Lucas 18
slk (SLK) vs ARIB
1 Jedného dňa Ježiš vyrozprával učeníkom podobenstvo o tom, že Bohu treba neprestajne v dôvere predkladať svoje prosby a byť v tom vytrvalý.
1 Contou-lhes também uma parábola sobre o dever de orar sempre, e nunca desfalecer.
2 V ktoromsi meste bol sudca, ktorý nerešpektoval Boha a nezaujímal sa ani o ľudskú mienku.
2 dizendo: Havia em certa cidade um juiz que não temia a Deus, nem respeitava os homens.
3 V tom meste žila aj istá vdova, ktorá za ním neustále chodila s prosbou: „Zastaň sa ma proti môjmu odporcovi!“
3 Havia também naquela mesma cidade uma viúva que ia ter com ele, dizendo: Faze-me justiça contra o meu adversário.
4 Sudca síce dlho odmietal, ale napokon si povedal: „Aj keď mi je naozaj jedno, čo hovorí Boh a ľudia ma tiež nezaujímajú,
4 E por algum tempo não quis atendê-la; mas depois disse consigo: Ainda que não temo a Deus, nem respeito os homens,
5 pomôžem jej, lebo inak ma svojou neodbytnosťou celkom umorí.“
5 todavia, como esta viúva me incomoda, hei de fazer-lhe justiça, para que ela não continue a vir molestar-me.
6 A Ježiš dodal: „Vidíte, takej neodbytnej prosebníčke vyhovel aj nespravodlivý sudca!
6 Prosseguiu o Senhor: Ouvi o que diz esse juiz injusto.
7 Ako by sa potom Boh nezastal svojich milovaných, ktorí k nemu volajú vo dne i v noci? Vari bude otáľať so svojou pomocou?
7 E não fará Deus justiça aos seus escolhidos, que dia e noite clamam a ele, já que é longânimo para com eles?
8 Uisťujem vás, že im pomôže čo najrýchlejšie. Otázkou je, či Syn človeka pri svojom návrate na zem nájde ľudí, ktorí mu budú dôverovať.“
8 Digo-vos que depressa lhes fará justiça. Contudo quando vier o Filho do homem, porventura achará fé na terra?
9 O tých, ktorí si o sebe mysleli, že sú bez chyby, a ostatnými ľuďmi pohŕdali, porozprával Ježiš toto podobenstvo:
9 Propôs também esta parábola a uns que confiavam em si mesmos, crendo que eram justos, e desprezavam os outros:
10 „Dvaja muži prišli do chrámu, aby sa zhovárali s Bohom. Jeden z nich bol farizej a druhý colník.
10 Dois homens subiram ao templo para orar; um fariseu, e o outro publicano.
11 Farizej sa postavil dopredu a takto sa modlil: ‚Ďakujem ti, Bože, že nie som taký chamtivec, nepoctivec alebo cudzoložník ako ostatní ľudia, a najmä, že nie som ako tento colník.
11 O fariseu, de pé, assim orava consigo mesmo: ó Deus, graças te dou que não sou como os demais homens, roubadores, injustos, adúlteros, nem ainda com este publicano.
12 Dva razy do týždňa sa postím a dávam desatinu zo všetkých svojich príjmov.‘
12 Jejuo duas vezes na semana, e dou o dízimo de tudo quanto ganho.
13 Colník však stál celkom vzadu so sklonenou hlavou, ani len oči sa neodvážil zdvihnúť k nebu. Na znamenie ľútosti sa bil do pŕs a hovoril: ‚Bože, som hriešnik, prosím zľutuj sa nado mnou.‘
13 Mas o publicano, estando em pé de longe, nem ainda queria levantar os olhos ao céu, mas batia no peito, dizendo: ó Deus, sê propício a mim, o pecador!
14 Uisťujem vás, že ten, kto sa vrátil domov ospravedlnený, bol colník, nie farizej. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.“
14 Digo-vos que este desceu justificado para sua casa, e não aquele; porque todo o que a si mesmo se exaltar será humilhado; mas o que a si mesmo se humilhar será exaltado.
15 K Ježišovi prinášali malé deti, aby im požehnal. Učeníci však proti tomu rázne zakročili.
15 Traziam-lhe também as crianças, para que as tocasse; mas os discípulos, vendo isso, os repreendiam.
16 Ale Ježiš si zavolal deti k sebe a učeníkom povedal: „Nechajte deti prísť ku mne a nebráňte im v tom. lebo práve takým ako oni patrí Božie kráľovstvo.
16 Jesus, porém, chamando-as para si, disse: Deixai vir a mim as crianças, e não as impeçais, porque de tais é o reino de Deus.
17 Zapamätajte si, že kto nepríde k Bohu s detskou dôverou, do nebeského kráľovstva sa nedostane.“
17 Em verdade vos digo que, qualquer que não receber o reino de Deus como criança, de modo algum entrará nele.
18 Jeden zo židovských vodcov sa spýtal Ježiša: „Dobrý učiteľ, čo musím robiť, aby som získal večný život?“
18 E perguntou-lhe um dos principais: Bom Mestre, que hei de fazer para herdar a vida eterna?
19 Ježiš mu odpovedal: „Prečo ma nazývaš dobrým? Veď dobrý je iba Boh.
19 Respondeu-lhe Jesus: Por que me chamas bom? Ninguém é bom, senão um, que é Deus.
20 A poznáš predsa prikázania: Nescudzoložíš, Nezabiješ, Neukradneš, Nebudeš falošne svedčiť, Budeš si vážiť svojich rodičov.“
20 Sabes os mandamentos: Não adulterarás; não matarás; não furtarás; não dirás falso testemunho; honra a teu pai e a tua mãe.
