Lucas 16
Biibilya Nyēē Tiliil (SPYNT) vs NVI
1 Nto mii yoo, kumwoochi ꞉Yēēsu rubiikyii subak kule, “Kimii ꞉chiito ake nyēē ki mokoryoo nyēē kiboonto chiinyii nyēē kiiyyoonkyinē komosta nyēbo beesaanik. Kiyityi chiitaab kayta ꞉ng'aleek kule kimii ꞉chiichoo kwoomēē tukuuk keelat.
1 Jesus disse aos seus discípulos: "O administrador de um homem rico foi acusado de estar desperdiçando os seus bens.
2 Kukuur ꞉chiitaab kayta chiichooto kuwo kō ānkumwoochi kule, ‘Kwaakas ng'al chēē mā kāroomēch ām wōlēē imiitē. Kunyoo, āmāchē ichōb kiy ake tukul nyēē karaam, kuuyu āmiitē wāāyyoong'tiing' ām yiisyēēt.’
2 Então ele o chamou e lhe perguntou: ‘Que é isso que estou ouvindo a seu respeito? Preste contas da sua administração, porque você não pode continuar sendo o administrador’.
3 Koosootee keey ꞉chiichoo yu /kābokēēmwoochi kuu nyooto ānkulē, ‘Kāāboot yiisyēēnyuu! +Maayey nee? Ntēē ‑māāboontē nkur chēē sitaayeyaatee yiisyōōnuut chēē nyikiisēch ‑āmāāriiku soomsēēt.
3 "O administrador disse a si mesmo: ‘Meu senhor está me despedindo. Que farei? Para cavar não tenho força, e tenho vergonha de mendigar...
4 Aay, kāānkēt wōlēē āyēytooy yoo sāānyōōru chōōrōōnuutēk chēē sukuriibo yoo kāāboot yiisyooni.’
4 Já sei o que vou fazer para que, quando perder o meu emprego aqui, as pessoas me recebam em suas casas’.
5 Kikuur biiko choo kiboonto bēsēntaab mokoryoontoonoo. Yooto, kuteebee nyēē kibo taay kule, ‘/Kēēyoochiing' ata?’
5 "Então chamou cada um dos devedores do seu senhor. Perguntou ao primeiro: ‘Quanto você deve ao meu senhor? ’
6 Kulē ꞉nyoo, ‘Mwaaytaab *musēytuuniit wōōnkiichēk bokol.’ Kulē ꞉kāāyyoong'iintoonoo, ‘Man, kunyoo, isir kule konom.’
6 ‘Cem potes de azeite’, respondeu ele. "O administrador lhe disse: ‘Tome a sua conta, sente-se depressa e escreva cinqüenta’.
7 Kuteebee nyēē kiikēērē kule, ‘Ntēē inyiing' /kēēyoochiing' ata?’ Kulē ꞉nyoo, ‘Nkoonuuk kuniyaanik bokol.’ Kumwoochi nyoo nkinee kule, ‘Isir kule tāmānwookik sisiit.’
7 "A seguir ele perguntou ao segundo: ‘E você, quanto deve? ’ ‘Cem tonéis de trigo’, respondeu ele. "Ele lhe disse: ‘Tome a sua conta e escreva oitenta’.
8 Kumwooy ꞉mokoryoontoonoo kule, ‘Ntēē ākoo ng'oomng'ook man ꞉chiichi.’ ”
8 "O senhor elogiou o administrador desonesto, porque agiu astutamente. Pois os filhos deste mundo são mais astutos no trato entre si do que os filhos da luz.
9 Yooto, kumwooy ꞉Yēēsu kule, “Ōyisunēē beesaanik chōōrōōnuutēk chēē ām lētuunoo, yoo kāākuyēk buch ꞉beesaanik, +mabokutaachaak ōminy kooriikaab kibchuulyo ām Kaab Yēyiin.
9 Por isso, eu lhes digo: usem a riqueza deste mundo ímpio para ganhar amigos, de forma que, quando ela acabar, estes os recebam nas moradas eternas.
10 Chii nyoo /kiikoosēē keey ānkuriibē tukuuk chēē ng'ēri, kuriibē nkicheek chēē chaang'. Nto nyoo ‑/mākiikoosēē keey āmāriibē tukuuk chēē ng'ēri, kumāriibē mbo tukuuk chēē chaang'.
10 "Quem é fiel no pouco, também é fiel no muito, e quem é desonesto no pouco, também é desonesto no muito.
