Mateus 9
Terêna NT (TER_TBL) vs NTLH
1 Ina urúkopovamaka Jesus ne vatéke yanekôyoke. Taru'úxoane neko úne, yane pihópone ya pitivóko éxokexeaku.
1 Jesus entrou num barco, voltou para o lado oeste do lago e chegou à sua cidade .
2 Énomone yanê'e, apé koénehiko xâne ominoâti hóyeno isayú'ixovoti ákoti ehevákapu mûyo. Ixané kíxoahiko poúke. Noixoâne Jesus itúkeovohiko koati kuvovâti, ina kixôa neko isayú'ixovoti: —Nje'exá, aúhepepone iséneu, itúyopone pehúnevo.
2 Então algumas pessoas trouxeram um paralítico deitado numa cama. Jesus viu que eles tinham fé e disse ao paralítico:
3 Yoko ápe ihíkaxoti yútoe Muîse, enepone éskiribahiko xapákuke. Ina kôe isóneunoahiko: “Enepora hóyeno, koati itûkovoti Itukó'oviti” koénehiko isóneu.
3 Aí alguns mestres da Lei começaram a pensar: — Este homem está
4 Yane exó kíxeane Jesus isóneuhiko, ina kixoáhiko: —Na koeti váherexino iséneunonu?
4 Porém Jesus sabia o que eles estavam pensando e disse:
5 Kuti itukóvoxo ákoti hé'onoke'e ngíxea ra isayú'ixovoti: “Itúyopone pehúnevo?” áko'o “Yexépukapa, yenápa” ngíxea.
5 O que é mais fácil dizer ao paralítico: “Os seus pecados estão perdoados” ou “Levante-se e ande”?
6 Itea kó'oyene, enjókopitinoe ápeyea njunáko yâye yara poké'e ngotúyopea pahunévoti, undi íhae vanúke ikútipasikoponovoti xâne —koéne. Ina kixôa Jesus ne isayú'ixovoti: —Yexépukapa, viyápa ne peúke, pihépane yóvokuke —kíxoane.
6 Pois vou mostrar a vocês que eu, o Então disse ao paralítico:
7 Yane xépu koépone neko isayú'ixovoti, pihópone óvokuke.
7 O homem se levantou e foi para casa.
8 Enepohikoneko ênoti xâne noixoâti, yupíhova iyúpaxeova ne koekúti koane iháyu'ikeahiko Itukó'oviti vo'oku poréxea xunakóti ne xâne yara poké'e kíxeaneye ne ítuke, ikutíxatihiko xanehí koêti ne Jesus.
8 Quando o povo viu isso, ficou com medo e louvou a Deus por dar esse poder a seres humanos.
9 Úkeane ukopóno ne Jesus, yane noíxone hóyeno koéhati Máteu, vaata koyêti xoko kóperaxoku vo'oku itúkeovo koperáxinoti nâti. Ina kixôa Jesus: —Kiná'aka ingéneke. Yane xepú koéne ne Máteu, pihóne hókea Jesus.
9 Jesus saiu dali e, no caminho, viu um cobrador de impostos, chamado Mateus, sentado no lugar onde os impostos eram pagos. Jesus lhe disse: Mateus se levantou e foi com ele.
10 Ikénepoke, ixómoti níko ne Jesus yoko íhikauhiko óvokuke Máteu, simóne êno po'ínuhiko koperáxinoti nâti, enepone yómoti ánu'ukea kóperau, koánemaka xâne pahukóvoti kaha'íneti Jesus níkeahiko xe'ókuke mêsa.
10 Mais tarde, enquanto Jesus estava jantando na casa de Mateus, muitos cobradores de impostos e outras pessoas de má fama chegaram e sentaram-se à mesa com Jesus e os seus discípulos.
11 Noixoâne farîzeu, enepohikone yuixóvoti hókea yútoe Muîse, hara kixo íhikauhiko Jesus: —Na koeti ínikinoa ihíkaxopiti ne koperáxinotihiko nâti koáne ne xâne pahukóvoti? —koénehiko.
11 Alguns fariseus viram isso e perguntaram aos discípulos: — Por que é que o mestre de vocês come com os cobradores de impostos e com outras pessoas de má fama?
12 Kamoáne Jesus épemo'ikeokono ne íhikauhiko, hara koéne: —Enepohikone xâne ákoti yuvâti, ako okónoko ipixáxoati. Poéhane ka'aríneti konokôa.
12 Jesus ouviu a pergunta e respondeu:
13 Itea pihénoe, yapásika yéxi kixó'ekone ne yutoéti emó'uke Itukó'oviti, enepone koêti: “Hane ngahá'a itíkivo seánati, kene haina ngahá'ati iké'iparaxinu hó'openo képeu” koêti. Vo'oku haina nzimínoti xâne ponóvoti kixoku itúkeovo, itea hane nzimíno, xâne pahukóvoti (maka ikátivexane isóneuke ne pahúnevo koane kuríkopea) —kíxovokoxoane Jesus.
