Atos 11
Onorúgame nila ra'íchali (TACNT) vs NTLH
1 Alué makué oká ralámuli napu Esusi nóchili 'yálige, 'lige alué uché jaré ralámuli Esukristo oyérame alé Jurea anilichi ejiro mochígame, suwábaga alué ralámuli machile alué ralámuli tabilé jurío 'ma oyériligo Onorúgame nila ra'íchali.
1 Os apóstolos e os outros seguidores de Jesus em toda a região da Judeia souberam que os não judeus também haviam recebido a palavra de Deus.
2 Napu'lige sebasa alué Pegro alé Rusaleni, alué ralámuli Esukristo oyérame alé Rusaleni mochígame sairaga ra'íchale alué Pegro olagá.
2 Quando Pedro voltou para Jerusalém, aqueles que queriam que os não judeus fossem circuncidados o criticaram,
3 Anele:
3 dizendo: — Você ficou hospedado na casa de homens que não são circuncidados e até tomou refeições com eles!
4 'Lige Pégroka 'we a'lá ruyele napurigá ikílige bo'né:
4 Então Pedro deu um relatório completo de tudo o que havia acontecido, desde o começo. Ele disse:
5 ―Ne alé we'ká riógachi Jopa anilichi ajtigéturu. 'Lige Onorúgame 'yuga ra'icha ajtigé ne alé. 'Lige alé asagá Onorúgame etératuru ne'chí we'ká e'karúgame. Etéturu ne napuyeri gemá alé 'pákana rewagáchikana ma'chínachi. 'Lige alé 'pákana o'wékana enáturu alué gemá. 'Lige alué napuyeri gemá napurigá naógana chitochi cha'pirúgame alarigá enáturu alué gemá alé 'pákana rewagáchikana. 'Lige alé a'bé asíbaturu napu ne ajtigé.
5 — Eu estava na cidade de Jope e lá, enquanto estava orando, tive uma visão. Vi uma coisa parecida com um grande lençol, que baixou do céu, amarrado pelas quatro pontas, e parou perto de mim.
6 'Lige ne 'we a'lá e'néturu alué napuyeri gemá alé asibasa. 'Lige etéturu ne alé amoba we'ká ajágame naó ronégame uchúkachi alé gemachi. 'Lige uchuke alué we'ká ajágame alé galírale bukurúgame, 'lige alué jami oyame abiena, 'lige alué i'nime, 'lige alué sinowí, 'lige uché jaré jami oyame ajágame.
6 Eu olhei para dentro daquilo com atenção e vi animais domésticos, animais selvagens, animais que se arrastam pelo chão e aves.
7 'Lige aké ne bilé ra'íchili. Aníchane alué ra'íchili: «Mué Pegro, ilísiwa mué alé, 'lige me'gá go'poa alué ajágame.»
7 Depois ouvi uma voz, que me dizia: “Pedro, levante-se! Mate e coma!”
8 'Lige neka anéturu: «Tase alarigá aniboa mué Wa'lula. Neka alué jaré ajágame tabilé siné go'yame ju, tabilé alarigá nokiame niru ramueka.»
8 Eu respondi: “Isso não, Senhor! Eu nunca comi nenhuma coisa que a lei considera suja ou impura !”
9 'Lige alué ra'íchili aníchane: «Tase saega ra'ichawa mué Onorúgame olagá. Onorúgame 'la elá napurigá alué ajágame me'gá go'mela mué», alarigá aníchaneturu alué ra'íchili.
9 Então a voz falou de novo do céu: “Não chame de impuro aquilo que Deus purificou.”
10 'Lige baisá aníchane alué ra'íchili alarigá. 'Lige 'ma baisá anisá alué ra'íchili, 'lige ku alé rewagachi kíbuturu alué apieri gemá.
10 Isso aconteceu três vezes, e depois tudo aquilo voltou para o céu.
11 'Lige alé galírale napu ne ajtigé, a'lige seba bakiá rió napu alué Kornelio júlalige alé 'naka Sesaréachi anilíchika.
11 Justamente naquela hora três homens que tinham sido mandados de Cesareia para me buscar chegaram à casa onde eu estava hospedado.
12 Onorúgame Alawala ruyéturu ne'chí alué ralámuli alé galírale sébaligo napu ajtigé ne. 'Lige aníturu Onorúgame Alawala simérá ne alué bakiá rió 'yuga. Alekeri ne tabilé we'ká 'nátaga simí ne. 'Lige usani rió alué Esukristo oyérame alé we'ká riógichi Jopa mochígame, alué si simíbaturu ne'chí 'yuga alé Sesarea anilichi. Suwábaga ka simáruturu ramué alé Kornelio bejtélachi.
