Lucas 6
slk (SLK) vs AAI
1 Raz v sobotu prechádzal Ježiš a jeho učeníci obilným poľom. Učeníci trhali klasy, mrvili ich a zrná jedli.
1 Baiyarir ana veya ta Jesu sanabey wanawanah remor inan, ana bai’ufununayah sanabey hirut kanabih hikeb ro’oro’oh hibow hi’aa.
2 Videli to farizeji a pohoršovali sa: „Čo to robíte? V sobotu sa to predsa nesmie!“
2 Ofafar bai’obaiyenayah afa hi’itih basit hibatiyih. Kwa aisim Baiyarir ana veya ata ofafar kwa’astu’ub iti na’atube kwasisinaf?
3 Ježiš im odpovedal: „Nikdy ste nečítali, čo urobil kráľ Dávid, keď on aj jeho družina boli hladní?
3 Jesu iyafutih eo, “David ana sabuw bairi bayumih himorob, abisa sisinaf Buk Atamaninamaim hikirum inu’in kwaiyab kwaitin?
4 Ako vošiel do chrámu, vzal a jedol posvätné chleby, ktoré smeli jesť iba kňazi? Nečítali ste, ako z tých chlebov dal aj svojim spoločníkom?“
4 David God Ana Bar wanawanan run Regah isan rafiy hisibor inu’in bai eaan, naatu turin ana sabuw itih hi’aa. Nati i ata ofafar eastu’ub. Anayabin firis akisihimo nati rafiy sibor hinab hina’aan men yait ta.
5 A potom ešte dodal: „Veď Syn človeka má právo rozhodnúť aj o tom, čo sa v sobotu smie robiť a čo nie!“
5 Naatu Jesu ana tur yomaninamaim iti na’atube eo, “Orot Natun i Baiyarir ana ukwarin.”
6 V inú sobotu vošiel Ježiš do synagógy a vyučoval. Bol tam aj človek s ochrnutou pravou rukou.
6 Baiyarir ana veya ta Jesu na Kou’ay Bar wanawanan run sabuw bai’obaiyih isan. Naatu nati sabuw wanawanahimaim i orot ta uman asukwafune murubin auman na ma’am.
7 Učitelia Zákona a farizeji napäto striehli, čo urobí. Ak postihnutého uzdraví, budú mať výbornú príležitosť vzniesť proti nemu obvinenie.
7 Ofafar bai’obaiyenayah naatu Pharisee Jesu himtitiy Baiyarir ana veya orot ta tabiyawas na’at hita’itin, saise hai fair imaim hitab hitagam hita’umih.
8 Ale Ježiš dobre poznal ich myšlienky. Vyzval muža s ochrnutou rukou: „Poď sem a postav sa do prostriedku, aby ťa všetci videli.“ Muž poslúchol.
8 Baise sabuw abisa hinotanot i Jesu so’ob, imih orot isan eo, “Kumisir kutit iti sabuw nahimaim kubat.” Basit orot ma’am misir bat.
9 Nato oslovil Ježiš farizejov a učiteľov Zákona: „Mám pre vás otázku: Je dovolené konať v sobotu dobro alebo nie? Má sa život zachrániť, alebo zničiť?“
9 Imaibo Jesu sabuw isah eo, “Ayu kwa abibatiy, ata ofafaramaim Baiyarir ana veya abistan i ebibasit boro tanasinaf? Orot babin tanibais gewasin tanasinaf o kakafin tanasinaf? Orot babin ana ma gewas isan taniyawas o ana yawas tanagurus?”
10 Každému z nich sa pozrel do očí a potom mužovi povedal: „Vystri ruku!“ Poslúchol a ruku mal opäť zdravú.
10 Jesu tatabir sabuw nutitiyih in sawar basit orot isan eo, “Uma kubora’ah.” Naatu orot uman bora’ah, marta’imon orot uman igewasin.
