Atos 21

ANWNV GAMLV (TGJ) vs NVT

Sair da comparação
NVT Nova Versão Transformadora
1 Ngonu bunua alvbv doolakukv vpi kula vngyu toku. Ho koching bv sidakala bv durapla, Kos lo ngonu raplwk toku; logo nvnga ngonu Rodes lo vngchi toku, okv hokv ngv ngonu vngdavngrala Patara bv vngtoku.
1 Depois de nos despedirmos, navegamos em direção à ilha de Cós. No dia seguinte, chegamos a Rodes e, então, a Pátara.
2 Ngonu hoka svpw go Poenesia bv vngjinvgo paatoku, vkvlvgabv ngonu hoka aalwk la vngdavngra toku.
2 Ali, embarcamos num navio que partia para a Fenícia.
3 Ngonu Saipras bokpin am kaapa dukubv aato, okv vbvrikunamv yorko kiambv dulu la Sairia lo aatoku. Ngonu Taire gv svgambv vngto ogulvgavbolo svpwlo gvvnama hoka gvvpv dokubv.
3 Avistamos a ilha de Chipre, passamos por ela à nossa esquerda e aportamos em Tiro, na Síria, onde o navio deixaria sua carga.
4 Ngonu hoka mvngjwngnv nyi meego kaapa minsu la okv bunua lvkobv alu kanwgo doobamto. Bunu Darwknv Dow gv jwkrw lokv Paulnyi Jerusalem bv vngma bvkv vla minto.
4 No desembarque, encontramos os discípulos que ali viviam e ficamos com eles por uma semana. Pelo Espírito, eles advertiam Paulo de que não fosse a Jerusalém.
5 Vbvritola bunua lvkobv ngonugv doobam namgv dwv vngnya kunamv, ngonu vngyu tokula okv atugv lamtv bv vngtoku. Bunu mvnwng gv, nywng kuu mvnwng ngv lvkin gobv, ngonua lvkobv pamtv agum bv vnglintoku, hoka ngonu mvnwng ngv isi agum lo lvbwng kumpv tokula kumbam toku.
5 Ao fim de nosso tempo ali, voltamos ao navio, e toda a congregação, incluindo mulheres e crianças, saiu da cidade e nos acompanhou até a praia. Ali nos ajoelhamos, oramos
6 Vbvrikunamv ngonu asakv alv bvkv vmi sopi kula, okv ngonu svpwlo aatoku okv bunu naam bv vngkur nyatoku.
6 e nos despedimos. Então subimos a bordo, e eles voltaram para casa.
7 Ngonu atugv svpwlo vngdungla, Taire lokv Ptolimais lo dulin toku, hokaku ngonu mvngjwngnv vdwa alvbv raami solaku okv bunua lvkobv alu logo bv dooming gvvto.
7 Depois que partimos de Tiro, chegamos a Ptolemaida, onde saudamos os irmãos e passamos um dia.
8 Alu gonv nga ngonu vnglaku okv Kaisaria lo vngchi kunam. Hoka ngonu ebenjelist Pilips gv naam lo dooto, hv Jerusalem lo nyi kanwgo riduryanv gubv darlin kunam lokv akonv.
8 No dia seguinte, prosseguimos para Cesareia e nos hospedamos na casa de Filipe, o evangelista, um dos sete que tinham servido na igreja em Jerusalém.
9 Ninyi gvlo nyibu vngmadvnv Pwknvyarnv gv doina japgo yanv umvnyijar api go dooto.
9 Ele tinha quatro filhas solteiras que profetizavam.
10 Ngonu hoka alu mvngchikgo dookunamv Agabas vnam nyijwk go Judia lokv aalwk toku.
10 Muitos dias depois, chegou da Judeia um profeta chamado Ágabo.
11 Hv ngonu dookulo aato, Paul gv hok am naala, hv atugv lvpa laak lo um leelwk sutola okv minto, “So svbv Darwknv Dowv mindo: Soogv hok atua Jerusalem lo Jius nyi vdwv vbv leeri, okv bunu ninyia Jentail nyi vdwgv laak lo laklwk riku.””