11 Nto yoo ‑mōōriibē tukuuk chēbo mokornoontiitaab kōōrooni, ku ng'oo ꞉nyēē mākuchāmwook ōriib mokornoontiitaab soboontaab Tāmirmiryēēt.
11 Assim, se vocês não forem dignos de confiança em lidar com as riquezas deste mundo ímpio, quem lhes confiará as verdadeiras riquezas?
12 Nto yoo ‑mōōmuuchē ōriibchi biiko alak beesaanikwaa kubo nee /kēēkōōnook chēēkwook?
12 E se vocês não forem dignos de confiança em relação ao que é dos outros, quem lhes dará o que é de vocês?
13 Māmii ꞉chii nyēē imuuchē kōōmēlchiin kirōkōōn āyēēng' kuuyu ākoy kulay ꞉ake. Kunyoo, mēēmuuchāktōōs /kiinoomnyo yiisyēētaab Yēyiin āk muchastaab beesaan.”
13 "Nenhum servo pode servir a dois senhores; pois odiará a um e amará ao outro, ou se dedicará a um e desprezará ao outro. Vocês não podem servir a Deus e ao Dinheiro".
14 Yu kakas *꞉Farisaayeek alake kiyēē kimwooy ꞉Yēēsu, kuroorchi, kuuyu kicham ꞉icheek beesaan miisin.
14 Os fariseus, que amavam o dinheiro, ouviam tudo isso e zombavam de Jesus.
15 Nteenee kumwoochi ꞉Yēēsu kule, “Ōyēyē keey ꞉akweek kule ōchurtootiin ām taayeetaab biiko, nteenee inkētē ꞉Yēyiin tuuyintaab moo nyēē kyoowung'te keey. Kiyēē yibē ꞉biiko kule bo koomānuut, ku buch ām wōlēē mii ꞉Yēyiin.
15 Ele lhes disse: "Vocês são os que se justificam a si mesmos aos olhos dos homens, mas Deus conhece os corações de vocês. Aquilo que tem muito valor entre os homens é detestável aos olhos de Deus".
16 Kumanaachokwaamtaat ꞉Bātisāniintēēt Yoowaana lōkōōywēk, ki siruutēk choo kikōōnu *꞉Muusa āk lōkōōywēk choo kiyibu *wōōrkooyik ꞉chēē /kikyoomu. Kung'eetee kāchō ꞉Yoowaana ākoy ra, lōkōōywēk chēē /kyoomtootē ku chēbo Bāytooyiisyēētaab Yēyiin. Nteenee mii ꞉biiko chēē chaang' kukwiilē.
16 "A Lei e os Profetas profetizaram até João. Desse tempo em diante estão sendo pregadas as boas novas do Reino de Deus, e todos tentam forçar sua entrada nele.
17 Imuuchē kubot ꞉barak āk ng'wēny nteenee mābotē ꞉ng'ālyoontēēt mbo akeenke ām siruutēchoo.
17 É mais fácil o céu e a terra desaparecerem do que cair da Lei o menor traço.
18 Chii ake tukul nyoo kakwet koorkēēnyii ankoomut ake, kaakubar kooyēēyto. Nto nyoo keemut koorko nyēē kaakukwet ꞉saanteenyii kāākōōntosuur ꞉nyoo kooyēēyoo.”
18 "Quem se divorciar de sua mulher e se casar com outra mulher estará cometendo adultério, e o homem que se casar com uma mulher divorciada do seu marido estará cometendo adultério".
19 Kutas taay ꞉Yēēsu kumwooy kule, “Kimii ꞉chiito ake nyēē kiiloochē sirooy chēē kāroorānēch chēbo āliisyō nyēbo barak. Kikicham ꞉chiichi kuyēyē sookwoonuut āk tukuuk chēbo leles.
19 "Havia um homem rico que se vestia de púrpura e de linho fino e vivia no luxo todos os dias.
20 Nteenee kimii ꞉ake nyēē /kikēēkuurēē Lasaaro nyēē kisyēnunoot ām ng'woowōōk miisin. /Kikikiimukoonchi kaytaab mokoryoontoonoo kurkat.
20 Diante do seu portão fora deixado um mendigo chamado Lázaro, coberto de chagas;
21 Kumii yooto bo kurkat kubērē nto nyōōr mbo seeserik, kukwoonii ꞉ng'ōōkiik bokumēēlē ng'woowōōk.
21 este ansiava comer o que caía da mesa do rico. Em vez disso, os cães vinham lamber as suas feridas.
