1 Coríntios 14

KILE JWUMPE SEMƐŊI JWUMPE NINTANMPE (SPP) vs ARC

Sair da comparação
ARC Almeida Revista e Corrigida 2009
1 Lire kurugo ntàannamagar'à yaa ti pyi yii yacyage niɲcyiige. Kile Munaani maha màkanyi ɲjemu kaan ke, yii raa yire caa mú. Ŋka Kile tùnnture ɲjwuŋi màkange wuuni l'à lyɛ.
1 Segui o amor e procurai com zelo os dons espirituais, mas principalmente o de profetizar.
2 Ɲaha kurugo yɛ shinŋi u ɲyɛ na shɛɛnre tabɛrɛ yu ke, ná sùpyire e bà urufoo maha yu mɛ, ná Kile e u maha yu, ɲaha na yɛ wà ɲyɛ na u jwumpe yyaha cìni mɛ. Karigii cyi ɲyɛ cyi yyaha ɲyɛ a cè mɛ, Kile Munaani sífente cye kurugo u maha cyire kyaa yu.
2 Porque o que fala língua estranha não fala aos homens, senão a Deus; porque ninguém o entende, e em espírito fala de mistérios.
3 Ŋka ŋgemu u ɲyɛ na Kile tùnnture yu ke, ná sùpyire e urufoo maha yu, maa ti tɛ̀re ti i sì yyaha na Kile kuni i, maa màban leni t'e, maa ti zòmpyaagii tàali.
3 Mas o que profetiza fala aos homens para edificação, exortação e consolação.
4 Shinŋi u ɲyɛ na yu shɛɛnre tabɛr'e ke, ti maha urufoo kanni tɛ̀re u u sì yyaha na Kile kuni i. Mà li ta shinŋi u ɲyɛ na Kile tùnnture yu ke, urufoo maha dánafeebii kuruŋke puni tɛ̀re pi i sì yyaha na Kile kuni i.
4 O que fala língua estranha edifica-se a si mesmo, mas o que profetiza edifica a igreja.
5 Yii puni ká a jìni na shɛɛnre tabɛrɛ yu, lir'à táan mii i. Ŋka nde l'à táan mii i sèe sèl'e ke, lire li ɲyɛ yii puni pi a Kile tùnnture yu. Kile tùnnture jwufooŋi tayyéreg'à fànha tò shɛɛnre tabɛrɛ jwufooŋi woge na, fo wà ha nta na tire shɛɛnre kɛ̂ɛnŋi, bà ti si mpyi si dánafeebii kuruŋke tɛ̀gɛ pi a sì yyaha na Kile kuni i mɛ.
5 E eu quero que todos vós faleis línguas estranhas; mas muito mais que profetizeis, porque o que profetiza é maior do que o que fala línguas estranhas, a não ser que também interprete, para que a igreja receba edificação.
6 Mii cìnmpyiibii, yii yabilimpii pi li kàanmucya a wíi kɛ! Mà jwo mii u pa Kile tùnnture tà jwo yii á, si kani là cyêe yii na Kile kuni i, lire ɲyɛ mɛ si yɛrɛge kà kan yii á ke, kampyi shɛɛnre tabɛr'e mii mpyi a pa jwo ná yii e, ɲaha tɔ̀ɔn yii mpyi na sí n‑ta lire e yɛ?
6 E, agora, irmãos, se eu for ter convosco falando línguas estranhas, que vos aproveitaria, se vos não falasse ou por meio da revelação, ou da ciência, ou da profecia, ou da doutrina?
7 Nde li ɲyɛ yatinɲyi kàmpanŋke, mu à jwo tìinmpini, lire ɲyɛ mɛ ŋkɔ̀nnɔŋi ke, kuru ká mpyi ku ɲyɛ a bwɔ̀n ku bwɔ̀nŋkanna na mɛ, mɛɛni li ɲyɛ na bwùun ke, di wà sí n‑jà lire cè n‑jwo yɛ?
7 Da mesma sorte, se as coisas inanimadas que fazem som, seja flauta, seja cítara, não formarem sons distintos, como se conhecerá o que se toca com a flauta ou com a cítara?
8 Tìinmpini pi maha wyì maha ntɛ̀g'a kàshikwɔɔnbii wà piye na ke, ná lire ɲyɛ a wyì li wyìŋkanna na mɛ, jofoo u sí uye bégele kàshige mɛɛ na yɛ?
