Mateus 13
Biibilya Nyēē Tiliil (SPYNT) vs NAA
1 Nto ām bēsyoonooto kung'eetee ꞉Yēēsu kō ānkuwokutēbēē sakaramteetaab Tōōliilēētaab Kalilaaya.
1 Naquele mesmo dia, Jesus saiu de casa e se assentou à beira-mar.
2 Yu kēēruruukyi keey inee ꞉biiko chēē chaang', kulaany mwēēnkēēt nteenee kiiyyoong'iis ꞉biiko chuut tukul sakaramteetaab tōōliilēēt.
2 E grandes multidões se reuniram em volta dele, de modo que entrou num barco e se assentou. E toda a multidão estava em pé na praia.
3 Kooneet ꞉Yēēsu bichoo ng'aleek chēē choong'ēch ām tyoonkōōchoy kule, “Kiwokuyis ꞉kāābātiintēēt ake nkoonuuk.
3 E de muitas coisas lhes falou por parábolas, dizendo:
4 Yu kāyis nkoonuuchoo, kōōsuuchi ꞉alake kēēltaab too. Nto tēē yoo kukwa ꞉tāriitēk ankukwey.
4 E, ao semear, uma parte caiu à beira do caminho, e, vindo as aves, a comeram.
5 Kōōsuuchi ꞉alake kitaweet wōlēē kitewerer ꞉teng'nyaanteet. Kubiityo ꞉choo areet akeenke.
5 Outra parte caiu em solo rochoso, onde a terra era pouca, e logo nasceu, visto não ser profunda a terra.
6 Nteenee yu kalay ꞉asiista kōōsiis nkoonuuchoo kuuyu kimāmii wōlēē kikwērtoochinē keey ꞉tiikiitēk.
6 Saindo, porém, o sol, a queimou; e, porque não tinha raiz, secou-se.
7 Kōōsuuchi ꞉alake wōlēē miitē ꞉kātook. Yu kābiityo ꞉kātoochoo kōōrēēwoon nkoonuuk kut kumanaayey āmit.
7 Outra parte caiu entre os espinhos; e os espinhos cresceram e a sufocaram.
8 Kōōsuuchi ꞉alake teng'eek chēē kāroomēch. Kibiityo ꞉choo nyēē karaam. Kiyey ꞉alake āmiik chēē ng'ēri, kuyey ꞉alake chēē kāykāyēch, nto alak kuyey chēē choong'ēch.
8 Outra, enfim, caiu em boa terra e deu fruto: a cem, a sessenta e a trinta por um.
9 Nyoo yēbē yiit, kukas.”
9 Quem tem ouvidos para ouvir, ouça.
10 Nto mii lētuunoo, kukwoonchi ꞉rubiik Yēēsu ankuteebee kule, “Ām nee siing'āloolchinēē ꞉inyiing' biiko tyoonkōōchoy?”
10 Então os discípulos se aproximaram de Jesus e lhe perguntaram: — Por que o senhor fala com eles por meio de parábolas?
11 Kuwālchi ꞉Yēēsu kule, “/Kookeekweyaak akweek ōnkēt kiyēē iyeelaat kurubta keey bāytooyiisyēētaab Yēyiin, nteenee /mānāākiiboorchi alak.
11 Ao que Jesus respondeu:
12 Chiito nyoo yēyiisyēē kiyēē inkēt +/mākēētāsyi ake. Nto nyoo māyēyiisyēē, +/mākiibootēē mbo nyoo kāboonto.
12 Pois ao que tem, mais será dado, e terá em abundância; mas, ao que não tem, até o que tem lhe será tirado.
13 Āmwoowunēē ng'aleek tyoonkōōchoy kuuyu ānkoo kakasee koong', mākāsē kiy, nto yoo kāyēbchi yiit, kumēēnkētē kiy.
