Mateus 26
Terêna NT (TER_TBL) vs NTLH
1 Uke'éxoane Jesus íhikaxea uhá koêti ra ihíkauvoti íhikaxone, hara kíxovokoxo íhikauhiko:
1 Quando Jesus acabou de ensinar essas coisas, disse aos discípulos:
2 —Yéxoanoe pí'ayeane káxe âvoti simóvotinemo kaxena kóyuipe ûti, enepone Páskoa. Yane nguri'ókokonotinemo xanéhiko kuruhúxonutimo, undi íhae vanúke ikútipasikoponovoti xâne —kíxovokoxoane.
2 — Vocês sabem que daqui a dois dias vai ser comemorada a
3 Yoko enepohikone tuti sasedóti inuxínoti jûdeu hó'eke, koáne ne po'ínuhiko teyonéti xapákuke tuti jûdeu, ho'úxovonehiko yane óvoku koati payásoti ya uhá koeti sasedóti koéhati Kaífa.
3 Os chefes dos sacerdotes e os líderes judeus se reuniram no palácio de Caifás, o Grande Sacerdote ,
4 Yane opósikonehiko isóneu kixókumo omé kíxeahiko Jesus iká'akea koane koépekea.
4 e fizeram um plano para prender Jesus em segredo e matá-lo.
5 Hara koéhiko: —Itea ako yusíka itúkeovo xapa ayuíti mará'inamo ímaikexapu ra xanéhiko —koénehiko.
5 Eles diziam: — Não vamos fazer isso durante a festa, para não haver uma revolta no meio do povo.
6 Yoko Mbétanea óvoheixo ne Jesus óvokuke Símaum, eneponeko unatípeati koati váhere arinéti iháxoneti lépara.
6 — ausente —
7 Yane ahí'okovane sêno omoti íhaku xêru, itukéti ya hopú'iti mopôi iháxoneti alabásturu. Yoko puhí kôa êno kohépiti xêru iháxoneti báusamu. Ina ovopú'iko Jesus yane xêru koeku vatá kóyeyea xe'ókuke mêsa.
7 — ausente —
8 Noixoâne íhikauhiko Jesus, êno poé'ainoahiko isóneu neko sêno. Hara koéhiko: —Na koeti évokinovo ra êno kohépiti xêru?
8 Ao verem aquilo, os discípulos ficaram zangados e disseram: — Que desperdício!
9 Mani êno tiûketi ovâti akavánevo, ínani parekéxakana xanéhiko ákoti apeínoati ne ésa'i —koénehiko.
9 Esse perfume poderia ter sido vendido por uma fortuna, e o dinheiro, dado aos pobres.
10 Yoko kámeane Jesus neko yûho. Yane hara kíxovokoxoa: —Na koeti ikétivexinoanoe koêku ra sêno? Koati únati koekúti ítukeinonu.
10 Mas Jesus, sabendo o que eles diziam, disse:
11 Vo'oku kóyekunemo xepákukenoe ne xâne ákoti apeínoati. Kene ûndi, ákomo ángoyeneye xepákukenoe.
11 Pois os pobres estarão sempre com vocês, mas eu não.
12 Koeku óvo'okeonoa ra xêru, koati inúxinonoatine ne kixókonokumo mûyom engaxápune.
12 O que ela fez foi perfumar o meu corpo para o meu sepultamento.
13 Koati emo'úti ra yunzó'inopinoe: Ya uhá koeti kúveu mêum, koêkutimo koyúhovoku ra inámati ihíkauvoti ínzikaxone, koyuhókonotimakamo ítukeinonu ra sêno, puyákoponeovakemo okóvo xâne ra sêno —kíxovokoxoane.