8 Porque, se a trombeta der sonido incerto, quem se preparará para a batalha?
9 Amuni li mú ɲyɛ yii á, yii pi ɲyɛ na yu shɛɛnre tabɛr'e ke, yii lógofeebii ká mpyi pi ɲyɛ na yii jwumpe núru mɛ, ɲje yii ɲyɛ na yu ke, di pi sí yire cè n‑jwo yɛ? Li maha mpyi mu à jwo ná kafɛɛge e yii ɲyɛ na yu.
9 Assim, também vós, se, com a língua, não pronunciardes palavras bem inteligíveis, como se entenderá o que se diz? Porque estareis como que falando ao ar.
10 Shɛɛnre shiŋ'à ɲyaha diɲyɛŋi i, ŋka tire shɛɛnre puni na núru ti jwufeebil'á.
10 Há, por exemplo, tanta espécie de vozes no mundo, e nenhuma delas é sem significação.
11 Mii aha mpyi mii ɲyɛ na shɛɛnre tà núru mɛ, ti jwufooŋi maha mpyi nàmpɔnŋɔ mii á, mii mú maha mpyi nàmpɔnŋɔ ti jwufooŋ'á.
11 Mas, se eu ignorar o sentido da voz, serei bárbaro para aquele a quem falo, e o que fala será bárbaro para mim.
12 Ɲyɛ ná Kile Munaani màkanyi lage sí ɲyɛ yii na, ɲje yi sí n‑sìi n‑jà dánafeebii pyi pi a sì yyaha na Kile kuni i ke, yii a yire caa ná yii cyeyi shuunniŋi i.
12 Assim, também vós, como desejais dons espirituais, procurai sobejar neles, para a edificação da igreja.
13 Lire kurugo shinŋi u ɲyɛ na shɛɛnre tabɛrɛ yu ke, urufoo u a Kile ɲáare, bà u si mpyi s'a ti kɛ̂ɛnŋi mɛ.
13 Pelo que, o que fala língua estranha, ore para que a possa interpretar.
14 Ɲaha kurugo yɛ mii aha a Kile ɲáare shɛɛnre tabɛr'e, mii kɔni maha mpyi Kileɲarege na, ŋka mii ɲyɛ na na jwumpe yyaha cìni mɛ.
14 Porque, se eu orar em língua estranha, o meu espírito ora bem, mas o meu entendimento fica sem fruto.
15 Lire e ke ɲaha mii à yaa mii u pyi yɛ? Mii sí n‑jà raa Kile ɲáare shɛɛnre tabɛr'e, ŋka shɛɛnre mii à cè ke, mii mú sí n‑jà raa u ɲáare tire shɛɛnre e. Mii sí n‑jà raa Kile pèente myahigii cêe shɛɛnre tabɛr'e, ŋka shɛɛnre mii à cè ke, mii mú sí n‑jà raa cyi cêe tire shɛɛnre e.
15 Que farei, pois? Orarei com o espírito, mas também orarei com o entendimento; cantarei com o espírito, mas também cantarei com o entendimento.
16 Ɲyɛ mu aha a fwù kaan Kile á shɛɛnre tabɛr'e, wà ha nta dánafeebii kuruŋke e ŋgemu u ɲyɛ u ɲyɛ na tire shɛɛnre núru mɛ, di urufoo sí n‑jà n‑jwo: «Amiina» mà li ta u ɲyɛ a mu jwumpe lógo mà yɛ?
16 Doutra maneira, se tu bendisseres com o espírito, como dirá o que ocupa o lugar de indouto o Amém sobre a tua ação de graças, visto que não sabe o que dizes?
17 Mu fwùŋi niŋkanŋi mɛ́ɛ ká nta u à ɲwɔ sèl'e, u sì n‑jà urufoo tɛ̀gɛ Kile kuni i mɛ.
17 Porque realmente tu dás bem as graças, mas o outro não é edificado.
18 Mii à Kile shɛ́ɛre, ɲaha na yɛ u à mii tɛ̀gɛ mii à jà na yu shɛɛnre sannte e mà tòro yii puni na.
18 Dou graças ao meu Deus, porque falo mais línguas do que vós todos.
19 Ŋka lire ná li wuuni mú i, mii aha mpyi dánafeebii kuruŋke e, mà ɲwɔɲyɛya kaŋkuro kanna jwo dánafeebii shɛɛnre nindogore e, mii maha lire funŋɔ lwɔ́ maha ntòro mii u canmpuni lwɔ́ jwumpe na shɛɛnre tabɛr'e pi ɲyɛ na tire ntemu núru mɛ.
19 Todavia eu antes quero falar na igreja cinco palavras na minha própria inteligência, para que possa também instruir os outros, do que dez mil palavras em língua desconhecida.
