Romanos 11
slk (SLK) vs BKJ
1 Pýtam sa teda: Zavrhol azda Boh svoj národ? Rozhodne nie! Veď aj ja som Izraelita, potomok Abrahámov z Benjamínovho kmeňa.
1 Então, eu digo: Rejeitou Deus o seu povo? De forma alguma! Porque eu também sou israelita, da semente de Abraão, da tribo de Benjamim.
2 Boh nezavrhol svoj ľud, o ktorom vedel už od počiatku. Veď viete, čo Písmo hovorí v časti o Eliášovi, keď sa ponosoval Bohu na Izrael:
2 Deus não rejeitou o seu povo, que antes conheceu. Ou não sabeis o que a escritura diz de Elias, como ele intercede a Deus contra Israel, dizendo:
3 „Pane, tvojich prorokov povraždili a tvoje oltáre zbúrali. Už som zostal len ja sám a teraz chcú zabiť aj mňa.“
3 Senhor, eles mataram os teus profetas e derrubaram os teus altares; e eu fiquei sozinho, e eles buscam a minha vida.
4 A čo mu na to odpovedá Boh? „Ponechal som si sedemtisíc verných, ktorí sa nesklonili na kolená pred Baálom.“
4 Mas o que lhe diz a resposta de Deus? Eu reservei para mim sete mil homens, que não dobraram os joelhos diante da imagem de Baal.
5 Tak aj dnes je tu ostatok ľudu, ktorý si však Boh vyvolil zo svojej milosti.
5 Assim, então, também no tempo presente há um remanescente, de acordo com a eleição da graça.
6 A keďže z milosti, znamená to, že nie na základe dobrých skutkov, lebo milosť by viac nebola milosťou.
6 E se é por graça, então não é mais por obras; caso contrário, a graça não é mais graça. Mas se for por obras, então não é mais por graça, do contrário a obra não é mais obra.
7 Čo z toho vyplýva? Izraelský ľud nedosiahol to, o čo sa tak snaží. Dosiahol to len malý počet tých, ktorých si Boh vyvolil. Ostatní sa však voči Božiemu volaniu zatvrdili,
7 O que então? Israel não conseguiu o que buscava; mas os eleitos conseguiram, e os demais ficaram cegos.
8 ako je napísané: „Boh im dal ducha otupenosti. Majú síce oči, ale nevidia, majú uši, ale nepočujú. A tak je to až dodnes.“
8 (De acordo como está escrito: Deus lhes deu um espírito de sonolência, olhos para não verem e ouvidos para não ouvirem), até este dia.
9 Dávid hovorí: „Obetný oltár nech sa im stane osídlom a pascou, do ktorej sa sami chytia a dostanú zaslúženú odplatu.
9 E Davi diz: Que a sua mesa se torne em laço, e em armadilha, e em pedra de tropeço, e em recompensa para eles;
10 Oči nech sa im zatmia, aby nevideli, a chrbát nech majú navždy zohnutý.“
10 sejam escurecidos os seus olhos, para que eles não vejam, e para que encurvem continuamente as costas.
11 Znovu sa pýtam: Potkli sa azda preto, aby padli úplne? Určite nie! Ich previnenie však umožnilo záchranu pohanov, a to potom prebudilo u Židov žiarlivosť.
11 Então, eu digo: Eles tropeçaram para que caíssem? De forma alguma! Mas, antes, pela sua queda, a salvação veio aos gentios, para provocar-lhes ciúme.
12 Ak teda ich previnením svet získal a ich úpadok obohatil pohanov, o čo väčšie bohatstvo to prinesie, keď sa aj oni úplne obrátia k Bohu?
12 Ora, se a sua queda é a riqueza do mundo, e a sua diminuição a riqueza dos gentios, quanto mais a sua plenitude?
13 Vám, ktorí ste z pohanských národov, by som chcel povedať ja, apoštol pohanov: Slávu svojej služby vidím v tom,
13 Porque eu falo a vós, gentios; na medida em que eu sou apóstolo dos gentios, eu magnifico o meu ofício;
14 že azda vyvolám žiarlivosť u svojich pokrvných bratov a aspoň niektorých privediem k záchrane.
14 para ver se de alguma maneira eu posso provocar ciúmes aos que são da minha carne e salvar alguns deles.
15 Ak to, že sa Boh od nich odvrátil, viedlo k zmiereniu sveta, čo iné bude znamenať ich prijatie? To akoby mŕtvi znova ožili!
15 Porque se a sua rejeição é a reconciliação do mundo, qual será a sua aceitação, senão a vida dentre os mortos?
16 S prvým chlebom, ktorý sa obetuje Bohu pri slávnosti prvej úrody, sa totiž posväcuje všetko cesto. A ak niekto zasvätí Bohu korene stromu, patria mu potom aj jeho vetvy.
16 E, se os primeiros frutos são santos, a massa também é santa; e se a raiz for santa, assim serão os ramos.
17 Ale niektoré vetvy toho stromu boli odlomené. Na ich miesto si bol zaštepený ty ako konár planej olivy, takže berieš silu z koreňa ušľachtilej olivy.
17 E se alguns dos ramos foram quebrados, e tu, sendo uma oliveira silvestre, foste enxertado entre eles, e feito participante da raiz e da seiva da oliveira,
18 Nenamýšľaj si preto, že si čosi viac ako odlomené vetvy. Ak by si sa predsa len začal vyvyšovať, spomeň si, že koreň nesie teba, nie ty koreň.
