Lucas 19
slk (SLK) vs AAI
1 Ježiš prišiel do Jericha a prechádzal mestom.
1 Jesu na Jericho tit naatu nati bar merar wanawanan remor inan,
2 Istý muž zvaný Zachej, hlavný výberca daní a veľký boháč,
2 basit nati’imaim orot totobuyoy wairafin wabin Zakias, kabay o’onayah hai orot ukwarin ma’am tit.
3 zatúžil vidieť a spoznať Ježiša. Bol však nízkej postavy a pre veľký zástup, ktorý sa tlačil okolo Ježiša, ho nevidel.
3 Kok kwanekwan Jesu ana yumat ta’itin, baise i orot kabumin sabuw rou’ay gagamin na’in nan hisumisum i men karam boro Jesu ta’itin.
4 Predbehol teda sprievod, vyškriabal sa na vysoký strom a odtiaľ ho pozoroval.
4 Naatu sabuw aunah i’iyon nunuw in ai sycamore afe’en yen mare ma Jesu nan ta’itinimih, anayabin Jesu ef nati’iwat inan.
5 Keď Ježiš prišiel k stromu, pozrel sa hore a povedal: „Zachej, zlez rýchlo dolu! Dnes chcem byť tvojím hosťom.“
5 Baise Jesu na nati ai anamaim titit ana veya an kutan bat, naatu ai afe’en nuw ra’at eo, “Zakias saise kura’iy, anayabin ayu akokok boun o abaremaim airit tanama.” Jesus Zachaeus ai afe’en ma’am isan eafa’af ra’at|alt="Jesus talking to Zachaeus in tree" src="CN01776B.TIF" size="col" loc="Luk 19.5" copy="©1978 David C. Cook Publishing Co." ref="19.5"
6 Zachej zišiel a s radosťou ho viedol do svojho domu.
6 Zakias matan kabiy kayam rena haw tit, kawasa auman Jesu ana merar yi
7 Ale všetci, ktorí to videli, začali reptať a pohoršovali sa: „Ide na návštevu k jednému z najväčších zdieračov.“
7 Sabuw etei’imak hi’i’itin men hiyasisir naatu higam hio, “Iti orot i bowabow kakafin wairafin ana nanawan orotomih matar hairi tenan ana bar.”
8 Vtedy sa Zachej postavil tak, aby ho všetci videli a povedal Ježišovi: „Pane, polovicu svojho majetku rozdám chudobným, a ak som niekoho okradol, vrátim mu to štvornásobne.“
8 Zakias misir eo, “Regah ayu i boro au sawar founafoun ana kuru’um turin yababan wairafih anitih, naatu sabuw iyab aifufuwih hai sawar abowabow boro hai sawar tafanamaim matah kwakwafe’en auman anaya’abar anitih.”
9 Ježiš mu povedal: „Dnes Boh zachránil túto rodinu. Ukázalo sa totiž, že aj tento človek nasleduje Abrahámov príklad viery.
9 Jesu misir Zakias iu, “Boun iti baremaim God ana yawas natit orot ebiyawasi, anayabin iti orot auman i Abraham uwan ta.
10 Lebo Syn človeka, prišiel hľadať a zachrániť stratených.“
10 Orot Natun i sabuw iyab hikasiy tema’am nuwihih bow naatu baiyawasih isan na.”
11 Keďže bol neďaleko Jeruzalema a mnohí sa domnievali, že Božie kráľovstvo sa čochvíľa stane viditeľným, vyrozprával im toto podobenstvo:
11 Jesu na Jerusalem tit biyubin auman, sabuw abisa Jesu eo hinowar hinan hinotanot i God ana aiwob iti boro’omo tatit ana naniyanabe, baise Jesu i kofan maiye oroubonamaim iuwih eo,
12 „Jeden vznešený a bohatý muž odišiel do ďalekej krajiny, aby sa tam dal korunovať a vrátil sa späť ako kráľ.