20 Mii cìnmpyiibii, yii àha raa sɔ̂nŋi nàŋkopyire sɔ̀nŋɔŋkanni na mɛ. Ŋka kapegigii kàmpanŋke na, yii yiye pyi pìnmpinɲyɛyɛ fiige. Yákilifente kàmpanŋke na, yii yiye pyi shinlyee.
20 Irmãos, não sejais meninos no entendimento, mas sede meninos na malícia e adultos no entendimento.
21 Y'à sémɛ Kile Jwumpe Semɛŋi i na Kafooŋi Kile à jwo: «Nàmpwuunbii pìi mii sí n‑tun na shiinbil'á. Pire sí n‑jwo ná pi e shɛɛnre tabɛr'e. Ŋka lire ná li wuuni mú i, pi sì mii ɲwɔmɛɛni cû mɛ.»
21 Está escrito na lei: Por gente doutras línguas e por outros lábios, falarei a este povo; e ainda assim me não ouvirão, diz o Senhor.
22 Mà tàanna ná lire katoroŋkwooni i, ɲje mii sí n‑jwo ke, yire yi ɲyɛ: wà ha shɛɛnre tabɛrɛ jwo, mpii pi ɲyɛ pi ɲyɛ Kile kuni i mɛ, lire maha li cyêe pire na na Kile sí yoge kwɔ̀n pire na. Puru jwumpe ɲyɛ a yyaha tíi ná dánafeebil'e mɛ. Wà ha Kile tùnnturo jwo, lire maha li cyêe dánafeebii na na Kile ɲyɛ pi shwɔhɔl'e. Mpii pi ɲyɛ pi ɲyɛ Kile kuni i mɛ, puru jwumpe ɲyɛ a yyaha tíi ná pire e mɛ.
22 De sorte que as línguas são um sinal, não para os fiéis, mas para os infiéis; e a profecia não é sinal para os infiéis, mas para os fiéis.
23 Ɲyɛ l'aha mpyi kee yii dánafeebii kuruŋk'à bínni, ka yii puni si wá na shɛɛnre tabɛrɛ yu, shincyi ká mpa yii ta pur'e, ŋgemu u ɲyɛ u ɲyɛ a Kile cè mɛ, tá u sí n‑jwo na yii funɲy'à shwɔ yii na mɛ?
23 Se, pois, toda a igreja se congregar num lugar, e todos falarem línguas estranhas, e entrarem indoutos ou infiéis, não dirão, porventura, que estais loucos?
24 Ŋka l'aha mpyi mu à jwo Kile tùnnture yii ɲyɛ na yu, ka u u mpa jyè yii kuruŋke shwɔhɔl'e, u aha yii jwumpe lógo, lire sí u pyi u cè na sèeŋi yii ɲyɛ na yu, si u pyi u cè na uru kapyiiŋkii ɲyɛ a tíi mɛ.
24 Mas, se todos profetizarem, e algum indouto ou infiel entrar, de todos é convencido, de todos é julgado.
25 Yaaga maha yaaga k'à ŋwɔhɔ urufoo zòŋi na ke, yire puni sí n‑yige cyíinŋi na, fo u sí yyahe cyígile si niŋkure sín si Kile kêe, si jwo sèeŋi na, Kile na ɲyɛ yii shwɔhɔl'e.
25 Os segredos do seu coração ficarão manifestos, e assim, lançando-se sobre o seu rosto, adorará a Deus, publicando que Deus está verdadeiramente entre vós.
26 Mii cìnmpyiibii, yii à yaa yii ndemu pyi ke, lire li ɲyɛ: yii aha yiye bínni Kile pèente mɛɛ na, mɛɛ ká mpyi wà á, urufoo u li cêe. Yɛrɛgɛ jwumɔ ká mpyi wà á, urufoo u pu jwo, Kile ká nta u à kani là cyêe wà na, urufoo u li jwo. Kile ká nta u à shɛɛnre tabɛrɛ le wà ɲwɔ e, urufoo u ti jwo. Kile ká nta u à pyiŋkanna kan wà á u u jà a tire shɛɛnre kɛ̂ɛnŋɛ, urufoo u ti kɛ̂ɛnŋɛ. Ŋka cyire karigii pun'à yaa cyi dánafeebii tɛ̀gɛ pi a sì yyaha na Kile kuni i.
26 Que fareis, pois, irmãos? Quando vos ajuntais, cada um de vós tem salmo, tem doutrina, tem revelação, tem língua, tem interpretação. Faça-se tudo para edificação.
27 Mpii pi ɲyɛ na shɛɛnre tabɛrɛ yu ke, pire ɲyɛ a yaa pi tòro shiin shuunni taanre na mɛ, pi raa yu niŋkin niŋkin, li i nta wà mú na ɲyɛ wani ŋgemu u sí n‑jà raa tire shɛɛnre kɛ̂ɛnŋi ke.