12 E o Espírito de Deus me disse que fosse com eles, sem duvidar. Estes seis irmãos da cidade de Jope também foram comigo, e todos nós entramos na casa de Cornélio.
13 'Lige alué Kornelio ruyéturu bilé santo ánjeli etéoriéturu alé bo'né bejtélachi. Aniáráturu alué santo ánjeli: «Mué rió, julawa jaré rió alé we'ká riógichi Jopa napurigá bayémala alué oká rewégame rió, alué Simoni napu Pegro anilime ju.
13 Então ele nos contou como viu na casa dele um anjo, em pé, que lhe disse: “Mande alguém a Jope para buscar Simão, que também é chamado de Pedro.
14 Alué rió bayésiga 'la ruwimela churigá 'la ma'chínamala mué alé resiti bowechi 'lige churigá 'la buyásimili ko alué resiti bowechi alué ralámuli napu ekí mochí jena mué bejtélachi.»
14 Ele vai dizer como você e toda a sua família podem ser salvos.”
15 'Lige alué Kornelio suwénasa ra'icha, 'lige ne ralámuli rejcholi ruyea ajtígichi alé, Onorúgame Alawala yati bajkile alué ralámulichi. Alué alawá bajkile alé ralámulichi pe a'chigóriga napurigá bajkile alué alawá 'ya ramuechi.
15 E Pedro continuou: — Quando comecei a falar, o Espírito Santo veio sobre eles, como tinha vindo sobre nós no princípio.
16 'Lige ne 'nata napurigá anílige alué Wa'lula Esusi. Aniéturu alué Wa'lula: «Alué Juánika pe ba'wite rewarame nile. Jipe 'émika Onorúgame Alawálate rewarárigame nímala», aniéturu Esusi.
16 Aí eu lembrei que o Senhor Jesus tinha dito: “É verdade que João batizou com água, mas vocês serão batizados com o Espírito Santo.”
17 Onorúgame 'yásaká bo'né Alawala alué ralámuli tabilé jurío a'chigóriga napurigá 'yale ramué napu'lige ramué 'la bijchígirige alué Wa'lula Esukristo ko, 'lige ¿ne 'lacha animela tabilé 'la ko Onorúgame Alawala bajkiá alué ralámulichi? ¿Chieri ju ne napurigá Onorúgame saega asimela?
17 De fato, os não judeus receberam de Deus o mesmo dom que nós recebemos quando cremos no Senhor Jesus Cristo. E quem era eu para ir contra Deus?
18 'Lige alué ralámuli alé Rusaleni mochígame, alué ra'íchali akisá, tabilé che anigá mochíbale. Tabilé ne'óchale alué Pegro. Pe iligá cheliera 'yale 'nalina Onorúgame. Anile:
18 Quando ouviram isso, eles ficaram sem ter o que dizer e louvaram a Deus, dizendo: — Então Deus deu também aos não judeus a oportunidade de se arrependerem e ganharem a vida eterna!
19 Napu'lige me'líliru Siteba, júmasele we'ká alué ralámuli Esukristo oyérame we'kaná ichúrimi. 'Lige jaré abé mejká simíbale alé ejiro Benísia anilichi. 'Lige jaré simíbale alé Chipre anilichi rabó alé nasipa wa'lú ba'wichí, 'lige jaré alé Antiokía anilichi wa'lú we'ká riógichi. 'Lige alemi sebasa 'we ruyele alué Esukristo ra'ichálila alué ralámuli jurío napu alé mochígame nile. Tabilé ruyele alué ralámuli tabilé jurío.
19 Os seguidores de Jesus foram espalhados pela perseguição que havia começado com a morte de Estêvão. Alguns foram até a região da Fenícia, a ilha de Chipre e a cidade de Antioquia e anunciavam a palavra de Deus somente aos judeus.
20 'Lige jaré ralámuli Rusaleni júmasilige Chipre mochígame nílige 'lige jaré Sirene mochígame nílige. 'Lige alué júmisiga sébale alé Antiokía. 'Lige alé sebasa chojkile ra'íchali ruyea alué ralámuli jurío 'lige alué ralámuli tabilé jurío abiénachigó napu griego ra'íchame nile. 'Ma ruyele alarigá níligo alué Wa'lula Esusi.
20 Mas outros, que eram de Chipre e da cidade de Cirene, foram até Antioquia e falaram também aos não judeus, anunciando a eles a boa notícia a respeito do Senhor Jesus.
21 Onorúgame gu'irile alué ralámuli napurigá 'la ruwimela, 'lige we'ká ralámuli 'la bijchígile alué ra'íchali, 'liko 'ma we'ká ralámuli a'rele bo'né 'nátili 'lige oyérale alué Wa'lula Esusi na'tálila.
