Atos 12
ANWNV GAMLV (TGJ) vs ARA
1 So lvkwng lo vbv ririlo hoka Dvbv Herod gvrja nyi meegonyi mvdwkmvku rapto.
1 Por aquele tempo, mandou o rei Herodes prender alguns da igreja para os maltratar,
2 Hv Jemsnyi, Jon gv boru am rioksv lokv pakitoku.
2 fazendo passar a fio de espada a Tiago, irmão de João.
3 Vdwlo hv vbvrinam si Jius vdwa alvbv mvngpu modu vla kaapa pvkudw hv Pitar nyika naatungto. (Svbv rikuv vpap lwkmabv vtwng dvdw pumja alu lo).
3 Vendo ser isto agradável aos judeus, prosseguiu, prendendo também a Pedro. E eram os dias dos pães asmos.
4 Pitarnyi naatungro koching bv patwk lo tumlwk toku, hoka ninyia sipai nyitwng api lokv akinakin sakbv naalinla ninyia apigo dagv yamuto. Herodnyi vngbo dvmin gv kochinglo kvba vdwgv kaakulo mvtungmvre dubv vla rungto.
4 Tendo-o feito prender, lançou-o no cárcere, entregando-o a quatro escoltas de quatro soldados cada uma, para o guardarem, tencionando apresentá-lo ao povo depois da Páscoa.
5 Vkvlvgabv Pitarnyi patwk lo tumlwk pvto, vbvritola gvrja lo nyi vdwv ninyigvbv Pwknvyarnvnyi dinchi rungbv kumji nyato.
5 Pedro, pois, estava guardado no cárcere; mas havia oração incessante a Deus por parte da igreja a favor dele.
6 Pitarnyi ho ayu Herod gv nyi vdwgvlo boolin madv bv, Pitar dakrianv anyi gv pingkolo yupla dooto. Ninyia jaako sonyi gonv leepvto, okv okaku dakrianv vdwv patwk agi lo dakria nyatoku.
6 Quando Herodes estava para apresentá-lo, naquela mesma noite, Pedro dormia entre dois soldados, acorrentado com duas cadeias, e sentinelas à porta guardavam o cárcere.
7 Dvminmabv Ahtu gv nyidogindung ako hoka daktoku, okv patwk arwnglo loung go unglinto. Pitar gv Gorbwng lo nyidogindung lakpvnamv lamrwpato, ninyia mvu toku, okv minto, “Gudungto! baapubvkv!” Pitar gv laak lokv vjakpigobv rvngja ngv taasokto.
7 Eis, porém, que sobreveio um anjo do Senhor, e uma luz iluminou a prisão; e, tocando ele o lado de Pedro, o despertou, dizendo: Levanta-te depressa! Então, as cadeias caíram-lhe das mãos.
8 Vbvrikunamv nyidogindung ngv minto, “Noogv tainhokpo nga hukto kuka okv noogv lvkiama gvvto.” Pitar vbv ritoku, okv nyidogindung ngv minto, “Noogv pakria nga koorwkto okv nga lvkobv aato.”
8 Disse-lhe o anjo: Cinge-te e calça as sandálias. E ele assim o fez. Disse-lhe mais: Põe a capa e segue-me.
9 Pitar oguka chimabv, patwk arwng lokv agum bv, ninyia vngming gvvtoku, ogubv rikujvka, vbv nyidogindung gv rinam yangv jvjv guya; vla hv mvngtoku ninyi nyikrwgo kaapv nvgobvri vla.
9 Então, saindo, o seguia, não sabendo que era real o que se fazia por meio do anjo; parecia-lhe, antes, uma visão.
10 Bunu dakria la dakcho konga vngboto okv anyi nvngaka, okv vngnyung nga pamtv bv vngjiku riokdar agi lo aatoku. Agiv bunugv lvgabv kokda sila dooto, okv bunu agum bv vnglintoku. Bunu pamtv gv ara bv ilwkla vngto, okv nyidogindung ngv Vjakgobv Pitarnyi vngyu toku.
10 Depois de terem passado a primeira e a segunda sentinela, chegaram ao portão de ferro que dava para a cidade, o qual se lhes abriu automaticamente; e, saindo, enveredaram por uma rua, e logo adiante o anjo se apartou dele.
11 Vbvrikunamv Pitar ninyigv ogugo ripvdw mvngdw tola, okv minto, “Ngo svjv chimpvku so si jvjv gurung! Ahtu ninyigv nyidogindung nga kanam tola nga Herod gv jwkrw lokv okv Jius nyi vdwgv vbvrijeyiku nvpv vla mvngmin nam mvnwng loka ringlin pvku.”
11 Então, Pedro, caindo em si, disse: Agora, sei, verdadeiramente, que o Senhor enviou o seu anjo e me livrou da mão de Herodes e de toda a expectativa do povo judaico.
12 Ninyigv svbv riyi so himakaya sudubv, hv Jon mark gv anv Meri gv naam lo vngtoku, hoka nyi vdwv achialv dookum la okv kumla doonyato.
