Lucas 9
Slovak NT (SLK_BIB) vs AAI
1 Ježiš si zvolal svojich dvanástich učeníkov a dal im silu a právomoc vyháňať všetkých démonov a liečiť choroby.
1 Jesu ana bai’ufununayah etei I2 eaf ayuwih hina hitit, demon kakafih nunih isan, naatu sawow yumatah ta ta bosaisiren isan fair itih, naatu eonowahih.
2 Potom ich poslal hlásať Božie kráľovstvo a uzdravovať chorých.
2 Imaibo God ana aiwob binan isan naatu sawusawuwih baiyawasih isan iyafarih hitit hin.
3 Povedal im: „Nič si neberte na cestu; ani palicu, ani tašku, ani chlieb, ani peniaze, ba ani odev na prezlečenie.
3 Naatu iuwih, “A nanawan isan kwanatitit ana maramaim men sawar afa kwanabow auman kwananamih, men hafoy, tu, kabay, bay, o wanabir.
4 Kde vám poskytnú prístrešie, tam bývajte, kým sa nepoberiete ďalej.
4 Kwananan sabuw iyab hina’iti a merar hinay hinabubuwi na’at, nati bar meraramaim kwanama a bowabow kwanisawar imaibo kwanatit.
5 A ak vás niekde neprijmú, nevnucujte sa; odíďte a straste si pred nimi aj prach zo svojich nôh, aby ste ich tak varovali pred Božím hnevom.“
5 Baise sabuw men a merar hinay hinabubuwi na’at, a fofob kwanarutatab nare naatu nati bar merar kwanihamiy kwanatit, baimatnuwen ana orereb na’atube.”
6 Učeníci sa vydali na cestu, chodili z dediny do dediny, všade prinášali radostnú zvesť o záchrane a uzdravovali chorých.
6 Imaibo bai’ufununayah hitit hin bar awan, awan hirun hitit God ana aiwob isan tur gewasin hibinan naatu sawusawuwih hiyayawasih.
7 Chýr o Ježišových zázrakoch sa dostal až do uší vladára Galiley Herodesa, ktorý nevedel, čo si o tom má myslieť. Niektorí totiž tvrdili, že to vstal z mŕtvych Ján Krstiteľ, ktorého dal Herodes popraviť.
7 Herod, Galilee sabuw hai aiwob orot, sawar iti himamatar hai tur nonowar ana veya ana kasiy ra’at, anayabin sabuw afa hio John Baptist morobone matabir maiye,
8 Iní sa nazdávali, že sa znova zjavil prorok Eliáš, ďalší usudzovali, že vstal jeden z dávnych prorokov.
8 sabuw afa hio, Elijah marane ra’iy, sabuw afa hio, “Dinab orot ta marasika momorob i yawas maiye matabir na.”
9 „Ja som predsa dal Jána sťať,“ vravel Herodes. „Kto len môže byť ten človek, o ktorom počúvam také zvláštne veci?“ Preto sa s ním veľmi túžil stretnúť.
9 Baise Herod eo, “Ayu taiyuwu aso’ob John i ayu sikan ao hi’afuw, naatu iti orot i yait iti bowabow sinaf ana tur anonowar?” Iti na’atube eo naatu kok i orot ana yumat itinamih nuwih.
10 Keď sa apoštoli vrátili, porozprávali Ježišovi všetko, čo robili. Utiahol sa s nimi do ústrania neďaleko mesta Betsaida.
10 Jesu ana tur abarayah himatabir hina hitit, sawar abisa’awat hisisinaf ana tur hi’owen. Naatu nawiyih hitit akisihimo hin tafaram wabin Bethsaida imaim hima.
11 Len čo sa však ľudia dozvedeli, kam šiel, vybrali sa za ním. Ježiš ich prijal, znova im hovoril o Božom kráľovstve a uzdravoval tých, ktorí to potrebovali.
11 Baise sabuw maumurih na’in Jesu au Bethsaida inan ana tur hinowar, naatu hi’ufunun hin biyan hitit. Hai merar yi God ana aiwob isan binan hinowar naatu sawusawuwih iyawasih.
12 Zvečerievalo sa. Prišli za ním dvanásti učeníci a pripomenuli mu: „Povedz ľuďom, aby si šli do okolitých dediniek a osád nájsť nocľah a jedlo, lebo tu na tejto pustatine nič nezoženú.“
12 Veya re birabirab auman bai’ufununayah 12 hin Jesu hiu, “Sabuw kwiyafarih ten bar iti yubinamaim naatu masawabar iti yubinamaim taituwah tema’am biyah bay hinanuwet hinabow hinaa, naatu efan auman hinanuwet fai hina’in, anayabin iti efan i owararin.”