11 Ele veio ao nosso encontro, tomou o cinto de Paulo e com ele amarrou os próprios pés e as mãos. Em seguida, disse: “O Espírito Santo declara: ‘Assim o dono deste cinto será amarrado pelos judeus, em Jerusalém, e entregue aos gentios’”.
12 Vdwlo ngonu sum tvvpanamgola, hoka ngonu la kvvbi vdwv Paulnyi Jerusalem bv vngma bvkv vla kumla minto.
12 Ao ouvir isso, nós e os irmãos dali suplicamos a Paulo que não fosse a Jerusalém.
13 Vbvritola hv mirwksito, “Nonu ogubv svbv kapnyarinya la ngoogv haapok ka mvngdwk modunv? Ngo Jerusalem mvngchik lo leemwng koodubv mvngma vbvritola hoka ngo Ahtu Jisu gv lvgabv sidubv mvngta dunv.””
13 Ele, porém, disse: “Por que todo esse choro? Assim vocês me partem o coração! Estou pronto não apenas para ser preso em Jerusalém, mas para morrer pelo Senhor Jesus”.
14 Ngonu ninyia mintap nyumato, vkvlvgabv ngonu topu tokula, “Ahtu gv mvngnam bv rila kuka.””
14 Quando ficou evidente que não conseguiríamos fazê-lo mudar de ideia, desistimos e dissemos: “Que seja feita a vontade do Senhor”.
15 Kochingso hoka meego ripikula, ngonu atugv yikungyira nga mvgemvrap tokula okv Jerusalem bv vngtoku.
15 Depois disso, arrumamos nossas coisas e partimos para Jerusalém.
16 Kaisaria lokv lvbwlaksu meego ngonua vngming gvvto okv ngonugv lvkobv naam doojiku ninyigv naam bv ngonua vnggv toku—Mnason, Saipras lokv, hv kvvlogv lokv mvngjwng nvgobv rinv.
16 Alguns discípulos de Cesareia nos acompanharam e nos levaram à casa de Mnasom, nascido em Chipre e um dos primeiros discípulos.
17 Vdwlo ngonu Jerusalem lo vngchi tokudw, mvngjwngnv nyi vdwv mvngpu nyala ngonua alvbv aamuto.
17 Quando chegamos a Jerusalém, os irmãos nos deram calorosas boas-vindas.
18 Logo nvnga Paul Jemsnyi kaabv ngonua lvkobv vngming gvvtoku; okv gvrja nyi nyigagatv vdwv mvnwng ngv lvkobv rinya kunam.
18 No dia seguinte, Paulo foi conosco a um encontro com Tiago, e todos os presbíteros da igreja de Jerusalém estavam presentes.
19 Paul bunu mvnwng nga alvbv kaarwk sito okv ninyigv lokv Pwknvyarnv oguaingbv Jentail vdwgv pingkolo ripvkudw um mvnwng nga bunua mimpa jitoku.
19 Depois que Paulo os cumprimentou, relatou em detalhes o que Deus havia realizado entre os gentios por meio de seu ministério.
20 Hvkv gvlo tvvronam kochingso, bunu mvnwng ngv Pwknvyarnvnyi hartv nyatoku. Vbvrikunamv bunu minto, “Achiboru Paul, no kaakw tvka vdwnvgo hejarhejar Jius nyi vdwv mvngjwng nvbv rinya dukunv, okv bunu mvnwng ngv achialv bv Pvbv ngaka mvnggap nyadunv.
20 Quando ouviram isso, louvaram a Deus e disseram: “Você sabe, irmão, quantos milhares de judeus também creram, e todos eles seguem à risca a lei de Moisés.
21 Bunu vbv chimpa duku no Jius nyi mvnwng nga Jentail vdwgv mooku lo rinv doonv vdwa Moses gv Pvbv nga topu dukubv tamsar duku, bunua umvuu vdwa ayakmvu kuma dvbv okv Jius vdwgv krimklu gv ridungdodung nga riming gvvku madubv minduku vla tvvpa nyapvku.
21 Mas eles foram informados de que você ensina todos os judeus que vivem entre os gentios a abandonarem a lei de Moisés. Ouviram que você os instrui a não circuncidarem os filhos nem seguirem os costumes judaicos.