12 “Ana veya ta orot gagamin tafaram ta’amaim roubinin aiwob baitin, imaibo matabir maiye isan in tafaram ta ef yok na’in imaim tit.
13 Pred svojím odchodom si zavolal desiatich sluhov, každému z nich zveril určitú sumu a povedal: ‚Kým sa vrátim, investujte tie peniaze tak, aby priniesli úžitok.‘
13 Baise na isan bobobunabuna ana veya, ana akirwairafih etei 10 e’af hina gold taita’imon faramih naatu iuwih. ‘Kabay iti abit kwanab, imaim kwanama kwanabowabow ayu ana matabir.’
14 Ale niektorí z jeho občanov ho nenávideli a poslali poslov s odkazom: ‚Nechceme, aby sa tento stal naším kráľom.‘
14 Baise i taiyuwin ana tafaram sabuw hifa’ifai naatu men hikok nati orot ti’aiwob, imih sabuw hiyafarih hin hitit hio, ‘Aki men akokok iti orot aki isai ni’aiwob.’
15 No on sa po nejakom čase predsa vrátil ako kráľ a dal si predvolať sluhov, ktorým zveril peniaze. Chcel zistiť, ako s nimi hospodárili.
15 Baise nati orot aiwob hitin naatu matabir na ana bar tit. Imaibo ana akirwairafih iyab kabay bitih hina hitit ibatiyih, kok taso’ob, kabay itih hibowabow baibi’ab tafan hiya’abar hibow.
16 Prišiel prvý a povedal: ‚Pane, získal som desaťnásobne viac, ako bola pôvodná suma.‘
16 Orot ta wan run eo, “Regah ayu au kabay itu ama abowabow tafan i ten hiya’abar abai.’
17 ‚Výborne‘, pochválil ho kráľ. ‚Si dobrý hospodár. Keďže si verne zaobchádzal s tým málom, čo som ti zveril, za odmenu ťa menujem správcom nad desiatimi mestami.‘
17 Ana regah eo, ‘O i bowayan orot gewas, au bowabow kikimin abit ikaif gewas, imih bar merar etei ten abit inakaifen.’
18 Potom pristúpil ďalší sluha: ‚Pane, získal som päťnásobne viac, ako bola pôvodná suma.‘
18 Orot bairou’abin run eo, ‘Regah ayu kabay itu ama abowabow tafan etei five aya’abar abai.’
19 Aj toho pán pochválil a ustanovil ho správcom nad piatimi mestami.
19 Naatu ana orot ukwarin iyasisir eo, ‘O i bar merar etei five abit inakaifen.’
20 Nakoniec prišiel sluha, ktorý povedal: ‚Pozri, to je to, čo si mi zveril. Celý čas som to nosil pri sebe a ochraňoval,
20 Naatu orot baitounin run eo, ‘Regah a kabay ibitu i abai an koukufet wanawanan asum ai boun inu’in iti abai ana abit maiye.
21 lebo som sa ťa bál. Si totiž prísny – žiadaš aj to, čo si nedal, a žneš, čo si nezasial.‘
21 Ayu o isa abir, anayabin o a tur fokarin, turanah arih o aribe asir kubowabow kwanekwan, naatu turanah hai masaw o kubobobe asir kufafour kwanekwan.’
22 Tomu človeku kráľ povedal: ‚Tvoje vlastné slová ťa odsudzujú, ty zlý sluha! Vedel si, že som prísny človek, beriem, čo som nedal a žnem, čo som nezasial.
22 Regah misir iu, ‘O i bowayan orot kakaf nokonokow! Nati a tur i’o’omaim boro natatabir nafatumi! O iso’ob ayu i au tur fokarin, sabuw hai sawar abowabow kwanekwan, naatu hai masaw ayu abobobe afafour.
