngam jinammv ogumvnwng nga kaiyanvngv, Abu gv ringchum kunam lokv yvvka bunua dvrit nyulamare.
29 Meu Pai, que mas deu, é maior do que todos; e ninguém pode arrebatá-las da mão de meu Pai.
30 Abu la ngo akinnv.”
30 Eu e o Pai somos um.
31 Vbvrikunamv nyi vdwv ninyia ordubv vla vlwng naarap nyatoku.
31 Os judeus pegaram então outra vez em pedras para o apedrejar.
32 Jisu bunua minto, “Abu gv ngam ritokv vla jinam a ngo alvnv achialvgo nonugv kaakulo ritoku; so gv alvnv rinam sokv ogubv nonu nga vlwng ortv dunv?”
32 Disse-lhes Jesus: Muitas obras boas da parte de meu Pai vos tenho mostrado; por qual destas obras ides apedrejar-me?
33 Bunu mirwksito, “Ngonu nam alvnv rinam lvkwngbv vlwng ortvma, vbvritola no gv Pwknvyarnvnyi minyingminchu kunam lvkwnglo! No nyi nyimummv mvngchik, vbvritola no atuv Pwknvyarnv gubv mvsudubv rikwngdu!”
33 Responderam-lhe os judeus: Não é por nenhuma obra boa que vamos apedrejar-te, mas por blasfêmia; e porque, sendo tu homem, te fazes Deus.
34 Jisu mirwkto, “So si nonugv Pvbv lo lvkpvpv Pwknvyarnv minto, ‘Nonu Pwknvyarnv vdwv.’
34 Tornou-lhes Jesus: Não está escrito na vossa lei: Eu disse: Vós sois deuses?
35 Ngonu chindu Darwknv Kitaplo ogugo lvkpvdw hv jvjv bwngre; okv Pwknvyarnv ho nyi vdwa Pwknvyarnv vdwv vla minto, ninyigv doin a jikunam nyi vdwa.
35 Se a lei chamou deuses àqueles a quem a palavra de Deus foi dirigida {e a Escritura não pode ser anulada},
36 Ngogvbv Abu ngam darto okv nyiamooku lo imuto. Vbvrikunamv, ngo Pwknvyarnv gv Kuunyilo ngv vnam lvkwnglo nonu ngam oguaingbv Pwknvyarnvnyi minyingminchudu vla minyu dunv?
36 àquele a quem o Pai santificou, e enviou ao mundo, dizeis vós: Blasfemas; porque eu disse: Sou Filho de Deus?
37 Vbvrikunamv ngam mvngjwng mabvka, ngo ngo Abu gv ngam ritokv vnam ha rima dunvlo.
37 Se não faço as obras de meu Pai, não me acrediteis.
38 Vbvritola ngo bunua rijeka, nonu ngam mvngjwngma, nonu ngoogv rinam lokaka achukgo mvngjwng tvvka, Abu ngoogvlo doodu okv ngo Abu gvlo doodu vla nonu mvnwngngv chiminam lvgabv.”
38 Mas se as faço, embora não me creiais a mim, crede nas obras; para que entendais e saibais que o Pai está em mim e eu no Pai.
39 Bunu lvkodv Jisunyi naatung dubv rikwto, vbvritola hv bunugv laak lokv doksok lintoku.
39 Outra vez, pois, procuravam prendê-lo; mas ele lhes escapou das mãos.
40 Vbvrikunamv Jisu lvkodv vngkorla Jordan svko nga rapbola Jon gv baptisma jikulo vngtoku, okv hv hoka doolwk toku.
40 E retirou-se de novo para além do Jordão, para o lugar onde João batizava no princípio; e ali ficou.
41 Nyi vdwv nw gvlo achialvgo aatoku. “Jon lamrwpanam rila kaatam ma,” bunu minto, “Vbvritola ninyigv so nyi gv lvgabv minam mvnwngngv Jvjv rungpv.”
41 Muitos foram ter com ele, e diziam: João, na verdade, não fez sinal algum, mas tudo quanto disse deste homem era verdadeiro.
42 Okv hoka nyi achialvgo ninyia mvngjwng toku.
42 E muitos ali creram nele.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.