22 Bunu noogv so aalwk nama tvvpa rungriku. Vbvrikunamv ngonu ogugo risv ngvkudw? Vbvritola, ogugo rinam ngaka?
22 Que faremos? Certamente eles saberão que você chegou.
23 Ngonu nam svbv risv go vla mvngdunv. So sika nyi api go milvminsu tvla dopvnv.
23 “Queremos que você faça o seguinte. Temos aqui quatro homens que cumpriram um voto.
24 Bunua lvkobv vngnyika okv mvdurridur kolo aapwng minggv laka okv bunugv rijo minjo nga joji tvka; vbvrikubolo bunu bunugv dwmw am mwkga sito. Vbvrila mvnwng ngv chinriku bunugv nam minam lo ogu jvjv go dokumanyi vla, vbvritola bunu nonua Moses gv Pvbv lo doobwng dvnvnyi vla chiya rikunv.
24 Vá com eles ao templo e participe da cerimônia de purificação. Pague as despesas para realizarem o ritual de raspar a cabeça. Então todos saberão que os rumores são falsos e que você mesmo cumpre as leis judaicas.
25 Vbvritola Jentail mvngjwngnv vdwa yugwngmvrwng lo lwknam dvnamtvngnam okv oyi ngaka okv oksarnam svnwngsvmin ngaka dvku madubv, okv bunua yoomur minsu madubv ngonu mimpv kunv vla bunua siti lo lvkla pau pvkunv.””
25 “Quanto aos convertidos gentios, devem fazer aquilo que pedimos por carta: abster-se de comer alimentos oferecidos a ídolos, de consumir o sangue ou a carne de animais estrangulados e de praticar a imoralidade sexual”.
26 Vkvlvgabv Paul logo nvnga nyi vdwa vnggv laku, bunua mvdurridur kolo lvkobv rimutoku. Vbvrikunamv hv Pwknvyarnvnaam lo vngtoku okv bunu mvnwng gv lvgabv mvdurridur kunama vdw lonyi bunu akinakinv risvmvsv ngvdw um minggo jito.
26 No dia seguinte, Paulo se purificou junto com aqueles homens e entrou no templo. Declarou quando terminariam os dias da purificação e quando seria oferecido o sacrifício em favor deles.
27 Vbvritola vdwlo alu lokkanwv vngnya tvku namv, Asia mooku lokv Jius nyi meego Paulnyi Pwknvyarnvnaam lo kaapa toku. Bunu nyitwng nga nvngyak nvngpak la okv Paulnyi naatung toku.
27 Estando os sete dias quase no fim, alguns judeus da província da Ásia viram Paulo no templo e incitaram a multidão contra ele. Agarraram-no,
28 Bunu goknyato, “Israel gv nyi vdwa!”” “Ridurto! So nyi angv si mooku lo vngkarla nyi mvnwng lo Israel nyi vdwa okv Moses gv Pvbv aka okv so Pwknvyarnvnaam am miyakaya la tamsar sargonv. Okv vjak hv Jentail meegoka Pwknvyarnvnaam so aagvla darwknv naam am darwk madubv mvdu!””
28 gritando: “Homens de Israel, ajudem-nos! Este é o homem que fala contra nosso povo em toda parte e ensina todos a desobedecerem às leis judaicas. Fala contra o templo e até profana este santo lugar, trazendo gentios para dentro dele”.
29 (Bunu svbv minam si ogulvgavbolo bunu Epesus lokv Tropimusnyi Paul gv lvkobv pamtv lo ridubv kaato, okv bunu mvngtoku Paulnyi Pwknvyarnvnaam lo aagv pvnv vla.)
29 Antes tinham visto Paulo na cidade com Trófimo, um gentio de Éfeso, e concluíram que Paulo o havia levado para dentro do templo.
30 Tvvbwktvlo kumanam lokv pamtv mvnwng lo dupwng toku, okv nyi vdwv lvkin gobv jokbam nyala, Paulnyi naatungto, okv ninyia Pwknvyarnvnaam agum bv tunglin nyato. Okv Pwknvyarnvnaam gv agi vdwa vjakpigobv koktum nyatoku.