23 Prečo si moje peniaze aspoň nezveril správcom peňazí, aby priniesli nejaké úroky?‘
23 Gewasin au kabay banikamaim itayai tabowabow amatabir anan saise tafan hitaya’abar atab.’
24 Potom sa obrátil k tým, čo stáli okolo neho: ‚Vezmite mu tie peniaze a dajte tomu, čo získal najviac.‘
24 Naatu tatabir sabuw nati’imaim hibatabat iuwih, ‘Iti orot uman kabay gold kwabosair kwabai kwan akir wairafin kabay etei ten bowabow i kwaitin.
25 Namietli: ‚Pane, ale veď on už má desať!‘
25 Baise hitatabir hio, ‘Regah nati orot i ana kabay etei ten bowaka.’
26 Kráľ však odpovedal: ‚Áno, ten, čo má, dostane ešte viac; a ten, čo nemá, príde aj o to, čo má.
26 Iyafutih eo, ‘A tur ao’owen, sabuw iyab umah i’e’etaw sawar moumurih tebowabow boro tafan hinaya’abar nab, baise sabuw iyab umah nutanub tema’am aurin boro sawar en, naatu abisa kikimin nati biyahimaim tema’am boro hinabosairen.
27 A nepriateľov, ktorí ma nechceli za kráľa, priveďte sem a pred mojimi očami ich pobite.‘ “
27 Naatu boun i akokok sabuw iyab ayu bai’aiwob isan men hikokok kwabow kwana iti nou’umaim kwarouw temorob.”
28 Keď Ježiš dorozprával tento príbeh, pokračoval v ceste do Jeruzalema.
28 Iti na’at eo ufunamaim sabuw au nah i’iyon, wan au Jerusalem yen in.
29 Neďaleko Betfage a Betánie pri Olivovom vrchu Ježiš vyzval svojich učeníkov:
29 Yen na tafaram Bethage naatu Bethany hairi sisibihimaim tit, Olive Oyaw an, basit ana bai’ufununayah orot rou’ab eobaimanih naatu wan iyafarih
30 „Choďte do dedinky pred nami. Hneď na kraji uvidíte oslíka, na ktorom ešte nikto nejazdil. Odviažte ho a priveďte sem!
30 eo, “Kwanan bar merar ta nati namaim kwanatit naatu kwanarur auman donkey boubun hi’utan ebatabat boro kwana’itih, nati donkey i men yait ta bai afe’en yen remoramih. Kwana rufam kwanab kwan iti kwanatit.
31 Keby sa vás niekto spýtal, prečo to robíte, odpovedzte: ‚Pán ho potrebuje.‘ “
31 Naatu orot ta nati’imaim na’iti nibatiy nao, ‘Aisim kwarurufam?’ ana tur kwana’owen, ‘Ai Regah ekokok.’”
32 Šli a našli všetko tak, ako im povedal.
32 Orot hairi hiremor hin, sawar abisa Jesu eo na’atube etei isah himatar.
33 Keď odväzovali osliatko, prišli majitelia a spýtali sa ich: „Prečo to osliatko odväzujete?“
33 Hina hitit donkey boubun hirurufam, ana matuwan itih naatu ibatiyih, “Aisim au donkey kwarurufam?”
34 Odpovedali: „Pán ho potrebuje.“
34 Hiya’afut hio, “Ai Regah ekokok.”
35 Potom osliatko priviedli k Ježišovi, prestreli mu na chrbát svoje plášte a pomohli Ježišovi vysadnúť.
35 Basit ihamiyih hirufam hibai hin Jesu biyan hitit, naatu hai biya baibiyon tafah hibosaisiren donkey tafan hiyabar uman hibai yen tafan mare.
36 A ľudia rozprestierali svoje plášte na cestu, po ktorej šiel.
36 Sabuw hai faifuw tafah hibosaisiren ef yan hiyabar tafanamaim remor in.
37 Keď sa priblížil k Olivovému vrchu, začal zástup učeníkov nadšene a hlasno chváliť Boha za všetky zázraky, ktoré na vlastné oči videli.
