Atos 10

ANWNV GAMLV (TGJ) vs ARIB

Sair da comparação
ARIB Almeida Revisada Imprensa Bíblica
1 Kaisaria lo Kornelias vnam nyi ako dooto, Hv Rom sipai rejiment gv kiapten bv rito, um “Italian rejiment”” vla minto.
1 Um homem em Cesaréia, por nome Cornélio, centurião da corte chamada italiana,
2 Hv dormo nyi ako; hv okv ninyigv vpin mvnwng ngv Pwknvyarnvnyi kumnvjoonv go. Hv Jius nyi heema nvnga ka kaadur nvgo okv Pwknvyarnvnyi kumbwng nvgo.
2 piedoso e temente a Deus com toda a sua casa, e que fazia muitas esmolas ao povo e de contínuo orava a Deus,
3 Alu logo lo arium gv gunta aom rilo hv nyikrwgo kaato, hv pvbwngvrwngbv kaato Pwknvyarnv gv nyidogindung go aala okv ninyia minto, “Kornelias!””
3 cerca da hora nona do dia, viu claramente em visão um anjo de Deus, que se dirigia para ele e lhe dizia: Cornélio!
4 Hv nyidogindung nga busula kaadi chinchi to okv minto, “Tamsarnv, si oguv?”” Nyidogindung ngv mirwkto, “Pwknvyarnv noogv kumnam okv jilakrumlak nama alvbv mvngdu, okv nam mirwk sudubv mvngdu.
4 Este, fitando nele os olhos e atemorizado, perguntou: Que é, Senhor? O anjo respondeu-lhe: As tuas orações e as tuas esmolas têm subido para memória diante de Deus;
5 Okv vjak Joppa lo nyi meego vngmuto nyi daadwvrw rungnv go vkvgv aminv Saimon Pitar kv.
5 agora, pois, envia homens a Jope e manda chamar a Simão, que tem por sobrenome Pedro;
6 Hv apin mvnv Saimon vnam, svmasa agum lo naam doonv gvlo nyen bv rila doodu.””
6 este se acha hospedado com um certo Simão, curtidor, cuja casa fica à beira-mar. {Ele te dirá o que deves fazer.}
7 Vbvrikunamv nyidogindung ngv vnglintoku, okv Kornelias ninyigv naam gv nyira anyigo okv sipai ako, nyi dormo lo doonv ako, hogv akonv vv ninyigv atubogv lokv kaaria tarianvgo to.
7 Logo que se retirou o anjo que lhe falava, Cornélio chamou dois dos seus domésticos e um piedoso soldado dos que estavam a seu serviço;
8 Hv ogugo ripvdw bunua mimpa toku okv bunua Joppa lo vngmu toku.
8 e, havendo contado tudo, os enviou a Jope.
9 Alu logo nvnga, bunu lamtv bv vngdungto okv Joppa gv nvchilo aari nga, donyitabv nga Pitar kumbv naam namwng aulo chaato.
9 No dia seguinte, indo eles seu caminho e estando já perto da cidade, subiu Pedro ao eirado para orar, cerca de hora sexta.
10 Hv kano toku okv ogugo dvnwng toku; vdwlo dvnam nga mvdung la ripv nga, hv nyikrwgo kaato.
10 E tendo fome, quis comer; mas enquanto lhe preparavam a comida, sobreveio-lhe um êxtase,
11 Hv nyidomooku gv agiya kokko dubv kaapato okv ogu ako vji jvbor bortvnv aingbv kaanv go atung tungpi nga kvlum tola sichingmooku bv oolu dubv kaapa toku.
11 e via o céu aberto e um objeto descendo, como se fosse um grande lençol, sendo baixado pelas quatro pontas sobre a terra,
12 Hoka piakarnv svnwngsvmin nvgwng nvngv dooto, okv mootum pvta ngvka.
12 no qual havia de todos os quadrúpedes e répteis da terra e aves do céu.
