Mateus 7

KILE JWUMPE SEMƐŊI JWUMPE NINTANMPE (SPP) vs NVT

Sair da comparação
NVT Nova Versão Transformadora
1 Yii àha raa pi sanmpii cɛ̂ɛge mɛ, lire ká mpyi Kile mú sì yii cɛ̂ɛge mɛ.
1 “Não julguem para não serem julgados,
2 Ɲaha na yɛ bà yii na sùpyire sannte cɛ̂ɛge mɛ, amuni Kile mú sí yii cɛ̂ɛgɛ. Cùŋkanni na yii ɲyɛ na sùpyire sannte cwôre ke, amuni Kile mú sí yii cû.
2 pois vocês serão julgados pelo modo como julgam os outros. O padrão de medida que adotarem será usado para medi-los.
3 Ɲaha na mu ɲyɛ na ɲyɛ̀sɛnni ɲaa ma cìnmpworoŋi ɲyiini i, mà li ta bànnaŋi u ɲyɛ mu wuuni i ke, mu ɲyɛ na uru ɲaa mà yɛ?
3 “Por que você se preocupa com o cisco no olho de seu amigo enquanto há um tronco em seu próprio olho?
4 Mà tàanna ná lire e, di mu sí n‑jà n‑jwo ma cìnmpworoŋ'á na u yyére ma a ɲyɛ̀sɛnni wwû u ɲyiini i, mà li ta bànnaŋi ɲyɛ mu wuuni i yɛ?
4 Como pode dizer a seu amigo: ‘Deixe-me ajudá-lo a tirar o cisco de seu olho’, se não consegue ver o tronco em seu próprio olho?
5 Mu u à fyìnmɛ tò wwomɔ na ke, fyânha a bànnaŋi wwû ma ɲyiini i, lire ká mpyi, mu sí raa ɲaa raa ɲcwúu ɲyɛ̀sɛnni tawwuge e ma cìnmpworoŋi ɲyiini i.
5 Hipócrita! Primeiro, livre-se do tronco em seu olho; então você verá o suficiente para tirar o cisco do olho de seu amigo.
6 Yaayi yi ɲyɛ Kile wuyo ke, yii àha raa yire kaan pwuunbil'á mɛ, lire baare e pi sí n‑jà n‑yîri yii kurugo si yii sulugo. Yii àha raa yii kɔ́ɔnŋi loŋgara wuŋi cyáan caabii taan mɛ, lire baare e pi sí raa u tánhani.
6 “Não deem o que é santo aos cães, nem joguem pérolas aos porcos; pois os porcos pisotearão as pérolas, e os cães se voltarão contra vocês e os atacarão.”
7 Yii a Kile ɲáare, u sí yii kan, yii a ɲcaa, yii sí n‑ta, yii a bàrage kúuli, ku sí múgo yii á.
7 “Peçam, e receberão. Procurem, e encontrarão. Batam, e a porta lhes será aberta.
8 Yii li cè na shin maha shin u ɲyɛ na ɲáare ke, uru maha ntaa.
8 Pois todos que pedem, recebem. Todos que procuram, encontram. E, para todos que batem, a porta é aberta.
9 Jofoo u ɲyɛ yii shwɔhɔl'e, ŋgemu u sí ɲɛɛ kafaaga kan u pyàŋ'á, mà li ta bwúuru u à ɲáare u á yɛ?
9 “Respondam: Se seu filho lhe pedir pão, você lhe dará uma pedra?
10 Lire ɲyɛ mɛ, mà wwò kan u á mà li ta fya u à ɲáare yɛ?
10 Ou, se pedir um peixe, você lhe dará uma cobra?
11 Ɲyɛ yii sùpyiibii pi à pi ke, cyage e yii maha jà a yacɛnɲyɛ kan yii pyìibil'á ke, yii ɲyɛ a cè a jwo na yii Tuŋi u ɲyɛ nìɲyiŋi na ke, ur'à bégel'a tòro yii taan si yacɛnɲyɛ kan u ɲáarafeebil'á mà?
11 Portanto, se vocês, que são maus, sabem dar bons presentes a seus filhos, quanto mais seu Pai, que está no céu, dará bons presentes aos que lhe pedirem!”
12 Lire e yaaga maha yaaga yii la ɲyɛ sùpyire sannte s'a mpyi yii á ke, yii lire pyi pi á mú. Yire Kile tùnntunŋi Musa Saliyaŋi ná Kile tùnntunmpii sanmpii sémɛbil'à jwo.
12 “Em todas as coisas façam aos outros o que vocês desejam que eles lhes façam. Essa é a essência de tudo que ensinam a lei e os profetas.”
13 Yii jyè tajyiɲwɔge nimbileni i. Ɲaha kurugo yɛ kuni li maha kakyaare nɔ sùpyaŋi na ke, lire tajyiɲwɔg'à pêe, lire kùn'à pêe, lire e shinɲyahara ɲyɛ na ɲaare.
13 “Entrem pela porta estreita. A estrada que conduz à destruição é ampla, e larga é sua porta, e muitos escolhem esse caminho.
14 Ŋka kuni li maha shìŋi niŋkwombaaŋi kaan ke, lire tajyiɲwɔg'à cyɛ́rɛ, li ɲarama à pɛn, li ɲaarafeebii ɲyɛ a ɲyaha mɛ.
14 Mas a porta para a vida é estreita, e o caminho é difícil, e são poucos os que o encontram.”
15 Kafinivinibii pi maha piye pyi Kile tùnntunmii fiige ke, yii a yiye kàanmucaa pire na. Pi aha a ma yii á, pi maha piye pyi mpàa fiige, mà li ta pi funɲy'à pi sige yaayi fiige.