37 Na Jerusalem tit biyubin auman, ef ta Olive Oyaw na’at re inan i awanamaim hitit naatu ana bai’ufununayah sabuw moumurih na’in Jesu ina’inan iwa’an hi’itah isan fanah sib God ana merar hiyi hibora’ara’ah hio.
38 Volali: „Nech Boh požehná kráľa, ktorý prichádza v jeho mene! Nech je pokoj medzi nebom a zemou! Sláva Bohu na výsostiach!“
38 “God ata aiwob nigegewasin, Regah wabinamaim nan, tufuw maramaim nama naatu God auyomtoro’ot isan fair nama!”
39 Vtedy mu niektorí farizeji zo zástupu dohovárali: „Napomeň svojich učeníkov!“
39 Pharisee afa nati rou’ay wanawanamaim Jesu hiu, “Bai’obaiyenayah, a bai’ufununayah kukwararih awah tefot.”
40 Ale Ježiš im odpovedal: „Ak by oni mlčali, budú kričať kamene popri ceste.“
40 Baise Jesu iyafutih eo, “I ana’uwih awah nafot, kabay iti ti’inu’in boro fanah nasib God hinabora’ara’ah.”
41 Keď už boli blízko a uvidel mesto, vstúpili mu do očí slzy a so smútkom povedal:
41 Jesu na Jerusalem tit iyubin nuw bar hiwowab batabat i’itin ana veya ana yababan ra’at rerey eo,
42 „Keby ste aspoň dnes pochopili, čo vám môže priniesť pokoj! Ale vy nič nechápete.
42 “Tufuwamaim ma isan ana ef iti boun enan akisin itaso’ob. Baise boro men ina’itin, anayabin mata hibofafar.
43 Prídu dni, keď vás nepriatelia obkľúčia, oboženú valom a zovrú zo všetkých strán.
43 Mar boro enan a rakit sabuw boro roun roun hina’ar bebera’uh a ef hinarufut, run tit isan boro nafokar,
44 Napokon zrovnajú vaše mesto so zemou a tých, čo budú v ňom, pobijú. Nezostane tu kameň na kameni, pretože ste nespoznali čas, keď vám Boh priniesol záchranu.“
44 hinabat hinayuw hinarab, hinagurus, natunatun wanawanamaim tema’am etei boro hinarouw hinamorob. kabay iti etei boro hinarab hinagurus nasawar, boro men ta hinihamiy ana efanamaim na’inumih, anayabin God ana sabuw baiyawasihimih nan o men i’inanimih!”
45 Ježiš vošiel do priestorov chrámu a začal odtiaľ vyháňať všetkých, ktorí tam obchodovali.
45 Jesu na Tafaror Bar wanawanan run, ana was efanamaim sabuw sawar hiya hima hitotobon itih naatu nunih ufun hitit.
46 Povedal im: „Je napísané: ‚Môj chrám bude pre všetkých miestom modlitby‘, ale vy ste z neho urobili brloh lotrov!“
46 Iuwih eo, “Buk Atamaninamaim God iti na’atube eo hikirum, ‘Ayu au Bar i yoyoban ana bar, baise kwa kwabai kwabotabir na bainowan hai wawa’ir watu matar!’”
47 Ježiš potom deň čo deň vyučoval v chráme. Veľkňazi, učitelia Zákona i vodcovia ľudu ho chceli zabiť,
47 Nati’imaim Jesu mar etei Tafaror Baremaim ma sabuw i’obaibiyih. Baise firis ukwarih, Ofafar Bai’obaiyenayah, naatu sabuw hai ukwarih hikok kwanekwan i mi’itube hitarab temorob.
48 ale nevedeli, ako to urobiť, lebo ľudia ho dychtivo počúvali.
48 Baise ef hinunuwet men ta hitita’urimih, anayabin sabuw etei’imak i Jesu ana tur akisin hinonowar naatu men hikok boro tur ta hitasa’ir.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 19, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.