13 „Vy sa im postarajte o jedlo!“ povedal Ježiš učeníkom. „My?“ začudovali sa. „Veď máme iba päť chlebov a dve ryby. Alebo máme azda ísť a nakúpiť potravu pre celý tento zástup?“
13 Baise Jesu iuwih, “Bay i boro kwa kwanitih hinaa.” Bai’ufununayah hiya’afut, “Rafiy fafar umat roun naatu siy rou’abamo efanamaim ti’inu’in. Kukokok aki anan sabuw etei’imak isah bay anatobon?”
14 Len mužov tam bolo asi päťtisíc.
14 Sabuw nati’imaim hiru’ay hima tur hinonowar nah etei i 5,000 na’atube. Jesu ana bai’ufununayah iuwih, “Sabuw kwa’uwih nah 50 na’atube kou’ay tata’amaim timarir.”
15 „Usaďte všetkých na zem do skupín asi po päťdesiatich,“ rozkázal učeníkom. Urobili podľa jeho pokynu.
15 Bai’ufununayah Jesu eo na’atube sabuw hi’uwih himarir.
16 Potom vzal tých päť chlebov a dve ryby, uprel zrak k nebu a poďakoval za ne Bohu. Rozlamoval chleby a podával učeníkom, aby ich roznášali ľuďom.
16 Imaibo Jesu rafiy fafar umat roun bow, naatu siy rou’ab bow, au mar nuw ra’at, God ana merar yi igegewasin sawar, im seseb ana bai’ufununayah itih hibow sabuw hifaramih hi’aa.
17 Všetci sa dosýta najedli a ešte sa nazbieralo aj dvanásť košov zvyškov.
17 Sabuw etei hi’aa yah iw naatu bai’ufununayah kaifet etei 12 hibow sabuw bay hi’aau turih hibihamiyen hiwan awah hikufoten.
18 Raz, keď sa Ježiš v súkromí modlil, opýtal sa učeníkov: „Za koho ma ľudia pokladajú?“
18 Ana veya ta Jesu akisinamo ma yoyoyoban ana bai’ufununayah hina biyan hitit ibatiyih eo, “Sabuw ayu isau mi’itube’ewat teo kwanonowar?”
19 „Niektorí za Jána Krstiteľa,“ odpovedali mu, „iní za Eliáša, ďalší vravia, že to vstal z mŕtvych jeden z dávnych prorokov.“
19 Hiya’afut hio, “Sabuw afa teo o i John Baptist, afa teo o i Elijah, naatu afa teo o i God ana dinab oro’orot marasika himomorob i ta morobone yawas maiye na.”
20 „A vy? Kto som podľa vás?“ spýtal sa ich priamo. „Ty si Bohom zasľúbený Mesiáš,“ odpovedal Peter.
20 Naatu ana bai’ufununayah ibatiyih, “Bo kwa ayu isou mi’itube kwanotanot?” Peter iya’afut eo, “O i God ana Roubininenayan.”
21 Ježiš im však prikázal, aby o tom nikomu nehovorili,
21 Imaibo Jesu eofafarih eo, “Men yait ta ana tur kwana’owenamih.”
22 a dodal: „Syn človeka musí veľa trpieť. Židovskí vodcovia, veľkňazi a učitelia Zákona ho odsúdia, zabijú, ale na tretí deň vstane z mŕtvych.“
22 Naatu Jesu iuwih eo, “Jew hai orot gagamih, firis hai ukwarih na’atube Ofafar Bai’obaiyenayah boro Orot Natun hinakwahir, biyababan gagamin na’in nab, hina’asabun namorob, baise veya baitounin ufunamaim boro morobone namisir maiye.”
23 Potom povedal aj ostatným: „Kto ma chce nasledovať, nech prestane myslieť na seba, deň čo deň nech nesie svoj kríž a ide za mnou.
23 Naatu etei’imak iuwih eo, “Orot yait ayu bai’ufnunu’umih nakokok na’at, taiyuwin ana yawas i nakwahir, mar etei ana onaf na’abar ayu ni’uf nunu.