12 Considerando ele a sua situação, resolveu ir à casa de Maria, mãe de João, cognominado Marcos, onde muitas pessoas estavam congregadas e oravam.
13 Pitar hoka agi am takdinto, okv nyimvpaknv aminv Roda vnam ako um mirwk sudubv aatoku.
13 Quando ele bateu ao postigo do portão, veio uma criada, chamada Rode, ver quem era;
14 Hv Pitar gv gaama tvvchinto okv himpu yalaku agiya koko mabv ninyi arwngbv jukkur lwktoku, okv Pitar agum vv dakpv vla arwnglo gokyak pato.
14 reconhecendo a voz de Pedro, tão alegre ficou, que nem o fez entrar, mas voltou correndo para anunciar que Pedro estava junto do portão.
15 Bunu ninyia minto, “No suru pvnvgo!” Vbvritola hv si jvjv ngvkv vla mimbwng jito. Vkvlvgabv bunu mirwksito, “So si ninyigv nyidogindung go.”
15 Eles lhe disseram: Estás louca. Ela, porém, persistia em afirmar que assim era. Então, disseram: É o seu anjo.
16 Vbv ridung rilo Pitar takdin dvla doodvto. Anyungnga bunu agiya kokko jitoku, okv vdwlo bunu ninyia kaapa namgola, bunu lamnya toku.
16 Entretanto, Pedro continuava batendo; então, eles abriram, viram-no e ficaram atônitos.
17 Pitar ninyigv laakv lakbvla bunua choibvkv vla mintoku, okv hv bunua oguaingbv Ahtu ninyia patwk lokv linggv kunam am mimbwk la mimpa jitoku. “Sum Jems okv mvngjwngnv dvdvlo mimpa laka,” hv minto; vbvrikunamv ninyia vngyu toku okv mooku kvvbilo vngtoku.
17 Ele, porém, fazendo-lhes sinal com a mão para que se calassem, contou-lhes como o Senhor o tirara da prisão e acrescentou: Anunciai isto a Tiago e aos irmãos. E, saindo, retirou-se para outro lugar.
18 Vdwlo arukamchi kubvdw, hoka dakria kaarianv vdwgv pingkolo abwk kuma bv ritoku—Pitarnyi ogugo ripv nvgobvri?
18 Sendo já dia, houve não pouco alvoroço entre os soldados sobre o que teria acontecido a Pedro.
19 Herod Pitarnyi makar dubv orto jito, vbvritola bunu ninyia mapa kuma toku. Vkvlvgabv hv dakriakarianv vdwa tvukapak tokula okv bunua mvki dvkubv orto jitoku.
19 Herodes, tendo-o procurado e não o achando, submetendo as sentinelas a inquérito, ordenou que fossem justiçadas. E, descendo da Judeia para Cesareia, Herodes passou ali algum tempo.
20 Herod Tayar okv Sidon gv nyi vdwa achialv bv haachi toku, vkvlvgabv bunu lvkin gubv ritola ninyia kaatv bv vngtoku. Atuk chochok bv dvbvkarv nga doogvdakgv yanv nyi, Blastasnyi bunu mindin chootoku, bunua ninyia kaadur kodubv vla. Vbvrikunamv bunu Herod gv dokubv vngto okv sarsopoyonam lvgabv ninyia tvvkato, ogulvgavbolo bunugv mooku ngv ambinamor am dvbv gv diringmooku lokv jilwk doonv.
20 Ora, havia séria divergência entre Herodes e os habitantes de Tiro e de Sidom; porém estes, de comum acordo, se apresentaram a ele e, depois de alcançar o favor de Blasto, camarista do rei, pediram reconciliação, porque a sua terra se abastecia do país do rei.
21 Darlinnam alu gulo Herod ninyigv Dvbv vji jvtv laklwk ka gvvto, ninyigv dvbvdotung kolo doolwk toku okv nyi vdwa kvba gaam go japto.
21 Em dia designado, Herodes, vestido de trajo real, assentado no trono, dirigiu-lhes a palavra;
22 Bunu gokla minto, “So si nyi gv japnam bv rima, vbvritola Pwknvyarnv gv japnam bv rido!.”
22 e o povo clamava: É voz de um deus, e não de homem!
23 Vjakgobv Ahtu gv nyidogindung ngv Herodnyi svtap pala seluto, ogulvgavbolo hv Pwknvyarnvnyi mvngdv jimato. Ninyia tapumv chetoku okv sitoku.
23 No mesmo instante, um anjo do Senhor o feriu, por ele não haver dado glória a Deus; e, comido de vermes, expirou.
24 Vbvriro kochingbv Pwknvyarnv gv gaamv tvvsik yaya toku okv kaiyayabv ritoku.
24 Entretanto, a palavra do Senhor crescia e se multiplicava.
25 Barnabas okv Sol bunyi gv minkarrikar svnga rinya toku, okv bunyi Jerusalem lokv aakur laku, Jon Mark ninyia naalaila bunyi gv lvkobv vnggv toku.
25 Barnabé e Saulo, cumprida a sua missão, voltaram de Jerusalém, levando também consigo a João, apelidado Marcos.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.