18 não te glories contra os ramos; mas se te gloriares, não és tu que sustentas a raiz, mas a raiz a ti.
19 Mohol by si povedať: „Vetvy boli predsa vylomené, aby som ja mohol byť zaštepený na ich miesto.“
19 Tu então dirias: Os ramos foram quebrados para que eu pudesse ser enxertado.
20 Dajme tomu. Boli vylomené, lebo neverili. A ty si na ich mieste len vďaka viere. Nebuď namyslený, ale radšej sa maj na pozore.
20 Bem, por sua incredulidade eles foram quebrados, e tu estás em pé pela fé. Não sejas arrogante, mas teme.
21 Lebo ak Boh neušetril vetvu ušľachtilej olivy, tým skôr neušetrí teba.
21 Porque, se Deus não poupou os ramos naturais, cuida para que ele não poupe a ti também.
22 Pamätaj na Božiu dobrotu, ale aj na jeho prísnosť: prísnosť k tým, ktorí odpadli, a na dobrotu k tebe, ak sa budeš Božej dobroty aj naďalej pridŕžať, inak odtne aj teba.
22 Vê, pois, a bondade e a severidade de Deus; para com os que caíram, severidade, mas para contigo, a bondade, se permaneceres na sua bondade, do contrário, tu também serás cortado.
23 A takisto Židia, ak sa odvrátia od svojej neviery, budú zaštepení naspäť. Veď Boh má moc to urobiť.
23 E eles também, se não permanecerem na incredulidade, serão enxertados; pois Deus é capaz de enxertá-los novamente.
24 Lebo ak Boh zaštepil vás, vetvy planej olivy, na ušľachtilý strom, čo sa nikdy nerobieva, o čo ochotnejšie zaštepí odlomené konáre na olivu, na ktorú pôvodne patrili.
24 Porque, se tu foste cortado da oliveira, que é silvestre por natureza, e contra a natureza foste enxertado na oliveira boa, quanto mais esses, que são ramos naturais, serão enxertados na sua própria oliveira?
25 Nechcel by som, milí bratia, aby pre vás zostalo tajomstvom, aké úmysly má Boh so židovským národom; nechcem vás v tom nechať vlastným predstavám. Časť Židov prepadla zatvrdeniu a bude to tak, kým do Božieho kráľovstva nevojdú všetci, ktorí budú zachránení z pohanov.
25 Porque eu não quero irmãos, que ignoreis este mistério, para que não sejais sábios em seus próprios conceitos, que a cegueira aconteceu em parte a Israel, até que tenha entrado a plenitude dos gentios.
26 A takto bude zachránený celý Izrael, ako je napísané: „Z Jeruzalema príde Vysloboditeľ a odvráti bezbožnosť od Jákoba.
26 E assim todo o Israel será salvo, como está escrito: Virá de Sião o Libertador, e desviará de Jacó as impiedades.
27 Toto bude moja zmluva s nimi, keď ich zbavím vín.“
27 E este será o meu pacto com eles, quando eu tirar os seus pecados.
28 Ako sa teda dívať na Židov? Pokiaľ ide o evanjelium, neprijali ho a stali sa tak Božími nepriateľmi, ale vás to priviedlo k Božiemu milosrdenstvu. Boh ich však stále miluje, lebo sú deťmi svojich predkov, ktorých si vyvolil.
28 Quanto ao evangelho, eles são inimigos por causa de vós; mas quanto à eleição, eles são amados por causa dos pais.
29 Keď Boh niečo daruje, neberie to späť, a ak si niekoho povolá, sám to neruší.
29 Porque os dons e o chamado de Deus são sem arrependimento.
30 Vy ste kedysi Boha odmietli, ale teraz sa vám dostalo Božie milosrdenstvo, keď ho odmietli Židia.
30 Porque assim como vós também em tempos passados não críeis em Deus, mas agora alcançastes misericórdia pela desobediência deles,
31 V podobnej situácii sú teraz oni. Postavili sa odmietavo k milosti, ktorú ste získali vy a teraz ju môžu získať aj oni.
31 assim também estes agora não creram, para que através da sua misericórdia eles também pudessem alcançar misericórdia.
32 Lebo Boh všetkých – Židov aj pohanov – ponechal ich nevere, aby mohol všetkých obdariť svojou milosťou.
32 Porque Deus encerrou a todos na incredulidade, para que ele pudesse ter misericórdia sobre todos.
33 Aké nesmierne je Božie bohatstvo, aká hlboká je jeho múdrosť a poznanie! Aké nevyspytateľné sú jeho rozhodnutia a nepredvídateľné jeho zámery!
33 Ó profundidade das riquezas, da sabedoria e do conhecimento de Deus! Quão insondáveis são os seus juízos, e quão inescrutáveis, os seus caminhos!
34 Veď kto môže pochopiť Božie myslenie, kto by mu mohol byť radcom?
34 Pois, quem conheceu a mente do Senhor? Ou quem foi seu conselheiro?
35 Kto mu niečo dal zo svojho, aby mu to Boh musel vrátiť?
35 Ou quem lhe deu primeiro, para que lhe seja recompensado?
36 Veď z Boha všetko pochádza, vďaka nemu a pre neho všetko trvá. Jemu nech je sláva naveky. Amen.
36 Porque dele, e por ele, e para ele, são todas as coisas; a ele seja a glória para sempre! Amém.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Romanos 11, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.