13 Por isso, falo com eles por meio de parábolas: porque, vendo, não veem; e, ouvindo, não ouvem, nem entendem.
14 Yityiintōōs ām bichu ꞉kiyoo kimwooyē ꞉wōōrkooyoontēētaab Yēyiin Isaaya kule,
14 Assim, neles se cumpre a profecia de Isaías:
15 Kuuyu kiyoomcho bichu ꞉mētēwoy,
15 Porque o coração deste povo
16 Nteenee ōbēruurootiin sōō, ꞉akweek nyēē tyaa chu kāstooy ꞉koonyekwook ānkuyēbiitē ꞉yiitiikwook.
16 — Bem-aventurados, porém, são os olhos de vocês, porque veem; e bem-aventurados são os ouvidos de vocês, porque ouvem.
17 !Kāāmwoowook, kiikukanyaan *꞉wōōrkooyikaab Yēyiin chēē chaang' āk biiko chēē chaang' choo churtootiin, kule nto kas kiyēē ōmiitē ꞉akweek ōkāsē nteenee maneemuuch. Kukanyaan kule kuyēbchi yiit kiyēē kyookas ꞉akweek nteenee mānēēnkēt kiyooto.”
17 Pois em verdade lhes digo que muitos profetas e justos desejaram ver o que vocês estão vendo, mas não viram; e quiseram ouvir o que vocês estão ouvindo, mas não ouviram.
18 “Kunyi okany baa ābāng'boong'wook tyoonkōōchoonēēb kāābātiintooni kiyisē nkoonu.
18 — Ouçam, portanto, o que significa a parábola do semeador.
19 Kerkeey ꞉biiko alake āk kēēltaab too. Kāsē ng'ālyoontēēt nyēē rubtooy keey bāytooyiisyēētaab Yēyiin āmēēnkēt kiyēē mwooyē ꞉lōkōōywēchoo. Yoo kāchō ꞉Kibrōkōsyoontēēt kusārē.
19 A todos os que ouvem a palavra do Reino e não a compreendem, vem o Maligno e arrebata o que lhes foi semeado no coração. Este é o que foi semeado à beira do caminho.
20 Kukerkeey ꞉alake āk kitaweet. Kāsē ng'ālyoontēēt ankutorooch areet akeenke kukāng'ērēkyi.
20 O que foi semeado em solo rochoso, esse é o que ouve a palavra e logo a recebe com alegria.
21 Nteenee māchutitēē icheek ꞉ng'ālyoontoonoo, ibuurtooy nto nyēē mā tyaa, yoo /kākēēwēch /ānkēēwus kubo ng'ālyoontēēt, koochuchuuy keey.
21 Mas ele não tem raiz em si mesmo, sendo de pouca duração. Quando chega a angústia ou a perseguição por causa da palavra, logo se escandaliza.
22 Kerkeey ꞉biiko alake teng'eek chēē kibiitee ꞉kātook. Kāsē ng'ālyoontēēt, nteenee bēng'tēē tukuukaab kōōrooni āk muchastaab bāytit. Irēēwoonē ꞉tukuuchoo ng'ālyoontēētaab Yēyiin kumayey kiy.
22 O que foi semeado entre os espinhos é o que ouve a palavra, porém as preocupações deste mundo e a fascinação das riquezas sufocam a palavra, e ela fica infrutífera.
23 Kerkeey ꞉biiko alake teng'eek choo kāroomēch. Kāsē ng'ālyoontēēt ānkukiilchi. Yēyiisyēē ꞉alake ng'ālyoontēētaab Yēyiin kuyi keey kisich, kuyi keey ām alak kukaykay, nto alak kuyi keey miisin.”
23 Mas o que foi semeado em boa terra é o que ouve a palavra e a compreende; este frutifica e produz a cem, a sessenta e a trinta por um.
24 Nto mii yoo kumwoochi ꞉Yēēsu biiko tyoonkōōchēēt ake subak kule, “King'eet ꞉chiito ake kuchaan kēbuswēēk chēē kāroomēch mbareenyii.