13 Eu afirmo a vocês que isto é verdade: em qualquer lugar do mundo onde o
14 Yanê'e, ápe póhuti yane nduse koeti íhikau Jesus, enepone koéhati Njuda Iskarióti, pihôti yúho'ixoponea neko tutíhiko sasedóti inuxínoti jûdeu hó'eke. Hara kôe yuhópoinoa:
14 Então um dos doze discípulos, chamado Judas Iscariotes, foi falar com os chefes dos sacerdotes.
15 —Namo yé'aye peréxonuke nguri'ákapeanoe ne Jesus? —kíxovokoxoane. Yane poréxoanehiko tirinta koeti pe'u tiûketi péhu.
15 Ele disse: — Quanto vocês me pagam para eu lhes entregar Jesus? E eles lhe pagaram trinta moedas de prata.
16 Ukeátine neko káxe, opósi'ixoane Njûda kíxoaku kuríkea Jesus xokóyokehiko.
16 E daí em diante Judas ficou procurando uma oportunidade para entregar Jesus.
17 Yaneko inúxoti káxe xapa áyui jûdeu hó'eke, níkeakuhiko pâum ákoti kohiyákoati, ahí'okovo Jesus ne íhikauhiko koane kíxea: —Na kehá'a kóyuseoponea ûti ne vóvokumo níkea ûti xapa ayuíti? —kíxoanehiko.
17 No primeiro dia da Festa dos Pães sem Fermento , os discípulos chegaram perto de Jesus e perguntaram: — Onde é que o senhor quer que a gente prepare o jantar da
18 Ina yumopâ Jesus: —Pîhe pitivókoke xoko xâne ngixínopike. Hara íxepana: “Pahukó'oviti yâyeke ne Ihíkaxoti. Hara koe páhoenovi koyúhopoinopea ûti: ‘Simóvone oránam. Yóvokukemo óvom níngea xapa ayuíti, ûndi yoko ínzikauhiko’ íxeamo” —kíxovokoxoane Jesus.
18 Ele respondeu:
19 Koane itúkoahiko ne páhoenoa Jesus. Yane koúsokoanehiko neko nikámo xapa áyui Páskoa.
19 Os discípulos fizeram como Jesus havia mandado e prepararam o jantar da Páscoa.
20 Hahaméne yanekôyoke, ivátakone ne Jesus xe'o mêsa, koáne neko nduse koeti íhikau xánena.
20 Quando anoiteceu, Jesus e os doze discípulos sentaram para comer.
21 Koeku níkeahiko, hara kíxovokoxoa Jesus: —Koati emo'úti ra yunzó'inopinoe: Anéye póhuti xepákukenoe itûkoheovoti koeku hókeonu, yoko kurikónutimo xoko xanéhiko puvónuti —kíxovokoxoane.
21 Durante o jantar Jesus disse:
22 Yane yupihovó koénehiko ikáxu'iyea okóvo koane turíxeovonehiko pohú pohu kó'iyea kíxea Jesus: —Unaém, undíperameamo?
22 Eles ficaram muito tristes e, um por um, começaram a perguntar: — O senhor não está achando que sou eu; está?
23 Ina kixovókoxoa Jesus: —Enepone xané kixónuti yendémekea utókuke, énomone itûkoheovoti koeku hókeonu nê'e, kurikónutimo xoko xanéhiko puvónuti.
23 Jesus respondeu:
24 Koati kaná'uti ngoépekeokonomo kuteâti koeku yutóxeovo ya emó'uke Itukó'oviti vo'ónguke, undi íhae vanúke ikútipasikoponovoti xâne, itea koati kotívetimo koêku ne kurikónutimo xoko xanéhiko puvónuti. Yusikóneni ákoyea ipúhika yara kúveu mêum —koéne.
24 Pois o
25 Yane ina kôe ne Njûda, enepone kurikoâtimo xoko xanéhiko puvâti: —Ihikaxotí, undíperameamo? Ina yumopâ Jesus: —Enepone yépemonuke, kaúhapu'ikoa itúkeovomo îti —kíxoane.