21 O poder do Senhor estava com eles, e muitas pessoas creram e se converteram ao Senhor.
22 'Lige alué we'ká ralámuli Esukristo oyérame alé Rusaleni mochígame akele alakió alué ralámuli alé Antiokía mochígame. 'Lige alarigá akisá, júlale alué rió Bernabé anilime alé Antiokía.
22 Essas notícias chegaram à igreja de Jerusalém, que resolveu mandar Barnabé para Antioquia.
23 'Lige alué rió alé Antiokía sebasa, etele Onorúgame 'we a'lá gu'irio alué ralámuli alé mochígame. 'Lige 'we ra'sálágá asale alué Bernabé etega 'we a'lá gu'írio Onorúgame, alekeri 'we ra'sálále. 'Lige ruyele alué ralámuli bilé rejcholi napurigá alué ralámuli 'la nabí oyéramala Wa'lula Esusi tabilé we'ká 'nátaga, 'la bi'lepi 'nátaga.
23 Quando chegou lá e viu como Deus tinha abençoado aquela gente, Barnabé ficou muito alegre. E animou todos a continuarem fiéis ao Senhor, de todo o coração.
24 'Lige alué Bernabé 'we a'lá rió nile, Onorúgame Alawala alawégame nile. 'Lige 'we a'lá bijchígime nile Onorúgame ra'ichálila. 'Lige alué uché jaré we'ká ralámuli napu ekí akele alué Bernabé ra'ichálila, 'we a'lá oyérale alué Wa'lula Esusi ra'ichálila.
24 Barnabé era um homem bom, cheio do Espírito Santo e de fé. E muitos se converteram ao Senhor.
25 'Lige alué Bernabé simile alé Tarso anilichi we'ká riógichi alué rió Sauli bayemia.
25 Depois Barnabé foi até a cidade de Tarso a fim de buscar Saulo.
26 'Lige rewisá alué Sauli, 'lige 'yuga simile alé Antiokía. 'Lige alé Antiokía sebasa alé mochile bilé bamí alué oká rió, Esukristo ra'ichálila beniria alué we'ká ralámuli alé mochígame Esukristo oyérame. 'Lige alé chojkile pe kulí siné «Kristiano» aniá alué ralámuli Onorúgame oyérame. «Kristiano» aniáká «Kristo Oyérame» aniame ju.
26 Quando o encontrou, ele o levou para Antioquia. Eles se reuniram durante um ano com a gente daquela igreja e ensinaram muitas pessoas. Foi em Antioquia que, pela primeira vez, os seguidores de Jesus foram chamados de cristãos.
27 'Lige pe a'kinana sébale jaré rió Esukristo oyérame napu benílige Onorúgame ra'ichálila. 'Lige alué rió alé Rusalénika simíbagame nile. Sébale alé Antiokía.
27 Naquele tempo alguns profetas foram de Jerusalém para Antioquia.
28 'Lige alué bilé rió Agabo anilime alé a'bé ilíbale napu mochile alué Esukristo oyérame ralámuli. 'Lige alé iligá ra'íchale alué rió. 'Lige Onorúgame Alawala gite machigá anile alué rió ra'íchali ruyá alarigá nimio a'kinana rawé. 'Lige 'we gunarúmerá alué go'ame alé, tabilé nerúmará go'ame alé bochígimi gawichí we'ká rawé kachi. 'Lige 'la bijchiá nile. ('Lige a'kinana alué Kláurio anilime rió wa'lula nílige tabilé nerule go'ame. 'Lige alé Jurea wa'lú ejírochi abéchigo rajpé, tabilé i'tele go'ame.)
28 Um deles, chamado Ágabo, levantou-se e, pelo poder do Espírito Santo, anunciou: — Haverá uma grande falta de alimentos no mundo inteiro. Isso aconteceu quando Cláudio era o Imperador romano.
29 'Lige alué ralámuli alé Antiokíachi ejperégame alué Esukristo oyérame, 'nátale julálime alé ejiro Jurea anilichi jaré rió alué Esukristo oyérame, enomí o'tóriga julamia, napurigá gu'írimala alué ralámuli Esukristo oyérame alé Juréachi ejperégame. A'pílipi ralámuli nejile enomí napu ekí ikiro. Jaré abé nígame, alueka abé we'ká nejile, alué tabilé we'ká nígame pe'kabi nejile.
29 Então os cristãos resolveram mandar ajuda aos irmãos que moravam na região da Judeia, e cada um deu de acordo com o que tinha.
30 'Lige 'ma napabusa, juláliru enomí o'tóriga alué Bernabé anilime rió 'lige alué Sauli si alé 'mi Jurea napurigá 'yámala alué e'wélala napu Esukristo oyérame nuleme nílige alé Jurea mochígame.
30 E mandaram o dinheiro por meio de Barnabé e Saulo, para que eles o entregassem aos presbíteros da igreja.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 11, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.