Marcos 4
slk (SLK) vs ARA
1 Potom Ježiš opäť učil pri mori. Okolo neho sa zhromaždili veľké zástupy, preto musel nasadnúť do loďky a odtiaľ sa prihováral k ľuďom na brehu.
1 Voltou Jesus a ensinar à beira-mar. E reuniu-se numerosa multidão a ele, de modo que entrou num barco, onde se assentou, afastando-se da praia. E todo o povo estava à beira-mar, na praia.
2 Keď učil, často používal podobenstvá. Hovoril im:
2 Assim, lhes ensinava muitas coisas por parábolas, no decorrer do seu doutrinamento.
3 „Počúvajte! Jeden roľník sa vybral na pole zasiať obilie.
3 Ouvi: Eis que saiu o semeador a semear.
4 Nie všetky zrnká však padli do vhodnej pôdy. Niektoré sa dostali na kraj cesty. Zlietli sa vtáky a pozobali ich.
4 E, ao semear, uma parte caiu à beira do caminho, e vieram as aves e a comeram.
5 Iné padli na skalnaté miesto, kde bolo len trochu pôdy. Tam síce veľmi skoro vyklíčili, lebo neboli hlboko v zemi,
5 Outra caiu em solo rochoso, onde a terra era pouca, e logo nasceu, visto não ser profunda a terra.
6 ale v slnečnej páľave rastlinky pre nedostatok vlahy vyschli.
6 Saindo, porém, o sol, a queimou; e, porque não tinha raiz, secou-se.
7 Iné zrnká padli medzi bodľačie, ktoré mladé výhonky čoskoro udusilo, takže klasy ani nevyrástli.
7 Outra parte caiu entre os espinhos; e os espinhos cresceram e a sufocaram, e não deu fruto.
8 Zato zrno, ktoré padlo do úrodnej pôdy, vzišlo, rástlo a prinieslo úrodu – niektoré tridsaťnásobnú, ďalšie šesťdesiatnásobnú a iné stonásobnú.“
8 Outra, enfim, caiu em boa terra e deu fruto, que vingou e cresceu, produzindo a trinta, a sessenta e a cem por um.
9 Potom Ježiš dodal: „Kto má uši na počúvanie, nech počúva!“
9 E acrescentou: Quem tem ouvidos para ouvir, ouça.
10 Neskôr, keď zostal sám so svojimi dvanástimi a ešte ďalšími učeníkmi, spýtali sa ho: „Prečo hovoríš v podobenstvách?“
10 Quando Jesus ficou só, os que estavam junto dele com os doze o interrogaram a respeito das parábolas.
11 Odpovedal im: „Vám, ktorí bývate so mnou, Boh už zjavil tajomstvá svojho kráľovstva. Ale tým, čo sú ešte mimo neho, sa to usilujem vysvetliť v podobenstvách,
11 Ele lhes respondeu: A vós outros vos é dado conhecer o mistério do reino de Deus; mas, aos de fora, tudo se ensina por meio de parábolas,
12 aby boli nútení rozmýšľať. Oni však počúvajú, ale nerozumejú; pozerajú sa, ale nevidia: nie sú ochotní obrátiť sa k Bohu, aby im odpustil ich previnenia.“
12 para que, vendo, vejam e não percebam; e, ouvindo, ouçam e não entendam; para que não venham a converter-se, e haja perdão para eles.
13 Ježiš sa učeníkov opýtal: „Vy tomu podobenstvu nerozumiete? Ako potom chcete pochopiť to, čo vám hovorím!? Tak teda:
13 Então, lhes perguntou: Não entendeis esta parábola e como compreendereis todas as parábolas?
14 Rozsievačom zasieva Božie posolstvo.
14 O semeador semeia a palavra.
15 Srdce niektorých poslucháčov je ako udupaná cesta. Satan ihneď prichádza a usiluje sa o to, aby zabudli, čo počuli.
15 São estes os da beira do caminho, onde a palavra é semeada; e, enquanto a ouvem, logo vem Satanás e tira a palavra semeada neles.
16 Podobne je to aj s tými, u ktorých je slovo zasiate do skalnatej pôdy. Božie posolstvo si vypočujú a radostne ho prijmú.
16 Semelhantemente, são estes os semeados em solo rochoso, os quais, ouvindo a palavra, logo a recebem com alegria.
17 Nezakorení do hĺbky, je dočasné. Keď prídu ťažkosti alebo prenasledovanie, hneď sa vzdajú.
17 Mas eles não têm raiz em si mesmos, sendo, antes, de pouca duração; em lhes chegando a angústia ou a perseguição por causa da palavra, logo se escandalizam.
18 Pôda zarastená bodľačím je obrazom ľudí, ktorí si Božiu radostnú zvesť vypočujú a prijmú ju,
18 Os outros, os semeados entre os espinhos, são os que ouvem a palavra,
19 ale každodenné starosti, túžba po majetku a pachtenie za tým, čo ponúka súčasná doba, udusia v srdci Božie posolstvo, takže zostane bez úžitku.
19 mas os cuidados do mundo, a fascinação da riqueza e as demais ambições, concorrendo, sufocam a palavra, ficando ela infrutífera.
20 Napokon úrodnej pôde sa podobajú tí, ktorí prijmú Božiu zvesť bezvýhradne, a preto prinášajú bohatú úrodu: tridsať, šesťdesiat, ba i stonásobne viac, ako bolo do ich sŕdc zasiate.“
20 Os que foram semeados em boa terra são aqueles que ouvem a palavra e a recebem, frutificando a trinta, a sessenta e a cem por um.