25 Então Judas, o traidor, perguntou: — Mestre, o senhor não está achando que sou eu; está? Jesus respondeu:
26 Koeku níkeahiko, veyo pâum ne Jesus, ina ikoró'ixovo xoko Itukó'oviti. Yane honó'ekexoa ne pâum, ina porekéxoamaka íhikau koane kíxovokoxea: —Víyanoe, níkeanoe. Enepora pâum, mûyom kixó'eko —kíxovokoxoane.
26 Enquanto estavam comendo, Jesus pegou o pão e deu graças a Deus. Depois partiu o pão e o deu aos discípulos, dizendo:
27 Yane ina namukôa Jesus ne enovópeti koane íkoro'ixeovo xoko Itukó'oviti. Yane pôrekexoane íhikau koane kíxovokoxea: —Yénapa, heú ketínoe.
27 Em seguida, pegou o cálice de vinho e agradeceu a Deus. Depois passou o cálice aos discípulos, dizendo:
28 Vo'oku enepora víyum, hane kixó'eko indína ovokínovotimo êno xâne, ésa'i (inámati) kixovókuti ítukeino xâne ne Itukó'oviti motovâti itúyopea pahúnevo.
28 porque isto é o meu sangue, que é derramado em favor de muitos para o perdão dos pecados, o sangue que garante a
29 Koati ngixópitinoe: Ukeátine ra káxe kó'oyene ákoyeanemo énoyeovangu hô'o ra ha'i úva tukú koetímo neko káxe angahá'inepopinenoe vénoyeovomaka inámati ho'o úva ya natíxoku Nzá'a vanúkeke —kíxovokoxoane.
29 Eu afirmo a vocês que nunca mais beberei deste vinho até o dia em que beber com vocês um vinho novo no
30 Ina imokóvohiko akenéti. Ikénepoke, ina pihohíko oúke kali mopôi iháxoneti Olívera.
30 Então eles cantaram canções de louvor e foram para o monte das Oliveiras.
31 Ina kixovókoxoamaka Jesus ne íhikau: —Enepoyara yóti, hána'itimo poé'ayeanoe iséneunonu, koane uhá ketínoemo kiríkinu kuteâti koeku yuho Itukó'oviti emó'uke, enepone koêti:
31 E Jesus disse aos discípulos:
32 Ina kixovókoxopakomaka: —Itea enjepúkapane ungópea xapa ivokóvoti, inuxó ngoépotimo timúnekenoe ya Ngalíleya.
32 Mas, depois que eu ressuscitar, irei adiante de vocês para a Galileia.
33 Yane ina kixôa Pêturu: —Yusíkotimo poé'ayea isóneunopi ne uhá koeti po'ínuhiko xâne koane kuríkeopihiko, itea ûndi, ákomo kalíhuina nguríkea nzókeopi.
33 Então Pedro disse a Jesus: — Eu nunca abandonarei o senhor, mesmo que todos o abandonem.
34 Ina kixôa Jesus ne Pêturu: —Koati emo'úti ra yunzó'inopi: Kó'oyene yara yóti tumúnekemo éneyea tapî'i, mopo'âtinemo keyuho ákoyea yéxanu —kíxoane.
34 Mas Jesus lhe disse:
35 Ina kixopâmaka Pêturu: —Ákomo kalíhuina ngoyúhoyea ákoyea énjapi, muhíkova okonókovo xané ngíxeopi képekikono —kíxoane. Kúteanemaka yûho ne po'ínuhiko íhikau Jesus.
35 Pedro respondeu: — Eu nunca vou dizer que não o conheço, mesmo que eu tenha de morrer com o senhor! E todos os outros discípulos disseram a mesma coisa.
36 Úkeane pího ne Jesus yoko íhikauhiko ya xoko omómikokuti iháxoneti Njetisémani. Simoánehiko, hara kíxovokoxoa Jesus ne íhikau: —Ivétakavonoe yâye koeku indúkoponeako orásaum yâko tumûneke —kíxovokoxoane.