13 Vlvgo ninyia minto, “Pitar, gudungto; mvkitvla okv dvvto!””
13 E uma voz lhe disse: Levanta-te, Pedro, mata e come.
14 Vbvrikunamv Pitar mirwksito, “Ahtu, vbv makv! Ngo oguguka darmanv okv darwk manv go dvka mapvnv.””
14 Mas Pedro respondeu: De modo nenhum, Senhor, porque nunca comi coisa alguma comum e imunda.
15 Ninyia lvkodv vlvgo mindvto, “Pwknvyarnv gv darwk pvnvkv vnama no darwkmanv gubv miyoka.””
15 Pela segunda vez lhe falou a voz: Não chames tu comum ao que Deus purificou.
16 So si lvom go rito, okv vbvrikunamv um nyidomooku bv naakur chaatoku.
16 Sucedeu isto por três vezes; e logo foi o objeto recolhido ao céu.
17 Pitar nyikrw kaanama lamrw palaku si ogugubvri vla mvngla doori lo, ho Kornelias gv vngmunam nyi mvnwng ngv Saimon gv naam am chintoku, okv bunu vdwv vjak agi peelv ho daknyato.
17 Enquanto Pedro refletia, perplexo, sobre o que seria a visão que tivera, eis que os homens enviados por Cornélio, tendo perguntado pela casa de Simão, pararam à porta.
18 Bunu gokto okv tvvka nyato, “So si Saimon Pitar vnam nyen ako dopvre?””
18 E, chamando, indagavam se ali estava hospedado Simão, que tinha por sobrenome Pedro.
19 Pitar vjv gubv ninyigv nyikrw kaanama ogugubvri mvngla chindubv rito, Darwknv Dowv minto, “Tvvriato! soka ka nyi aom go nam makar kardu.
19 Estando Pedro ainda a meditar sobre a visão, o Espírito lhe disse: Eis que dois homens te procuram.
20 Vkvlvgabv gudung toku okv pvkwng bv ito, bunua lvkobv vngdubv mvngram mabvkv ngo bunua kanam la vngmu pvnv.””
20 Levanta-te, pois, desce e vai com eles, nada duvidando; porque eu tos enviei.
21 Vkvlvgabv Pitar itoku okv nyi vdwa minto, “Nonugv makar nam nyiv ngookv. Nonu ogu mvlwk pvnv?””
21 E descendo Pedro ao encontro desses homens, disse: Sou eu a quem procurais; qual é a causa por que viestes?
22 “Kiapten nyigam Kornelias ngonuam kanam pvnv,”” bunu mirwksito. “Hv alvnv nyi ako Pwknvyarnv ninyia kumnvjonv go okv Jius nyi mvnwng ngv ninyia kaibv mvngdv nyadunv. Pwknvyarnv gv nyidogindung ako ninyia minto ninyigv naam lo nam goktokv vla, vkvlvgabv noogv minama ninyia tvvmu dubv.””
22 Eles responderam: O centurião Cornélio, homem justo e temente a Deus e que tem bom testemunho de toda a nação judaica, foi avisado por um santo anjo para te chamar à sua casa e ouvir as tuas palavras.
23 Pitar nyi vdwa arwngbv goklwkto okv bunua ho ayu miyayala yupmuto.
23 Pedro, pois, convidando-os a entrar, os hospedou. No dia seguinte levantou-se e partiu com eles, e alguns irmãos, dentre os de Jope, o acompanharam.
24 Alu logo nvngaku hv Kaisaria lo vngchi toku, okaku ogolo Kornelias ninyia kaaria la, ninyigv agungaram vdwa lvkobv doobam la dooto kudw okv ajin vdwa ninyigv goknam dvdv nga lvkobv doobam toku.