24 Každý, kto by chcel zachrániť svoj život, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, získa ho.
24 Anayabin orot yait ana yawas i taiyuwin isan eo’oharihar boro nikasiy, baise orot yait ana yawas nakwahir ayu nabi’ufnunu, ma’ama wanatowan boro natita’ur.
25 Veď čo by mal človek z toho, keby získal hoc aj celý svet, ale svoj život premrhal alebo ho stratil?
25 Tafaram wanawanan orot ta sawar tutufin etei i bow karam, baise i taiyuwin ana yawas nabi’afiy, o hina bigegesair na’at, iti sawar bow ya ma tototo boro hinibais?
26 Kto ma odmieta a hanbí sa za mňa i za moje slová, toho raz odmietne aj Syn človeka, keď príde v sprievode anjelov vo svojej sláve a v sláve Otcovej.
26 Orot yait ayu isou biyan eo’ohow, naatu au tur isan biyan nao’ohow na’at, Orot Natun ana bonamanamarinamaim na’atube Tamah God ana bonamanamarinamaim naatu ana tounamatar kakafiyih auman hai bonamanamarinamaim namatabir maiye nanan ana veya, boro ibo isan biyan na’ohow.
27 A niektorí z vás ešte za svojho života uvidia moc Božieho kráľovstva.“
27 Anababatun a tur ao’owen, kwa iyab iti kwama’am boro yawas kwanama’am God ana aiwob kwana’itin.”
28 Asi týždeň po tomto rozhovore vzal Ježiš so sebou Petra, Jakuba a Jána a vystúpil na vrch modliť sa.
28 Tur iti eo hima fur ta’imon sasawar ufunamaim, Peter, John, naatu James buwih bairi hiyen hin oyaw wan yoyoban isan.
29 Pri modlitbe sa zmenil výraz jeho tváre a jeho oblečenie sa stalo žiarivo bielym.
29 Naatu hiyen hin yoyoyoban ana maramaim yumatan botabir, ana faifuw hikwes anababatun namanamar ebowabow emamarakaw na’atube.
30 Potom sa s ním začali zhovárať dvaja muži – Mojžiš a Eliáš,
30 Nati ana maramaim naniyan meyemeye orot rou’ab, Moses, Elijah hairi hirerereb,
31 ktorí sa im zjavili v žiarivej nádhere. Rozprávali sa s Ježišom o jeho odchode, ktorý ho čaká v Jeruzaleme.
31 mar ana marakaw bonamanamarin auman hira’iy Jesu ana bowabow iti tafaramamaim baisawarin matabir maiye isan, naatu God ana kok abisa Jesu Jerusalemamaim sinaf baiturobe isan bairi hio.
32 Petra a jeho druhov zmáhala únava, ale keď nakoniec premohli spánok, uvideli Ježiša žiariaceho nebeským jasom a vedľa neho tých dvoch mužov.
32 Peter ana ofonah bairi i nuhih bur hi’inu’in ufut iti sawar himatar, baise matah nuw himimisir auman Jesu biyanamaim bobonamanamar hi’itin naatu orot rou’ab bairi hibatabat hi’itih.
33 Keď Mojžiš a Eliáš od Ježiša odchádzali, Peter celý zmätený, zvolal: „Majstre, to je dobre, že sme tu! Postavme tu tri stany: tebe, Mojžišovi a Eliášovi.“
33 Naatu orot rou’ab Jesu hibihamiy auman, Peter Jesu isan eo, “Regah igewasin aki iti ama’amamaim sis tounu ana wowab, ta o isa ta Moses isan naatu Elijah isan!” Iti na’atube eo anayabin i men so’ob abisa eo.
34 Kým to dopovedal, všetkých obkolesil oblak. Učeníci sa vydesili.
34 Peter iti na’at bat eo auman sakusakuk ra’iy ana youninamaim tar sumih, naatu wanawanan hirur auman, bai’ufununayah yah birubir fafar.
35 Z oblaku sa však ozval hlas: „Toto je môj vyvolený Syn, toho poslúchajte!“
35 Sakukuw wanawanan God eafatait eo, Iti Orot i Ayu Natu, ayu arubin imih nao’o kwananowar.”
36 Keď hlas doznel, Ježiš zostal sám so svojimi učeníkmi. V tých dňoch však učeníci nikomu nehovorili o tom, čo na vrchu prežili.
36 Iti tur hinowar in sasawar ufunamaim Jesu akisinamo batabat hi’itin. Naatu bai’ufununayah sawar abisa nati ana veya’amaim hi’itin men yait ta ana tur hi’owen awah hibofot hima.