11 Ježišových odporcov to veľmi nahnevalo a začali sa medzi sebou radiť, čo by mohli s Ježišom urobiť.
11 Etei hima’am yah so’ar higagamat taiyuwih hibabatiyih hio, “Iti orot Jesu isan boro mi’itube tanasinaf?”
12 V tých dňoch vystúpil Ježiš na vrch a celú noc tam strávil s Bohom na modlitbe.
12 Nati ana veya’amaim Jesu yoyobanamih yen in oyaw wanamaim tit, naatu imaim ma God isan yoyoban in marto. Jesus arar yanamaim eyoyoyoban|alt="Jesus praying in wilderness" src="cn01698B.tif" size="col" loc="Luk 6.12" copy="©1978 David C. Cook Publishing Co." ref="6.12"
13 Keď sa rozvidnelo, zavolal si k sebe učeníkov, vyvolil si z nich dvanástich a nazval ich apoštolmi. Boli to:
13 Mar auman basit, ana bai’ufununayah etei eaf ayuwih hiru’ay, naatu wanawanahimaim orot etei 12 rubinih, wabih tur abarayan iwaben.
14 Šimon, ktorého volali aj Peter; Ondrej, jeho brat; Jakub a Ján; Filip a Bartolomej;
14 Naatu iti i tur abarayah wabih, Simon (wabin ta Peter, Jesu uf biwab) naatu Peter tain Andrew, James, John, Philip naatu Bartholomew,
15 Matúš a Tomáš; Jakub, syn Alfejov a Šimon, ktorého volali Horlivec;
15 Matthew, Thomas naatu Alpheus natun James naatu Simon (Zerot teo),
16 Júda, syn Jakubov a Judáš Iškariotský, ktorý ho neskôr zradil.
16 James natun Judas, naatu Judas Iscariot, (Jesu baban eo momorob).
17 Keď zostúpili z vrchu na rovinu, očakával ich už veľký zástup Ježišových stúpencov a davy ľudí z Jeruzalema i z celého Judska, ba aj z pobrežných miest Týru a Sidonu.
17 Jesu ana tur abarayah bairi oyawane himatabir hire hina hititit ana maramaim, ana bai’ufununayah etei hiru’ay butun ana yabarinamaim bairi hibat, naatu sabuw maumurih na’in Judea wanawanan, Jerusalem wanawanan hiru’ay, naatu torane bar merar rou’ab, Taiya, Sidon auman sabuw etei hiru’ay.
18 Prišli ho počúvať, ale aj dať sa uzdraviť. Vyliečil mnohých, ktorých trápili rozličné choroby spôsobené nečistými duchmi.
18 Hiruru’ay anayabin i tur nowar isan naatu hai sawow yumatah ta ta hibow hima’am baiyawasih isan hina. Naatu sabuw afa demon kakafih hibiwawa’anih auman hinan etei iyawasih.
19 Všetci sa ho túžili aspoň dotknúť, lebo z neho vychádzala uzdravujúca moc.
19 Sabuw etei i hikokok Jesu hitabutubun, anayabin hibubutubun ana veya, ana fair titit i etei biyawasih.
20 Tu sa Ježiš obrátil na svojich učeníkov a povedal:
20 Jesu ana bai’ufununayah nutitiyih in sawar basit eo,
21 Radujte sa, ktorí trpíte hladom, lebo Boh vás nasýti.
21 Kwa iyab boun bayumih kwabi’akir
22 Radujte sa, keď vás budú nenávidieť, vylučovať spomedzi seba, potupovať a hanobiť vaše mená preto, že sa hlásite k Synovi človeka.
22 Sabuw hinifa’ifa’i, hinakwahiri, tur kakafih hina’uwi naatu kakafi hinarouw hinao ana maramaim kwaniyasisir, anayabin Orot Natun kwabi’ufunun!
23 Tešte sa a jasajte od radosti, kedykoľvek sa to bude diať, lebo vás v nebi čaká veľká odmena: veď tak isto zaobchádzali ich predkovia s prorokmi.
23 Imih sawar iti na’atube hinamamatar ana veya kwanakawasa naatu kwaniyasisir kwanaben. Anayabin a baiyan gagamin na’in maramaim inu’in. Abisa tisisinaf anayabin hai a’agir dinab oro’orot isah sawar iti na’atube hisinaf.
24 Ale beda vám, bohatí, lebo vy už tu na zemi máte svoje potešenie.
24 Baise kwa iyab boun sawar wairafi kwama’am
25 Beda vám, ktorí sa cítite nasýtení, lebo raz budete trpieť hladom. Beda vám, ktorí sa ľahkomyseľne smejete, lebo raz budete trpko nariekať.
25 Kwa iyab boun bay kwa’aa ya higadid kwama’am
26 A beda vám, ak vás všetci vychvaľujú, veď kedysi sa ich otcovia rovnako správali k falošným prorokom.“
26 Kwa iyab sabuw wab tebobora’ara’ah boro yababan gagamin maiyow kwanab! Anayabin hai a’agir dinab baifufuwenayah isah na’atube hisinaf.