27 E, se alguém falar língua estranha, faça-se isso por dois ou, quando muito, três, e por sua vez, e haja intérprete.
28 Kɛ̀ɛnŋɛfoo ká mpyi u ɲyɛ a ta tire shɛɛnre na mɛ, ti jwufeebil'à yaa pi fyâha, pi raa yu piye funŋ'i ná Kile e.
28 Mas, se não houver intérprete, esteja calado na igreja e fale consigo mesmo e com Deus.
29 Nde li ɲyɛ Kile tùnntunmpii kàmpanŋke ke, pire shiin shuunni taanr'à yaa pi a yu niŋkin niŋkin. Pi sanmpii s'a pi jwumpe núru pi raa pu kàanmucaa.
29 E falem dois ou três profetas, e os outros julguem.
30 Ŋka Kile ká nta u à kani là cyêe wabɛrɛ na, ŋgemu u à fyânha a jwumpe lwɔ́ ke, ur'à yaa u fyâha, u u u yaha u li jwo.
30 Mas, se a outro, que estiver assentado, for revelada alguma coisa, cale-se o primeiro.
31 Yii ɲyɛ a yaa yii bínni yii a Kile tùnnture yu mɛ, yii a ti yu niŋkin niŋkin, bà ti si mpyi si dánafeebii le kur'e, si màban le pi e mɛ.
31 Porque todos podereis profetizar, uns depois dos outros, para que todos aprendam e todos sejam consolados.
32 Yii li cè na li síŋi ɲyɛ Kile tùnntunŋi na mà jà a cû u ɲwɔge na, si pi sanmpii yaha pi jwo a kwɔ̀.
32 E os espíritos dos profetas estão sujeitos aos profetas.
33 Ɲaha kurugo yɛ ɲyàhaŋguruguŋi ɲyɛ a táan Kile á mɛ, mà karigii yal'a sogolo yyeɲiŋke e, lire l'à táan u á, bà li ɲyɛ na mpyi dánafeebii kuruɲyi puni i mɛ.
33 Porque Deus não é Deus de confusão, senão de paz, como em todas as igrejas dos santos.
34 Cyeebil'à yaa pi fyâha mpìnniŋi cyeyi i, ɲaha na yɛ kuni ɲyɛ a kan pi á, pi jà pi a yu yire cyeyi i mɛ. Pi à yaa pi piye tîrige, bà MusaSaliyaŋi à yi jwo mɛ.
34 As mulheres estejam caladas nas igrejas, porque lhes não é permitido falar; mas estejam sujeitas, como também ordena a lei.
35 Pi la ká mpyi si yibige pyi cyage kà na, pi aha nɔ pyɛngɛ pi kuru yibige pyi pi nàmbaabii na. Ɲaha kurugo yɛ li lemp'à pi ceewe u a jwumpe lwúu dánafeebii kuruŋke e.
35 E, se querem aprender alguma coisa, interroguem em casa a seus próprios maridos; porque é indecente que as mulheres falem na igreja.
36 Taha yii na sɔ̂nŋi na yii baga jwumɔ pu ɲyɛ Kile jwumpe? Lire ɲyɛ mɛ, taha yii na sɔ̂nŋi na yii kanni na puru jwump'à nɔ?
36 Porventura, saiu dentre vós a palavra de Deus? Ou veio ela somente para vós?
37 Wà ha nta u u sɔ̂nŋi na Kile Munaani maha jwumpe leni uru ɲwɔ e na yu pi sanmpil'á, u li cè na yɛrɛge mii ɲyɛ na sémɛni si ŋkan yii á amɛ ke, kur'à fworo Kafooŋi Yesu i.
37 Se alguém cuida ser profeta ou espiritual, reconheça que as coisas que vos escrevo são mandamentos do Senhor.
38 Wà ha ŋke yɛrɛge jwumpe cyé, yii àha núru urufoo le laage e mɛ.
38 Mas, se alguém ignora isso, que ignore.
39 Mii cìnmpyiibii, ɲwɔɲyɛga niŋkin na, yii a Kile tùnnture báaraŋi caa yii a mpyi. Wà ha a si raa yu shɛɛnre tabɛr'e, yii àha urufoo sige lire na mɛ.
39 Portanto, irmãos, procurai, com zelo, profetizar e não proibais falar línguas.
40 Li tɛgɛni li ɲyɛ, yii karigii puni cyi pyi ná ɲjire e, yii i cyi sogoloŋkanni yaha li ɲwɔ.
40 Mas faça-se tudo decentemente e com ordem.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 1 Coríntios 14, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.