13 Vão e procurem entender o que quer dizer este trecho das
14 Yane pihóne xoko Jesus ne íhikauhiko Xuaum Mbátita. Hara kíxoahiko: —Na kó'inoaye iséneu ne jejuá kó'iyea xâne? Vo'oku ûti, uti íhikau Xuâum, kóyekune jejuá kó'iyea ûti koánemaka ne farîzeuhiko, itea ako jejuá ákoe ne íhikeuhiko.
14 Então os discípulos de João Batista chegaram perto de Jesus e perguntaram: — Por que é que nós e os
15 Ina kixôa Jesus: —Yusíkoikopo ikáxu'iyea okóvo ne húpiu kasâtuxoti koêkuiko ápeyea ne koyénoti híyeuke? Ako kalíhuina. Itea simóvotimo káxe veyópeokonokumo ne koyénoti xapákuke. Yane ínamo jejuá akôe —kíxovokoxoane Jesus, kixopóvoti yane éxetina.
15 Jesus respondeu:
16 Ina koe'íkomaka Jesus: —Ako veyoti inámati ipovóti itukoâti ihápa'akope xoko yékoteno ipovóti, vo'oku mani koukóponoati ívarereoku ne yékoteno ipovóti —kíxovokoxoane, ihókoati inámati ipovóti ne ihíkauvoti íhikaxone ákoti akutêa ne kúxoti hó'e xâne.
16 — Ninguém usa um retalho de pano novo para remendar uma roupa velha; pois o remendo novo encolhe e rasga a roupa velha, aumentando o buraco.
17 Ina koe'íkomaka: —Ákomaka yusíka unákeovo inámati víyum ya yékoteno íhaku itukéti ya vakamóto, mará'inamo ívarerea ne yékoteno íhaku enepo ihiyáka ne inámati víyum. Yane mani evókovoti ne víyum koánemaka ne íhaku. Itea konókoti ímeokono inámatike íhaku ne inámati víyum. Yane ákomo évakapu ne íhaku koáne ne ovâti —kíxovokoxoane, itúkoti po'i íhokoake ne ihíkauvoti íhikaxone.
17 Ninguém põe vinho novo em
18 Ixómoiko koyûho ne Jesus, símoane hóyeno teyonéti ya hó'eke jûdeu. Ipuyuké koéne nonékuke Jesus koane kíxea: —Ínati ivokóvo kali inzíne. Yaxénapanu óvonguke. Pohu ipihó íxepana veô'u xokóyoke, iyukópovotimo —kíxoane.
18 Enquanto Jesus estava falando ao povo, um chefe religioso chegou perto dele, ajoelhou-se e disse: — A minha filha morreu agora mesmo! Venha e ponha as mãos sobre ela para que viva de novo.
19 Yane exépuko ne Jesus, úkeane pího ikéneke koánemaka íhikauhiko.
19 Então Jesus foi com ele, e os seus discípulos também foram.
20 Yane apé koene sêno nduse koetine xoénae ká'arine. Akó'oti áka evésekea aríne. Akéneke Jesus véko sipóheoponeati heve ípovo,
20 Certa mulher, que fazia doze anos que estava com uma hemorragia, veio por trás de Jesus e tocou na barra da capa dele.
21 vo'oku hara koeti isóneu: “Enepomo pohu nzipáheyea ípovo, indóvotimo” koeti isóneu.
21 Pois ela pensava assim: “Se eu apenas tocar na capa dele, ficarei curada.”
22 Yane na'akené koéne ne Jesus. Noixoâne neko sêno, hara kíxoa: —Nje'exá, aúhepepone iséneu. Itévone vo'oku kívivonu —kíxoane. Énomone yanê'e unátipone neko sêno.
22 Jesus virou, viu a mulher e disse: E naquele momento a mulher ficou curada.
23 Úkeane ukopóno ne Jesus óvokuke neko hóyeno inuxínoti xanéhiko ya hó'eke. Simoné'eya, noíxoane neko êno xâne oxoti étakati ikotívexoati isóneuke ne ivokóvoti, koane ákoyea tôpi kixóvoku íyokexeahiko.
23 Depois Jesus foi para a casa do chefe religioso. Quando viu os que tocavam música fúnebre e viu a multidão numa confusão geral,
24 Ina kixovókoxoa Jesus: —Yahíkuxapunoe vo'oku haina ivokóvoti râ'a, pohu imókoti —kíxovokoxoane. Yane koémoke'eanehiko neko yuho Jesus.