27 „Ale vám, ktorí ma počúvate, radím: Milujte svojich nepriateľov. Robte dobre tým, ktorí vás nenávidia.
27 Kwa iyab iti tur kwanonowar a tur ao’owen a kamabiy sabuw kwaniyabuwih, sabuw iyab tibifa’ifa’i isah gewasin kwanasinaf.
28 Žehnajte tých, ktorí vás preklínajú, a proste o Božie požehnanie pre tých, ktorí vám krivdia.
28 Sabuw iyab hinao’orarafi, God kwanifefeyan baigegewasin nitih, naatu sabuw iyab isa kakafin hinasisinaf isah kwanayoyoban.
29 Ak ťa niekto udrie po líci, nastav mu aj druhé. Ak od teba niekto žiada košeľu, daj mu aj kabát.
29 Orot yait rebareb nabifafar na’at, raunane’ebo inabotabir nifafar. Naatu orot ta a biyabaibiyon tafan nikiya’ub nabaib na’at, baban auman inau nikiya’ub nab.
30 Každému, kto ťa o niečo prosí, daj, a ak si niekto vzal, čo patrí tebe, nevymáhaj to naspäť.
30 Orot babin ta sawar isan nabifefeyani initih, naatu orot babin ta sawar o nowa ebaib, kwihamiy ebai, men bainamih inao maiye.
31 Správajte sa k ľuďom tak, ako chcete, aby sa oni správali k vám.
31 A kok mi’itube sabuw isa tisisinaf na’atube, ibo isah na’atube inasinaf.
32 Aké uznanie by ste chceli za to, že budete prejavovať lásku iba tým, ktorí milujú vás? To robia aj bezbožníci.
32 Sabuw o tibiyabuw akisih isah inabiyabow na’at, aisim boro baigegewasin inab? Sabuw kakafih turahinah tibiyabuwih akisih boro hiniyabuwih!
33 Akú odmenu by ste chceli za to, že budete robiť dobre len tým, ktorí robia dobre vám? To isté predsa robia aj bezbožníci.
33 Naatu sabuw o isa gewasin tesisinafuwat isah gewasin inasisinaf na’at, aisim boro baigegewasin inab? Sabuw bowabow kakafin wairafih na’atube tisisinaf.
34 A akú by ste mali zásluhu, ak by ste požičiavali iba tým, o ktorých viete, že vám to vždy vrátia? Veď aj bezbožní ľudia požičiavajú s tým, že sa im to ľudia vrátia.
34 Sabuw iyab kubitih o iso’ob i boro wan hinay maiye hinabit na’at, aisim boro baigewasin inab? Sabuw bowabow kakafin wairafih i hiso’ob turahinah tibitih ana fofonin boro wan hinab maiye!
35 Vy však konajte inak. Milujte svojich nepriateľov. Robte im dobre! Požičiavajte a nevymáhajte naspäť. Veď je pre vás pripravená bohatá odmena a budete deťmi Boha Najvyššieho. Boh je totiž dobrý aj k ľuďom nevďačným a zlým.
35 En! Baise akamabiy sabuw kwaniyabuwih, a gewasin kwanitih. Kwanitin men wan isan kwananot. Saise a baiyan gagamin na’in boro kwanab, naatu God auyomtoro’ot natunatunamih boro kwanamatar. Anayabin sabuw iyab aurih merarayow en, sabuw kakafih God nati sabuw isah i ebigewasin.
36 Buďte teda milosrdní, ako je milosrdný aj váš Otec.“
36 Tamat ekakabeber na’atube kwanakabeber.
37 „Nesúďte a nebudete súdení. Nikoho neodsudzujte a ani vy nebudete odsúdení. Odpúšťajte a aj vám bude odpustené.
37 Taituwa inibatiyih, God boro obo nibatiyi, naatu taituwa ubar initih God boro obo ubar nit, taituwa hai kakafin inanotawiy, God boro a kakafin nanotawiy.
38 Dávajte ochotne a aj Boh vás zahrnie svojimi darmi. Váš dar sa vám vráti dobre utlačenou, utrasenou, vrchovatou mierou. Lebo akou mierou dávate vy – malou či veľkou – takou bude namerané aj vám.“
38 Uma natasasar taituw isah, God boro uman natasasar o isa. Tur anababatun o boro inab uma awan nakasuwai. Turobe baibais boro uma yan nasuwa nare inab nayen uma awan nakaratan. Sabuw inabitih ana fofonin God boro na’atube fofon ta’imon nit.”