21 Muž odpovedal: „Ale veď podľa týchto prikázaní žijem už od svojej mladosti.“
21 Replicou o homem: Tudo isso tenho guardado desde a minha juventude.
22 Ježiš mu povedal: „A predsa ti ešte niečo chýba. Predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma.“
22 Quando Jesus ouviu isso, disse-lhe: Ainda te falta uma coisa; vende tudo quanto tens e reparte-o pelos pobres, e terás um tesouro no céu; e vem, segue-me.
23 Muž po týchto slovách zosmutnel, lebo bol veľmi bohatý.
23 Mas, ouvindo ele isso, encheu-se de tristeza; porque era muito rico.
24 Keď Ježiš videl jeho smútok, povedal: „Ako ťažko sa bohatým vstupuje do Božieho kráľovstva.
24 E Jesus, vendo-o assim, disse: Quão dificilmente entrarão no reino de Deus os que têm riquezas!
25 To skôr prejde ťava uchom ihly, ako boháč vojde do Božieho kráľovstva.“
25 Pois é mais fácil um camelo passar pelo fundo duma agulha, do que entrar um rico no reino de Deus.
26 Tí, čo to počuli, zvolali: „Tak kto vlastne môže byť zachránený?“
26 Então os que ouviram isso disseram: Quem pode, então, ser salvo?
27 Odpovedal im: „Ľudia sa sami zachrániť nemôžu, to môže urobiť len Boh.“
27 Respondeu-lhes: As coisas que são impossíveis aos homens são possíveis a Deus.
28 Vtom sa ozval Peter: „A ako je to s nami? My sme predsa nechali všetko a šli sme za tebou!“
28 Disse-lhe Pedro: Eis que nós deixamos tudo, e te seguimos.
29 Ježiš im na to odpovedal: „Buďte si istí, že každý, kto sa pre Božie kráľovstvo niečoho vzdal – domova, súrodencov, rodičov alebo detí –
29 Respondeu-lhes Jesus: Em verdade vos digo que ninguém há que tenha deixado casa, ou mulher, ou irmãos, ou pais, ou filhos, por amor do reino de Deus,
30 dostane bohatú odmenu: už na tomto svete získa omnoho viac a v budúcom svete dostane večný život.“
30 que não haja de receber no presente muito mais, e no mundo vindouro a vida eterna.
31 Ježiš vzal so sebou dvanástich učeníkov a povedal im: „Ideme teraz do Jeruzalema a tam sa splní všetko, čo proroci predpovedali o Synovi človeka.
31 Tomando Jesus consigo os doze, disse-lhes: Eis que subimos a Jerusalém e se cumprirá no filho do homem tudo o que pelos profetas foi escrito;
32 Bude vydaný do rúk pohanov, budú sa mu posmievať, potupia ho a opľujú.
32 pois será entregue aos gentios, e escarnecido, injuriado e cuspido;
33 Potom ho zbičujú a zabijú, ale na tretí deň vstane z mŕtvych.“
33 e depois de o açoitarem, o matarão; e ao terceiro dia ressurgirá.
34 Učeníci však nič z toho nepochopili a jeho slová pre nich ostali záhadou.
34 Mas eles não entenderam nada disso; essas palavras lhes eram obscuras, e não percebiam o que lhes dizia.
35 Keď sa blížili k Jerichu, sedel pri ceste jeden slepec a žobral.
35 Ora, quando ele ia chegando a Jericó, estava um cego sentado junto do caminho, mendigando.
36 Počul, že okolo prechádza množstvo ľudí, preto sa vypytoval, čo sa to deje.
36 Este, pois, ouvindo passar a multidão, perguntou que era aquilo.
37 Povedali mu: „Ide tadiaľto Ježiš z Nazareta.“
37 Disseram-lhe que Jesus, o nazareno, ia passando.
38 Len čo to počul, zvolal: „Ježiš, Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“
38 Então ele se pôs a clamar, dizendo: Jesus, Filho de Davi, tem compaixão de mim!
39 Tí, čo šli vpredu, ho okrikovali, aby mlčal. On však volal ešte hlasnejšie: „Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“
39 E os que iam à frente repreendiam-no, para que se calasse; ele, porém, clamava ainda mais: Filho de Davi, tem compaixão de mim!
40 Nato Ježiš zastal a kázal, aby ho k nemu priviedli. Keď slepý prišiel, Ježiš sa ho opýtal:
40 Parou, pois, Jesus, e mandou que lho trouxessem. Tendo ele chegado, perguntou-lhe:
41 „Čo chceš, aby som pre teba urobil?“ Muž mu odpovedal: „Pane, chcem opäť vidieť!“
41 Que queres que te faça? Respondeu ele: Senhor, que eu veja.
42 „Dobre, nech sa ti vráti zrak! Tvoja viera ťa zachránila,“ povedal mu Ježiš.
42 Disse-lhe Jesus: Vê; a tua fé te salvou.
43 Od tej chvíle muž naozaj videl, šiel za Ježišom a chválil Boha. A všetci, ktorí boli toho svedkami, takisto zvelebovali Boha.
43 Imediatamente recuperou a vista, e o foi seguindo, gloficando a Deus. E todo o povo, vendo isso, dava louvores a Deus.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 18, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.