30 Toda a cidade se agitou com essas acusações, e houve grande tumulto. A multidão agarrou Paulo e o arrastou para fora do templo, e imediatamente foram fechadas as portas.
31 Nyitwng ngv Paulnyi mvki dubv gwngto, vbvrikunamv Roman sipai kamandar lo yunying ngv aatoku Jerusalem mvnwng lo yalungyachung bv ridu vla.
31 Quando procuravam matar Paulo, chegou ao comandante do regimento romano a notícia de que toda a Jerusalém estava em rebuliço.
32 Vjakpigobv kamandar angv nyigam meego okv sipai twnggo naalaila nyitwng apam lo juklu toku. Vdwlo nyitwng ngv ninyia sipai atwng am kaapa tokudw, bunu Paulnyi jvngkumato.
32 No mesmo instante, ele chamou seus soldados e oficiais e correu para o meio da multidão. Quando viram o comandante e os soldados se aproximarem, pararam de espancar Paulo.
33 Kamandar angv Paul dokubv aato, okv ninyia naatung toku, okv ninyia jaako sonyi go leedu kubv milin toku. Vbvrikunamv hv tvvkato, “So nyi si yvvla, okv ninyi ogugo ripvla?””
33 Então o comandante o prendeu e mandou que o amarrassem com duas correntes. Em seguida, perguntou à multidão quem era ele e o que havia feito.
34 Nyitwng apam lokv meegonv ogugo goknyato, kvvbi vdwv aku subv goknyato. Hoka ho vkvnv abwkalo kuma bv rikunamv Kamandar angv kaabwk nyumato ogugo ripvnvdw, vkvlvgabv hv ninyigv nyi vdwa Paulnyi sipai naam lo vnggv dukubv minto.
34 Uns gritavam uma coisa, outros gritavam outra. Não conseguindo descobrir a verdade no meio de todo o tumulto, ordenou que Paulo fosse levado à fortaleza.
35 Bunu ninyia baatunglo vngchi minggv toku, okv vbvrikunamv sipai vdwv ninyia jootoku vkvlvgavbolo nyitwng ngv iki svrv bv rinyato.
35 Quando Paulo chegou às escadas, o povo se tornou tão violento que os soldados tiveram de levantá-lo nos ombros para protegê-lo.
36 Bunu mvnwng ngv ninyigv kochingbv aaming gvvtola, “Ninyia mvkito!”” vla goknyato.
36 E a multidão foi atrás, gritando: “Matem-no! Matem-no!”.
37 Sipai vdwv Paulnyi sipai naam arwngbv aagv tvvrilo, hv kamandar anga minto: “Ngo nam gaam lo gamgo minla ridw?””
37 Quando Paulo estava para ser levado à fortaleza, disse ao comandante: “Posso ter uma palavra com o senhor?”. Surpreso, o comandante perguntou: “Você fala grego?
38 “Vbvrikunamv no kvvlo kvcho gv Ijipt nyi ako yalungyachung dula hejar api alvmanv nyi go rigvla chukrimooku lo riram la ramgvnv angv mai?””
38 Não é você o egípcio que liderou uma rebelião algum tempo atrás e levou consigo ao deserto quatro mil assassinos?”.
39 Paul mirwksito, “Ngo Jius nyi ngv, Silisia gv Tarsus lo bvngnamv, Pamtv kai nvlo doonv ngv. Ayala nga nyi vdwa gaam japmu labv.””
39 “Não”, respondeu Paulo. “Sou judeu e cidadão de Tarso, cidade importante da Cilícia. Por favor, permita-me falar a esta gente.”
40 Kamandar angv ninyia japdubv jitoku, vkvlvgabv Paul baatung lo dakpv tvla ninyigv laakv nyi vdwa choi bvkv vla minto. Vdwlo bunu choi bv dooto kudw, Paul bunua Hebru gaambv japtoku:
40 O comandante concordou, de modo que Paulo ficou em pé na escadaria e fez sinal para o povo se calar. Logo, um silêncio profundo envolveu a multidão, e ele lhes falou em aramaico, o idioma deles.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 21, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.