39 Ježiš im povedal aj prirovnanie: „Čo sa stane, ak slepý vedie slepého? Vari nespadnú obaja do jamy?
39 Naatu Jesu oroubon ta iti na’atube eo, “Orot matan fim men karam boro fim turan nanawiy hairi hinan, anayabin nanawiy hairi hinanan na’at boro hairi’ika hinan hub hinare.
40 Žiak nie je väčší ako jeho učiteľ. Ale ak na sebe pracuje, môže sa mu vyrovnať.
40 Kirum kek men yait ta boro ana bai’obaiyenayan nanatabirimih, baise na kirum nan yomanin na’a’asa’ub ana veya, i boro ana bai’obaiyenayan na’atube namatar.
41 Prečo sa staráš o smietku v oku svojho brata, ale brvno vo vlastnom oku si si nevšimol?
41 Aisim tai matan momor i’itin ku’u? Baise o mata ai bahun yi ebatabat men kutatatam.
42 Ako sa opovážiš povedať: ‚Brat môj, dovoľ, nech ti vyberiem smietku z oka‘, a pritom brvno vo vlastnom oku nevidíš? Pokrytec, najprv odstráň brvno z vlastného oka, a až potom budeš môcť dobre vidieť, ako odstrániť triesku z oka svojho brata.“
42 O mata ai bahun yi batabat men itatam, naatu tai isan i’o Aro, nekuna mata momor abosair, a naniyan mi’itube ibai kuo? Wanawanan rerekabih! Matoro’ot o mata ai bahun ina’uy, imaibo boro inanuw gewas tai matan momor ina’itin inabosair.
43 „Dobre zaštepený strom nerodí plané ovocie a planý strom nemôže rodiť ušľachtilé ovocie.
43 Ai gewasin nabiw ro’on boro men kakafin nayai, na’atube ai wanawanan kour nabiw ro’on boro men gewasin nayai.
44 Každý strom sa pozná podľa ovocia. Veď z bodliakov sa neoberajú figy ani z tŕnia hrozno.
44 Ai etei’imak boro ro’ohimaim ina’itah, fafou ro’on boro men agor afe’en inima’ub, na’atube waris boro men digumar afe’en inawasarir hinare.
45 Dobrý človek rozdáva z dobrého pokladu svojho srdca dobré veci. Zlý človek má srdce plné zla, šíri iba zlo. Lebo jeho ústa hovoria iba to, čím je preplnené jeho srdce.“
45 Orot gewasin totobuyoy gewasin dogoronamaim tema’am boro nitaman nit. Orot kakafin totobuyoy kakafih dogoronamaim tema’am boro nitaman nit. Anayabin orot awanamaim abisa kakafin ititit, dogoron wanawanan i kakafin awan karatan inu’in.
46 „Prečo ma stále oslovujete: ‚Pane, Pane‘, ale nerobíte to, čo vám hovorím?
46 Aisim ayu isau kwa’o, ‘Regah, Regah,’ baise abisa au’uwi i men na’atube kwasisinaf?
47 Každý, kto prichádza ku mne, počúva, čo hovorím, a podľa toho aj koná,
47 Orot yait na ayu au tur nowar ebobosiyasiyar, ana itinin i iti ani’obaiyi kwana’itin.
48 podobá sa človeku, ktorý staval dom. Kopal hlboko a základy položil na skale. Keď sa prihnala povodeň a vody sa zapreli do domu, nepohol sa, lebo mal pevné základy.
48 Orot ana bar wowabinamih hub kair re kabay afe’en tutut rouw, bar wowab. Harew tit yen bar bufut rab, baise bar men iyuwiyuw, anayabin bar wowab gewas.
49 Ale ten, kto počúva moje slová, no nežije podľa nich, podobá sa človeku, ktorý si postavil dom bez základov. Keď sa prihnala povodeň, dom sa zrútil a zostali z neho iba ruiny.“
49 Baise o yait ayu au tur inowar men kubobosiyasiyar, i orot ana bar wabat en wowowab na’atube, bar tutut en wowab batabat, harew tit yen bar rabirab ana veya mar ta’imonamo ufar re, naatu nati bar re’er i mutufor tarogowan.”
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 6, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.