37 Keď na druhý deň zostúpili z vrchu, vyšiel im oproti veľký zástup ľudí.
37 Marto Jesu ana bai’ufununayah bairi hire hina oyaw an hitit, naatu nati’imaim sabuw hima’am hina biyah hitit.
38 Z davu vykríkol akýsi muž: „Majstre, prosím ťa, ujmi sa môjho syna. Je to moje jediné dieťa.
38 Orot ta sabuw rau’ay wanawanahimaim batabat e’af eo, “Bai’obaiyenayan, abifefeyani kunuw natu ku’itin, natu ta’imon maiyow!
39 Často ho ovládne démon a lomcuje ním tak, že syn kričí a ústa sa mu spenia. Záchvat trvá dlho a veľmi ho vyčerpáva.
39 Demon kakafih kaun teyey ana veya eororsair iwow ere erab awan fusifusin ekubar in erabirab biyan riririr ebiwa’an. Naatu iti na’atube i mar etei esisinaf men kafa’imo ebihamiyimih.
40 Prosil som tvojich učeníkov, aby mi syna uzdravili, ale nemohli.“
40 A bai’ufununayah ai fefeyanih, demon nuninamih auwih, baise men karam.”
41 Ježiš pokarhal učeníkov: „Ach, vy obmedzení a neveriaci ľudia! Dokedy mám byť ešte s vami a znášať vás?“ Potom tomu mužovi povedal: „Priveď mi sem syna!“
41 Jesu iyafutih eo, “Kwa sabuw iti boun ana veya aur baitumatum naatu ayawas etei i hibibir. Kwanotanot ayu boro bairit manin tanama abit ana’abar? A kek kubai kuna aitin.”
42 Ako sa chlapec blížil k Ježišovi, démon ho hodil na zem a zmietal ním. Ježiš vyhnal démona a chlapca uzdravil. Tak Ježiš vrátil otcovi jeho syna.
42 Kek nan auman demon kakafin kek bai rab rouw me yan re naatu ifiruruw in hub itaiy re. Baise Jesu demon kakafin kwarar tatab nun tit kek iyawas bai tamah itin.
43 Všetci žasli nad veľkým prejavom Božej moci. Ježiš druhý raz predpovedá svoje utrpenie Kým sa všetci nadchýnali zázrakmi, ktoré Ježiš urobil, vravel svojim učeníkom:
43 Sabuw etei’imak God ana fair hi’itin hifofofor men kafaita. Sabuw Jesu abisa sisinaf isan, hibat hibifofofor wanawanan Jesu ana bai’ufununayah isah eo,
44 „Počúvajte ma a dobre si pamätajte tieto slová: Syn človeka má byť vydaný do rúk ľudí.“
44 “Tain kwanarub gewas tur iti anao kwananowar. Orot Natun i boro baban hinao naatu hinab sabuw umahimaim hinayai.”
45 Učeníci však jeho slovám nerozumeli. Ich myseľ bola totiž zastretá a nemali ani odvahu opýtať sa, čo má Ježiš na mysli.
45 Baise bai’ufununayah iti tur naniyan men hibai, tur anayabin hai notamaim ibun, naatu baibatiyin tur anayabin o nowar isan hibir.
46 Potom sa začali dohadovať, kto z nich je najdôležitejší.
46 Bai’ufununayah taiyuwih wanawanahimaim, yait orot gagamin isan hio hinan gamin matar.
47 Ježiš vedel, o čom premýšľajú, a preto pred nich postavil dieťa
47 Jesu abisa hinotanot itin, basit kek kafa’i ta bai na sisibinamaim iu bat.
48 a povedal: „Kto prijíma čo i len jedného zdanlivo nedôležitého človeka, ako je toto dieťa, v mojom mene, mňa prijíma. A kto mňa prijíma, prijíma aj toho, ktorý ma poslal. Ten najbezvýznamnejší medzi vami je v Božích očiach najdôležitejší.“
48 Imaibo iuwih, “Orot yait kek kafai iti na’atube nab ayu wabu’umaim ana merar nayiy, i ayu au merar eyiy. Naatu orot yait ayu au merar eyiy i orot yait ayu iyunu anan i ana merar eyiy. Anayabin orot yait kwa wanawanamaim wabin en kek kikimin na’atube ema’am, nati orot i gagamin.”