24 Jesus lhes propôs outra parábola, dizendo:
25 Nto mii kwēēmooy kukāruuyo ꞉biiko, kuchō ꞉buunyoontēēt ānkuyis suuswoontēēt ake nyēē wuu nkoonnyoontēēt wōlooto bo mbareen ānkuwēēchi keey.
25 Mas, enquanto todos estavam dormindo, veio o inimigo dele, semeou o joio no meio do trigo e foi embora.
26 Kibiityiin ꞉nkoonuuchoo āk suuswēchoo ankuyey mētēwook.
26 E, quando as plantas cresceram e produziram fruto, apareceu também o joio.
27 Nto miitē yoo, kumwoochi ꞉motwoorik chiitaab mbareet kule, ‘Mokoryoontēēt, 'kiichaan oob ꞉inyiing' kēbuswēēk chēē kāroomēch mbareen? So, kokwaanee ānō ꞉suuswēk?’
27 Então os servos do dono da casa chegaram e disseram: “Patrão, o senhor não semeou boa semente no seu campo? De onde, então, vem o joio?”
28 Kuwālchi ꞉chiitaab mbareet kule, ‘Buunyoontēēt ꞉nyooto koyey ng'aleechaa.’ Kumwoochi ꞉motwoorikyii kule, ‘Ara keebe ꞉acheek bokiitutu suuswēchoo?’
28 Ele, porém, lhes respondeu: “Um inimigo fez isso.” Mas os servos lhe perguntaram: “O senhor quer que a gente vá e arranque o joio?”
29 Kukētyi motwoorik kule, ‘Acha. Yoo kōōlē boong'ey, ōmuuchē ong'eyte nkoonuuk.
29 O dono da casa respondeu: “Não! Porque, ao separar o joio, vocês poderão arrancar também com ele o trigo.
30 Kunyi okany kubiityiin kuu nyooto ākoy yoo /kēēkēsiisyē. Nto yooto +māāmwoochi biiko choo kēsiisyē kulēkwēl suuswēk ankurat /sikeebeel, nto yityo kōōruruuch nkoonuuk ānkuyib kukwa chookē.’ ”
30 Deixem que cresçam juntos até a colheita. E, no tempo da colheita, direi aos ceifeiros: ‘Ajuntem primeiro o joio e amarrem-no em feixes para ser queimado; mas recolham o trigo no meu celeiro.’”
31 Kumwooy ꞉Yēēsu tyoonkōōchēēt ake kurubta keey āk bāytooyiisyēētaab Yēyiin kule, “Kichaan ꞉chiito ake mbareenyii kēbuswoontēēt ake nyēē /kikēēkuurēē *aritaaliit.
31 Jesus lhes propôs outra parábola, dizendo:
32 Ānkoo ku kēbuswoo nyēē mining' ām kēbus alak tukul chēē /kēēchoonē, biitē ku wōōyiit kusiir keetiik chuut ānkuyēyē sokonaak chēē tēēkyinē ꞉tāriitēk kooriikwaa.”
32 Esse grão é, na verdade, a menor de todas as sementes, mas, quando cresce, é maior do que as hortaliças, e chega a ser uma árvore, de modo que as aves do céu vêm se aninhar nos seus ramos.
33 Kimwooy subak ꞉Yēēsu kule, “Kerkeey ꞉bāytooyiisyēētaab Yēyiin tukun choo yoo /kakeetankwarta bus kuchututēē busyeek tukul kukuut.”
33 Jesus lhes contou ainda outra parábola:
34 Kiyēyiisyootēē ꞉Yēēsu tyoonkōōchoy yoo king'āloolchinootē biiko.
34 Jesus disse todas estas coisas às multidões por parábolas e sem parábolas nada lhes dizia.
35 Kiyityiin yooto ꞉kiyoo kimwooyē *꞉wōōrkooyoontēēt ake kule,
35 Isso aconteceu para se cumprir o que foi dito por meio do profeta: “Abrirei a minha boca em parábolas; publicarei coisas ocultas desde a criação do mundo.”