22 Nto mii lētuunoo chokume ꞉Lasaaro. Kuyib *꞉malayikaanik wokōōbuurto keey *Abraam. Nyēē mā tyaa, chokume ꞉nkinee chiichoo kiboonto bāytit. /Keemuy,
22 "Chegou o dia em que o mendigo morreu, e os anjos o levaram para junto de Abraão. O rico também morreu e foi sepultado.
23 nteenee /kibokēētōōrchi tāmirmiryēēnyii wōlēē mii ꞉maata nyēē māmisē. Kumii wōlooto, kutoobēn Lasaaro kuboonto keey Abraam.
23 No Hades, onde estava sendo atormentado, ele olhou para cima e viu Abraão de longe, com Lázaro ao seu lado.
24 Kukuurso ꞉chiichoo kule, ‘Baaba Abraam! Ntēē keewaang'taa ꞉maata! Iriireenaa ānkiiyooku Lasaaro chokōōwutēē moorineet bēēko kutiswoo ng'elyebta.’
24 Então, chamou-o: ‘Pai Abraão, tem misericórdia de mim e manda que Lázaro molhe a ponta do dedo na água e refresque a minha língua, porque estou sofrendo muito neste fogo’.
25 Nteenee kumwoochi ꞉Abraam kule, ‘Wēnyoo, māchāktōōs inkēt kule yoo kitēēsoboot, kiinyōōru tukuukuuk chēē kāroomēch chēē 'kiimāchē, nteenee kimii ꞉Lasaaro ng'woonin. Kunyi, miitoochi keey ra ꞉Lasaaro wōlēē nusaat, ānkiimiitē ꞉inyiing' ng'woonin.
25 "Mas Abraão respondeu: ‘Filho, lembre-se de que durante a sua vida você recebeu coisas boas, enquanto que Lázaro recebeu coisas más. Agora, porém, ele está sendo consolado aqui e você está em sofrimento.
26 Nto subak, mii ꞉nkōriit nyēē wōō miisin kwēēnuunyoo nyēē yoo kālē ꞉chii ake tukul nyēē mii wōli kuchō komosaa, mēēmuuchāktōōs. Māmii mbo subak ꞉chii nyēē imuuchē kuchōōnēē komosta nyoo imiitē kuchō komosi.’
26 E além disso, entre vocês e nós há um grande abismo, de forma que os que desejam passar do nosso lado para o seu, ou do seu lado para o nosso, não conseguem’.
27 Kumwooy ꞉chiichoo kule, ‘Baaba Abraam, mwoochinoowoo naas Lasaaro kuwo kanyoo acheek
27 "Ele respondeu: ‘Então eu lhe suplico, pai: manda Lázaro ir à casa de meu pai,
28 wokumwoochi mbo ng'eetaabiya muut kule kuriib keey /simākēētōōrchi nkicheek wōli tēē nyi ꞉ng'woonin kōōyyiin kābēk.’
28 pois tenho cinco irmãos. Deixa que ele os avise, a fim de que eles não venham também para este lugar de tormento’.
29 Nteenee kukētyi ꞉Abraam kule, ‘Kany kuyēbchi yiit siruutēkaab Yēyiin choo kikōōnu *꞉Muusa āk *wōōrkooyik.’
29 "Abraão respondeu: ‘Eles têm Moisés e os Profetas; que os ouçam’.
30 Kukētyi ꞉nkinee chiichoo Abraam kule, ‘Baaba, māyēmē kuu nyoo baateey, nteenee kaykay yoo /kāākiiyookto chiito ake nyēē kiikume. Imuuchē kuwēēkiis ām miyootyēēt nyēē kiikuyey.’
30 " ‘Não, pai Abraão’, disse ele, ‘mas se alguém dentre os mortos fosse até eles, eles se arrependeriam’.
31 /Kēēkētyi chiichoo subak kule, ‘Yoo māmāchē raat mbo ꞉ng'eetaabkoomēt kukas kiyēē kimwooyē ꞉Muusa ākoo wōōrkooyik, ku mākoy kukāsyi chii ake tukul nyēē kang'eetee meet.’ ”
31 "Abraão respondeu: ‘Se não ouvem a Moisés e aos Profetas, tampouco se deixarão convencer, ainda que ressuscite alguém dentre os mortos’ ".
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 16, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.