36 Jesus foi com os discípulos para um lugar chamado Getsêmani e lhes disse:
37 Ina ómo Pêturu yóko'o neko pi'âti xé'a Nzebêdeu. Yane turíxovone ikáxu'iyea okóvo ne Jesus yoko yupíheovo kotíveyea isóneu.
37 Então Jesus foi, levando consigo Pedro e os dois filhos de Zebedeu. Aí ele começou a sentir uma grande tristeza e aflição
38 Hara kíxoahiko Jesus: —Yupihovó koéne êno hána'iko ra ikáxu'ine ongóvo, kutí koe tiveko pevóti. Yavânenoeye njokóyoke. Hákonoe imêko koeku kehá'ineyinu —koéne.
38 e disse a eles:
39 Kali ahikú koéne ne Jesus, yane ipúyukexo xaneâti ísu'okea nône poké'eke epémoti Itukó'oviti. Hara koe yûho: —Pai, yáhikuxapinana ra êno hána'iti tiveko ngoêkumo enepo yakahá'a. Itea haináya anjáke itea itúkapu yahá'inonu kousókovo ya njokóyoke —koéne.
39 Ele foi um pouco mais adiante, ajoelhou-se, encostou o rosto no chão e orou:
40 Yane ina kayukópovo xoko íhikauhiko. Inu'í kixópane imókeahiko. Ina kíxo Pêturu: —Ákonoe ite ákoyea iméka koeku kehá'ineyinu ya kúveu póhuti kali ôra?
40 Depois voltou e encontrou os três discípulos dormindo. Então disse a Pedro:
41 Hákonoe imêko, koane itíkanoe orásaum maka hákone ikerókovo enepo simâpi tiú'iti koekúti hixépikonoke. Vo'oku ya iséneuke, usó kéyenoe, itea ya oránake mani kénokiku kétiu'ikivoxo, ú'uso koyéneoxo muyá'iyea iséneunoe —kíxoanehiko Jesus.
41 Vigiem e orem para que não sejam tentados. É fácil querer resistir à tentação; o difícil mesmo é conseguir.
42 Ina kayukópovamaka itúkoponea orásaum. Hara koépomaka yûho: —Pai, enepora êno tiveko ngoêkumo, itukapu konokoâti ákoyea ahíkuxeapunu, ongonókoa véngeako, itúkapuikopo yahá'inonu kousókovo ya njokóyoke —koéne.
42 Pela segunda vez Jesus foi e orou, dizendo:
43 Yane káyukopovonemaka xoko íhikauhiko. Inu'í kixópanemaka ímohikea. Koáhati yupihóvoti uheko ixépahiko.
43 Ele voltou de novo e encontrou os discípulos dormindo. Eles estavam com sono e não conseguiam ficar com os olhos abertos.
44 Ina kayukópovomaka itúkoponea orásaum. Yoko mopó'apene ituko orásaum. Kuteâti koeku yûho inúxotike, énomoponemaka koéneye.
44 Jesus tornou a sair de perto deles e orou pela terceira vez, dizendo as mesmas palavras.
45 Ina kayukópovomaka xoko íhikauhiko. Hara kíxoahiko: —Yanéyeikonoe iméki koane yómomiki? Simóvone ne ôra, nguri'ókokonotinemo xanéhiko váhere kixoku itúkeovo, undi íhae vanúke ikútipasikoponovoti xâne.
45 Então voltou até onde os discípulos estavam e perguntou:
46 Yexépukanoe, hingá! Kenó'okone ne itûkoheovoti ingéneke, enepone kurikónutimo xoko xanéhiko puvónuti —kíxoanehiko.
46 Levantem-se, e vamos embora. Vejam! Aí vem chegando o homem que está me traindo!
47 Ixómoiko koyûho ne Jesus, simóne Njûda, póhuti yane nduse koeti íhikau. Yoko koati opoíkovoti xánena omotíhiko hána'itinoe pirítau yoko pulô'i isukópeti. Aínovo páhoe tutíhiko sasedóti inuxínoti jûdeu hó'eke koane po'ínuhiko teyonéti xapákuke tuti jûdeu.