24 No outro dia entrou em Cesaréia. E Cornélio os esperava, tendo reunido os seus parentes e amigos mais íntimos.
25 Pitar arwngbv aatv ringa, Kornelias ninyia kaarwk sito, okv ninyigv lvpalo gupba la okv ninyigv kaagia guplwkto.
25 Quando Pedro ia entrar, veio-lhe Cornélio ao encontro e, prostrando-se a seus pés, o adorou.
26 Vbvritola Pitar ninyia svdungto. Hv minto; “Dakrapto, Ngooka nyi ngvmabv.””
26 Mas Pedro o ergueu, dizendo: Levanta-te, que eu também sou homem.
27 Pitar Korneliasnyi gaam japmi sila hv naam arwng bv aatoku, ninyia hoka nyi achialvgo dopam dubv kaapato.
27 E conversando com ele, entrou e achou muitos reunidos,
28 Hv bunua minto, “Nonu atubongv alvbv chinsu pvnvpv ho Jentail vdwa lvkobv kaarwk okv ribam mabvkv vla Jius bunugv ridungsingdung lo mindu. Vbvritola Pwknvyarnv nga kaatamdo ho yvvnyiv darwkmanv jeka okv kasingkanyak jeka ngo alvmakv vla mare.
28 e disse-lhes: Vós bem sabeis que não é lícito a um judeu ajuntar-se ou chegar-se a estrangeiros; mas Deus mostrou-me que a nenhum homem devo chamar comum ou imundo;
29 Okv vkvlvgabv no vdwlo nyi kanamla ngo gvlo vngmuto, ngo oguguka ma vla mvngnam kamabv aapvnv. Ngo nam tvvkadu, vbvrikunamv, no ngo gvlo ogubv nyi kanam la vngmu pvnv?”
29 pelo que, sendo chamado, vim sem objeção. Pergunto pois: Por que razão mandastes chamar-me?
30 Kornelias minto, “Soogv dw so vjak alu loum go vngro pvkua ho ngo atugv naam soka arium gv gunta aom baji lo kumdungla doosuto. Dvminmabv nyi go vji yapung tojinv gvvtola ngoogv habolo dakto
30 Então disse Cornélio: Faz agora quatro dias que eu estava orando em minha casa à hora nona, e eis que diante de mim se apresentou um homem com vestiduras resplandecentes,
31 okv minto: ‘Kornelias! Pwknvyarnv noogv kumnam am tvvpato okv noogv nyi am jinamrungnama kaapa duku.
31 e disse: Cornélio, a tua oração foi ouvida, e as tuas esmolas estão em memória diante de Deus.
32 Nyi go Joppa lo vngmuto ho ninyigv lvgabv aminv Saimon Pitar vnamgo. Hv Saimon apin mvnv, svmasa adarlo doonv gv naam lo nyen bv doopv.’
32 Envia, pois, a Jope e manda chamar a Simão, que tem por sobrenome Pedro; ele está hospedado em casa de Simão, curtidor, à beira-mar.
33 Okv vkvlvgabv ngo vjakpigobv noogv lvgabv vngmu pvnvkv, okv no so alvrungbv aalwk jipv. Vjv ngonu mvnwng ngv Pwknvyarnv gv dooku si doodu, Ahtu ogugo ritokv vla nam mimpv kudw um minama tvvbv doyala doodunv.””
33 Portanto mandei logo chamar-te, e bem fizeste em vir. Agora pois estamos todos aqui presentes diante de Deus, para ouvir tudo quanto te foi ordenado pelo Senhor.
34 Pitar japrap toku: “Vjv ngo mvngdw kunamv so si jvjv ngv Pwknvyarnv nyi mvnwng nga akin gubv mvngla ridunv.
34 Então Pedro, tomando a palavra, disse: Na verdade reconheço que Deus não faz acepção de pessoas;
35 Yvvdw ninyia kumnvjoonv ngv okv alvbv ridu singdunv vv ninyia turwk sunam gubv ridunv, hv ogolokv ogunv nyi haalung gubv rijeka.
35 mas que lhe é aceitável aquele que, em qualquer nação, o teme e pratica o que é justo.
36 Nonu chindu hv doina Israel nyi vdwlo jilwk kunama, mvnwng gv Ahtu Jisu Kristo gv Alvnv yunying nga japji kunama.
36 A palavra que ele enviou aos filhos de Israel, anunciando a paz por Jesus Cristo {este é o Senhor de todos}.
37 Nonu chinyado Israel gv kvvdw mvnwng so kaibv dunamlamnam go rikunama, Galili lo riraptoku Jon gv baptisma gv lvgabv japjiro koching bv.