36 Yooto, kubakaakta ꞉Yēēsu bichoo ki chaang' ānkuwo kō. Nto tēē yoo kōōnookyi ꞉rubiikyii ankuteebee inee kule, “Mwoowēēch, ibooru nee ꞉tyoonkōōchoonoo bo suuswoontēēt?”
36 Então, despedindo as multidões, Jesus foi para casa. E, aproximando-se dele os seus discípulos, disseram: — Explique-nos a parábola do joio do campo.
37 Kuwālchi ꞉Yēēsu kule, “Chiichoo kichoonē kēbuswēēchoo kāroomēch ku *Wēritaab Chii.
37 E Jesus respondeu:
38 Mbareet ku kōōrēēt, nto nkoonuuk ku biikaab bāytooyiisyēētaab Yēyiin. Nto suuswoontēēt ku biikaab Kibrōkōsyoontēēt.
38 O campo é o mundo. A boa semente são os filhos do Reino; o joio são os filhos do Maligno.
39 Nto ꞉nyēē kichoonē suuswoontoonooto ku *Kēniintēēt. Kiyēē +/makeekes ku biiko chēē +/mākiitiilchi ng'aleek ām bēsyēētaab tabanta. Nto kēsiik ku malayikaanik.
39 O inimigo que o semeou é o diabo. A colheita é o fim dos tempos, e os ceifeiros são os anjos.
40 Kuu yoo /kēētilē suuswoontoonoo miitē mbareen /ankeebeelee maata, kuwuuyiitu nyooto ām tabantaab kōōrēēt.
40 Pois, assim como o joio é colhido e jogado no fogo, assim será no fim dos tempos.
41 Mākōōyook *꞉Wēritaab Chii malayikaanikyii chokōōnēmto ām Bāytooyiisyēēnyii ꞉biiko tukul choo tēwēchootē biiko alak āk kibng'ōōkisiis alak tukul.
41 O Filho do Homem mandará os seus anjos, que ajuntarão do seu Reino todos os que servem de pedra de tropeço e os que praticam o mal
42 Mākutōōrchi bichoo maata nyēē irikitiitē, wōlēē mābokung'woonchi ankuriirunee ng'wēny.
42 e os lançarão na fornalha acesa; ali haverá choro e ranger de dentes.
43 Mākōōluuw ꞉choo churtootiin kuu asiista ām Kaab Kwaan. Nyoo yēbē yiit kukas.”
43 Então os justos resplandecerão como o sol, no Reino de seu Pai. Quem tem ouvidos para ouvir, ouça.
44 Kitas taay ꞉Yēēsu kumwooy kule, “Kerkeey ꞉bāytooyiisyēētaab Yēyiin yoo /kakeewunyee tukun chēbo koomānuut mbareen nto tēē yoo kunyōōr ꞉chiito ake ānkōōyēēn subak. Wēētii ꞉chiichoo ām ng'erekweek ānkuwokwaalta tukuukyii tukul chēē boonto ankwaal mbaraanaata.”
44 — O Reino dos Céus é semelhante a um tesouro escondido no campo, que um homem achou e escondeu. Então, transbordante de alegria, vai, vende tudo o que tem e compra aquele campo.
45 Kimwooy ꞉Yēēsu subak kule, “Kerkeey ꞉bāytooyiisyēētaab Yēyiin āk yoo chēēng'ē ꞉chiito ake sanayeek chēē kāroorānēch,
45 — O Reino dos Céus é também semelhante a um homem que negocia e procura boas pérolas.
46 nto yoo kānyōōr sanayaanteet akeenke nyēbo koomānuut wokwaalta kiy ake tukul nyēē boonto ankwaal sanayaantaanaata.”
46 Quando encontrou uma pérola de grande valor, ele foi, vendeu tudo o que tinha e comprou a pérola.
47 Kimwooy subak ꞉Yēēsu kule, “Kerkeey ꞉bāytooyiisyēētaab Yēyiin yoo keeluumta ꞉biiko alake nēētiit tōōliilēēt āriit ankunam *burburiinēk chēē chaang' chēē makerkeey.