47 Jesus ainda estava falando, quando chegou Judas, um dos doze discípulos. Vinha com ele uma grande multidão armada com espadas e porretes, que tinha sido mandada pelos chefes dos sacerdotes e pelos líderes judeus.
48 Yoko enepone hóyeno kuríkoti Jesus xoko xanéhiko puvâti, ápe emó'uinoa ne xánena tumúneke píheahiko. Hara kíxoa: “Enepone hóyeno nziúnoneumo, énomonemo nê'e. Iké'akanenoemo” kíxoanehiko.
48 O traidor tinha combinado com eles um sinal. Ele tinha dito: “Prendam o homem que eu beijar, pois é ele.”
49 Ehá'axo sîmo ne Njûda, ahí'okovone Jesus koane yúhoikea: —Únati Ihikaxotí —kíxoane, koane siunoné kíxeane.
49 Judas foi até perto de Jesus e disse: — Mestre, que a paz esteja com o senhor! E o beijou.
50 Itea hara kíxoa Jesus: —Iningoné, enepone simíneke, ípiheane kó'oyene, hákone ike'ókorixoa —kíxoane. Ina ahi'ókovo Jesus ne xanéhiko, yane namúkoanehiko, ina ika'ákoa.
50 Jesus respondeu: Então eles chegaram, prenderam Jesus e o amarraram.
51 Itea apé koene póhuti yane xáneheixone Jesus hekoti hána'iti pirítau. Maturukenó kixone ahínoe koati payásoti ya uhá koeti sasedóti inuxínoti jûdeu hó'eke.
51 Mas um dos que estavam ali com Jesus tirou a espada, atacou um empregado do Grande Sacerdote e cortou uma orelha dele.
52 Ina kixôa Jesus: —Yunákapa ne hána'iti piríteuna. Vo'oku uhá koeti xâne ikoítukexoti hána'iti pirítau isúkea, pirítaumakamo veyópinokono koépekeokono.
52 Aí Jesus disse:
53 Ikítixati mani ákoti pahukínanu Nzá'a ákoti yumaxápu ovóxe, enepone ánju íhae vanúke kotíxoponeonu yara ókoku ôra eneponi embemâ?
53 Você não sabe que, se eu pedisse ajuda ao meu Pai, ele me mandaria agora mesmo doze exércitos de anjos?
54 Itea eneponi akoéneye, ákoni kaúsakapu ne yutoéti emó'uke Itukó'oviti koyúhoti kónokea ngíxeokononeye —kíxoane.
54 Mas, nesse caso, como poderia se cumprir aquilo que as
55 Yane hara kíxovokoxoa Jesus neko êno xâne: —Undí'ikopo koati koyuvôrixovoti ísukenati omó kixínekenoe hána'iti pirítau yoko pulô'i isukópeti nemúkoponinunoe? Uhá koeti káxe, koati óvonzeixokunepepo xepákukenoe ya hána'itike imokóvokuti inzíkaxoti, yoko ákonoe iké'akanu.
55 Depois Jesus disse para aquela gente:
56 Itea kó'inokeneye uhá koêti ra koekútihiko, koati simóvotine kuteâti ne yútoehiko porófeta nóvo ya emó'uke Itukó'oviti —kíxovokoxoane. Yane kurí kixone Jesus ne íhikauhiko, kohó'ikene.
56 Mas tudo isso está acontecendo para se cumprir o que os Então todos os discípulos abandonaram Jesus e fugiram.
57 Yane enepohikone ika'ákoti Jesus, omópanehiko óvokuke Kaífa, enepone koati payásoti ya uhá koeti sasedóti inuxínoti jûdeu hó'eke. Yoko ho'úxovonemakaya ne éskiriba, enepohikone ihíkaxoti yútoe Muîse, koánemaka ne po'ínuhiko teyonéti xapákuke tuti jûdeu.