37 esta palavra, vós bem sabeis, foi proclamada por toda a Judéia, começando pela Galiléia, depois do batismo que João pregou,
38 Nonu Najaret gv Jisunyi chinyado okv Pwknvyarnv ninyia oguaingbv Darwknv Dowv okv jwkrw nga jiku nama. Hv mooku mvnwng lo vngyik kartoku, alvnv rikarto okv Uyuvram gv arwnglo doonv mvnwng aka mvpu karto, ogulvgavbolo Pwknvyarnv ninyia lvkobv dooming gvvto.
38 concernente a Jesus de Nazaré, como Deus o ungiu com o Espírito Santo e com poder; o qual andou por toda parte, fazendo o bem e curando a todos os oprimidos do Diabo, porque Deus era com ele.
39 Hv ogugo Israel gv kvvdw lo okv Jerusalem so ripvkudw ngonu mvnwng ngv ho mvnwng nga tvvriakaaria kunama japyariya yajikunv. Vbvrikunamv bunu ninyia daapo lo kali lokv sidukubv takki toku.
39 Nós somos testemunhas de tudo quanto fez, tanto na terra dos judeus como em Jerusalém; ao qual mataram, pendurando-o num madeiro.
40 Vbvritola Pwknvyarnv ninyia alu loum koching lo sikunvnga turkur motoku okv ninyia kaapa modubv mvtoku,
40 A este ressuscitou Deus ao terceiro dia e lhe concedeu que se manifestasse,
41 nyi mvnwng nga kaatam ma, vbvritola Pwknvyarnv gv darlin pvvnam kaarianv mvngchik amwng, hv sipikula turkurro koching bv ninyigv lvkobv ngonu ninyia lvkobv dvbamtvngbam kunam ngv.
41 não a todo povo, mas às testemunhas que Deus antes ordenara; a nós, que comemos e bebemos juntamente com ele depois que ressurgiu dentre os mortos.
42 Okv hv ngonua yunying ngam nyi vdwlo japkar dubv kanamto okv Pwknvyarnv gv darlin kunam angv turnv okv sikunv vdwgv jwngyadaya yanv gubv.
42 Este nos mandou pregar ao povo, e testificar que ele é o que por Deus foi constituído juiz dos vivos e dos mortos.
43 Nyijwk mvnwng ngv ninyigv lvkwng lo japto, vbv minjito yvvdw ninyia mvngjwng dunv vv ninyigv amin jwkrw lokv vkv rimur am mvngnga jiriku.””
43 A ele todos os profetas dão testemunho de que todo o que nele crê receberá a remissão dos pecados pelo seu nome.
44 Vdwlo Pitar gv japdung rilo, Darwknv Dowv ilwkjito mvnwng gvlo yvv ninyigv doina tvvla doonv vdwa.
44 Enquanto Pedro ainda dizia estas coisas, desceu o Espírito Santo sobre todos os que ouviam a palavra.
45 Joppa lokv Pitarnyi lvkobv aanv Jius nyi mvngjwngnv vdwv Pwknvyarnv gv Jentail vdwaka Darwknv Dowa jilwk nama kaapatola lamrw pakunam.
45 Os crentes que eram de circuncisão, todos quantos tinham vindo com Pedro, maravilharam-se de que também sobre os gentios se derramasse o dom do Espírito Santo;
46 Ogulvgavbolo bunu bunua akusubv japdubv okv Pwknvyarnv gv kainama hartv dubv tvvnyato. Pitar japrapto:
46 porque os ouviam falar línguas e magnificar a Deus.
47 “So nyi vdwsi Darwknv Dowa paapvku, ngonu gvka paakunam aingbv. Vbvrikunamv, nyigonv, bunua isi lo baptisma nama dubv mintor nyuji kunv?””
47 Respondeu então Pedro: Pode alguém porventura recusar a água para que não sejam batizados estes que também, como nós, receberam o Espírito Santo?
48 Vkvlvgabv hv bunua Jisu Kristo gv amin bv baptisma naadubv mintoku. Vbvrikunamv bunu ninyia bunugv lvkobv alu lonyiloum go doomin gvdubv kooto.
48 Mandou, pois, que fossem batizados em nome de Jesus Cristo. Então lhe rogaram que ficasse com eles por alguns dias.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.