21 Potom pokračoval: „Keď niekto rozsvieti lampu, zakryje ju azda nejakou nádobou alebo strčí pod posteľ? Alebo ju umiestni tak, aby všetkým jasne svietila?
21 Também lhes disse: Vem, porventura, a candeia para ser posta debaixo do alqueire ou da cama? Não vem, antes, para ser colocada no velador?
22 Všetko, čo je teraz skryté, vyjde raz na svetlo, a čo je dnes utajované, vyjde najavo.
22 Pois nada está oculto, senão para ser manifesto; e nada se faz escondido, senão para ser revelado.
23 Kto má uši na počúvanie, nech počúva!
23 Se alguém tem ouvidos para ouvir, ouça.
24 Premýšľajte o tom, čo počujete! Akou mierou meriate, takou Boh nameria vám a ešte vám aj pridá.
24 Então, lhes disse: Atentai no que ouvis. Com a medida com que tiverdes medido vos medirão também, e ainda se vos acrescentará.
25 Ten, kto žije podľa Božieho slova, bude mu rozumieť stále viac. Ale ten, kto podľa neho nežije, čoskoro prestane rozumieť aj to, čo mu je teraz jasné.“
25 Pois ao que tem se lhe dará; e, ao que não tem, até o que tem lhe será tirado.
26 Ježiš hovoril ďalšie podobenstvá: „S Božím kráľovstvom je to tak, ako keď roľník zaseje na poli obilie.
26 Disse ainda: O reino de Deus é assim como se um homem lançasse a semente à terra;
27 Dni ubiehajú, zrno vyklíči a rastie vo dne v noci bez jeho pričinenia.
27 depois, dormisse e se levantasse, de noite e de dia, e a semente germinasse e crescesse, não sabendo ele como.
28 Veď pôda prináša úrodu sama od seba: najprv steblo, potom klas a ten sa naleje zrnom.
28 A terra por si mesma frutifica: primeiro a erva, depois, a espiga, e, por fim, o grão cheio na espiga.
29 A keď obilie napokon dozreje, príde žatva a roľník zožne úrodu.“
29 E, quando o fruto já está maduro, logo se lhe mete a foice, porque é chegada a ceifa.
30 „Ako vám ešte môžem znázorniť Božie kráľovstvo? K čomu ho mám prirovnať?“ pokračoval Ježiš.
30 Disse mais: A que assemelharemos o reino de Deus? Ou com que parábola o apresentaremos?
31 „Je ako horčičné zrno: môžu ho zasiať ako to najmenšie semienko na poli.
31 É como um grão de mostarda, que, quando semeado, é a menor de todas as sementes sobre a terra;
32 Ale keď ho zasejú do zeme, prerastie všetky byliny na poli a vyháňa také veľké vetvy, že vtáci môžu hniezdiť v ich tôni.“
32 mas, uma vez semeada, cresce e se torna maior do que todas as hortaliças e deita grandes ramos, a ponto de as aves do céu poderem aninhar-se à sua sombra.
33 Použil ešte mnoho podobných podobenstiev, aby priblížil ľuďom svoje učenie.
33 E com muitas parábolas semelhantes lhes expunha a palavra, conforme o permitia a capacidade dos ouvintes.
34 Keď hovorieval verejne, používal výhradne podobenstvá. Ale keď potom zostal so svojimi učeníkmi osamote, všetko im vysvetlil.
34 E sem parábolas não lhes falava; tudo, porém, explicava em particular aos seus próprios discípulos.
35 Keď sa zvečerilo, navrhol Ježiš učeníkom: „Preplavme sa na druhý breh jazera.“
35 Naquele dia, sendo já tarde, disse-lhes Jesus: Passemos para a outra margem.
36 Opustili zástup a v tej istej lodi, v ktorej Ježiš učil, odrazili od brehu. Niekoľko ďalších lodiek sa plavilo s nimi.
36 E eles, despedindo a multidão, o levaram assim como estava, no barco; e outros barcos o seguiam.
37 Onedlho sa na jazere strhla veľká búrka a víchrica. Obrovské vlny sa zapierali do loďky: čoskoro bola plná vody a hrozilo, že sa potopí.
37 Ora, levantou-se grande temporal de vento, e as ondas se arremessavam contra o barco, de modo que o mesmo já estava a encher-se de água.
38 Ježiš však spal v zadnej časti lode s hlavou na poduške. Učeníci ho zobudili a celí zúfalí kričali: „Majstre, tebe je jedno, že sa utopíme!?“
38 E Jesus estava na popa, dormindo sobre o travesseiro; eles o despertaram e lhe disseram: Mestre, não te importa que pereçamos?
39 Ježiš vstal, pohrozil vetru a prikázal moru: „Mlč! Utíš sa!“ V tej chvíli víchor prestal a zavládlo nesmierne ticho.
39 E ele, despertando, repreendeu o vento e disse ao mar: Acalma-te, emudece! O vento se aquietou, e fez-se grande bonança.
40 „Prečo ste sa tak vyľakali? Nedôverujete mi?“ spýtal sa učeníkov.
40 Então, lhes disse: Por que sois assim tímidos?! Como é que não tendes fé?
41 Boli ohromení a pýtali sa jeden druhého: „Kto to vlastne je, že ho poslúcha vietor i more?“
41 E eles, possuídos de grande temor, diziam uns aos outros: Quem é este que até o vento e o mar lhe obedecem?
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 4, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.