47 — O Reino dos Céus é ainda semelhante a uma rede que foi lançada ao mar e apanhou peixes de toda espécie.
48 Yoo kaakunyiy ꞉burburiinēk nēētiit, kōōchuut ꞉tēkiik kuchō sakaramteet. Nto yityo kōōbuur ng'wēny ānkulēkwēl burburiinēk choo kāroomēch ānkōōkoochi kērēb ānkumēto choo miyootēch.Burburiinēk chēē kaakunam ꞉nēētiit|src="lb00212b.tif" size="span" ref="13:48"
48 E, quando já estava cheia, os pescadores a arrastaram para a praia e, assentados, escolheram os bons para os cestos e jogaram fora os ruins.
49 Wuu nyooto ām bēsyēētaab tabantaab kōōrooni! Makukwa ꞉malayikaanik ānkulēkwēlunēē biiko choo miyootēch wōlēē mii ꞉choo churtootiin.
49 Assim será no fim dos tempos: os anjos sairão, separarão os maus dentre os justos
50 +/Mākēētōōrchi biiko choo miyootēch wōlēē bo maat nyēē irikitiitē wōlēē mākung'woonchi ꞉soboon ankuriirunee ng'wēny.”
50 e os lançarão na fornalha acesa; ali haverá choro e ranger de dentes.
51 Yu kēēwoong' ꞉Yēēsu kumwooy ng'aleechaa, kuteebee rubiikyii kule, “Ōkāsē ng'aleechuutēchu?” Kukēt rubiikēy kule, “Ēē, kēēkāsē.”
51 Então Jesus perguntou: Eles responderam: — Sim!
52 Yooto nanyuun kumwoochi icheek kule, “Kunyoo, kāānēētiin ake tukul nyēē /kiikiineet kurubta keey bāytooyiisyēētaab Yēyiin, kukerkeey chii nyēē inēmu ām chookēēnyii tukuuk chēē leelach āk chēē yōōsēch.”
52 Então Jesus lhes disse:
53 Yu keewaany ꞉Yēēsu kōōnēētiisyēē tyoonkōōchoochoo, kung'eetee yooto.
53 Quando Jesus acabou de contar essas parábolas, retirou-se dali.
54 Nto lētuunoo kuyit Nāāsārēēt wōloo kinērēē. Yooto kōōnēētiis ām *kōōtaab saayeet. Yu kakas ꞉biiko wōlēē kiinēētitooy, koolat ankuteebee keey kule, “Wōlēē kinyōōrtooy ꞉chiichi ng'oomnātooni āk kāāmuukēywēēchu bo kwōng'uut ku ānō?
54 E, chegando à sua terra, ensinava-os na sinagoga, de modo que se maravilhavam e diziam: — De onde lhe vêm esta sabedoria e estes poderes miraculosos?
55 So! Mābo nee ꞉wēēriitēnyi kāātoong'iintoonoo? Mā kaamet nyoo /kēēkuurēē Maaryaa ānku ng'eetaabkaamet oob Yāākōbō, Yōōsēēf, Simōōni ākoo Yuuta?
55 Não é este o filho do carpinteiro? A sua mãe não se chama Maria, e seus irmãos não são Tiago, José, Simão e Judas?
56 Kēēboontē keey oob mbo cheebkaamet tukul? Kunyi ii, konyoorta ānō ꞉chiichi ng'aleechu tukul?”
56 Todas as suas irmãs não vivem entre nós? Então, de onde lhe vem tudo isto?
57 Kitay ꞉bichoo Yēēsu.
57 E escandalizavam-se por causa dele. Jesus, porém, lhes disse:
58 Manaayeyee wōlooto ꞉Yēēsu ng'aleek chēē chaang' chēbo kwōng'uut kuuyu kimēēkoosēē keey ꞉biiko inee.
58 E não fez ali muitos milagres, por causa da incredulidade deles.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 13, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.