49 Vtedy pristúpil k nemu Ján a povedal mu: „Majstre, videli sme človeka, ktorý v tvojom mene vyháňal démonov. Usilovali sme sa mu v tom zabrániť, lebo nepatrí medzi nás.“
49 John misir eo, “Regah, orot ta o wabimaim demon kakafih nununih a’itin naatu a’otan. Anayabin nati orot i men it ata kou’ayomaim ema’ama.”
50 Ježiš namietol: „Nebráňte mu! Veď kto nie je proti vám, je s vami.“
50 Jesu iya’afut eo, “Men ina’otanimih, anayabin orot yait kwa isa men ebirakit i kwa isa ebatabat.”
51 Keď sa priblížil čas, v ktorom sa mal Ježiš vrátiť hore do neba, rozhodol sa ísť do Jeruzalema.
51 Jesu au mar yen isan ana veya na kakabom auman, ana not bogaigiwas yen in au Jerusalem.
52 Jedného dňa poslal poslov do samaritánskej dediny, aby tam zohnali nocľah.
52 Naatu kob wan iyafarih hin Samaria bar merar hitit ana efan hitayabuna tanan imaim ta’in isan.
53 Ale neprijali ho, lebo mal namierené do Jeruzalema.
53 Baise Samaria sabuw men ana merar hiyi hibai efan hitinimih, anayabin hiso’ob Jesu i au Jerusalem yey.
54 Jakuba a Jána to rozhnevalo a povedali: „Majstre, máme na nich privolať oheň z neba ako kedysi Eliáš? Nech tá dedina zhorí!“
54 Naatu bai’ufununayah orot rou’ab James John hairi iti na’atube hi’i’itin yah so’ar hio, “Regah, kukokok wairaf marane anao nara’iy iti sabuw nagurusih?”
55 Ale Ježiš sa k nim obrátil a pokarhal ich. (Potom im povedal: „Vravíte, akoby ste ani neboli moji učeníci.
55 Baise Jesu tatabir hairi’ika kwararih.
56 Syn človeka predsa neprišiel ľudí zahubiť, ale zachrániť.“) A tak sa pobrali do inej dediny.
56 Naatu Jesu ana bai’ufununayah bairi hin bar merar ta hitit.
57 Ako sa uberali cestou, ktosi mu povedal: „Pôjdem za tebou všade, kamkoľvek pôjdeš.“
57 Ef hiyen hinan naiwanamaim orot ta Jesu ana tur eowen eo, “Ayu boro ani’ufnuni o menamaim kwenan boro imaim tanan.”
58 No Ježiš mu odpovedal: „Líšky majú svoje nory a vtáci svoje hniezda, ale Syn človeka nemá kde hlavu skloniť.“
58 Jesu orot iya’afut iu, “Haruharu hai sau tema’am, naatu mamu hai batar tema’am, baise Orot Natun mare ma biyan tubaiwa’an isan aurin efan i en.”
59 Iného muža vyzval: „Poď za mnou!“ Ale ten váhal a vyhováral sa: „Dovoľ mi, aby som najprv pochoval otca.“
59 Naatu Jesu tatabir orot ta isan eo, “Kwi’ufnunu airit tan.” Baise orot eo, “Regah akokok wan i boro inihamiyu anan tamai morob inu’in anab anan ana yai imaibo ani’ufnuni?”
60 Ježiš mu odpovedal: „Nech tí, čo sú mŕtvi, pochovajú svojich mŕtvych. Ty choď a hovor ľuďom o Božom kráľovstve.“
60 Baise Jesu orot iya’afut eo, “Murubih kwaihamiyih boro murubih taiyuwih hinaya’ih. Baise o i kwen, God ana aiwob isan kubinan.”
61 Iný mu zase povedal: „Budem ťa nasledovať, ale najprv mi dovoľ, aby som sa rozlúčil so svojou rodinou.“
61 Naatu orot ta na maiye eo, “Regah ayu i boro o ani’ufnuni, baise wan i boro anan hinai tamai naatu taitu tuwai’inah anao tuturih.”
62 Ježiš mu povedal: „Ak chce oráč vyorať brázdu, nesmie sa obracať naspäť. Kto nie je ochotný ísť hneď, nie je súci pre Božie kráľovstvo.“
62 Jesu iya’afut iu, “Orot yait busuruf ana me bifufubiy, naatu misir maiye bat au’uf enunutabitabir, God ana aiwobomaim boro men karam nabow.”
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 9, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.