15 “Tomem cuidado com falsos profetas que vêm disfarçados de ovelhas, mas que, na verdade, são lobos esfomeados.
16 Yii sí pi cè pi kapyiiŋkii cye kurugo. Wà sí n‑jà ɛrɛzɛn cige yasɛrɛ kwɔ̀n ŋguro cige na la? Lire ɲyɛ mɛ, mà fizhiye cige yasɛrɛ kwɔ̀n ŋguro cige na la?
16 Vocês os identificarão por seus frutos. É possível colher uvas de espinheiros ou figos de ervas daninhas?
17 Lire pyiŋkanni na, cicɛnŋke yasɛɛr'à ɲwɔ, cipege woore s'à pi.
17 Da mesma forma, a árvore boa produz frutos bons, e a árvore ruim produz frutos ruins.
18 Cicɛnŋɛ sì n‑jà raa yasɛrɛ nimpere seni mɛ. Cipege mú sì n‑jà raa yasɛrɛ niɲcɛnnɛ seni mɛ.
18 A árvore boa não pode produzir frutos ruins, e a árvore ruim não pode produzir frutos bons.
19 Cige maha cige ku ɲyɛ ku ɲyɛ na yasɛrɛ niɲcɛnnɛ seni mɛ, ku sí n‑kwɔ̀n n‑wà nage e.
19 Toda árvore que não produz bons frutos é cortada e lançada ao fogo.
20 Lire e ke yii sí pi cè pi kapyiiŋkil'e, bà cige maha ɲcè ku yasɛɛre e mɛ.
20 Portanto, é possível identificar a pessoa por seus frutos.”
21 Mpii puni pi ɲyɛ na mii pyi “Kafooŋi, Kafooŋi” ke, pire puni sì n‑jyè Kile Saanre e mɛ, mii Tuŋi nìɲyi wuŋi ɲyii wuuni pyifeebii kanni pi ɲyɛ jyifeebii.
21 “Nem todos que me chamam: ‘Senhor! Senhor!’ entrarão no reino dos céus, mas apenas aqueles que, de fato, fazem a vontade de meu Pai, que está no céu.
22 Kuru canŋke ká nɔ, shinɲyahara sí n‑pa mii pyi “Kafooŋi, Kafooŋi, wuu mpyi na Kile tùnnture yu mu mɛge na, marii jínabii kɔ̀re na yige mu mɛge na, marii kabwɔhii niɲyahagii pyi mu mɛge na mà?”
22 No dia do juízo, muitos me dirão: ‘Senhor! Senhor! Não profetizamos em teu nome, não expulsamos demônios em teu nome e não realizamos muitos milagres em teu nome?’.
23 Lire tèni i, mii sí yi jwo tire sùpyir'á “Mii ɲyɛ a sàa yii cè mà ɲya mɛ. Yii yîri na taan, yii kapimpyiibii!”
23 Eu, porém, responderei: ‘Nunca os conheci. Afastem-se de mim, vocês que desobedecem à lei!’.”
24 Shin maha shin ká mii jwumpe lógo, maa pu kurigii ɲaare ke, urufoo sí n‑jà n‑tàanna ná yákilifooŋi w'e ŋgemu u à u bage faanra kafaafoge ɲuŋ'i ke.
24 “Quem ouve minhas palavras e as pratica é tão sábio como a pessoa que constrói sua casa sobre uma rocha firme.
25 Kuru bage faanraŋkwooni kàntugo, zànbwɔh'à cwo, ka dùyi si ɲî na fwu na fwore, ka kafɛɛge si wá na fwu sèe sèl'e na kuru bage ŋɔɔŋi, ŋka ku ɲyɛ a cwo mɛ, ɲaha na yɛ ku nintaani na ɲyɛ kafaafogo ɲuŋ'i.
25 Quando vierem as chuvas e as inundações, e os ventos castigarem a casa, ela não cairá, pois foi construída sobre rocha firme.
26 Ŋka shin maha shin ká mii jwumpe lógo, maa mpyi u ɲyɛ na pu kurigii ɲaare mɛ, urufoo na ɲyɛ mu à jwo funŋɔ baa shin, ŋgemu u à u bage faanra nticyɛnŋi ɲuŋ'i ke.
26 Mas quem ouve meu ensino e não o pratica é tão tolo como a pessoa que constrói sua casa sobre a areia.
27 Kuru bage faanraŋkwooni kàntugo, zànbwɔh'à cwo, ka dùyi si ɲî na fwu na fwore, ka kafɛɛge si wá na fwu sèe sèl'e na kuru bage ŋɔɔŋi, ka ku puni si mpi a wu.»
27 Quando vierem as chuvas e as inundações e os ventos castigarem a casa, ela cairá com grande estrondo.”
28 Yesu à puru jwumpe jwo a kwɔ̀ ke, ka u kàlaŋi pyiŋkanni si sùpyire kàkyanhala.
28 Quando Jesus acabou de dizer essas coisas, a multidão ficou maravilhada com seu ensino,
29 Ɲaha na yɛ u mpyi na pi kâlali ná Kile sífente e. U kàlaŋi pyiŋkanni ná Kile Saliyaŋi cyelentiibii wuŋi pyiŋkanni mpyi niŋkin mɛ.
29 pois ele ensinava com verdadeira autoridade, diferentemente dos mestres da lei.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 7, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.