24 disse: Então começaram a caçoar dele.
25 Ipuhíhikopone neko êno xâne, yane ûrukovone Jesus, ina namukêa vô'u neko seno kalivôno, yane exépukopone.
25 Logo que a multidão saiu, Jesus entrou no quarto em que a menina estava, pegou-a pela mão, e ela se levantou.
26 Koati ákoti malîka yónoku eyékoxeokono neko koekúti yaneko poké'e.
26 E a notícia a respeito disso se espalhou por toda aquela região.
27 Ipuhíkopeane evo Jesus neko pitivóko, ápe pi'âti komítiti hokoâti koane kóhonokea emó'u kíxea: —Iti ámoripono Ndávi, yokóseanavi —kíxoanehiko.
27 Jesus saiu daquele lugar, e no caminho dois cegos começaram a segui-lo, gritando: —
28 Urúkovone ovokútike ne Jesus, ahí'okovane ne pi'âti komítiti, ina kixoáhiko Jesus: —Kitípoaxo motó'iyeova ngoíteovopinoe? —Êm Unaém, ngutípopi —kíxoanehiko.
28 Assim que Jesus entrou em casa, os cegos chegaram perto dele. Então ele perguntou: — Sim, senhor! Nós cremos! — responderam eles.
29 Ina ipiho vô'u ukékuke neko komítiti xaneâti kíxea: —Vo'oku kívivonu, énomone ákoeneye kuteâti yâha —kíxoane.
29 Jesus tocou nos olhos deles e disse:
30 Yane ínixoponehiko. Yoko í'ixiko'o kíxoixoa Jesus. Hara kíxoa: —Hako kalihú'ina yéto'oki koêkuti xâne —kíxoane.
30 E os olhos deles ficaram curados. Aí Jesus ordenou com severidade:
31 Itea koeku pihópeahiko, inamá'axone koyuhópa ne koekúti. Koati ákoti malíka yónoku itóhineyea ne eyekoûti ya uhá koêti neko poké'e.
31 Porém eles foram embora e espalharam as notícias a respeito de Jesus por toda aquela região.
32 Pihopónehiko neko pi'âti, omókono xoko Jesus hóyeno mókere ûroevo ndémoniu.
32 Quando eles foram embora, algumas pessoas levaram a Jesus um homem que não podia falar porque estava dominado por um demônio.
33 Yane kópuhikopa Jesus neko ndémoniu, ina koyuhópo neko hóyeno. Enepohikoneko êno xâne noixoâti, yupíhova iyúpaxeova neko koekúti koane kó'iyeahiko: —Ako noíxeaku ûti kuteâti yara poké'exa ûti, uti íhae Izarâe —koéhiko.
33 Logo que o demônio foi expulso, o homem começou a falar. Todos ficaram admirados e afirmavam: — Nunca vimos em Israel uma coisa assim!
34 Itea poé'ainoa isóneu farîzeuhiko. Hara koéhiko vo'ókuke: —Enepora hóyeno, hane porexôa xunakóti kópuhikopea ndémoniu tûti ne uhá koeti ndémoniu —koéhiko.
34 Mas os fariseus diziam: — O chefe dos demônios é quem dá a esse homem poder para expulsar demônios.
35 Yónoa Jesus xapa uhá koêti neko pitivóko yoko ipuxóvokutihiko, ihíkaxoti íhikaxovokuke hó'e jûdeuhiko, koyuhó'inoati ne inámati ihíkauvoti koeku natíxea Itukó'oviti xapa xâne koane koitóvotimaka xâne ka'aríneti, koêkuti kó'iyeovoku aríne koane eóponehiko.
35 Jesus andava visitando todas as cidades e povoados. Ele ensinava nas sinagogas , anunciava a boa notícia sobre o Reino e curava todo tipo de enfermidades e doenças graves das pessoas.
36 Noixoâne Jesus neko êno xâne, yupihovó koéne kóseanayea, vo'oku koati kotíveti koêkuhiko, koane mómitihiko kuteâti koeku su'ûso pihohí koêti ákoti koyonoâti.
36 Quando Jesus viu a multidão, ficou com muita pena daquela gente porque eles estavam aflitos e abandonados, como ovelhas sem pastor.
37 Ina kixovókoxoa Jesus ne íhikau: —Koati hána'iti ra itukéti, kuteâti kavâne ainóvoti itóvotine ha'i nonéti ovâti, itea ako axú'inahiko ra ko'itúkeati.
37 Então disse aos discípulos:
38 Yépemanoekopo Itukó'oviti, Únae ra itukéti, pahúkea po'ínuhiko ko'itúkeati.
38 Peçam ao dono da plantação que mande mais trabalhadores para fazerem a colheita.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 9, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.