57 Os homens que prenderam Jesus o levaram até a casa do Grande Sacerdote Caifás, onde estavam reunidos alguns mestres da Lei e alguns líderes judeus.
58 Kene Pêturu, ákone malíka kixoku hókea Jesus. Tukú kíxoa kíndanake óvoku koati payásoti ya uhá koeti sasedóti. Yane ûrukovone, ina ivatáko xapákuke neko ahinoêtihiko kaha'âti noíxea kixókonokumo ne Jesus.
58 Pedro seguiu Jesus de longe até o pátio da casa do Grande Sacerdote. Entrou e sentou-se com os guardas para ver como aquilo ia terminar.
59 Yóko'o neko tutíhiko sasedóti inuxínoti jûdeu hó'eke, koane uhá koêti neko pahúkotihiko xoko koati payásoti yúhoikovoku jûdeuhiko, opósiko xâne usó koyêti itúkoheyeamo koeku Jesus motovâti koyúhoyea motókeyea koépekeokono.
59 Os chefes dos sacerdotes e todo o Conselho Superior estavam procurando alguma acusação falsa contra Jesus a fim de o condenar à morte.
60 Itea ako ínixahiko kuteâti ne âha upánini enó'iyea koyúhoti nonekútike yane yuhoíkovokuti, itukóheyeati koêku. Ehane ápe pi'âti hóyeno koêti:
60 Mas não puderam encontrar nada contra ele, embora muitos se levantassem para dizer mentiras a respeito dele. Afinal dois homens se apresentaram
61 —Hara koe yûho ra hóyeno: “Motóva ngotóhineyea ra sasá'iti óvoku Itukó'oviti koane ngoéxepukopeamaka ya kúveu mopo'âti káxe” kôe —koénehiko.
61 e disseram: — Este homem afirmou: “Eu posso destruir o Templo de Deus e construí-lo de novo em três dias.”
62 Yane exépuko ne koati payásoti ya uhá koeti sasedóti inuxínoti jûdeuhiko hó'eke. Hara kixo Jesus: —Ákomo se'íkapa yûho ra xanéhiko koyúhoti ápeyea váhere ítike?
62 Aí o Grande Sacerdote se levantou e perguntou a Jesus: — Você não vai se defender desta acusação?
63 Itea yunu-yunú koéne ne Jesus. Ina koepómaka ne koati payásoti ya uhá koeti sasedóti: —Ya iháke koati kaná'uti Itukó'oviti mbahúkopi yimópinu. Iti Mésiya, páhoe Itukó'oviti koíteovo xâne, enepone Xe'exa Itukó'oviti?
63 Mas Jesus ficou calado. Então o Grande Sacerdote tornou a perguntar: — Em nome do Deus vivo, eu exijo que você diga para nós: você é o
64 Ina kixôa Jesus: —Koati yépemonuke kouhápu'ikoa indúkeova. Yoko koati ngixópitinoe: Keno'ókoti káxe neixóponutimo, undi íhae vanúke ikútipasikoponovoti xâne vatá ngoyépotimo éxopeke Itukó'oviti, enepone apêti xunáko pahúkea uhá koêti. Neixónutimo ungapeâne vanúke koeku evénzekopea xapa kapásihiko —kíxoane.
64 Jesus respondeu:
65 Énomone yanê'e, kávarerekexopone ípovo muyókuke ne koati payásoti ya uhá koeti sasedóti inuxínoti jûdeu hó'eke, éxokovope yupíheovo ímaikinova neko yuho Jesus, ina kôe: —Koati itûkovoti Itukó'oviti râ'a. Ákone vokónoko po'i koyuhó'inoveati pahúnevo. Kéminenoe yûho. Koati itûkovoti Itukó'oviti.
65 Aí o Grande Sacerdote rasgou as suas próprias roupas e disse: — Ele
66 Ná'ikopo kó'inoayenoe iséneu kó'oyene? Ina yumopâ po'ínuhiko tuti jûdeu: —Konókoti koépekeokono —koénehiko.
66 Então, o que resolvem? Eles responderam: — Ele é culpado e deve morrer!
67 Yane ápenehiko apurúnoneati. Kene po'ínuhiko ipúsokoa. Ina apémaka po'ínuhiko isukoâti koeku kó'iyeahiko:
67 Em seguida cuspiram no rosto de Jesus e deram bofetadas nele. E os que batiam nele
68 —Mahí'ipepo iti koati Mésiya, enepone páhoe Itukó'oviti koíteovo xâne. Íhexaikopo itukóvotiye ra isukópiti —kíxoanehiko.
68 diziam: — Ei, Messias, adivinhe para nós quem foi que bateu em você!
69 Yoko vaata kóye Pêturu meúkeke kíndanake ne ovokúti. Yane apé koéne seno ahinoêti ahi'ókovati. Hara kíxoane: —Koati itímaka xáneheixone ne Jesus, enepone íhae Ngalíleya.
69 Pedro estava sentado lá fora no pátio, quando uma das empregadas chegou perto dele e disse: — Você também estava com Jesus da Galileia.
70 Itea hara kíxoa Pêturu nonékuke uhá koêti neko xâne: —Ako énja ne kíxene —koéne.
70 Mas ele negou diante de todos, dizendo: — Eu não sei do que é que você está falando.
71 Ina pihôpo xoko vekokúti xe'ókuke pahapéti. Yane apé koéponemaka po'i seno ahinoêti noixoâti. Ina kixôa neko po'ínuhiko xanéya: —Enepora hóyeno, xáneheixonemaka Jesus, enepone íhae Nazâre —koéne.
71 Depois foi para a entrada do pátio. Outra empregada o viu e disse às pessoas que estavam ali: — Ele estava com Jesus de Nazaré.
72 Yane ina koepómaka ne Pêturu: —Ako énja ne hóyeno kíxene —koéne. Yoko ihákemaka Itukó'oviti koyúhoyea itúkeovo koati kaná'uti ne yûho ákoyea éxa.
72 Pedro negou outra vez, respondendo: — Juro que não conheço esse homem!
73 Avo áxu'ikene, ina ahi'ókovohikomaka Pêturu ne xanéhiko yane óvoheixoku. Hara kíxoahiko: —Koati kaná'uti itíkivo po'ínumaka xáneheixone ne hóyeno vo'oku í'iyuse kóyeyea ya kixeku keyúhoyi —kíxoanehiko.
73 Pouco depois, os que estavam ali chegaram perto de Pedro e disseram: — O seu modo de falar mostra que, de fato, você também é um deles.
74 Yane ina ikaná'uxoaxo Pêturu koyúhoyea ákoyea éxa. Hara koépomaka: —Ako énja ne kíxenenoe. Ngayumákapunemo, ipihápananu Itukó'oviti enepo nzemekékexinapinoe —koéne. Ehá'axo koyúhoa Pêturu nê'e, éneone tapî'i.
74 Então Pedro disse: — Juro que não conheço esse homem! Que Deus me castigue se não estou dizendo a verdade! Naquele instante o galo cantou,
75 Yane puyákoponovane okóvo neko yuhó'inoa Jesus, enepone koêti: “Tumúneke éneyea tapî'i, mopo'âtinemo keyuho ákoyea yéxanu” koêti. Ina ipuhíkopea Pêturu neko óvoheixoku. Koati iyôti koeku yupíheovo kotíveyea isóneu.
75 e Pedro lembrou que Jesus lhe tinha dito: “Antes que o galo cante, você dirá três vezes que não me conhece.” Então Pedro saiu dali e chorou amargamente.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 26, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.